Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202810 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202810.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. M., U. N.K. XX.XX.XXXX, F. R. Q. XXXX/XX, R., v súčasnosti V. X, E. XXXXX, Z., Š. O. Z., maloleté dieťa rodičov: G. - E. M., U. N. XX.XX.XXXX, F. R. Q. XXXX/XX, R., v súčasnosti V. X, E. XXXXX, Z., Š. O. Z. a otca - H. M., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. XXXX/XX, R., štátneho občana Ukrajiny, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, za konania o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 02. júla 2018, č. k. 39P/119/2018-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 02. júla 2018, č. k. 39P/119/2018-74, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 02. júla 2018, č. k. 39P/119/2018-74, zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku právomoci konať a rozhodovať vo veci. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.04.2018 sa otec maloletého domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží matke maloletého povinnosť odovzdať maloletého do jeho starostlivosti a zároveň rozhodne, že otec je výlučne oprávnený zastupovať maloletého pri jeho zápise do 1. ročníka základnej školy v Bratislave, podľa výberu otca. Alternatívne sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas matky so zápisom maloletého do 1. ročníka základnej školy v Bratislave od septembra 2018 podľa výberu otca. 3. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že maloletý je od 08.11.2017 bez jeho súhlasu na Ukrajine, pravdepodobne u starých rodičov matky maloletého, pričom od tohto dňa mu bol zamedzený akýkoľvek kontakt s maloletým a nemá o ňom žiadne informácie a maloletý má v najbližšom školskom roku XXXX/XXXX nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Otec maloletého uviedol, že vo februári 2018 bolo prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže iniciované návratové konanie, bola podaná žiadosť o návrat maloletého na územie Slovenskej republiky. Nakoľko však nie je možné odhadnúť dĺžku takéhoto konania, podal otec z dôvodu nevyhnutnosti a z dôvodu potreby zápisu maloletého do 1. ročníka základnej školy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletého poukázal na to, že maloletý až do odchodu na Ukrajinu žil od narodenia na území Slovenskej republiky, kde navštevoval materskú školu, neovláda ukrajinský jazyk (ovláda slovenský jazyk a ruský jazyk) a miestom jeho obvyklého pobytu je Bratislava, kde otec maloletého naďalej žije so sestrou maloletého, E.. 4. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že maloletý žije od 08.11.2017 na Ukrajine so svojou matkou, ktorá súdu oznámila, že o maloletého sa stará a spolu bývajú na V. X, E. XXXXX. Uviedla, že maloletý sa dobre cíti v prostredí na Ukrajine, ovláda ukrajinský jazyk, navštevuje škôlku „O.“ od februára XXXX na adrese M. Z. XA, N. XXXXX, kde má kamarátov a spolu s ostatnými deťmi zo škôlky pôjde do prvého ročníka N. základnej školy. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie skúmal svoju právomoc na konanie, pretože jednou z podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto ak nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, súd musí konanie zastaviť. Podľa článku 30 ods. 1 vyhlášky č. 95/1983 Zb., právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Čo sa týka pojmu trvale žije, súd prvej inštancie je toho názoru, že tento pojem nie je možné stotožniť s pojmom trvalý pobyt, ale je potrebné ho vykladať tak, že ide o miesto, kde aj skutočne dieťa trvale žije, kde je začlenené do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä úmysel trvania pobytu, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie sa do iného štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto predškolskej, resp. školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťaťa udržiava v danom štáte. Súd prvej inštancie mal v danom prípade preukázané, že maloletý trvale žije so svojou matkou u svojich starých rodičov na území Ukrajiny od novembra 2017, kde ho vzala matka z dôvodu jej narušených vzťahov s otcom maloletého, čo negatívne vplývalo na psychiku maloletého. Maloletý na Ukrajine od W. XXXX navštevuje materskú škôlku a je zapísaný do 1. ročníka základnej školy na Ukrajine pre školský rok 2018/2019. Preto, aj keď má maloletý evidovaný na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, trvale žije v súčasnosti na území Ukrajiny, ktorej je štátnym občanom, má tu rodinné a sociálne väzby, a teda právne vzťahy medzi rodičmi a maloletým sa spravujú právnym poriadkom Ukrajiny. Vzhľadom na to, že právne vzťahy medzi rodičmi a maloletým sa spravujú právnym poriadkom Ukrajiny, je daná právomoc súdov Ukrajiny a nie súdov Slovenskej republiky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 03.05.2018, č.k. 39P/119/2018 - 35 prvý krát zastavil z dôvodu nedostatku právomoci. