Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/105/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203596 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318203596.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ S. P., narodeného dňa XX.XX.XXXX a 2/ I. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnych občanov SR, zastúpených opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté deti rodičov - matky: H.. I. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XXX, T., t.č. bytom H. R. 3, T., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25 a otca: D.. S. P., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, T., štátneho občana SR, zastúpeného AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, za konania o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 06. júna 2018, č.k. 38P/143/2018-22, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 06. júna 2018, č.k. 38P/143/2018-22, vo výroku úpravy styku otca s maloletým S. P., narodeným dňa XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 06. júna 2018, č.k. 38P/143/2018-22, vo výroku úpravy styku otca s maloletou I. P., narodenou dňa XX.XX.XXXX m e n í t a k , ž e návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 06.06.2018, č.k. 38P/143/2018-22, dočasne upravil styk otca s s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin roku 2018 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. P., narodeným dňa XX.XX.XXXX od 30.06.2018 od 09:00 hod. do 14.07.2018 do 15:00 hod. a od 18.08.2018 od 09:00 hod. do 01.09.2018 do 15:00 hod., a s maloletou I. P., narodenou dňa XX.XX.XXXX od 30.06.2018 od 09:00 hod. do 01.07.2018 do 18:00 hod.; 14.07.2018 od 15:00 hod. do 19:00 hod.; od 18.08.2018 od 09:00 hod. do 19.08.2018 do 18:00 hod. a 01.09.2018 v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu otca, doručeného súdu prvej inštancie dňa 28.05.2018, ktorým sa otec maloletých detí domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým deťmi počas letných školských prázdnin roku 2018 tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým S. od 30.06.2018 od 09:00 hod. do 14.07.2018 do 15:00 hod. a od 18.08.2018 od 09:00 hod. do 01.09.2018 do 15:00 hod. a s I. od 30.06.2018 od 09:00 hod. do 01.07.2018 do 18:00 hod.; 14.07.2018 od 15:00 hod. do 19:00 hod.; od 18.08.2018 od 09:00 hod. do 19.08.2018 do 18:00 hod. a 01.09.2018 v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. 3. Otec maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že na súde prvej inštancie je na základe návrhu matky zo dňa 23.06.2017 vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/85/2018-226 zo dňa 12.03.2018, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 39P/150/2017-219 zo dňa 18.12.2017 bol upravený styk otca s maloletým deťmi tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým S. každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:30 hod. a s maloletou I. každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 17:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Otec poukázal na to, že súčasná úprava mu neumožňuje, aby bez dohody a v súčinnosti s matkou s maloletým deťmi strávil počas akýchkoľvek prázdnin dlhšie časové obdobie ako každý druhý víkend. Z toho dôvodu otec, s poukazom na blížiace sa letné prázdniny požiadal matku prostredníctvom jej právnej zástupkyne o aspoň parciálnu dohodu, týkajúcu sa starostlivosti o maloleté deti počas letných prázdnin nad rámec uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Matka, prostredníctvom svojej právne zástupkyne na požiadavku a návrhy otca reagovala negatívne. Otec podotýka, že matka pritom ešte dňa 13.12.2017 na pohovore s opatrovníkom maloletých detí uviedla, že bude ústretová vo veci úpravy styku, o ktorú pravdepodobne bude otec žiadať, avšak toto tvrdenie, ako sa neskôr ukázalo, je len deklaráciou bez relevantného naplnenia jej obsahu, nakoľko matka, po tom, ako si otec dovolil nesúhlasiť s jej predstavou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti výšky výživného a podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy jeho styku s maloletými deťmi, nielenže nevidela dôvod akceptovať pôvodný rozsah úpravy styku nariadený uznesením súdu prvej inštancie a voči rozhodnutiu podala