Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/192/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204804 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318204804.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Creative Conformity s.r.o., Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava IČO: 44 422 504, zastúpený: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: Račianska - Reality, a.s., Račianska 1523/71, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 284 219, zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, P.O. BOX 154, 810 00 Bratislava, o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/256/2018-24 zo dňa 07.08.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/256/2018-24 zo dňa 07.08.2018, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi jeho veci, ktoré sa k máju 2018 nachádzali na adrese K. č. XX v L., v budove Kryogenická skúšobňa (Modelová skúšobňa) na prízemí v miestnosti č. 4: 1) Antminer D3 48AF, 2) Antminer D3 4909, 3) Antminer D3 71E9, 4) Antminer D3 D099, 5) Antminer D3 BF7A, 6) Antminer D3 773B, 7) Antminer D3 EB0B, 8) Antminer D3 24B5, 9) Antminer D3 3867, 10) Antminer D3 3A62, 11) Antminer D3 7B96, 12) S9 010A, 13) Antminer D3 ECF2, 14) Antminer D3 7432, 15) Antminer D3 4596, 16) Antminer D3 EED5, 17) Antminer D3 F858, 18) Antminer D3 4FBE, 19) Antminer D3 A9B6, 20) Antminer D3 ADDD, 21) Antminer D3 63C3, 22) Antminer D3 80A0, 23) Antminer D3 9A9E, 24) Antminer D3 AB90, 25) Terminator A2 SVKB, 26) Terminator A2 SVKB, 27) Terminator A2 SVKB.5, 28) Terminator A2 SVKB.4, 29) L3 SVKB.3, 30) Ethos GPU x8 4dd956, 31) Baikal 3A SVKB.6, 32) Baikal 2A SVKB.7, 33) Baikal 2A SVKB.8, 34) Skobovák sada Black Decker, 35) Klima Saturn, 36) Klíma O.K., 37) Klíma Random, 38) Monitor Random, 39) Laptop Samsung, 40) Switch zyxel, 41) Router Microtic, 42) Switch tp link, 43) Ventilátor turbina Black, 44) Ventilátor turbina Black, 45) Ventilátor zem Vrtuľa, 46) Sieťové káble datacom, 47) Myš čierna, 48) Klávesnica čierna, 49) Prepátové ochrany random, 50) Potrubia random, 51) Závesy, police. Zároveň s podaním žaloby žiadal žalobca súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi v návrhu označené, uvedené hnuteľné veci. Súd prvej inštancie z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prevzal žalobca od spoločnosti žalovaného dňa 15.12.2017 do svojho užívania priestor o rozlohe 17,50 m2 na K. N.. č. XX, na prízemí budovy Kryogenická skúšobňa (Modelová skúšobňa). Žalobca následne v prevzatom priestore umiestnil počítačové a prístrojové zariadenie v celkovej hodnote 59.526 eur. V máji 2018 predstavitelia a pracovníci žalovaného bez varovania a bez odôvodnenia vymenili na vstupe do predmetného priestoru zámok, a tak zabránili žalobcovi vo vstupe do priestoru a v prevzatí tam sa nachádzajúceho cenného počítačového a prístrojového zariadenia. Iba sprostredkovane sa žalobca dozvedel, že pracovníci žalovaného svoj postup zdôvodňujú tým, že údajne žalobca užíval priestory v rozpore s dohodnutým účelom a v priestore bola enormne vysoká spotreba elektrickej energie. Takýto postup však nie je v súlade so zákonom, žalovaný vec neriešil súdnou cestou a namiesto toho zvolil takýto protizákonný postup. Žalobca za dôvod nariadenia neodkladného opatrenia označil skutočnosť, že predstavitelia žalovaného naďalej znemožňujú žalobcovi prístup k jeho cennému prístrojovému a počítačovému zariadeniu; žalobca nevedel, čo sa presne s jeho zariadením stalo, či je stále kompletné a na aký účel a v akom stave je využívané, či skladované. Z notárskej zápisnice zo dňa 25.05.2018 vyplýva, že v predmetnej miestnosti sa v stave neporiadku nachádzalo množstvo elektroniky a príslušenstva. Nakoľko v prípade nesprávneho skladovania a údržby zariadenie podlieha rýchlemu znehodnoteniu a skaze, a z notárskej zápisnice vyplýva, že zariadenie je v neporiadku a nevhodne skladované, žalobca sa domnieva, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním neodkladného opatrenia, v znení návrhu. 2. