Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203306 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318203306.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného H. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6Tk/2/2018 zo dňa 14.06.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. októbra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému H. O., Z.. XX.XX.XXXX V. B., K. B. I. XX, L. E., u k l a d á podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 170 €, ktorá sa nachádza na depozitnom účte Okresného súdu Bratislava III. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6Tk/2/2018 zo dňa 14.06.2018 bol obžalovaný H. O. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času približne od decembra 2016 až do svojho zadržania do 13:30 h dňa 06.12.2017 si bez oprávnenia zabezpečoval metamfetamín v rôznych množstvách od neznámeho dodávateľa, ktorý uschovával v okrese mesta Q., v obci L. E. na I. ulici XX situovanom rodinnom dome a na pozemkoch a priestoroch k nemu priľahlých, a následne ho v okrese mesta Q., najmä v obci L. E., v predmetnom rodinnom dome a v jeho blízkom okolí a dňa 02.11.2017 v meste V. pri supermarkete A., po predchádzajúcej dohode ohľadne množstva, ceny, možnosti a miesta stretnutia na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, ktoré používal, poskytoval bezodplatne (najmä F. U., I. J.) za dohodnutú finančnú protihodnotu a to spravidla vo výške 30 € - 50 € za gram (10 € za čiaru), v dohodnutom množstve balenom v papieriku, ďalším konzumentom, a to najmä E. V., K. Q., T. B., A. P., K. B., F. G., v ktorom rodinnom dome mal 1 ks zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku s modrým zrezaným piestikom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 910 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 74,6 % hmotnostných obsahujúcej 679 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku oblepenú lepiacou páskou zabalenú v papieri s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 536 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 75,6 % hmotnostných, obsahujúcej 405 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 211 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 22,0 % hmotnostných, obsahujúce 46 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom „Pandora" s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 19,07 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky mefamfetamín 23,5 % hmotnostných, obsahujúce 4481 mg absolútneho metamfetamínu, 1 ks zatavenú plastovú injekčnú striekačku s modrým piestikom s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 163 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 23,1 % hmotnostných, obsahujúcej 38 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 208 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest tiež prepadnutia veci, a to stopy A11 rozbitej sklenenej fajky nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla a finančnej hotovosti vo výške 170 €, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd určil nad obžalovaným ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. d), ods. 4 Trestného zákona mu uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 18.06.2018 prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.06.2018 tým, že uložený trest nie je primeraný a spravodlivý. S dôvodmi, pre ktoré prvostupňový súd aplikoval citované ustanovenie pre mimoriadne zníženie trestu, sa prokurátor nestotožňuje, nakoľko zastáva názor, že uloženie uvedeného trestu je neprimerane mierne, priečiace sa zásadám ukladania trestu, zásade spravodlivosti trestu a tento tak ako bol uložený nepovažuje prokurátor na nápravu páchateľa a na ochranu spoločnosti za dostačujúci. V rozpore s konštatáciou súdu, že v osobe obvineného nejde o klasického dílera, ale o nešťastnú ľudskú existenciu, ktorá pod negatívnym vplyvom prostredia a v snahe zabezpečiť finančné prostriedky pre svoje potreby a potreby svojej matky, zastáva prokurátor názor, že obžalovaný H. O. je štandardným a príkladným predajcom drog. Ktorýkoľvek díler drog je spravidla motivovaný snahou zabezpečiť si finančné prostriedky pre financovanie svojho živobytia ako aj živobytia členov svojej domácnosti, ku ktorej sa obyčajne uchýli pod negatívnym vplyvom spoločnosti, v ktorej sa pohybuje, presne tak ako obžalovaný H. O. pod vplyvom kamarátov na ulici za účelom získania peňazí pre seba a svoju matku. Prijatie záveru o tom, že uvedená skutočnosť je presvedčivým a adekvátnym dôvodom na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu tak, ako to učinil v nastolenej trestnej veci prvostupňový súd, by umožňovala prakticky celoplošnú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody u prevažnej väčšiny osôb stíhaných pre drogovú trestnú činnosť v súvislosti s ich predajom a distribúciou. Prevažná väčšina stíhaných páchateľov zaoberajúcich sa distribúciou a predajom drog sa k uvedenej trestnej činnosti uchyľuje práve a najmä v snahe zabezpečiť si finančné prostriedky na krytie svojich životných potrieb. Počas obdobia páchania svojej obzvlášť závažnej trestnej činnosti tak, ako bola ustálená, si obžalovaný H. O. vytvoril pomerne rozsiahlu sieť svojich odberateľov, prostredníctvom ktorých si zaisťoval pravidelný odbyt drog, a takýmto spôsobom si zabezpečoval finančné prostriedky nielen na financovanie vlastných drogových potrieb. Bez povšimnutia nie je možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný počas páchania trestnej činnosti nebol riadne zamestnaný a nemal žiaden legálny a poctivý príjem, preto páchanie stíhanej obzvlášť závažnej trestnej činnosti považuje prokurátor za jeho osobnú a vlastnú voľbu učinenú v snahe dostať sa bez väčšej námahy k ľahšiemu zárobku finančných prostriedkov, v porovnaní s vynakladaným úsilím a dosahovanými príjmami legálnou cestou, napr. pri výkone riadneho zamestnania. Pokiaľ súd s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný H. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2018 uznal vinu zo žalovaného obzvlášť závažného zločinu a splnil všetky obligatórne stanovené podmienky na prijatie jeho vyhlásenia a jeho vyhlásenie o vine prijal, mohol zvažovať mimoriadne zníženie trestu v intenciách ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a obvinenému uložiť trest odňatia slobody v trvaní minimálne 6 rokov 8 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor odvolaciemu navrhol, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obvinenému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona so stredným stupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky, podľa § 73 ods. 2 písm. a), písm. d), ods. 4 Trestného zákona protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, podľa § 60 ods. 1 písm. a) trest prepadnutia vecí (finančnej hotovosti vo výške 170 €, sklenenej nádoby - fajky nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla) s tým, že vlastníkom vecí sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát. Obžalovaný využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, a to prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.07.2018. Obhajoba má za to, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne hodnotil tak okolnosti prípadu ako aj pomery páchateľa, keď mu ukladal trest znížený pod dolnú hranicu. Súd správne zhodnotil konkrétne okolnosti prípadu u konkrétneho páchateľa, a to najmä kritický postoj páchateľa ku skutku, ktorý vyplýva z jeho výpovedí jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, z ktorých súd usúdil, že u obžalovaného na jeho nápravu postačí aj trest kratšieho trvania a uloženie vyššieho trestu by bolo neprimerane prísne. Súd týmto trestom vyjadril požiadavku individualizácie trestu. Súd správne posúdil aj intenzitu, ktorou sú naplnené znaky skutkovej podstaty, teda, že obžalovaný ako sama osoba závislá predával ďalej drogu nie pre čistý zisk, ale aby mal najmä na kúpu novej drogy pre seba. Trest navrhovaný prokurátorom by tento konkrétny páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Obžalovaný má v odpise RT jeden záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania a v odpise priestupkov nemá žiaden záznam. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v celom rozsahu zamietol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania a navrhol rozhodnúť tak, ako je v ňom uvedené. Obhajca sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu a dodal, že Trestný zákon nie je učebnicou matematiky a nestanovuje presné výpočty výmery trestu, ale treba ho chápať širšie a prihliadať na individuálne okolnosti prípadu a osobu obžalovaných. V opačnom prípade by sudcovi bola odňatá možnosť súdiť, ale stačilo by trest vypočítať. V napadnutom rozsudku súd prihliadol na špecifiká tohto prípadu, zohľadnil všetky známe okolnosti a individualizoval trest, ako to vyplýva z jeho zákonného účelu. Preto obhajca považuje uložený trest za zákonný a spravodlivý a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že oľutoval svoje činy, ktoré spáchal. Ten prvý verdikt je podľa neho správny a dostatočný na jeho zmenu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané prokurátorom je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a s jeho argumentáciou sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 21.05.2018 obžalobu na H. O. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2018 obžalovaný H. O. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd prvého stupňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Výrok o vine nebol a ani v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemohol byť napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd nad rámec dôvodov, pre ktoré možno podať dovolanie podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku v rámci obmedzeného revízneho princípu nepreskúmaval. K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, predovšetkým odpisu z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Nedopustil sa priestupku. V minulosti bolo jeho trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona podmienečne zastavené, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval počet a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a zistil ich správne, avšak pomer počtu týchto okolností vyjadril vo výroku o treste nesprávne, keď neuviedol ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadne znížil trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Základnou podmienkou pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona je existencia výnimočných okolností prípadu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil obzvlášť závažného zločinu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. V prejednávanom prípade však žiadne takéto okolnosti dané nie sú. Pomery páchateľa aj súd prvého stupňa posúdil ako bežné, výnimočnosť však vzhliadol v okolnostiach prípadu spočívajúcich v tom, že obžalovaný sa podľa súdu prvého stupňa dopustil obzvlášť závažného zločinu pod vplyvom okolností nezávislých od jeho vôle a z dôvodu finančnej tiesne. Argumentáciu súdu prvého stupňa nemožno v žiadnom prípade akceptovať, a táto sa prieči hodnotám spoločnosti, ktorá považuje distribúciu tvrdých drog za vysoko