odvolanie, ale aktuálne otcovi neumožňuje už ani kontakt v rozsahu, stanovenom uznesením odvolacieho súdu, ktoré otec vníma ako bezdôvodne obmedzujúce. Otec uviedol, že po príchode do miesta bydliska matky a maloletých detí sa maloletý S. nachádza v byte matky nepripravený na odovzdanie a odchod s otcom, a to ani psychicky a mnohokrát ani fyzicky. Matka totiž maloletého S. neoblečie, neobuje a nepripraví na okamžitý odchod, čím nastáva patová situácia, kedy sa dieťa nedokáže samé rozhodnúť, či poslúchnuť matku a ostať doma alebo ísť s otcom. Takáto situácia negatívne vplýva na maloletého S., ktorý, žiaľ, odmieta opustiť byt a odísť s otcom kamkoľvek mimo bydlisko matky, nakoľko sa zjavne obáva prípadnej reakcie matky, ak by si dovolil ísť s otcom. Takéto správanie sa matky v podstate spôsobilo, že otec nemohol ani jeden z víkendov podľa neodkladného opatrenia stráviť podľa vlastného uváženia s maloletým. Posledné tri stretnutia s maloletými deťmi (v dňoch 14.04., 28.04 a 11.05.) prebehli pred bytom, v ktorom toho času býva matka a maloleté deti, pričom matka kočíkovala maloletú a maloletý sa vonku hral. Otec po príchode mal možnosť sa k synovi pridať, avšak výhradne pod dohľadom matky, ktorá sa vedome zdržiavala v ich tesnej blízkosti a monitorovala každé slovo medzi otcom a maloletým. Dňa 11.05.2018 otec po príchode žiadal matku, aby mohol spolu s maloletým kočíkovať maloletú dcéru, čo však matka rázne odmietla, hoci nasledujúcu hodinu maloletú I. sama kočíkovala v bezprostrednej blízkosti otca a maloletého syna, aby monitorovala ich pohyb a konverzáciu. Z uvedeného je podľa názoru otca zrejmé, že matka nemá úprimný záujem na budovaní vzťahu otca s maloletou dcérou. Prítomnosť matky výrazne ovplyvňuje správanie sa maloletého S. k otcovi, rovnako ako jeho vyjadrenia smerom k nemu, ktoré sú oklieštené, zjavne zo strachu pred reakciou matky, ktorá ich vzájomnej komunikácii načúva. Maloletý S. sa napr. obáva čokoľvek povedať, resp. slobodne vyjadriť svoj názor, nakoľko matka do vzájomnej komunikácie otca s maloletým synom zasahuje, čím maloletého syna vedome manipuluje. Po jednom zo stretnutí maloletý S. deklaroval radosť ohľadom budúceho stretnutia s otcom, počas ktorého si naplánovali cestu na C. a cestu do bydliska otca, avšak reakcia matky bola automaticky zamietavá, pričom v amoku deklarovala, že bez jej súhlasu maloletý S. nikam nepôjde. E. S. sa dňa 11.05. počas stretnutia s otcom vyjadril, že mobilný telefón, ktorý mu daroval otec a z ktorého mal veľkú radosť, nemôže používať, nakoľko ho má vybitý a nemôže si ho dobíjať, pričom ale následne sa nedokázal na dotaz otca vyjadriť, prečo tomu tak je. E. S. taktiež na dotaz otca, prečo vlastne s ním odmieta odísť mimo bydliska matky, nemá žiadne racionálne ani logické zdôvodnenie a iba reprodukuje rétoriku matky, a to doslova, pričom otcovi uviedol, že otec mu „neplatí žiadne peniaze s výnimkou 100,- € na školu v prírode.“ Otec sa samozrejme snažil, primerane veku maloletému S. vysvetliť, že to tak nie je a že on matke pravidelne posiela finančné prostriedky a tiež hradí aj ďalšie platby ako školné a stravné v škole. Otec však nemienil a ani nemieni zaťažovať maloletého S. takýmito témami, nad nevyhnutnú mieru a nerozumie, z akého dôvodu matka vôbec zaťahuje maloletého S. do týchto, pre každé maloleté dieťa nepríjemných tém, pričom matka za účelom spochybnenia otca pred maloletým a jeho úprimného záujmu o maloleté deti, zrejme nemá problém maloletému S. uvádzať aj nepravdivé skutočnosti. To, že maloletý S. nemal a ani nemá žiaden problém ani s otcom a ani s T. T. alebo chatou na C., ako miestom realizácie styku, je zrejmé okrem iného aj zo správy H.. D. E., zo dňa XX.X.XXXX: „.. do T. chodíš rád. H.