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z podmienky potreby naliehavosti a dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladného opatrenia môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť alebo zákaz neodkladným opatrením koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca dňa 15.12.2017 prevzal od žalovaného nebytový priestor. Žalobca tvrdil, že v nebytovom priestore umiestnil počítačové a prístrojové zariadenie, ktorého hodnotu žalobca určil na sumu 59.526 eur. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný v máji tohto roka bez udania dôvodu a bez varovania vymenil zámok na prenajatom priestore. Z notárskej zápisnice zo dňa 25.05.2018 však vyplýva, že sa pracovníčka žalovaného prítomná na ohliadke priestoru vyjadrila, že žalobca užíval priestory bez platnej nájomnej zmluvy, spôsob užívania, ktorý bol ústne dohodnutý ako skladové priestory žalobca nedodržal a v priestore bola enormne vysoká spotreba elektrickej energie. K týmto závažným faktom, uvedeným pracovníkom žalovaného, sa žalobca nevyjadril. Súd prvej inštancie s poukazom na § 126 Občianskeho zákonníka konštatoval, že právo domáhať sa vydanie vecí predpokladá, že iná osoba neoprávnene, resp. bez právneho titulu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju vlastníkovi odmieta vydať. Aktívna vecná legitimácia patrí vlastníkovi veci (osobe oprávnenej mať vec u seba) a pasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom ustanovený dôvod. Základom úspechu každej takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k veci a preukázanie, že osobe, ktorá neoprávnene zadržiava vec, neprislúcha žiadne právo k veci, či už vyplývajúce z vecných bremien, záložného alebo zádržného práva, platných zmlúv alebo z iných skutočností. V opačnom prípade by žalobca nemohol byť v konaní o vydanie vecí úspešným. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a že veci, ktoré požaduje vydať, sa reálne nachádzajú v nebytovom priestore (neosvedčuje to ani notárska zápisnica). Skutočnosti uvedené žalobcom a zápis v notárskej zápisnici práve naopak navodzujú dojem, že si žalobca svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy riadne neplnil, preto v danom prípade nie je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné, nakoľko podľa notárskej zápisnice žiadne veci patriace žalobcovi neboli z priestoru vynesené ani v priestore premiestnené. V tomto prípade je teda zrejmé, že zariadenie nikto nepoužíva, nepremiestňuje ho a nie je nikomu k dispozícií. Argument žalobcu, že je zariadenie používané a skladované v neporiadku, sa javí ako ničím nepodložený. Samotný priestor č. 4 bol po vykonaní ohliadky uzamknutý a zariadenie v ňom ostalo tak, ako sa nachádzalo pôvodne, čo osvedčil notár prítomný na ohliadke priestorov. Podľa znenia notárskej zápisnice bola vykonaná fotodokumentácia, ktorá mala byť súčasťou zápisnice, avšak súdu nebola žalobcom priložená. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nemôžu byť vážnejšie pochybnosti, a preto s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že zo strany žalovaného nedochádza k takému ohrozeniu nároku žalobcu, pričom osvedčenie ohrozenia nároku žalobcu je základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia, ktoré by poukazovalo na potrebu dočasne upraviť vzťahy strán sporu, a teda nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie. Preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodne v súlade s § 262 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu riadne preukázal, že z notárskej zápisnice zo dňa 25.5.2018, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu vyplýva, že v predmetnej miestnosti sa v stave neporiadku nachádzalo množstvo elektroniky a príslušenstva, ktoré sú veľmi cenné a v prípade nesprávneho skladovania a údržby podliehajúce rýchlemu znehodnoteniu a skaze, ktoré bezprostredne hrozia, nakoľko podľa predmetnej notárskej zápisnice je počítačové a prístrojové zariadenie v neporiadku a nie je vôbec vhodným spôsobom udržiavané a je nevhodne a v neporiadku skladované. Žalobca mal za to, že ak súd nevyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ak bude súdne konanie štandardne trvať niekoľko rokov, na konci budú všetky veci definitívne a trvale znehodnotené. Ako ďalej uviedol, ak by o niekoľko rokov