Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/186/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202965 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202965.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa PRO-SPORTAM, spol. s r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 387 462, zast. JUDr. Adela Valocká, advokátka, Radvanská 1, 810 00 Bratislava, IČO: 42 137 390, proti odporcovi Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Junácka 4, 831 04 Bratislava, IČO: 00 179 663, zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/173/2018-40 zo dňa 16. mája 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/173/2018-40 zo dňa 16. mája 2018 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Výrok o náhrade trov konania (III. výrok) mení tak, že odporca má voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. Odporca má voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, I. výrokom, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi (žalovanému) ako prenajímateľovi nariadil, aby sa zdržal konania, ktoré bráni riadnemu užívaniu predmetu nájmu navrhovateľa (žalobcu) ako nájomcu podľa Nájomnej zmluvy č. X/XXXX z 27.10.2005 v znení jej Dodatku č. 1 z 31.1.2007, Dodatku č. 2 z 13.9.2007, Dodatku č. 3 z 13.9.2007, Dodatku č. 4 z 19.11.2009 a Dodatku č. 5 z 1.12.2014, najmä aby sprístupnil navrhovateľovi (žalobcovi) vstup zabezpečujúci prístup k pláži a vode, t.j. otvorenie vstupnej brány, nachádzajúcej sa vedľa objektu M. J. O., A.. Č.. XXXX - A. G. na liste vlastníctva a na pozemku parc. reg.“. Č.. XXXX/X, J. O. Q. G. U. Z. XX.XXX M.X, C..Ú.. E., J. na L. Č.. XXX Z. Okresným Ú. K., odbor katastrálny. II. výrokom svojho uznesenia súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. výrokom súd poučil odporcu (žalovaného), že môže ako žalobca podať žalobu vo veci samej proti spoločnosti PRO-SPORTAM, spol. s r.o., Pražská 11, Bratislava, IČO: 31 387 462 ako žalovanému, o vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle uzatvorenej Nájomnej zmluvy č. X/ XXXX v znení jej Dodatkov č. 1 - 5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.5.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému ako prenajímateľovi povinnosť zdržať sa konania, ktoré bráni riadnemu užívaniu predmetu nájmu žalobcu ako nájomcu podľa Nájomnej zmluvy č.X/XXXX z 27.5.2010, v znení jej Dodatkov 1 - 5, najmä, aby sprístupnil žalobcovi vstup zabezpečujúc prístup k pláži a vode, t.j. otvorenie vstupnej brány nachádzajúcej sa vedľa objektu M. J. O.. Navrhovateľ poukázal na čl. 2 Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve z 13.9.2009, keď článok 2 bol doplnený o bod 17 v znení „Nájomca nebude mať žiadne obmedzenia k prístupu k pláži a k vode v súčinnosti s prevádzkovaním prenajatých priestorov“ a taktiež o bod 18, ktorý znie: „prenajímateľ sa zaväzuje, že nebude obmedzovať nájomcu pri jeho aktivitách, pri jeho spravovaní predmetu nájmu“. Žalovaný v mesiaci apríl 2017 uzamkol vstupnú bránu vedľa objektu M. J. O., čím žalobcovi, ktorý má objekt v nájme, zamedzil prístup k pláži a k vode. Listom zo dňa 18.4.2017 žalobca žalovaného vyzval na sprístupnenie predmetného vchodu, žalobca na výzvu reagoval listom zo dňa 27.4.2017, v ktorom mu oznámil, že platne odstúpil od uzatvorenej nájomnej zmluvy a vyzval žalobcu na rešpektovanie odstúpenia a bezodkladné vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca odstúpenie od nájomnej zmluvy neakceptoval, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 22.11.2016. Uzamknutím vstupnej brány, žalovaný bráni žalobcovi v riadnom výkone podnikateľských aktivít spojených s prenájmom objektu M. J. O.. Vzhľadom na začiatok letnej sezóny, kedy je objekt M. J. O. najviac vyťažený, bránenie a zamedzenie vo využívaní vstupu a prístupu k pláži by spôsobilo žalobcovi stratu stálej klientely a nemalú finančnú škodu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 324 ods. 1 a 325 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP). Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, keď na základe žalobcom popísaného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý mu bráni v riadnom výkone podnikateľských aktivít spojených s prenájmom objektu M. J. O. hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, keď počas letnej sezóny, kedy je prenajatá nehnuteľnosť najviac vyťažená, by zamedzenie prístupu na pláž a k vode spôsobilo žalobcovi stratu stálej klientely a s tým spojenú finančnú škodu. Konajúci súd ďalej poukázal na ustanovenia §§ 336 ods. 1 a 337 ods. 1 CSP a v bode 14. svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že dokazovanie vo vzťahu k tomu, či k odstúpeniu žalovaného od nájomnej zmluvy došlo platne a spôsobom uvedeným v nájomnej zmluve, nie je predmetom tohto konania, súd prvej inštancie poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené v poslednom výroku výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §§ 262 ods. 1 a 2 CSP, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko sa domnieva, že Okresný súd Bratislava III dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odporca v prvom rade namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko súd zriadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného, ale je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, čo je nepochybné z LV č. XXX. Súd prvej inštancie sa posúdením vecnej legitimácie na strane žalovaného (odporcu) vôbec nezaoberal, resp. nesprávne právne posúdil, že žalovaný je aktívne vecne legitimovaný. K skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť má v správe žalovaný a že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov prenajímateľom, v žiadnom smere neovplyvňujú vecnú legitimáciu na strane žalovaného, t.j. žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Odporca ďalej uviedol, že ust. § 6 ods. 4zák.l č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ale ide o tzv. zákonné zastúpenie, kedy je žalovaný ako správca oprávnený konať v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktoré spravuje. Žalovaný (správca) však nie je v týchto konaniach oprávnený konať vo vlastnom mene. V súvislosti s vecnou legitimáciou odporca poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 8.6.2017 sp. zn. 3Cdo 78/2017, rozsudok KS v Bratislave zo dňa 27.5.2014 sp. zn. 8Co 317/2011, ako aj rozsudok KS v Bratislave zo dňa 29.4.2015 sp. zn. 3Co 640/2013, rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 11.6.2014 sp. zn. 17Co 480/2013. Zároveň odporca (žalovaný) namietol, že uznesenie vydal miestne nepríslušný súd, nakoľko má za to, že v konaní je v súlade s ustanovením § 20 písm. a) CSP miestne príslušný výlučne Okresný súd Bratislava II, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, keďže spor sa týka vecného práva k nej. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v uznesení v bode 10. konštatoval, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, predovšetkým Nájomnou zmluvou č. X/XXXX zo dňa 27.10.2005 v spojení s Dodatkami č. 1 a 5. Žalovaný zdôraznil, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil Dodatky č. 2 - 5 k nájomnej zmluve, nepodpísané zmluvnými stranami. Z toho dôvodu súd nemohol mať za osvedčenú skutočnosť tvrdenú žalobcom, a síce, že žalovaný sa zaviazal v čl. 2 Dodatku 2, že nebude obmedzovať nájomcu pri jeho aktivitách pri spravovaní predmetu nájmu a nájomca nebude mať žiadne obmedzenie k prístupu k pláži a k vode v súčinnosti s prevádzkovaným prenajatých priestorov. Žalovaný do apríla 2016, čo potvrdzuje Úradný záznam zo stretnutia, na ktorom sa žalovaný dozvedel okrem iných skutočností aj o existencii Dodatku č. 2, nevedel o existencii Dodatku č. 2 a jeho znenie je medzi stranami sporné. Uviedol tiež, že dňa 21.2.2018 podal na Okresný súd Bratislava II žalobu o vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy č. X/XXXX, konanie sa vedie pod sp. zn. 26C 10/2018. Odvolateľ - žalovaný ďalej argumentoval tým, že z citovaného odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel konajúci súd k záveru, že by zamedzenie prístupu na pláž spôsobilo žalobcovi stratu stálej klientely a s tým spojenú finančnú škodu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vstupnú bránu uzamkol v mesiaci apríl 2017, a preto nemožno konštatovať, že by zamedzenie prístupu na pláž spôsobilo žalobcovi stratu stálej klientely a s tým spojenú finančnú škodu, keďže tieto, podľa jeho názoru, ničím nepodložené a hypotetické následky tvrdené žalobcom, by nastali už v letnej sezóne v roku 2017. Inak povedané, nakoľko medzi uzamknutím brány a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ubehol viac ako jeden rok, nemohol mať súd prvej inštancie za osvedčené, že za daných okolností vznikla potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/173/2018-40 zo dňa 16.5.2018 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a rozhodne, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, podľa Protokolu o zverení majetku Hlavného mesta SR Bratislavy do štátnej príspevkovej organizácie Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Hlavného mesta SR Bratislavy z 25.11.2014 bola zverená do správy Správe Telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR. Podľa čl. 81 ods. 1 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, pod správou zvereného majetku Bratislavy sa rozumie oprávnenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Bratislavy a mestských častí majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, v súlade s týmto štatútom a osobitnými uzneseniami mestského zastupiteľstva. Z uvedeného preto, podľa názoru žalobcu, vyplýva, že oprávnenie konať/nekonať s dotknutým majetkom prislúcha Správe telovýchovných a rekreačných zariadení hl. m. SR Bratislavy, t.j. žalovanému, ktorý je povinný na takéto plnenie v súlade s predloženou nájomnou zmluvou. Žalobca ďalej uviedol, že zastáva názor, že v danej veci rozhodol vecne a miestne príslušný súd, v súlade s ustanovením § 13 Civilného sporového poriadku, pretože ide v prvom rade o úpravu záväzkových práv účastníkov konania, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a až následne vo vzťahu k nehnuteľnosti, pričom nejde o úpravu majúcu priamy vecnoprávny charakter. Žalobca ďalej uviedol, že k návrhu priložil fotokópiu Nájomnej zmluvy č. X/XXXX v znení jej Dodatkov č. 2 a 5, ktoré boli všetky podpísané tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného, pre odstránenie pochybností žalobca Dodatok č. 2 v úplnom znení vo fotokópii opakovane predložil. Vzhľadom na uvedené žalobca predmetné uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti, a preto navrhol, aby ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval písomne žalovaný, ktorý uviedol, že vo vzťahu k argumentácii žalobcu k pasívnej vecnej legitimácii poukazuje na to, že zo žalobcom citovaných ustanovení Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy v žiadnom prípade nevyplýva oprávnenie žalovaného konať pred súdom. Inak povedané, článok 81 ods. 1 Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy síce definuje pojem správy zvereného majetku, ale