“ ... „P. som s tatinom v BB... tak sa s ním hrám a som tam rád, keď mamina dovolí. “ Matka však nevidí žiaden dôvod na to, aby maloletému S. umožnila si užiť vzťah s otcom, ktorého má maloletý S. rád. Matka práve naopak, nielenže hrubým spôsobom zneužíva postavenie preferenčného rodiča a čas, ktorý s ňou obe deti trávia využíva na dehonestáciu postavenia otca, ale má snahu v podstate úplne devalvovať vzťah medzi otcom a maloletým S., ktorému dokonca zámerne uvádza nepravdivé skutočnosti. Otec považuje za viac než alarmujúce to, že takýmto spôsobom sa ho matka snaží vylúčiť zo života maloletých detí, najmä však maloletého S., pred ktorým v podstate takýmito nepravdivými tvrdeniami prezentuje, že sa otec o nich vlastne nestará. Ako takéto dezinformácie vníma maloletý S. a aký to má dopad na jeho celkový psychický vývoj matka vôbec neberie do úvahy, nakoľko je pre ňu podstatnejšia pomsta voči otcovi prostredníctvom maloletých detí za to, že si dovolil odmietnuť ňou kladené podmienky a najmä nemal záujem zotrvať v dlhodobo nefunkčnom vzťahu s matkou. Na konci každého stretnutia otca s maloletým synom mu tento prisľúbi, že s ním bude na dennej báze komunikovať telefonicky prostredníctvom telefónu, ktorý dostal ako vianočný darček. Napriek prísľubom je bezprostredne po odchode otca telefón prepnutý do tichého, letového režimu alebo je vypnutý, a to podľa názoru otca za účelom eliminácie akéhokoľvek kontaktu otca s maloletým synom. Otec tak nemá možnosť maloletého syna pripraviť na spoločne trávené víkendy, hoci maloletý syn deklaruje ochotu s otcom ísť, či už na C. alebo do jeho bydliska, za aktivitami, ktoré spoločne v minulosti vykonávali (jazda na koňoch, lyžovanie, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené nielenže je otcovi odopretá možnosť plnohodnotného styku s maloletým synom, ale obáva sa tiež o jeho zdravý psychický vývoj, nakoľko jeho správanie, v súlade s psychologickým posudkom H.. E., sa javí ako snaha o získanie súhlasu matky s voľbou odchodu s otcom. E. S. neustále opakuje, že nevie, či s otcom chce odísť, nevie, či chce cestovať, či už do miesta bydliska otca alebo na C., a pod. a hoci maloletý S. má evidentný záujem tráviť čas rovnako s otcom, nie je matkou povzbudzovaný a usmernený, aby s otcom reálne strávil čas mimo jej dohľad a bez jej prítomnosti. Naopak, matka počas komunikácie otca s maloletým S. vstupuje do ich vzájomnej komunikácie, otca osočuje a vyčíta mu rad skutočností, ktoré by v žiadnom prípade nemali byť predmetom konverzácie rodičov pred maloletými deťmi. Matka svojim správaním deformuje reakcie maloletého syna a jednoznačne prispieva k napätej atmosfére počas preberania maloletého dieťaťa. Matka nikdy nemala úprimný záujem, aby maloletý syn strávil čas s otcom osamote, pokiaľ v nervovom vypätí vyjadrí súhlas, je to formou psychického nátlaku na maloletého syna, že s otcom odísť musí pod vyhrážkou, že otec inak nechá matku zatvoriť do basy, čo samozrejme u maloletého syna vyvoláva strach a pocit neistoty. Konanie matky je v absolútnom rozpore s rozhodnutím o neodkladnom opatrení, čoho následkom je absencia kontaktu maloletého syna s otcom, narúšanie jeho psychickej pohody a nemožnosť využitia práva otca na styk s maloletým synom tak, ako ho garantuje súd. Matka pritom zavádza, a to nielen otca ale dokonca i jeho matku, teda starú matku maloletých detí, ktorá sa zúčastnila i predposledného preberania maloletého S., v rámci ktorého jej matka deklarovala, že maloletý S. s otcom môže komunikovať bez obmedzení, čo sa však ihneď po odchode otca a jeho matky ukázalo ako nepravdivé tvrdenia. Matka tiež nereaguje na opakované výzvy otca, aby si jeho telefónne číslo odblokovala, nakoľko tento nie je schopný s ňou výhradne vo veci maloletých detí komunikovať už niekoľko mesiacov. Matka bránením v komunikácií dosahuje svoj deklarovaný zámer, a síce stratu kontaktu medzi maloletým synom a otcom, ktorý nemá možnosť maloletého S. pripraviť na jeho príchod a ich spoločný program bez prítomnosti matky. Keďže maloletý syn sa počas preberania pod vplyvom matky dostáva pod tlak a prežíva stresové situácie, od ktorých sa ho otec snaží uchrániť, dôsledkom je, že po niekoľkých hodinách presviedčania odchádza otec bez maloletého syna, nakoľko sám emočne nedokáže pripustiť, aby sa maloletý syn trápil voľbou medzi vlastnou túžbou stráviť čas s otcom a strachom z matkinej reakcie. Takéto správanie matky je pre otca neakceptovateľné, o to viac, že v danom prípade súdne konanie vo veci samej prebieha už takmer rok, počas ktorého je styk otca s maloletými deťmi obmedzený uznesením o nariadení neodkladného opatrenia a jeho prípadné rozšírenie je limitované rozhodnutiami, náladami a intenzitou animozity matky voči otcovi a jeho rodine. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin nad rámec rozsahu, ktorý je stanovený uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, otec má za to, že v danom prípade je logické a oprávnené, nakoľko neexistujú žiadne dôvody, ktoré by to znemožňovali požadovať, bez ohľadu na to, či maloleté deti budú zverené do starostlivosti jedného z rodičov alebo striedavej osobnej starostlivosti a bez ohľadu na to, že v danom prípade absentuje úprava jeho stretávania sa s maloletými deťmi počas prázdnin, vychádzať zo základnej a všeobecne akceptovateľnej premisy a to, že pokiaľ o to rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené, má záujem tento trávi s maloletým dieťaťom minimálne polovicu školských prázdnin v tom - ktorom školskom roku. V danom prípade však matka tento model i napriek prosbám otca nereflektuje. Je pritom absolútne nepochopiteľné, nespravodlivé a v rozpore so záujmami maloletého S., aby napr. len z dôvodu súdnej úpravy maloletý S. napríklad nemohol s otcom a so súrodencami stráviť dovolenkový pobyt (otec v tejto súvislosti uvádza, že za týmto účelom rezervoval dovolenkový pobyt počas veľkonočných prázdnin, ktorého sa maloletý S. nemohol na základe rozhodnutia matky zúčastniť, pričom matka požadovala svoju účasť na tomto dovolenkovom pobyte, čo však otec, s poukazom na celkové správanie sa matky a jej účelové vyvolávanie konfliktov aj v prítomnosti maloletých detí, považoval doslova za absurdnú a aj nedôvodnú požiadavku.), či iným spôsobom s ním aktívne počas prázdnin tráviť čas, napr. realizáciou voľnočasových aktivít, jednodňovými výletmi počas dní v týždni, či víkendovým pobytom, o to viac, že maloletý S., predtým, ako matka iniciovala toto konanie, nemal žiaden problém s otcom tráviť čas, v jeho prítomnosti bol spokojný, šťastný a vyrovnaný. Taktiež v prípade maloletej I., ktorá v septembri dovŕši dva roky nevidíme dôvod na to, aby s otcom nemohla stráviť aspoň počas letných prázdnin viac ako 1,5 hodiny každý druhý víkend a postupne sa tak pripraviť na prípadné rozšírenie času, ktorý strávi s otcom, pretože zachovanie súčasného stavu v situácii, kedy maloletá I. rastie a vytvára si prirodzené väzby s najbližšími nie je v jej záujme, nakoľko ponechaním aktuálnej úpravy a limitovaním otca na 1,5 hodiny každý druhý týždeň sa z otca skutočne stane, ako to matka maloletej I. tvrdí, cudzí ujo. 4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vyhovel návrhu otca a upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin v záujme zabezpečenia, udržania vzťahu, ktorý otec s maloletými deťmi má a v záujme upevňovania a ďalšieho rozvíjania tohto vzťahu počas letných školských prázdnin. Otec má záujem o trávenie spoločného času s obidvoma maloletými deťmi, avšak toto právo na styk je mu matkou značne obmedzované, resp. odopierané. Treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia je neskôr len ťažko napraviteľná, a preto je nutné umožniť aj rodičovi, s ktorým maloleté deti nežijú, pravidelný a čo najširší kontakt a pokiaľ sa rodičia nedohodnú, aj počas letných školských prázdnin, kedy prirodzene deti trávia čas so svojimi rodičmi, ktorí taktiež majú v tomto období dovolenky a môžu aktívne tráviť spoločne voľné chvíle. Je nespravodlivé, pokiaľ jeden z rodičov odopiera inému rodičovi svojvoľne stretávanie sa s jeho vlastnými deťmi a stavia sa do pozície rodičia, ktorý bude rozhodovať o tom, kedy a či vôbec sa druhý rodič môže a bude stretávať so svojimi vlastnými deťmi. Podľa názoru súdu by rodičia, tak ako väčšina rodičov, bez súdnej úpravy mali v záujme maloletých detí dokázať tieto otázky bezproblémovo riešiť. Súd má v danej veci zo to, že je tu neodkladná potreba upraviť styk otca s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin, keďže sa s matkou maloletých detí na styku s deťmi počas letných školských prázdnin nedohodol. Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi, styk otca s maloletými deťmi počas bežného roka je v súčasnosti upravený neodkladným opatrením, otec nemá možnosť sa stretávať s maloletými deťmi mimo týchto dní, a to ani s maloletým S., ani s maloletou I., hoci má záujem sa stretávať s nimi a podieľať sa na ich výchove, o deti sa staral, prispieva na ich výživu. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu otca a upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin tohto roka v záujme zabezpečenia jeho práva byť s maloletými deťmi, ako aj práva maloletých detí byť so svojim otcom. Rodičovské práva a povinnosti patria totiž obom rodičom. Súd prvej inštancie prihliadol na právo otca, ktorý nemá maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti a zároveň prihliadol aj na právo maloletých detí na vytváranie, zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, teda aj s otcom, keď mal preukázané, že otec sa o maloleté deti zaujíma, pravidelne má záujem sa s nimi stretávať, aktívne sa im chce venovať a má záujem stretávať sa s maloletými deťmi aj v širšom rozsahu a matka mu v tom bráni. Súd nemal preukázané, že by sa otec nevedel o maloleté deti postarať. Súd dopĺňa, že obaja rodičia, nielen matka má právo budovať si vzťah s maloletými deťmi, keďže obaja sú rodičmi maloletých detí a obaja majú právo podieľať sa na výchove maloletých detí, čo je možné dosiahnuť len realizáciou styku rodiča s dieťaťom, keď rodičia spolu nežijú. Jedným z práv rodičia je aj právo stretávať sa so svojim dieťaťom a tráviť s ním čas, keď má o to rodič záujem a starostlivosť o maloleté dieťa je na druhej strane aj povinnosťou rodiča. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka odvolanie, pričom uviedla, že toto rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, arbitrárne, poškodzujúce práva maloletých detí a hlboko zasahujúce do integrity dieťaťa, jeho zdravia i ďalšieho jeho duševného vývoja. Súd prvej inštancie okrem samotného tvrdenia otca maloletých detí, ktoré uviedol v návrhu nemal za preukázané ani jednu skutočnosť, z ktorej by mohol vychádzať pri nariadení neodkladného opatrenia. Matka poukázala na to, že základnou podmienkou neodkladného opatrenia je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 CMP je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude ním rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Základnou úlohou súdu v takýchto konaniach je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. Súd musí zabrániť zneužitiu svojim významom osobitného procesného inštitútu, presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom rozhodnutí. Sudca sa v danom prípade uspokojil výlučne zo skutočnosťami uvedenými otcom dieťaťa v jeho návrhu bez toho, aby mal čímkoľvek za preukázané, že ak by k bezodkladnej úprave nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Otec maloletých detí nielenže neposkytol súdu osvedčenie o tom, že by mohli byť ohrozené práva maloletých detí, okrem návrhu nepredložil nič iné, ale naopak tento inštitút v rozpore so záujmami detí zneužil a súd mu dokonca poskytol ochranu. Matka v rámci odvolania uviedla, že otec vo svojom návrhu účelovo zatajil rozhodujúce skutočnosti pre vydanie takéhoto opatrenia. Chce preto poukázať na to, že nie je jej zrejmé, prečo súd skutočnosti, na ktoré poukázala vo svojich podaniach opomenul pri svojom rozhodovaní a vychádzal iba s ničím nepodložených tvrdení otca. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že otec nebol nikdy v manželskom zväzku s matkou. Matka maloletých detí v záujme týchto detí mu umožňovala styk s nimi vo svojom prenajatom byte až do času, keď otec detí bez jej súhlasu a vedomostí odviedol maloletého S. k psychologičke H.. E., ktorá podľa neskorších vyjadrení maloletého sa ho vypytovala za prítomnosti otca na mnohé veci, ktoré on iba pritakával, lebo sa bál, že u pani doktorky ostane. To v ňom vyvolalo takú psychickú traumu, že odmietol viac sa stretávať s otcom, lebo sa bál, že ho znova zavedie k pani doktorke. Matka už odmietla trpieť návštevy otca vo svojom byte, kde sa otec nevenoval deťom, ale tam spal, príp. pozoroval ju čo robí, resp. ako trávi čas. Na to , aby ju potrestal odmietol platiť výživné a na začiatku roka za tri mesiace vôbec na výživné maloletých detí neprispel. To donútilo matku detí, aby podala návrh na určenie výživného a styk otca s maloletými deťmi príslušnému súdu. E. S. sa odmieta stretávať s otcom, pretože tento ho sústavne nahráva nahrávačom, ktorý nosí so sebou. Nikdy sa milo k nemu nespráva a donucuje ho, aby do nahrávača rozprával ako s ním chce byť, ako si s ním bude telefonovať a podobne. Matka riadne pripravila dieťa na styk s otcom po vydaní neodkladného opatrenia, avšak maloletý