Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203875 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318203875.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: Silvretta Real Slovakia k. s., so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 46 455 248, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: S. J., F.. XX.X.XXXX, T. G. X, XXX XX J., zastúpený: Advokátska kancelária Fiľo & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova č. 11, 811 02 Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 19C/74/2018-109 zo dňa 11.07.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 19C/74/2018-109 zo dňa 11.07.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou vo veci doručenou súdu dňa 11.6.2018 domáha ochrany proti zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. V uvedenej veci žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek verejných alebo mediálnych vyjadrení, v ústnej, písomnej, elektronickej alebo inej forme, ktoré by sa týkali žalobcu, stavby haly D realizovanej na pozemku H. S.. „., H.. Č.. XXXX/X, druh pozemku: Z. H. o výmere XXXXX E.X, L. na A. Č.. XXXX, R. Okresným Ú. J. P. Z., P. Ú.W. J., akýchkoľvek iných stavieb zhotovovaných spoločnosťou Silvretta Real Slovakia k.s., so sídlom Obchodná 2, Bratislava, IČO: 46 455 248, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov rozhodnutia „J. H., Č..D.. R.. XXX-XX-J.,Z., R. E. J. C. XX.X.XXXX, ppl 1.8.2008, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov rozhodnutia „Rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením“, Č..D..: R.. XXX-XX- J.,Z., R. E. J. dňa 19.3.2012, právoplatné dňa 20.3.2012, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov iných úradných rozhodnutí týkajúcich sa žalobcu. 2. Návrh odôvodnil tým, že ako svoj hlavný predmet podnikania realizuje ucelený projekt, zahŕňajúci výstavbu a následnú prevádzku logistického skladového centra. Uvedená činnosť zahŕňa kúpu nehnuteľnosti, výstavbu stavieb, prenájom časti stavieb a iné súvisiace činnosti. Žalobca kúpil pozemok zapísaný na A. Č.. XXXX, H.. Č.. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXXX E.X, R. Okresným Ú.S. J.- P. Z., P. Ú. J.. Žalobca realizuje projekt zhotovenia haly D a súvisiacej infraštruktúry. Stavba má slúžiť na účely skladovania tovaru a súvisiacej administratívy. Zhotovenie stavby je realizované na základe právoplatného stavebného povolenia a územného rozhodnutia. Žalobca na základe svojho personálneho a majetkového prepojenia patrí do skupiny spoločností KARIMPOL GROUP OF COMPANIES. Skupina vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území SR od roku 2004 a podniká aj v Rakúsku, Česku, Poľsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine a Bulharsku. Žalobca si riadne plní svoje zmluvné, platobné, daňové, zamestnanecké, environmentálne a akékoľvek iné povinnosti rovnako ako aj iné spoločnosti patriace do skupiny KARIMPOL. Žalobca požíva dobrú povesť, ktorá je nevyhnutná pre riadny a úspešný výkon podnikateľskej činnosti. Akýkoľvek zásah do dobrej povesti žalobcu je spôsobilý vyvolať negatívny obraz u širokej verejnosti a obchodných partnerov žalobcu. Sekundárnym dôsledkom by bol aj zásah do dobrej povesti osôb vykonávajúcich funkciu štatutárneho orgánu. Dôsledkom zásahu do dobrej povesti žalobcu je zníženie možnosti, resp. znemožnenie vedenia zmluvných rokovaní s obchodnými partnermi, uzatvárania zmlúv s obchodnými partnermi, prípadne odstúpenie už od uzatvorených zmlúv. 3. Žalobca odôvodnil návrh tým, že žalovaný je obyvateľom rodinného domu na G. K. Č.. X R. J., ktorý sa nachádza na susednom pozemku k pozemku žalobcu. Tvrdil, že žalovaný vykonáva aktivity smerujúce k znemožneniu realizácie stavby žalobcu. Dňa 17.5.2018 sa v hoteli Senec uskutočnilo zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Senci. Žalovaný na zasadnutí vystúpil ako občan v rámci diskusie a to verejne pred poslancami Mestského zastupiteľstva, verejnosťou, ako aj ďalšou širšou verejnosťou v rámci zvukovo-obrazového prenosu. Žalovaný citoval písomné podanie občanov adresované stavebnému úradu Senec, v ktorom vyjadril dôvody nesúhlasu s realizáciou stavby Haly D na pozemku žalobcu. Žalovaný uviedol nepravdivé vyjadrenia, ktoré prezentoval ako faktické skutočnosti. Vyjadrenia žalovaného sú spôsobilé vyvolať u iných osôb dojem, že