nezakladá aktívnu, resp. pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný zároveň naďalej trvá na tom, že uznesenie vydal miestne nepríslušný súd. K tvrdeniu žalobcu, že k návrhu priložil fotokópiu nájomnej zmluvy v znení jej Dodatkov č. 2 až 5 žalovaný uviedol, že v elektronickom súdnom spise je naskenovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, medzi ktorými je nepodpísaný Dodatok č. 2, pričom súd doručil žalovanému uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, vrátane nepodpísaného Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti žalovaný v odvolaní uviedol, že Dodatok č. 2, predložený žalobcom považuje za sporný. Žalovaný preto opakovane žiadal, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania. 5. Žalobca sa vo veci ďalej nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj ďalšími písomnosťami, doloženými stranami sporu, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. 9. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť dočasnej úpravy, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení či povinností nedochádza k zásahu do základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny účel. 10. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a argumentáciou strán, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 12. K jednotlivým odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným Krajský súd v Bratislave uvádza nasledovné. 13. K námietke, že vo veci konal a rozhodnutie vydal miestne nepríslušný súd, keď žalovaný poukázal na znenie § 20 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. - CSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej, odvolací súd uvádza, že vecné právo zahŕňa: vlastníctvo, spoluvlastníctvo, bezpodielové vlastníctvo a právo k cudzím veciam. Právo k cudzím veciam zahŕňa záložné a zádržné práva a vecné bremená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci ide v prvom rade o úpravu záväzkových práv účastníkov konania, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, a teda nejde o vecné právo k nej, v zmysle vyššie citovanej charakteristiky vecných práv. Vo veci preto rozhodol miestne príslušný súd. 14. K ďalším odvolacím argumentom žalovaného, t.j. nepredloženia Dodatku č. 2 v kompletnom znením a k nepreukázaniu odôvodnenej potreby neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko medzi uzamknutím brány a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ubehol viac ako jeden rok, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu je nesporné (č.l. 26 a nasl.), že žalobca k návrhu predložil kópiu Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami a dodatky č. 1 až 5, pričom Dodatok 2, 3 a 5 neboli predložené v kompletnom znení spolu s podpismi zmluvných strán, ale iba prvá strana ich vyhotovenia. Rovnako je nesporné, že v liste zo dňa 27.4.2017 žalovaný reagoval na list žalobcu zo dňa 18.4.2017, v ktorom uviedol, že STARZ platne odstúpila od Nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 27.10.2005, riadne doručeným odstúpením zo dňa 10.11.2016. V súvislosti s tým STARZ, t.j. odvolateľ - žalovaný vyzýva žalobcu na rešpektovanie odstúpenia a ne bezodkladné vypratanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy č. X/XXXX a ich protokolárne odovzdanie STARZ-u. 15. Na č.l. 78 spisu sa nachádza potvrdenie, že dňa 21.2.2018 Okresný súd Bratislava II potvrdzuje prijatie návrhu na začatie konanie v právnej veci navrhovateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava proti odporcovi PRO-SPORTAM, spol. s r.o., o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného je nesporne preukázané, že žalovaný podal predmetnú žalobu pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu ako aj fakt, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy medzi stranami sporu, keď medzi uzamknutím brány a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ubehol viac ako jeden kalendárny rok. 16. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie v predmetnom konaní odvolací súd zaujal nasledovné stanovisko. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Odvolací súd v zásade súhlasí s námietkou odporcu. S poukazom na vývoj aktuálnej judikatúry, napr. Nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017 sp. zn. II.ÚS 675/2016 je možné polemizovať o tom, či v súlade so základnými princípmi civilného sporového poriadku nie je analogicky možné uvažovať o vzniku povinnosti konajúceho súdu prvej inštancie pokúsiť sa o odstránenie vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 129 CSP, vo vzťahu k označeniu strany sporu - odporcu. Nie bez významu je však skutočnosť, že navrhovateľ je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zastúpený právnym zástupcom - advokátom. 17. Nakoľko však vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neboli osvedčené splnené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, v súlade s ust. § 388 CSP zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľa (žalobcu) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi (žalovanému) priznal právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom. 19. K označovaniu strán v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej odvolací súd uvádza, že strany sa uvádzajú ako navrhovateľ a strana sporu. Terminológiu žalobca a žalovaný je vhodné použiť v prípade, že ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného počas konania alebo po jeho skončení, t.j. po podaní žaloby vo veci samej (§ 324 - 342 CSP). 20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).