S. plakal, odmietal ísť s otcom, že sa ho bojí, v dôsledku čoho ho musel otec, ak ho matka s ním nechala, vrátiť matke. Už pred stretnutím chlapec usedavo plakal, nechcel vyjsť z bytu, v dôsledku čoho matka to riešila tak, že chlapca pripraveného na styk s otcom vyviedla pred vchod dverí, kde ho mal otec čakať. Do tohto času s ním tam stála, aby sa nepokúsil vrátiť späť, pričom často krát obidvaja plakali. Otec na stretnutie prišiel s neznámym človekom s nahrávačom bez akéhokoľvek darčeka pre syna či dcéru. Tak sa stalo, že syn sa mu schoval, o čom svedčia fotografie, ktoré v prílohe prikladám, keď matka z diaľky pozorovala čo sa s dieťaťom deje. E. S. reagoval tak, že sa skryl pred otcom, resp. utekal a otec ho nasilu chytal, aby mu nemohol ujsť. Nakoniec sám dobrovoľne uznal, že nasilu ho nemôže zobrať, a preto ho vrátil matke naspäť. Vrcholom arogantnosti otca bol stav, keď maloletého S. vydieral tým, že on živí jeho a jeho matku, že by zomreli od hladu, ak by on im neplatil výživné a keď s ním nepôjde tak ho vydedí. E. S. bol v takom citovom rozpoložení, že sa pýtal matky, čo to znamená vydedí a po takomto stretnutí mal psychické problémy a matka musela vyhľadať znalkyňu z odboru psychológie, kde bol opakovane maloletý vyšetrený, pričom otec maloletého S. P. sa na toto vyšetrenie na výzvu znalkyne ani neustanovil. Znalecký posudok sa dopĺňa o nové skutočností a bude predložený súdu. Vzhľadom na to, že maloletý S. neustále odmietal a odmieta styk s otcom, plače a dostával sa do enormnej psychickej záťaže. Matka maloletého dieťaťa v troch prípadoch volala políciu, keďže otec sa vyhrážal tak synovi, ako aj matke. Polícia zasiahla, uložila otcovi dieťaťa, aby vrátil tašku maloletému, ktorú už mal v aute a maloletému S. bolo umožnené s matkou odísť do pokojného prostredia. Túto skutočnosť matka oznámila súdu s návrhom na výsluch maloletého, čo však súd z neznámych dôvodov doteraz nevykonal, aj keď je zrejmé, že dieťa je v ťažkom psychickom rozpoložení pod dozorom psychológa, pričom otec vyvolal takú situáciu, že matka má obavy z trvalého poškodenia zdravia dieťaťa. Ak by súd konal v súlade so zákonom a so záujmami dieťaťa, dieťa už malo byť vypočuté na súde bez prítomnosti oboch rodičov a súd by zistil, v akom ťažkom depresívnom stave sa nachádza maloletý syn. Tým, že tak nekonal a vydal ďalšie neodkladné opatrenie, umožnil otcovi, aby ďalej pokračoval vo svojej činnosti, ktorá je proti záujmom maloletého, pričom maloletý S. prehlásil, že on k otcovi nepôjde, on chce byť s mamkou a sestrou, on sa otca bojí, pretože otec keď kočíkoval maloletú I. podľa neodkladného opatrenia nahrával ho a keď mu on zobral nahrávacie zariadenie, vyzval ho, aby mu ho vrátil, pretože ináč maloletú I. pustí z kopca (CD predložím súdu). Matka zvažuje podanie trestného oznámenia, pričom v snahe zachovať aspoň elementárny styk otca s dieťaťom váhala pristúpiť k tomuto kroku, avšak po klamlivých vyjadreniach otca i ďalších udalostí pristupuje k podaniu trestného oznámenia na D.. S. P.. Matka ďalej uviedla, že maloletý S. P. sa zúčastnil školy v prírode. Dňa 29.5.2018 sa otec dostavil do školy v prírode, kde sa maloletý nachádzal bez prítomnosti matky, bolo to v J. - P.. Na návštevu prišiel s nahrávacím zariadením, kde nahrával školský dozor, správal sa arogantne. Na upozornenie školského dozoru, že nie sú dovolené návštevy rodičov, o čom boli rodičia vyrozumení, zotrvával na stretnutí s maloletým synom. Maloletý S. plakal, odmietol sa s otcom stretnúť, aj keď mu to bolo umožnené a dostal sa do závažnej psychickej depresie, kedy sa dožadoval matky, prikladal si jej fotografiu na tvár. Škola na to reagovala tak, že vyzvala telefonicky matku, aby sa ráno dostavila pre syna, lebo syn celú noc plakal, dožadoval sa mamy. Škola odporučila prevoz dieťaťa k lekárovi i psychológovi. Tak sa aj stalo, matka syna previezla domov, následne bol syn ošetrený obvodným lekárom a bola absolvovaná návšteva u psychologičky, ktorá spracováva znalecký posudok. Lekárska správa bola predložená súdu s popisom uvedených skutočností a so žiadosťou o opätovný výsluch syna - maloletého S., čo sa doposiaľ nestalo a súd vydal neodkladne opatrenie v neprospech maloletého, pretože tento sa s otcom nechce stretávať, bojí sa ho. Maloletý S. má svoje