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 03.05.2018, č.k. 39P/119/2018-35 podal otec maloletého odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením zo dňa 20.06.2018, sp. zn. 20CoP/76/2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o povinnosti súdu v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci v zmysle § 161 C.s.p. Avšak záver súdu prvej inštancie vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie odvolací súd vyhodnotil ako predčasný, keďže v danej veci je potrebné najskôr ustáliť, či maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike alebo na Ukrajine. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zistil a v rámci skutočného stavu doplnil nasledovné skutočnosti. Z pripojeného súdneho spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 51P/166/2016 o návrhu matky maloletého na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie zistil, že matka súdu doručila rozsudok Trebovľanského okresného súdu v Temopiľskej oblasti zo dňa 20.12.2017, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2018. Matka maloletého návrh na rozvod manželstva, vedený na súde prvej inštancie vzala v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, s ktorým späťvzatím návrhu nesúhlasil otec maloletého. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo vo veci pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila matka maloletého. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že voči rozsudku Trebovľanského okresného súdu v Temopiľskej oblasti zo dňa 20.12.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, podal otec maloletého „Žiadosť o revidovanie kontumačného rozsudku súdu“. Právny zástupca otca na pojednávaní tiež uviedol, že otec maloletého nepodal návrh na vrátenie maloletého na územie Slovenskej republiky na príslušnom ukrajinskom súde. Poukázal na to, že otec maloletého komunikuje o návrate maloletého s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, kde podal žiadosť dňa 22.02.2018. Za účelom posúdenia ďalšieho konania vo veci rozvodu manželstva, súd uložil právnemu zástupcovi otca maloletého doručiť súdu v lehote 15 pracovných dní „Žiadosť o revidovanie kontumačného rozsudku súdu“, potvrdenie o podaní tejto žiadosti na príslušnom ukrajinskom súde, písomné vyhotovenie rozsudku Trebovľanského okresného súdu v Temopiľskej oblasti zo dňa 20.12.2017 s úradným prekladom do slovenského jazyka s apostilom a vyjadrenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, v akom štádiu je konanie o návrat maloletého na územie Slovenskej republiky. Právny zástupca otca podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.06.2018 doručil „Žiadosť o revidovanie kontumačného rozsudku“ s úradným prekladom do slovenského jazyka s apostilom, rozsudok Trebovľanského okresného súdu v Temopiľskej oblasti zo dňa 20.12.2017 s úradným prekladom do slovenského jazyka s apostilom a vyjadrenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, v akom štádiu je konanie o návrat maloletého na územie Slovenskej republiky. Z vyjadrenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 29.05.2018 vyplýva, že otec sa pokúša o zmierlivé riešenie situácie a že nebol podaný návrh na vrátenie maloletého na územie Slovenskej republiky na príslušnom ukrajinskom súde. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že ústredný orgán Ukrajiny uviedol, že matka maloletého predložila svoje písomné stanovisko spolu s dokumentmi, ktorými odôvodňuje odchod zo Slovenska spolu s maloletým. Ako hlavný dôvod uviedla nedostatok starostlivosti otca o maloletého od augusta 2016, nedostatok finančnej podpory maloletého zo strany otca, správanie otca, a to nadmerné užívanie alkoholu a fyzické násilie, pričom maloletý mal byť svedkom rodinných konfliktov. Na základe uvedených dôvodov matka odmietla dobrovoľný návrat maloletého na Slovensko a na Ukrajine zatiaľ nebolo začaté konanie o návrat maloletého na Slovensko. Matka poukázala na to, že otec maloletého má k dispozícií adresu na Ukrajine, na ktorej sa spolu s maloletým zdržiava, avšak otec si nepraje maloletého navštíviť, napriek tomu, že matka ich vzájomnému kontaktu nebráni. Matka poskytla kontaktné údaje. Pokiaľ ide o súčasnú sociálnu situáciu maloletého, ukrajinské orgány nevidia žiadne nedostatky. Maloletý hovorí ukrajinským jazykom, má priateľov, navštevuje predškolské zariadenie a je pod lekárskym dohľadom miestnej pediatrickej kliniky. Matka maloletého má zabezpečené bývanie a neplánuje sa vrátiť na územie Slovenskej republiky. Ukrajinský ústredný orgán dodal, že v prípade, ak otec zvažuje podanie návrhu na súd, bude potrebné, aby dodal ďalšie dôkazy na preukázanie, že pred premiestnením maloletého vykonával svoje opatrovnícke právo. V prípade, že rodičia maloletého nedospejú k zmierlivému riešeniu situácie, ukrajinský orgán odporučil podať žiadosť o návrat maloletého na príslušný ukrajinský súd, pričom vysvetlil, že ukrajinský ústredný orgán sám nemôže priamo podať v mene otca na súd takúto žiadosť. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže otcovi maloletého navrhlo na základe uvedeného požiadať ukrajinský orgán o informáciu, či štátna príslušnosť otca mení situáciu a či je možné, aby v jeho mene ukrajinský ústredný orgán podal návrh na vrátenie maloletého do krajiny obvyklého pobytu a zároveň , že požiadajú o špecifikovanie, či vedia ukrajinské orgány rodine poskytnúť súčinnosť pri dosiahnutí zmierlivého riešenia situácie. Otec maloletého sa vo vyjadrení zo dňa 07.06.2018 k vyjadreniu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí zo dňa 29.05.2018 vyjadril k vyjadreniu matky maloletého a zároveň vyslovil súhlas, aby Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže požiadalo ukrajinský orgán o informáciu, či štátna príslušnosť otca mení situáciu a či je možné, aby v jeho mene ukrajinský ústredný orgán podal návrh na vrátenie maloletého do krajiny obvyklého pobytu a zároveň aby požiadalo o špecifikovanie, či vedia ukrajinské orgány rodine poskytnúť súčinnosť pri dosiahnutí zmierlivého riešenia situácie. 7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia mal v konaní preukázané, že maloletý žije od XX.XX.XXXX na Ukrajine so svojou matkou, ktorá súdu oznámila, že o maloletého sa stará a spolu bývajú na V. X, E. XXXXX. Uviedla, že maloletý sa dobre cíti v prostredí na Ukrajine, ovláda ukrajinský jazyk, navštevuje škôlku „. O. W. XXXX na adrese M. Z. XA, N. XXXXX, kde má kamarátov a spolu s ostatnými deťmi zo škôlky pôjde do prvého ročníka N. Q. Š.. Podľa vyjadrenia ukrajinského ústredného orgánu uvedeného vo vyjadrení Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 29.05.2018, pokiaľ ide o súčasnú sociálnu situáciu maloletého, ukrajinské orgány nevidia žiadne nedostatky. Maloletý hovorí ukrajinským jazykom, má priateľov, navštevuje predškolské zariadenie a je pod lekárskym dohľadom miestnej pediatrickej kliniky. Matka maloletého má zabezpečené bývanie a neplánuje sa vrátiť na územie Slovenskej republiky. 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie opätovne skúmal svoju právomoc na konanie, pretože jednou z podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky konať vo veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto ak nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, súd musí konanie zastaviť. Podľa článku 30 ods. 1 vyhlášky č. 95/1983 Zb., právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Čo sa týka pojmu trvale žije, súd je toho názoru, že tento pojem nie je možné stotožniť s pojmom trvalý pobyt, ale je potrebné ho vykladať tak, že ide o miesto, kde aj skutočne dieťa trvale žije, kde je začlenené do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä úmysel trvania pobytu, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie sa do iného štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto predškolskej, resp. školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťaťa udržiava v danom štáte. Súd mal v danom prípade preukázané, že maloletý trvale žije so svojou matkou u svojich starých rodičov na území Ukrajiny od novembra 2017, kde ho vzala matka z dôvodu jej narušených vzťahov s otcom maloletého, čo negatívne vplývalo na