nebezpečnú, a systematickú zárobkovú činnosť tohto typu (namiesto zaradenia sa do riadneho pracovného procesu) za nemorálnu. Uvedené morálne hodnoty sú premietnuté aj v ustanovení § 172 Trestného zákona a v jeho pomerne prísnych trestných sadzbách. Odvolací súd nesúhlasí, že vytvorenie siete pravidelných odberateľov tvrdých drog, ktorí dlhodobo po dobu cca 1 roka poskytovali obžalovanému prostriedky na živobytie tým, že v dôsledku svojej závislosti od neho kupovali drogy, nemožno pripísať náhode a ospravedlňovať tiesnivou životnou situáciou obžalovaného v dôsledku jeho ľahkej ovplyvniteľnosti nesprávnym sociálnym prostredím. Naopak, tento spôsob života a získavania peňažných prostriedkov na živobytie bol voľbou obžalovaného, a jeho vlastnú zodpovednosť za nesprávne, a nie jednorazové ani krátkodobé rozhodnutie nemožno bagatelizovať zvaľovaním viny na nevhodné sociálne prostredie, hoci sa na formovaní osobnosti obžalovaného určite podieľalo. Distribúcia drog konzumentom predstavuje spoločensky vysoko nežiadúcu činnosť so zreteľom na jej nepriaznivý dosah na zdravie, rodinné a sociálne vzťahy konzumentov drog a ich okolia. Distribúcia drog ako nosná zárobková činnosť predstavuje vysoko neetické konanie, keďže fyzické i spoločenské následky užívania drog sú všeobecne známe ako mimoriadne negatívne. Nezákonné použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby súdom prvého stupňa bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Na strane druhej, odvolací súd zistil u obžalovaného dôvody pre mimoriadne zníženie trestu, avšak úplne z iných dôvodov a na inom právnom základe. Obžalovaný H. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania trestného činu, pre ktorý bola naňho podaná obžaloba. Otázka právnych účinkov vyhlásenia o vine (nepopretí skutku) vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam bola predmetom zjednocovania rozdielneho výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý zaujal vo svojom stanovisku č. Tpj 55/2016 o.i. taký právny názor, že „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu“. Z citovaného stanoviska najvyššieho súdu vyplýva, že použitie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona nie je obligatórnym právnym následkom vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní, a neaplikuje sa en block, čo znamená, že súd je povinný zvážiť, či okolnosti prípadu a pomery obžalovaného odôvodňujú takýto postup (rovnako ako prokurátor nie je pri uzavretí dohody o vine a treste povinný vždy navrhnú trest znížený v porovnaní zo zákonnou sadzbou o jednu tretinu). Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu v pomerne mladom veku (24 rokov), nebol doposiaľ súdne trestaný, a svoju trestnú činnosť ľutuje, niet dôvodov nepredpokladať, že možnosti jeho nápravy sú priaznivé, a že pre dosiahnutie účelu trestu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona nie je nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby. Inými slovami, odvolací súd nezistil žiadne dôvody brániace použitiu § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za súčasného priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a nezistenia žiadnych priťažujúcich okolností. Spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 2 Trestného zákona odvolací súd podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona znížil o jednu tretinu na 6 rokov a 8 mesiacov, a dospel k záveru, že trest na samej spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby korešponduje s možnosťami nápravy obžalovaného, dostatočne odzrkadľuje potrebu ochrany spoločnosti aj požiadavky generálnej prevencie, a vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v časti, v ktorej dospel k záveru, že nápravu obžalovaného možno lepšie dosiahnuť v miernejšom režime, než v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, kam sa podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaraďujú páchatelia obzvlášť závažných zločinov, a to so zreteľom na absenciu predchádzajúcich odsúdení obžalovaného a vek obžalovaného. Preto ho tiež podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa správne uložil obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona - finančnej hotovosti získanej trestným činom, a preto odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia aj túto časť výroku o treste prepadnutia veci, vrátane výroku o tom, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát v zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona. Správne však nebolo uloženie trestu prepadnutia „stopy“ - rozbitej sklenenej fajky, pretože hoci takáto vec (v žiadnom prípade nie „stopa“, ktorá je kriminalistickým pojmom a predstavuje predovšetkým zmenu v materiálnom prostredí na mieste činu) bola použitá na spáchanie trestného činu, a patrí obžalovanému, ako to vyžaduje ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nie je vecou, ktorej odňatie by vzhľadom na jej nulovú finančnú či emocionálnu hodnotu smerovalo k splneniu účelu trestu. Je to vec bezcenná, a preto bude potrebné o nej rozhodnúť iným spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom. Ak by sa ukladali tresty prepadnutia obdobných vecí páchateľom trestných činov, bolo by následne potrebné postupovať podľa právnych predpisov týkajúcich sa správy majetku štátu aj pri takýchto veciach, čo sa tiež prieči účelu trestu prepadnutia veci zo všeobecného hľadiska. Výroky napadnutého rozsudku o ochrannom dohľade a ochrannom liečení neboli predmetom revízie odvolacím súdom, pretože neboli napadnuté odvolaním, a teda ostávajú nedotknuté. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.