záujmy, reprezentuje školu vo futbale, je členom futbalového družstva, kde má kamarátov a reprezentoval školu aj v zahraničí, kde ako družstvo boli úspešní. To si však vyžaduje tréningy počas víkendov, na ktoré sa veľmi teší. Otec však reaguje tak, že prvoradé je jeho stretávanie s ostatnými jeho deťmi, ktoré má z manželstva, kde je takisto upravený styk, a to v T. T. alebo na C., kde má apartmán a až tak sú záujmy maloletého (odmieta sa zúčastňovať tréningov s maloletým, či prípadne jeho sprevádzanie v zahraničí). To znamená, že maloletý bude vylúčený z futbalového družstva, čo mu spôsobí ďalšiu ujmu na zdraví. Matka nemá záujem na akomkoľvek ďalšom vzťahu s otcom dieťaťa. Otec dieťaťa má založený vzťah s inou, už v poradí treťou ženou, pričom podľa jej názoru otec nemá záujem o deti iba sa snaží psychicky vydierať matku detí a dáva jej za vinu, že mu rozbila manželstvo, spravila si sama deti, píše, že maloletá I. nepochádza z dohody rodičov, ale iba zo svojvôle matky a ak by on neprispieval na výživu maloletého S. a maloletej I. po XXX,- € mesačne a nezaplatil školné maloletému S., umreli by od hladu. Ak by tomu tak nebolo, snažil by sa v spolupráci s matkou tento svoj vzťah napraviť tak, aby skutočne sa mohol s deťmi stretávať. Deti by nenahrával, nevyhrážal by sa im a láskavým prístupom by sa snažil ich získať. Tomu tak nie je. Prvoradé pre otca je ako zaplatiť čo najnižšie výživné bez ohľadu na potreby detí aj keď sa jedná o podnikateľa s rozsiahlym majetkom. Súdu matka predložila doklady, ktoré svedčia o tom, že bezprostredne po pojednávaní založil svoj majetok v prospech priateľa, aby tak deklaroval svoju nemožnosť riadne platiť výživné. Je nepochopiteľné ako súd mohol upraviť styk otca s mal. I., ani nie 2- ročnou jeho dcérou, ktorú vôbec nepozná, nemá ku nej žiaden vzťah, lebo podľa neho sa narodila bez jeho súhlasu, v posledných mesiacoch ani si ju neprevzal na styk tak ako to deklarovalo neodkladné opatrenie. V čase, keď ju niekoľkokrát kočíkoval, tak zašiel do reštaurácie sa občerstviť a dieťa sedelo v kočíku za prítomnosti jeho ďalšieho priateľa. Toto nie je styk otca s dieťaťom, ktoré nemá ani 2 roky a má byť bez prítomnosti matky odovzdané otcovi, ktorého nepozná, otec sa o neho nevie postarať. Nikdy s ním nebol, nevie aký má režim a potreby. Nevedno odkiaľ súd má za preukázané, že otec dieťaťa sa vie o neho postarať. Veď nevie nič o jeho potrebách, výžive, starostlivosti. Takéto tvrdenie súdu nemá oporu v dôkazoch a je veľmi odvážne, bez akýchkoľvek dôkazov, čím si súd preberá na seba zodpovednosť za život a zdravie maloletého dieťaťa. Matka ďalej v rámci odvolania uviedla, že predkladá dôkazy označené v texte s tým, že dodatočne predloží znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie a súdu dodatočne ešte predloží dôkaz o tom, ako sa maloletý S. P. vyjadril o otcovi a o tom, čo chcel urobiť s maloletou I., ak mu nevráti nahrávacie zariadenie. 6. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a čiastočne nedôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom S. počas letných prázdnin potvrdil, pretože je v tomto výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v tomto výroku, by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o výrok ohľadom úpravy styku otca s maloletou I., v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentmi matky uvedenými v odvolaní, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou I. zamietol (§ 388 CSP). 8. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 9. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. tak neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rodičia spolu nežijú, starostlivosť o maloleté deti fakticky zabezpečuje matka a medzi rodičmi sú zjavne prítomné konflikty ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, pričom v tomto smere nie sú schopní dospieť k žiadnej dohode, hlavne vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že uznesením Krajský súd v Bratislave zo dňa 12.03.2018, č.k. 11CoP/85/2018-266 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým S. každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:30 hod. a s maloletou I. každý nepárny týždeň v nedeľu od 17:30 hod. do 19:00 hod., s tým, že otec si deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2018. 