psychiku maloletého. Maloletý na Ukrajine od W. XXXX navštevuje materskú škôlku a je zapísaný do 1. ročníka základnej školy na Ukrajine pre školský rok 2018/2019. Maloletý hovorí ukrajinským jazykom, má na Ukrajine priateľov, je pod lekárskym dohľadom miestnej pediatrickej kliniky. Matka maloletého má zabezpečené bývanie a neplánuje sa vrátiť na územie Slovenskej republiky, činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky ukončila ku dňu 01.12.2017. Preto aj keď má maloletý evidovaný na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, podľa názoru súdu trvale žije v súčasnosti na území Ukrajiny, ktorej je štátnym občanom, má tu rodinné a sociálne väzby. Otec maloletého nepodal návrh na vrátenie maloletého na územie Slovenskej republiky na príslušný ukrajinský súd, v súčasnosti prebieha prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže pokus o zmierlivé riešenie situácie. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že právne vzťahy medzi rodičmi a maloletým sa spravujú právnym poriadkom Ukrajiny. Vzhľadom na to, že právne vzťahy medzi rodičmi a maloletým sa spravujú právnym poriadkom Ukrajiny, je daná právomoc súdov Ukrajiny a nie súdov Slovenskej republiky. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a ustanoveniam právnych predpisov, súd prvej inštancie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. 9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 02. júla 2018, č. k. 39P/119/2018-74, podal otec opätovne odvolanie. Otec má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec v rámci odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho uznesenia odvoláva na čl. 30 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva zahraničných veci č. 95/1983 Zb. zo dňa 16.5.1983 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach („Vyhláška“). V zmysle čl. 30 ods. 1 a ods. 3, podľa ktorých „právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.“ Otec v rámci odvolania uviedol, že s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadom ustálenia obvyklého pobytu dieťaťa na Ukrajine sa nie je možné stotožniť. Opätovne zdôraznil, že nie je možné považovať Ukrajinu za krajinu, kde syn trvale žije, ak sa v tejto krajine zdržiava menej ako jeden rok a bez súhlasu otca - nakoľko ide o únos jeho syna jeho matkou, ktorá tak spravila zo zištných dôvodov. Prítomnosť dieťaťa v krajine musí mať určité trvanie, aby odrážala dostatočnú stabilitu. Taktiež nie je možné zo strany súdu opomenúť, že syn žil celý život na území Slovenskej republiky, je tu začlenený do sociálneho a rovnako aj rodinného prostredia. Až do únosu matkou syn navštevoval materskú školu, preto má na území Slovenskej republiky vytvorené sociálne väzby. Otec taktiež uviedol, že nie je možné ustáliť krajinu, kde dieťa trvale žije na základe protiprávneho konania matky a nepriamo tak takéto jej konanie schváliť, za najbližší štát maloletého, namiesto toho, aby bolo poskytnuté relevantné neodkladné opatrenie, ktoré by chránilo záujmy dieťaťa. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Komplikovanie a predlžovanie tohto procesu v dôsledku ponechania dieťaťa v štáte, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené, nemôže byť v jeho záujme. Zároveň poukázal na samotné závery odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pre účely určenia obvyklého pobytu je, okrem iného, rozhodujúcim kritériom aj skutočnosť, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava. Tu je potrebné uviesť, že maloletý sa po celý život zdržiaval na území Slovenskej republiky až do momentu jeho únosu matkou na územie Ukrajiny. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že tvrdenia matky, že odišla so synom na Ukrajinu z dôvodu, že vzťah medzi otcom a matkou bol rozvrátený, čo negatívne vplývalo na maloletého, ako aj tvrdenia o tom, že otec užíval alkoholické nápoje, neprispieval na starostlivosť o maloletého a pod. považuje otec výlučne za účelové. Tieto tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde a sú umelo vykonštruované pre účely tohto konania. Tu je namieste aj poukázať na skutočnosť, že matka ponechala v starostlivosti otca maloletú E., ktorá s otcom žije a je so starostlivosťou otca, ako aj s podmienkami v ktorých žije, absolútne spokojná, čo vyplýva aj zo správy sociálneho opatrovníka vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 