súd vo veci rozhodol konečným rozhodnutím, jednoznačne príde k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, a potom už nebude možné exekvovať, keď všetka technika bude znehodnotená a bezcenná. Súd prvej inštancie by mal podľa názoru žalobcu postupovať aj v súlade so zásadou hospodárnosti a primeranosti a rozhodnúť o nútenom vydaní veci pred ich úplným a definitívnym znehodnotením. Žalobca tiež uviedol, že ak v priestoroch Výskumného ústavu zváračského, teda známej budovy, riadne skladoval ním prinesené počítačové a prístrojové zariadenie, toto tam pozapájal a riadne dlhodobo prevádzkoval, tak nemohlo ísť o bezprávny dôvod užívania priestorov, resp. o spôsob v rozpore s dohodou, avšak jednalo sa skladovanie vecí tak, ako bolo so žalovaným dohodnuté. Ak by žalobca len teoreticky využíval priestory inak než na skladovanie, to by žalovaného neoprávňovalo na zadržiavanie vecí vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a dôvodu. Súd podľa názoru žalobcu nemôže poskytovať právnu ochranu konaniu subjektu, ktorý bez akýchkoľvek rozhodnutí súdneho orgánu, správneho orgánu, či orgánu činného v trestnom konaní svojvoľne bráni v inému subjektu s jeho vecami. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný v prípade podozrenia na neoprávnené konanie žalobcu, mal riadne podať na súd žalobný návrh na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný takto nepostupoval. Žalobca opakovane uviedol, že žalovaný veci zadržiava bez právneho dôvodu, svojvoľne a v zlom úmysle, pričom tie sa rýchlo degradujú a strácajú na technickej aj morálnej hodnote. Ďalej žalobca uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka riadne osvedčil a z predložených dôkazov mal za zrejmé, že veci sa v predmetnom priestore nachádzali a nachádzajú, veci patria žalobcovi, veci sú žalovaným neoprávnene zadržiavané a dochádza k technickej aj morálnej degradácii vecí. Žalobca dôvodil, že je nepodstatné, či si žalobca plnil alebo neplnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy so žalovaným a ak mal žalovaný akýkoľvek nárok voči žalobcovi, mal si ho riadne uplatniť na súde. Konajúci súd podľa žalobcu nemôže predikovať, že právo na právnu ochranu má osoba, ktorá porušuje cudzie práva a naopak neposkytnúť právnu ochranu niekomu, kto sa na súd obrátil, a koho práva sú naopak preukázateľne porušované. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. 4. Podaním zo dňa 10.12.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že právny predchodca žalovaného odovzdal do užívania žalobcu nebytový priestor na skladovacie účely na K. XX, v budove Kryogenickej skúšobne, na prízemí m.č. 4 o celkovej ploche 17,5 m2, o čom svedčí predložený Zápis o odovzdaní a prevzatí kľúča zo dňa 15.12.2017. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená Zmluva o nájme nebytového priestoru, na ktorú sa v zmysle § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. vyžaduje písomná forma, a teda medzi stranami sporu nevznikol nájomný vzťah. Napriek tejto skutočnosti žalobca v predmetnom nebytovom priestore, v období od 15.12.2017 -10.05.2018 prevádzkoval ťažobné veže (vysokovýkonné počítače), ktoré slúžili na ťažbu bitcoinov, pričom vzhľadom na dlhodobú a nepretržitú prevádzku týchto vysokovýkonných technických zariadení, vznikla žalobcovi škoda v podobe nadmerného odberu elektrickej energie. Celková výška škody za nadmerný odber elektrickej energie zodpovedá sume 8.642,31 eur a ďalší nárok na zaplatenie predstavuje sumu vo výške 94 eur titulom úpravy elektroinštalácie do pôvodného stavu, ktorú si žalobca neoprávnene upravil, sumu vo výške 570 eur titulom uvedenia priestoru do pôvodného stavu, keďže žalobca si priestor neoprávnene stavebne upravil a sumu vo výške 754 eur titulom nákladov spojených so strážením nebytového priestoru a nákladov na spísanie notárskych zápisníc. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o výmene zámku na vstupe do predmetného priestoru bez varovania a bez odôvodnenia, keďže žalobca bol zo strany žalovaného kontaktovaný vo veci nadmerného odberu elektrickej energie a v tejto súvislosti sa uskutočnilo aj rokovanie, ktorého predmetom bola požiadavka žalovaného na úhradu nákladov za zvýšený odber elektrickej energie, ktorej ale zo strany žalobcu vyhovené nebolo. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný pristúpil ku kroku zabezpečenia si svojej pohľadávky prostredníctvom zádržného práva v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka a nasl. Taktiež podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by si žalovaný svoje nároky neuplatnil súdnou cestou, nakoľko si žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na súde, na základe čoho bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 27Up/452/2018 zo dňa 30.07.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 31.08.2018, ktorým súd priznal žalovanému pohľadávku vo výške 10.163,27 eur s príslušenstvom. Žalovaný opäť zdôraznil, že má voči žalobcovi právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul, a zároveň uviedol, že súčasne podáva aj návrh na exekúciu, keďže zo strany žalobcu nedošlo k zaplateniu súdom priznanej pohľadávky. V neposlednom rade považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že do dnešného dňa nie je zrejmé, kto je vlastníkom zadržaných technických zariadení, keďže na OR PZ BA III, odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie všeobecnej kriminality bolo vedené konanie pod ČVS: ORP-488/1-VYS- B3-2018 vo veci podozrenia zo zločinu krádeže, na základe trestného oznámenia podaného p. K. R., ktorý vystupuje v mene spoločnosti Triptown Europe, o.z. Záhradná 4, 900 33 Marianka IČO: 50 617 478. V danom trestnom konaní sa domáhal vydania počítačov - technických zariadení, ktoré sú predmetom aj tohto konania. Pán R. v tomto konaní uvádzal, že práve on resp. jeho spoločnosť je vlastníkom týchto počítačov. Takisto ako v tomto konaní žalobca. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca do dnešného dňa nepredložil žalovanému a ani súdu žiadny doklad, ktorý by preukazoval jeho vlastnícke právo k predmetným technickým zariadeniam. Vzhľadom na trestné konanie, v ktorom tretia osoba deklaruje svoje vlastnícke právo k týmto technickým zariadeniam je zrejmé, že samotné vlastnícke právo k technickým zariadeniam je sporné, a teda žalobca v tomto konaní dostatočne neosvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným technickým zariadeniam, na základe čoho nie je daná jeho aktívna legitimácie pre podanie návrhu na vydanie požadovaných vecí. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že na strane žalobcu je jednak nedostatok aktívnej legitimácie, ale zároveň v prípade, ak by aj žalobca osvedčil svoje vlastnícke právo k požadovaným veciam, tak postup žalovaného vo veci zadržania týchto hnuteľných vecí bol plne v súlade so zákonom, a zo strany žalovaného sa jednalo o zákonné zabezpečenie si svojej splatnej pohľadávky, ktorá bola medzi časom priznaná aj právoplatným súdnym rozhodnutím. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/256/2018 zo dňa 07.08.2018 ako vecne správne potvrdil a zároveň žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. 5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (pôvodne § 75 Občiansky súdny poriadok, právna úprava účinná do 30.06.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 17. Dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP musia byť osvedčené, pričom musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a taktiež nemusí byť dodržaný formálny postup súdu predpísaný pre dokazovanie. Musí byť ale osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť práva aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. 18. Po preskúmaní spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade žalobca nepredložil dostatočne presvedčivé argumenty a dôkazy, čím podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne osvedčená potreba úpravy pomerov sporových strán. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné: 19. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca dňa 20.07.2018 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi jeho veci, ktoré sa k máju 2018 nachádzali na adrese K. č. XX v L., v budove Kryogenická skúšobňa (Modelová skúšobňa) na prízemí v miestnosti č. 4: 1) Antminer D3 48AF, 2) Antminer D3 4909, 3) Antminer D3 71E9, 4) Antminer D3 D099, 5) Antminer D3 BF7A, 6) Antminer D3 773B, 7) Antminer D3 EB0B, 8) Antminer D3 24B5, 9) Antminer D3 3867, 10) Antminer D3 3A62, 11) Antminer D3 7B96, 12) S9 010A, 13) Antminer D3 ECF2, 14) Antminer D3 7432, 15) Antminer D3 4596, 16) Antminer D3 EED5, 17) Antminer D3 F858, 18) Antminer D3 4FBE, 19) Antminer D3 A9B6, 20) Antminer D3 ADDD, 21) Antminer D3 63C3, 22) Antminer D3 80A0, 23) Antminer D3 9A9E, 24) Antminer D3 AB90, 25) Terminator A2 SVKB, 26) Terminator A2 SVKB, 27) Terminator A2 SVKB.5, 28) Terminator A2 SVKB.4, 29) L3 SVKB.3, 30) Ethos GPU x8 4dd956, 31) Baikal 3A SVKB.6, 32) Baikal 2A SVKB.7, 33) Baikal 2A SVKB.8, 34) Skobovák sada Black Decker, 35) Klima Saturn, 36) Klíma O.K., 37) Klíma Random, 38) Monitor Random, 39) Laptop Samsung, 40) Switch zyxel, 41) Router Microtic, 42) Switch tp link, 43) Ventilátor turbina Black, 44) Ventilátor turbina Black, 45) Ventilátor zem Vrtuľa, 46) Sieťové káble datacom, 47) Myš čierna, 48) Klávesnica čierna, 49) Prepátové ochrany random, 50) Potrubia random, 51) Závesy, police, a zároveň sa predmetným podaním žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi vyššie uvedené hnuteľné veci, ktoré žalovaný v uvedených priestoroch zadržiaval z dôvodu, ako to vyplýva z Notárskej zápisnice zo dňa 25.05.2018, že žalobca užíval priestory bez platnej nájomnej zmluvy, spôsob užívania, ktorý bol ústne dohodnutý ako skladové priestory žalobca nedodržal a v priestore bola enormne vysoká spotreba elektrickej energie. 20. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca dostatočne neosvedčil bezprostrednú hrozbu vzniku ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, pričom poukázal na § 126 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že právo domáhať sa vydania vecí predpokladá, že iná osoba neoprávnene, resp. bez právneho titulu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju vlastníkovi odmieta vydať. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil aktívnu legitimáciu, ktorá v zmysle § 126 OZ patrí vlastníkovi veci a taktiež neosvedčil, že veci, ktoré požaduje vydať sa reálne nachádzajú v nebytovom priestore. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ani v rámci odvolacieho konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vlastníctvo k daným hnuteľným veciam, nedoložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vlastníctvo k hnuteľným veciam označeným v návrhu zo dňa 23.07.2017, a ktoré je aj vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vedené OR PZ BA III, odborom kriminálnej polície, 1. Oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-488/1- VYS-B3-2018 vo veci podozrenia zo zločinu krádeže, sporné, keď na základe trestného oznámenia sa K. R. domáhal vydania počítačov - technických zariadení, ktoré sú predmetom aj tohto konania, a ktorý v danom trestnom konaní uvádzal, že je vlastníkom hnuteľných vecí uvedených žalobcom v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že ak v priestoroch Výskumného ústavu zváračského riadne skladoval ním prinesené počítačové a prístrojové zariadenie, toto tam pozapájal a riadne dlhodobo prevádzkoval, tak sa nemohlo jednať o bezprávny dôvod užívania priestorov, resp. o spôsob v rozpore s dohodou, odvolací súd konštatuje, že nebytový priestor bol žalobcovi na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí kľúča spísaného dňa 15.12.2017 odovzdaný výlučne na skladovacie účely. Taktiež nie je pravdou argumentácia žalobcu, že žalovaný si neuplatnil nárok voči žalobcovi na súde, keď tento mal podľa názoru žalobcu možnosť podať žalobný návrh na zaplatenie dlžnej sumy za nadmerný odber elektrickej energie, ak mal podozrenie na neoprávnené konanie žalobcu. Z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu vyplýva, že žalovaný uplatňoval svoje nároky voči žalobcovi súdnou cestou, na základe čoho bol aj vydaný Platobný rozkaz sp. zn. 27Up/452/2018 zo dňa 30.07.2018 Okresným súdom Banská Bystrica, právoplatný a vykonateľný dňa 31.08.2018. 22. Odvolací súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 23. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).