žalobca koná protiprávne. Žalovaný na zasadnutí MsZ uviedol, že im bolo odopreté právo vyjadriť sa v stavebnom konaní ako i ďalšie práva v zmysle stavebného a občianskeho zákona. Uvedené vyjadrenie je nepravdivé, čo vyplýva z jednotlivých rozhodnutí stavebného úradu. K inštitútu drobnej stavby žalovaný uviedol, že stavebné povolenie na halu C a D bolo vydané podľa § 62 a 63 stavebného zákona, ktorý prislúcha k drobným stavbám. Vyjadrenie žalovaného vyvoláva dojem, že stavebné povolenie bolo vydané nezákonne, keďže stavba mala byť posúdená ako drobná stavba. Stavebné povolenie uvádza, že stavebný úrad podľa § 63 stavebného zákona výlučne prerokoval žiadosť stavebníka. Z obsahu stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad plne aplikoval ustanovenie § 62 Stavebného zákona, preto je preukázateľne nepravdivé tvrdenie žalovaného. K environmentálnemu posudzovaniu stavby haly D žalovaný uviedol, že v roku 2006 bola vykonaná štúdia EIA, na základe ktorej sa vydáva územné rozhodnutie pre halu A,B,C, o žiadnej hale D EIA nehovorí. Hala D sa stavia bez preskúmania vplyvu na životné prostredie občanov. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Dopady realizácie projektu stavby Haly D boli riadne posudzované, čo dokazuje dokument „Business park Senec, Zisťovacie konanie - Zámer EIA“ z apríla 2006. Žalovaný vychádzal len zo samotného označenia hál v zámere EIA. Zámer EIA však posudzoval výstavbu ďalších troch hál označovaných ako haly A,B, a C v územnom rozhodnutí označených ako C, D, E, ktoré mali nadväzovať na realizáciu už existujúcich stavieb hál A a B, čo je nepochybne zrejmé zo zámeru EIA , kde sa uvádza, že stavba má byť realizovaná na pozemkoch H.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX. Navrhovaný zámer nadväzuje na realizáciu stavieb logistické skladové centrum - Senec I a II. Zámer EIA obsahuje na viacerých miestach prehľadné zobrazenie umiestnenia uvažovaných troch hál. Územné rozhodnutie povolilo umiestnenie troch hál a aktualizovaným označením C, D, E na dotknutých pozemkoch. Keďže Zámer EIA používal iné označenie hál o žiadnej hale D nehovorí, preto aj toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé. K posudzovaniu vplyvu stavby haly D na rodinné domy žalovaný uviedol, že podľa EIA je hraničné pásmo 200 m od plánovaných rodinných domov. Oblasť rodinných domov je zreteľne vyznačená na grafických zobrazeniach Zámeru EIA. Zámer EIA žiadne hraničné pásmo neustanovuje, výslovne konštatuje totožnosť hranice areálu rodinných domov a areálu hál. Tieto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé. K otázke vybudovania ochranného valu žalovaný tvrdil, že má byť vybudovaný ochranný val pri hale C, čo nebolo realizované. Vybudovanie ochranného valu, t.j. objektu SO21 Protihluková bariéra potvrdzuje kolaudačné rozhodnutie na halu C č. 1, ako aj skutočnosť, že ochranný val vo výške 3 metre je zhotovený priamo za domom v ktorom žalovaný býva, uvedené opätovne vyvracia tvrdenia žalovaného. Žalovaný ďalej tvrdil, že stavebné povolenie na stavbu Haly D stratilo platnosť z dôvodu, že nebola dodržaná lehota na dokončenie určená stavebným úradom, a teda ide o čiernu stavbu. Stavebný zákon však v žiadnom prípade nepostihuje nedodržanie lehoty na dokončenie stavby následkom straty platnosti stavebného povolenia. Žalovaný tvrdí, že stavba Haly C sa užíva neoprávnene , resp. načierno. Stavba Haly C bola realizovaná etapovite , pričom jednotlivé skupiny sekcií boli kolaudované postupne čo dokazujú právoplatné rozhodnutia o povolení užívania stavby Hala C. K výveske stavby žalovaný uviedol, že žalobca realizuje stavbu, resp. úkony v rámci stavebného konania nesprávnym spôsobom a že stavba haly D je označená nesprávne. Povoľovanie zmeny stavby pred jej dokončením je riadnym inštitútom v zmysle stavebného zákona, ktorý sa využíva v prípade zmeny stavby v porovnaní so stavebným povolaním. K otázke preskúmania stretu priemyselnej a obytnej zóny žalovaný uviedol, že vôbec a žiadnym spôsobom nebola posúdená situácia, kedy by vedľa seba boli realizované priemyselná a obytná zóna. Zo zámeru EIA jasne vyplýva, že realizácia hál v blízkosti obytnej zóny bol riadne posudzovaný zo všetkých hľadísk. Žalovaný následne uviedol, že nikto z obyvateľov domov nemal informáciu o realizácií stavby haly D a že nikto z obyvateľov realizáciu Stavby haly D nechce. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť informovať kupujúcich pozemkov o účelovom určení akýchkoľvek susedných pozemkov. Každý má právo si na príslušnom úrade vyžiadať územno- plánovaciu informáciu k akémukoľvek pozemku. 4. Žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene zasiahol od dobrej povesti žalobcu, keď verejne a vedome predniesol nepravdivé informácie. V konaní žalovaný pokračoval, keď obchodným partnerom žalobcu adresoval viacero písomných podaní obsahujúcich nepravdivé vyjadrenia poškodzujúce žalobcu. Uvedené dokazuje mail žalovaného maklérom žalobcu. Nedobromyseľnosť postupu žalovaného je zvýraznená skutočnosťou, že svoje vyjadrenia adresoval množstvu subjektov, obchodným partnerom žalobcu, orgánom verejnej správy, verejnosti, ale nikdy nekontaktoval žalobcu. Žalobca je tak v dôsledku vyjadrení a písomných podaní žalovaného konfrontovaný s narastajúcim počtom otázok a nedôverou svojich obchodných partnerov. Ohrozenie dôvery môže sťažiť, až znemožniť realizáciu projektu a následný nájom, resp. predaj priestorov v stavbe Haly D. Následkom reputačnej ujmy sú následne ekonomické škody na strane žalobcu. 5. Žalovaný naďalej pokračuje v neoprávnených zásahoch, nakoľko adresuje písomné podania obsahujúce nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia obchodným partnerom žalobcu, orgánom verejnej správy a médiám s celoštátnou pôsobnosťou. Žalovaný uvádza svoje nepravdivé informácie ako fakty, čo je zrejmé aj z priebehu zasadnutia MsZ kde na jeho konci už niektorí občania ako aj poslanci pracovali s informáciou o absencii kolaudácie haly C ako s faktom. Na základe uvedeného možno mať pochybnosti o odborných znalostiach žalovaného, ale táto skutočnosť ho neospravedlňuje. Na strane žalobcu hrozí závažná reputačná a ekonomická škoda ako napríklad ohrozenie financovania kúpy pozemku žalobcu a realizácia Stavby haly D z úverového financovania poskytnutého bankou. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku a po preskúmaní skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v žalobe dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. 7. Vychádzal z toho, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, že kvôli konaniu žalovaného je potrebná dočasná úprava pomerov strán. Okresný súd zistil, že v predmetnej veci je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami ako prvého predpokladu v kontexte požadovanej procesnej ochrany, nakoľko žalovaný sa vyjadril na zasadnutí mestského zastupiteľstva k aktivitám žalobcu. Pomery, ktoré majú byť vždy upravené neodkladným opatrením musia mať povahu právnych vzťahov. Súd má za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, čím nedošlo k naplneniu princípu opodstatnenosti ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal, že by vyjadrenia neodborne spôsobilého žalovaného, ktoré v celosti súd posúdi až po vykonaní náležitého dokazovania, ohrozili jeho ekonomické aktivity. Žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom plánuje realizovať Stavbu Haly D, čím nemôže byť ohrozené financovanie kúpy pozemku, neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa ohrozenia financovania projektu v hodnote XX.XXX.XXX L. T., ktorá posudzuje iné skutočnosti ako vyjadrenia fyzickej osoby k plánovanému projektu. Žalobca nijako nepreukázal poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich vyjadrení obchodným partnerom, orgánom verejnej správy a médiám s celoštátnou pôsobnosťou. Navyše aj v priloženom e-maily adresovanom maklérovi žalobcu žalovaný len konštatuje rozpor výstavby Haly D s VZN mesta Senec skutočnosť, ktorú nie je možné v tomto štádiu konania verifikovať, čím nedošlo ani k naplneniu princípu proporcionality, kde právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V konaní vo veci samej súd bude skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu do dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu, s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Uvedené rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie v merite veci. 8. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, spolu s doplnením odvolania zo dňa 24.8.2018, ktorý nesúhlasil so zistením okresného súdu, že nebola naplnená jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcom tvrdenými skutočnosťami nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov a tiež žalobca nepreukázal, že vyjadrenia neodborne spôsobilého žalovaného ohrozili ekonomické aktivity žalobcu. Žalobca v súvislosti s touto odvolacou námietkou tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu potreby nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k zásahu do jeho dobrej povesti. Tvrdil, že žiada o súdnu ochranu pred neoprávneným zásahom do svojej dobrej povesti, ktorá mu v zmysle § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne prináleží. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 212/2007) a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, že v zmysle ustálenej judikatúry je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie Žalovaného považované za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo 2794/2000).K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu došlo, keď žalovaný vedome predniesol nepravdivé a zavádzajúce informácie týkajúce sa žalobcu, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu. Žalobca tvrdil, že namietané verejné prednášanie vyjadrení žalovaného, týkajúcich sa žalobcu súdu preukázal a rovnako preukázal absolútnu nepravdivosť týchto vyjadrení, Za daných okolností je osvedčený predpoklad na poskytnutie súdnej ochrany Žalobcovi. V žalobe boli doslovne citované vyjadrenia žalovaného, bolo preukázané ich verejné prednesenie žalovaným a písomnými dôkazmi bola preukázaná nepravdivosť týchto vyjadrení, nemožno aplikovať akýkoľvek kontext slobody prejavu. Konštatovanie okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že by vyjadrenia neodborne spôsobilého žalovaného ohrozili jeho ekonomické aktivity, jednak bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia označuje žalovaného ako „neodborne spôsobilého“, čím vyvoláva viacero nezodpovedaných otázok. Nemožno totiž verifikovať, či okresný súd vyvodzuje akékoľvek konzekvencie zo skutočnosti, či žalovaný je alebo nie je odborne spôsobilou osobou. 9. Okresný súd zamietol návrh aj z dôvodu, že nebolo preukázané ohrozenie ekonomických aktivít žalobcu. V zmysle uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu esenciálnou skutočnosťou je preukázanie nepravdivosti žalovaným verejne rozširovaných vyjadrení a teda vznik objektívnej spôsobilosti vyvolania ujmy na strane žalobcu. 10. Pokiaľ ktokoľvek verejne rozširuje zjavne nepravdivé tvrdenia o inej právnickej osobe, objektívne vyvoláva nebezpečenstvo vzniku ujmy na strane žalobcu. Konanie žalovaného môže konkrétne napríklad u tretích osôb vzbudzovať dojem o nezákonnom alebo neserióznom konaní žalobcu. Takýto obraz žalobcu v prostredí hospodárskej súťaže je zjavne negatívny a nekonkurenčný. Objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti je založená na skutočnosti, že vznik skutočnej ujmy je vo väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať resp. je náročné ho kvantifikovať a to vzhľadom na abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Aj z tohto dôvodu právna úprava poskytuje poškodenej právnickej osobe právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia a nie náhrady škody. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov, akými je podľa okresného súdu ohrozenie ekonomických aktivít žalobcu, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť. 11. Žalobca namietal, že okresný súd mu odmietol poskytnúť súdnu ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktoré by zamedzilo žalovanému pokračovať v nepravdivých vyjadreniach týkajúcich sa žalobcu a požaduje preukázanie konkrétneho ohrozovanie aktivít žalobcu a odkazuje na neskoršie vykonávanie dôkazov. Okresný súd tak v rozpore so zmyslom inštitútu ochrany pred zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, fakticky požaduje preukázanie konkrétneho ohrozovania aktivít žalobcu. Totiž v prípade pokračovania nedobromyseľného a nezákonného konania žalovaného a vzniku konkrétne kvantifikovateľných škôd na strane žalobcu, už s najväčšou pravdepodobnosťou môže byť akékoľvek konštatovanie súdu o zásahu do dobrej povesti žalobcu príliš neskoré a bezpredmetné. Rovnako konštatovanie okresného súdu o údajnom nepreukázaní poskytnutia nepravdivých a zavádzajúcich vyjadrení uvedeným subjektom nezodpovedá obsahu a prílohám žaloby. Poskytnutie vyjadrení žalobcu bolo jednoznačne preukázané Prílohou č. 9 a 19 žaloby. Okrem uvedeného bolo po podaní žaloby zistené, že dňa 05.06.2018 TV Senec publikovala reportáž s názvom „KEĎ VÁM ZA DOMOM VYRASTIE LOGISTIKA“, v ktorej opätovne aktívne vystupuje žalovaný. Záujem médií o vyjadrenia žalovaného naďalej pretrváva vychádzajúc z toho, že TV Senec sa v reportáži zo dňa 26.06.2018 s názvom „PRÁZDNINOVÝ REŽIM NEOVPLYVNIL ZASTUPITEĽSTVO" opätovne vracia k vyjadreniam žalovaného. 