12. Pokiaľ ide o ide úpravu styku otca s maloletým S. počas trvania letných prázdnin v roku 2018 v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné úpravu styku otca so synom konkrétnym spôsobom stabilizovať. Z odvolania matky odvolací súd nadobudol dojem, že háji a chráni záujmy maloletých detí, avšak na druhej strane ich chráni takpovediac pred samotným otcom, pričom odvolaciemu súdu v rámci svojho odvolania matka neuviedla žiadne zásadné dôvody, prečo by mali byť maloleté deti pred otcom chránené. Samotná skutočnosť, že maloletý momentálne odmieta styk s otcom je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobené konfliktným vzťahom oboch rodičov, ich neschopnosťou spolu komunikovať a dohodnúť sa a súčasne aj negatívnym prezentovaním otca zo strany matky. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody matky uvedené v odvolaní a to, že maloletý syn sa bojí otca, nakoľko tento nosí zo sebou nahrávacie zariadenie, ktoré v prítomnosti maloletého využíva odvolací súd poznamenáva, že maloleté dieťa vo veku 9 rokov nie je schopné posúdiť negatívnu stránku nahrávacieho zariadenia ( o tomto nahrávacom zariadení dieťa nemusí vedieť), a preto sa odvolací súd domnieva, že negatívna stránka tejto situácie bola maloletému S. prezentovaná, pričom on si tento negatívny názor osvojil. Samotná prítomnosť nahrávacieho zariadenia u otca nemôže byť dôvodom odmietania stretávania sa syna s otcom, ani vytvorením si negatívneho vzťahu syna k otcovi. Tento dôsledok musel vzniknúť pôsobením na maloletého S., ktorý danú situáciu medzi rodičmi zjavne prežíva veľmi negatívne. Vzhľadom na celý kontext zložitej rodinnej situácie (vyjadrenia rodičov sú v absolútnom rozpore) aj s poukazom na skutočnosť, že matka nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu musí odvolací súd uviesť, že považuje za potrebné aby rozsah styku otca s maloletým synom počas letných prázdnin bol upravený konkrétnym spôsobom tak, ako ho upravil súd prvej inštancie. Inak povedané vzhľadom na nemožnosť vzájomnej komunikácie a dohody rodičov je práve autoritatívny zásah súdu do pomerov rodičov a maloletého S. nevyhnutý, a to práve z dôvodu minimalizovania ďalších konfliktov medzi rodičmi, stabilizovania pomerov a upokojenia situácie, čím je sledovaný predovšetkým záujem maloletého S., pretože iba v bezkonfliktnom prostredí môže maloletý prosperovať. Na základe uvedeného odvolací súd v tomto výroku uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil ( 387 ods. 1, 2 CSP). 13. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou dcérou v tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými matkou v odvolaní t.j., že maloletá I. ešte nemá 2 roky, pričom otec nemal možnosť stráviť s maloletou čas dlhšie ako pár hodín, a preto má odvolací súd za to, že v tomto smere t. j. za účelom preukázania schopnosti postarať sa o maloletú v útlom veku t. j. vo veku približne 2 roky dieťaťa, je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto nebolo možné neodkladné opatrenie v tomto smere potvrdiť. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež dáva do pozornosti otca, že otec má s maloletou I. upravený styk a to každý nepárny týždeň v nedeľu od 17.30 hod do 19.00 hod. Takže nevyhnutný rozsah styku otca s maloletou dcérou v prípade otca zabezpečený je. Samotná skutočnosť, či sa otec bude vedieť postarať, či je schopný sa prispôsobiť jej režimu ( spánok, kŕmenie) v takto útlom veku bude predmetom dokazovania vo veci samej, a preto je ešte predčasné maloletú I. (aj počas noci) zveriť otcovi hoci na 1 deň, bez prítomnosti matky. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 14. Odvolací súd však v závere dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom procesným inštitútom, ktorý je dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Pričom nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje konanie vo veci samej, kde až po vykonaní náležitého dokazovania a zistení skutočného stavu vo veci súd rozhodne o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konanie vo veci samej nie je doposiaľ právoplatne skončené, pričom súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonaná náležité dokazovanie. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).