51P/166/2016. Otec má za to, že práve odlúčenie maloletého od otca, sestry, kamarátov, ako aj prostredia v ktorom vyrastal, má negatívny dopad na psychiku maloletého. Otec poukázal ďalej na to, že tvrdenia matky, že mu ako otcovi bol umožnený styk s maloletým sú úplne absurdné. Matka si po únose maloletého zablokovala jeho telefónne číslo a otec nemal vôbec možnosť sa s matkou akýmkoľvek spôsobom nakontaktovať. Matka taktiež zamedzila kontakt maloletej E. s maloletým. Tvrdenia matky, že otec vedel, kde sa maloletý nachádza nie sú preto založené na pravde. V samotnej preambule Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je prvoradým cieľom chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, pričom sa vždy koná v najlepšom záujme dieťaťa. Návrat jeho syna na územie Slovenskej republiky ho nevystaví fyzickej a ani duševnej ujme, ani ho inak neprivedie do neznesiteľnej situácie, nakoľko sa syn vracia do známeho sociálneho prostredia, v ktorom žil a vyrastal pred jeho únosom matkou na územie Ukrajiny. Bez ohľadu na uvedené, má otec za to, že došlo k vážnemu pochybeniu pri určení právomoci súdov. Má za to, že súd prvej inštancie opätovne dospel k nesprávnemu záveru a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ak vyhodnotil, že nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, ale súdov Ukrajiny. Zároveň mu súd prvej inštancie týmto svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, najmä v dôsledku neprimeraných prieťahov v konaní spôsobených opätovným pokusom súdu prvej inštancie zbaviť sa svojej právomoci. Z uvedeného dôvodu ani otec nepovažuje za primerané ďalšie zrušenie uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí a nikdy nesúhlasil, aby bol jeho syn zapísaný do základnej školy na území Ukrajiny, za obvyklý pobyt syna, ako aj krajinu kde syn trvale žije treba jednoznačne považovať Slovenskú republiku, a preto trvá na svojom návrhu, ako aj na tom, aby mohol byť maloletý bezodkladne zapísaný do základnej školy na území Slovenskej republiky. Únos maloletého matkou na územie Ukrajiny bez súhlasu otca a takéto zotrvanie maloletého na území Ukrajiny nemožno považovať za obvyklý pobyt maloletého, ani nemožno takýmto protiprávnym spôsobom jeho obvyklý pobyt založiť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že konanie matky je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V prípade však, ak by súd dospel k záveru, že matka svojim konaním neporušuje všeobecne platné právne predpisy, s čím sa však otec absolútne nestotožňuje, otec upozornil na to, že v zmysle judikatúry: „Ak konajúci síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie správania sa, inak dovoleného právom, sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o jeho závadný výkon, keď konanie a jeho výsledok sa možno celkom zhodujú s výsledkom, ktorý malo právo na zreteli, ale keď bolo konanie urobené nie za účelom dosiahnutia výsledkov, na dosiahnutie ktorých bola konajúcemu prepožičaná ochrana, ale aby sa dosiahlo iných výsledkov, ktoré sú inak považované za nevítaný vedľajší následok tohto konania. Taký výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti len zdanlivým výkonom práva; účelom tu nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, lebo konajúci v rozpore s ustálenými dobrými mravmi je priamo vedený úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva preňho vedľajšie a nemá z hľadiska konajúceho význam.“ (Rozsudok NS ČR z 8.7.2004, sp. zn. 21 Cdo 70/2004). Otec má za to, že z uvedeného je zrejmé, že konanie matky - premiestnenie syna do inej krajiny bez súhlasu otca a akýkoľvek výkon rodičovských práv bez súhlasu otca vrátane údajného zabezpečenia školskej dochádzky bez súhlasu otca nemôže zakladať oprávnený právny záujem, ktorému by súd mal poskytnúť akúkoľvek ochranu. Na základe vyššie uvedeného sa otec v celom rozsahu pridržiava jeho predchádzajúcich tvrdení a navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletých v plnom rozsahu vyhovel. 10. Odvolací súd preskúmal vec súd pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku). 11. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 15. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 16. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 20. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 22. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 23. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 24. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Podľa čl. 52 ods. 1 Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 (publikovaný v Zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 344/2002, vo vzťahu k SR nadobudol platnosť dňa 01.01.2002, ďalej len „Haagsky dohovor z 19.10.1996), dohovor nemá vplyv na medzinárodnú zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa otázok upravených dohovorom, ak zmluvné štáty tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak. 27. Článok 30 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci, právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. 28. Článok 30 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2. 29. Článok 33 ods. 2 prvá veta Zmluvy o právnej pomoci, v neodkladných prípadoch môže orgán druhej zmluvnej strany sám urobiť primerané dočasné opatrenia podľa svojho právneho poriadku, ale musí bezodkladne upovedomiť orgán, ktorého právomoc je daná podľa čl. 32. 30. V danom prípade odvolací súd musí opätovne zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne zisťoval a skúmal právomoc slovenského súdu na konanie s prihliadnutím na § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a aplikačnú prednosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republika a Ukrajina. V danej veci je teda potrebné najskôr ustáliť, či maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, alebo na Ukrajine. Keďže definícia pojmu „obvyklý pobyt“ nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. 31. Odvolací súd vzhľadom k zistenému skutočnému stavu veci v tomto štádiu konania v zhode so súdom prvej inštancie musí uviesť, že právomoc slovenského súdu daná nie je. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že keďže ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, kde prevažuje požiadavka rýchlosti nad požiadavkou riadne zisteného skutočného stavu veci, nie je možné s istotou ustáliť všetky skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o tom, že maloletý U. má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt resp. domicil. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie totiž absentuje (v tomto štádiu konania uvedené ani inak, ako výsluchom matky nebolo možné zistiť) za akým účelom, t.j. či výlučne pracovným, respektíve s úmyslom trvale žiť prišli rodičia na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny. Od tejto zistenej skutočnosti sa potom odvíja aj ďalšie ponímanie rodičov maloletého a z toho odvíjajúc sa vzťah maloletého dieťaťa k územiu Slovenskej republiky t.j. úmysel obývať územie Slovenskej republiky, respektíve úmysel pracovať na území Slovenskej republiky. Až ozrejmením týchto sporných skutočností, by bolo možné jednoznačne ustáliť, či rodičia na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny prišli s úmyslom trvale žiť, respektíve iba pracovať. Keďže matka ukončila výkon práce na území Slovenskej republiky a vrátila sa späť na územie Ukrajiny spolu s maloletým synom, nie je možné jednoznačne (bez výsluchu matky) ustáliť domicil na území Slovenskej republiky. V tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie musel aplikovať také kritérium, ktoré je vo vzťahu k maloletému spravodlivé, a teda priznať právo súdu, ktorý je k maloletému najbližší. Keďže v rámci zisťovania skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že otec nepodal žiadosť o návratové konanie maloletého syna na územie Slovenskej republiky, odvolací súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať kritéria návratu, a preto musel vychádzať zo skutočností, že maloleté dieťa sa nachádza na území Ukrajiny, že matka nemá záujem vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie na území Ukrajiny, že maloletý má na Ukrajine svojich priateľov, je evidovaný príslušnou pediatrickou ambulanciou v mieste bydliska, inak povedané na území Ukrajiny má maloletý podmienky na to, aby tam mohol trvale žiť. Na základe uvedeného sa aj odvolací súd priklonil k názoru, že slovenský súd v tomto štádiu konania a súčasne, zo zistenia tohto skutočného stavu veci nemá právomoc konať a rozhodovať v danej veci o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému U.. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 32. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V Bratislave, dňa 22.08.2018