12. Žalobca tvrdil, že v žalobe dostatočne preukázal, že žalovaný je verejne aktívny a vyvíja iniciatívu na dosiahnutie vlastných záujmov za pomoci nepravdivých tvrdení, a to aj voči obchodným partnerom žalobcu. Dosah aktivít žalovaného začína naberať každým dňom väčší rozsah, čo vyplýva aj zo záujmu verejných médií. Rovnako nemožno súhlasiť so zistením Okresného súdu, že žalovaný „len konštatuje rozpor výstavby Haly s VZN mesta Senec“ a že danú skutočnosť nie je v tomto štádiu konania možné verifikovať. Pokiaľ žalobca okresnému súdu predložil právoplatné Územné rozhodnutie a Stavebné povolenie na stavbu Haly D, nie je potrebný žiaden náročný spôsob verifikácie riadneho povolenia výstavby. Na danú výstavbu totiž buď bolo riadne vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie alebo nebolo. V danom prípade bolo preukázané, že dané rozhodnutia vydané boli. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie alebo uznesenie zmenil a nariadil navrhované neodkladné opatrenie. 13. Podľa žalobcu k naplneniu opodstatnenosti neodkladnej úpravy pomerov došlo preukázaním dostatočných dôkazov o nepravdivosti tvrdení žalovaného, ktoré sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na dobrej povesti v podobe či už ohrozenia jeho obchodných aktivít, prípadne súčasných, ale aj budúcich obchodných vzťahov s inými subjektami. Nasvedčuje tomu aj naďalej trvajúci záujem médií. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia reálne hrozí, že neoprávnený zásah Žalovaného do dobrej povesti Žalobcu bude v takom rozsahu, kedy vo vzťahu k potencionálnym ako aj terajším obchodným partnerom či iným subjektom bude ťažké opätovne vybudovať dobrú povesť spoločnosti konajúcej v súlade so zákonom a férovo voči každému. 14. Žalobca v doplnení odvolania uviedol, že dňa 11.08.2018 vydal okresný súd uznesenie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca dňa 13.08.2018 odoslal Okresnému súdu odvolanie a vzhľadom na nové skutočnosti, podstatné pre toto konanie, ktoré nastali po doručení odvolania, žalobca týmto podaním dopĺňa dôkazné prostriedky, ktoré osvedčujú opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. V nadväznosti na § 365 ods. 3 CSP žalobca poukazuje na skutočnosť, že dôkazy predložené týmto podaním nemohol predložiť z objektívnych príčin, nakoľko neexistovali v čase podania odvolania. Žalobca uviedol, že podanou Žalobou žiadal okrem nápravy preukázaného zásahu do dobrej povesti Žalobcu aj súdnu ochranu pred ďalšími prípadnými zásahmi do dobrej povesti Žalobcu, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu Žalobcovi. O súdnu ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia žiadal práve na základe aktivít Žalovaného, ktoré z jeho strany naďalej pretrvávajú a sú spôsobilé privodiť ťažko nahraditeľnú ujmu. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 16. V danej veci okresný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek verejných alebo mediálnych vyjadrení, v ústnej, písomnej, elektronickej alebo inej forme, ktoré by sa týkali žalobcu, stavby haly D realizovanej na predmetnom pozemku, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov rozhodnutia „J. H., Č..D.. R.J.. XXX-XX-J.,Z., R. E. J. C. XX.X.XXXX, právoplatné dňa 1.8.2008, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov rozhodnutia „ Rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením“, Č..D..: R.. XXX- XX-J.,Z., R. E. J. C. XX.X.XXXX, H. C. XX.X.XXXX, akýchkoľvek právnych a faktických aspektov iných úradných rozhodnutí týkajúcich sa žalobcu. 17. Z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný sa má zdržať akýchkoľvek verejných alebo mediálnych vyjadrení, v ústnej, písomnej, elektoronickej alebo inej forme, ktoré by sa týkali žalobcu, stavby haly D ako aj konkrétne uvedených rozhodnutí v petite návrhu. 18. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Podľa § 327 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523327'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 21. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523328'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko- právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo a ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 23. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 24. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 25. V danej veci okresný súd vychádzal z toho, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, že kvôli konaniu žalovaného je potrebná dočasná úprava pomerov strán. Okresný súd zistil, že v predmetnej veci je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami ako prvého predpokladu v kontexte požadovanej procesnej ochrany, nakoľko žalovaný sa vyjadril na zasadnutí mestského zastupiteľstva k aktivitám žalobcu. Pomery, ktoré majú byť vždy upravené neodkladným opatrením musia mať povahu právnych vzťahov. Súd v odôvodnení uznesenie uviedol, že žalobcom tvrdené skutočnosti neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, čím nedošlo k naplneniu princípu opodstatnenosti ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal, že by vyjadrenia neodborne spôsobilého žalovaného, ktoré v celosti súd posúdi až po vykonaní náležitého dokazovania, ohrozili jeho ekonomické aktivity. 26. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by vyjadrenia neodborne spôsobilého žalovaného, ktoré v celosti súd posúdi až po vykonaní náležitého dokazovania, ohrozili jeho ekonomické aktivity. 27. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje a zdôrazňuje, že správne okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by vyjadrenia žalovaného ohrozili žalobcu. Treba zdôrazniť, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je nevykonateľný, nakoľko neobsahuje konkrétne vyjadrenia, ktoré má súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ich. Pokiaľ žalobca nešpecifikoval v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čoho, akých vyjadrení sa má žalovaný zdržať, tak dôvodnosť návrhu, jeho opodstatnenosť, osvedčenie a preukázanie zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu, nemá možnosť súd ani preskúmať. Takýto návrh neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 326 Civilného sporového poriadku, ktorý ustanovuje, že z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Vychádzajúc z ustanovenia § 326 C.s.p. z návrhu nie je zrejmé, akého konkrétneho neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Vyplýva to z toho, že žiada uložiť povinnosť zdržať sa akýchkoľvek vyjadrení. Ak žalobca zvolil takýto petit návrhu, tak akékoľvek vyjadrenia nemožno ani preskúmať a najmä ako povinnosť uložiť žalovanému, pretože by rozhodnutie súdu bolo nevykonateľné. Je tiež potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Okrem toho právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 C.s.p. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ C.s.p. vychádza sa z ich vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia a treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='23/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a zák. č. 102/1999 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='102/1999%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). 29. Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom neprimerané tvrdenému zásahu do práv žalobcu, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Žalobný petit (návrh na výrok neodkladného opatrenia súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania; zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdu v záujme úspešnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. Súd je petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný a tento nemôže menič a dopĺňať svojim výrokom. 31. V danom prípade preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia a v súvislosti s tým, že súd nemal možnosť zistiť, o čom má rozhodnúť a ako má znieť výrok, nebolo možné preukázať ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi a taktiež aj unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením ( keď petit neobsahoval výroky, ktorých sa má žalovaný zdržať ), ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. V dôsledku uvedeného, žalobca nepreukázal predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).