Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/443/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204887 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318204887.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. E., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, rodičov: matka - Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, Z., a otec - A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - C. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/199/2018-12 zo dňa 01.08.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 38P/199/2018-12 zo dňa 01.08.2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o uloženie mu prispievať na výživu maloletých detí H. E., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou po XXX eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia a úpravy styku s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy prvý týždeň, t.j. prvých 7 dní príslušného kalendárneho mesiaca a v ostatných dňoch každého kalendárneho mesiaca bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka, pričom odovzdávanie maloletých detí sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloleté deti vždy o 17.00 hod.. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 360, § 366, § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP) a § 28 ods. 1, 2 a § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 veta prvá Zákona o rodine. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Návrhu otca v časti uloženia povinnosti prispievať na výživu maloletých detí nariadením neodkladného opatrenia nevyhovel s poukazom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa neodkladným opatrením súd nariadi tomu rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, ak bez vážnejších pochybnosti má aspoň osvedčené, že povinný rodič si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Dospel k záveru, že nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti návrhu, keďže z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že otec chce platiť výživné na maloleté deti a zo spisu sp. zn. 38P/199/2018 - konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva taktiež vyplýva, že otec maloletých detí prispieva na výživu maloletých detí. Návrhu otca v časti, v ktorej sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti prvých sedem dní v každom kalendárnom mesiaci, nevyhovel z dôvodu, že otec nepreukázal, že sa s matkou na starostlivosti o deti počas prvých 7 dní v mesiaci, resp. na úprave styku s maloletými deťmi, nedohol. Konštatoval, že otec pracuje v zahraničí, pričom z návrhu nie je zrejmé, aká je jeho pracovná doba a ani to, kde by sa s maloletými deťmi počas tohto týždňa zdržiaval, keď na jednej strane uvádzal, že býva u svojej matky v L. - C. a na druhej strane, že podporuje návštevu materskej školy staršou dcérou. Súd prvej inštancie prihliadal aj na tvrdenia otca, že s maloletými deťmi mu bolo umožnené stýkať sa štyrikrát za posledných sedem mesiacov, pričom pred odchodom zo spoločnej domácnosti, do H. vycestoval dňa 06.01.2018 a v návrhu neuviedol ako často bol na Slovensku od tejto doby pre posúdenie, že sa mohol stretnúť s maloletými deťmi počas 7 mesiacov viackrát. Rovnako konštatoval, že otec v návrhu uvádza, že zo strany matky mal umožnené stretnutie s deťmi, avšak tieto boli vždy podmienené uhradením finančnej čiastky. Neuvádza však, v akej výške a či pravidelne prispieval dobrovoľne na výživu maloletých detí alebo sa matka musela takýmto spôsobom domáhať výživného. Poukázal na tvrdenie matky maloletých detí, že otec sa o deti nestaral ani v čase ich spolužitia, so starostlivosťou o deti jej nepomáhal, pričom mladšie dieťa má len jeden rok. 3. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že neodkladným opatrením sledoval najmä zachovanie práva svojich dvoch maloletých detí, a to právo byť vychovávané svojim rodičom a právo otca, vychovávať deti a tráviť s nimi čas. Poukázal na to, že návrhom žiadal o úpravu styku s deťmi, pričom súd opomenul najdôležitejšie kritérium, ktorým je samotný záujem maloletých detí. Mal za to, že žiadne súdne rozhodnutie bez adekvátneho odôvodnenia, by nemalo podporovať odlúčenie rodičov a detí navzájom,. Upozornil na podstatu agendy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorou je upravovanie pomerov účastníkov a maloletých detí tak, aby bol sledovaný záujem maloletých. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje dôvod, prečo súd odobruje obmedzenie styku maloletých detí s otcom a právo otca na výchovu a starostlivosť o ne. Poukázal na to, že za sedem mesiacov mal umožnený kontakt s deťmi len štyrikrát na základe dobrej nálady matky. Zamietnutím jeho návrhu súd postuloval jediné právo matky nad práva maloletých a ich otca a vôbec nevzal zreteľ na to, že otec dvom maloletým deťom chýba a nemajú možnosť s ním tráviť čas. Zároveň sa napadnutým rozhodnutím potvrdil stav, že maloletým deťom a otcovi postačuje stretnutie v rozsahu pár hodín na to, aby bol zachovaný adekvátny vzťah maloletých s otcom. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal so základným atribútom, ktorým je záujem maloletých detí, a odôvodnenie neobsahuje žiadne právne ani iné posúdenie, či dôkaz o tom, prečo záujem maloletých detí nemôže byť naplnený, resp. sa týmto záujmom nezaoberal, napriek tomu, že má možnosť zistiť sociálnu situáciu v rodine. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2017 sp. zn. 5Cdo/87/2017 zaoberajúce sa rozhodovaním o styku rodiča s maloletými deťmi. Vyslovil názor, že nezistenie skutkového stavu potrebného pre riadne rozhodnutie, ktoré sa týka maloletých detí je rozporným a neprijateľným s ohľadom na možné následky na psychickom stave maloletých detí, ktoré sú najviac dotknuté rozhodnutím bez adekvátneho zistenia sociálnej situácie, záujmu maloletých. Namietal, že súd prvej inštancie si nevyžiadal žiaden dôkaz, ktorým by objasnil skutkový stav. Mal za to, že týmto postupom súdu došlo v konaní k opomenutiu možnosti využitia procesných prostriedkov, čím s ohľadom na povahu a citlivosť veci a významnosť upravovaných vzťahov došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle odvolacieho dôvodí podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a to s poukazom na povinnosť súdu dbať na právnu istotu najmä, v agende vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôvodí vyjadrením matky, dôvodmi uvedenými v ňou podanom návrhu o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, bez možnosti zachovania procesných práv druhého účastníka konania, resp. jeho vyjadrenia sa k danej veci. Vyslovil názor, že použitie vyjadrenia jedného účastníka konania je v rozpore so zásadou zistenia objektívneho stavu dôležitého pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že návrh na rozvod manželstva (konanie vedené pod sp. zn. 39P/71/2079 (pravdepodobne nesprávne uvedené číslo konania) mu doposiaľ nebol súdom doručený. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na prezentovanom vyjadrení matky v inom konaní. Nesúhlasil s tvrdením matky, že nemá s maloletými deťmi vytvorený žiaden vzťah a že sa nepodieľal na spoločnej povinnej starostlivosti o deti. Poukázal na to, že v čase spolužitia s matkou detí pracoval ako kuriér obchodnej spoločnosti, prácu vykonával od skorých ranných do neskorých večerných hodín, počas dňa apo skončení práce plnil požiadavky matky, čo predstavovalo denné nákupy detskej výživy, drogérie a potravín na požiadanie manželky, najmä v Q.. Z toho vyplýva, že po celý čas zabezpečoval všetky finančné prostriedky na riadny chod domácnosti, od jedla po čistiace prostriedky a financie na platenie bežných účtov. Poukázal na to, že matka maloletých detí nikde nepracuje a ani nepracovala a preto denná starostlivosť o maloleté deti bola logickou a primeranou s ohľadom na situáciu, pretože deti ani matka by bez neho nemali zabezpečenú starostlivosť a výživu. Vyslovil názor, že skutočný reálny stav a pomery, a rozhodol len na základe čiastkových a neoverených skutočností, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP. Poukázal na to, že právnym posúdením súdu nedošlo k úprave žiadaných práv a povinností k maloletým deťom napriek tomu, že matka aj otec žiadajú upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pričom výživa patrí každému dieťaťu, avšak súd nemá záujem a neskúma, či je výživa detí zabezpečená a rovnako ich styk s otcom. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že daným návrhom sledoval jediný cieľ, zabezpečiť základné práva detí proklamované v Dohovore o právach dieťaťa, t.j. právo na styk s rodičom a výchovu oboma rodičmi a zabezpečenie riadne výživy. Poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR z 15.3.2016 sp, zn. III ÚS 2298/15 a z 13.3.2006 sp. zn. III ÚS 438/05 konštatujúce vyhľadávaciu zásadu v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti, teda v konaní, ktoré môže začať aj bez návrhu a aktívnu rolu súdu pri rozhodovaní v záujme maloletých detí. Mal za to, že výsledkom konania je stav bez právnej istoty spočívajúci v neupravenom styku otca s maloletými deťmi a blízkou rodinou, ako aj úplná absencia základných práv a povinností k maloletým deťom, ktoré si nesú následky súdneho rozhodnutia. Poukázal na pripojené videonahrávky urobené matkou, ktorá dokumentuje ňou prezentovaný názor, že maloletá ho nechce vidieť a byť s otcom. Zároveň poukázal na video nahrávky, ktoré vyhotovil a z ktorých je zrejmé, že maloletá prejavuje radosť zo stretnutia s ním. Mal za to, že matka napadnutým rozhodnutím dostala absolútnu možnosť manipulovať takýmto absurdným spôsobom vlastnými maloletými deťmi, vnucovať im myšlienku o nezáujme otca a jeho nepotrebnosti. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 8. V danej prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom znení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý hodnotí a posudzuje vec s prihliadnutím na súvisiace konanie (konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode). Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletých detí. Uvedenú skutočnosť otec maloletých detí v konaní nepreukázal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia určením styku otca s maloletými deťmi v rozsahu sedem dní každý prvý týždeň v mesiaci. Posúdenie takéhoto rozsahu styku je potrebné vyhodnotiť až na základe náležite vykonaného dokazovanie a s prihliadnutím na vek maloletých detí, ich vzťah k obom rodičom, možnosti otca, preskúmanie podmienok zabezpečenia starostlivosti o deti v domácnosti otca. Odvolací súd poznamenáva, že otec mal možnosť aj v odvolacom konaní preukázať aktuálny spôsob výkonu jeho práce, t.j. pracovný režim, čas, kedy sa bude zdržiavať na Slovensku, keďže pracuje v zahraničí a podmienky, v ktorých mieni vykonávať starostlivosť o maloleté deti. Rovnako je potrebné prihliadať na skutočnosť, že deti sú vo veku štyroch rokov a jeden a pol roka a sám otec potvrdil, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonávala doposiaľ matka. Odvolací súd nespochybňuje snahy otca, v čase spolužitia rodičov o zabezpečenie rodiny finančne, avšak v danom prípade, je potrebné prihliadať na záujem maloletých detí, ktoré sú v útlom veku a nepochybne väčšou mierou fixované na matku. Otec ani v odvolaní nevysvetlil okolnosti na jeho strane a nedoložil k návrhu ani k odvolaniu žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchly a účinný zásah súdu. V prípade, že otec argumentuje nevôľou matky umožniť mu styk s maloletými deťmi, resp. ochotou nebrániť v styku za určitých finančných protiplnení, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec sám potvrdil, že styk s deťmi sa realizuje v obmedzenom rozsahu. Tu je potrebné poukázať na výkon práce otca v zahraničí, keď ani odvolací súd nedokáže na základe vyjadrení otca vyhodnotiť, či v prípade úpravy styku maloletých detí s otcom v rozsahu sedem dní v týždni nepretržite, dokáže otec pravidelne starostlivosť o maloleté deti zabezpečiť. Odvolací súd poukazuje na prebiehajúce konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom konaní súd vykonáva vo veci náležité dokazovania a rozhodne v súlade so záujmom maloletých detí. 9. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal určenia mu výživného na maloleté deti vo výške po XXX eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd poznamenáva, že povinnosťou rodičov je prispievať na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Z návrhu otca a aj z podaného odvolania nesporne vyplýva, že otec sa danej povinnosti nebráni a má záujem na výživu maloletých detí v ním navrhovanom rozsahu prispievať. Otcom navrhovaná výška výživného predstavuje výživné v nevyhnutnej miere a je v súlade s ust. § 360 CMP. Pokiaľ otec prejavuje vôľu platiť výživné v danom rozsahu, má právo príspevky na maloleté deti realizovať dobrovoľne, bez autoritatívneho rozhodnutia súdu. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd dospel k záveru, že nie je naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov určením výživného na maloleté deti. Odvolací súd poučuje otca, že príspevky výživného na maloleté deti má možnosť hradiť poštovou poukážkou alebo prevodom na účet matky tak, aby do budúcna vedel preukázať realizáciu platieb. Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti, že vo veci samej bude rozhodované aj o výživnom na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení príjmov a pomerov oboch rodičov a ich schopností a možností a majetkových pomerov. Pokiaľ otec poukazuje na vyhotovené videonahrávky z kontaktu s maloletými deťmi, odvolací súd apeluje na oboch rodičov na potrebu zvoliť správny postoj a prístup k maloletým deťom a realizácii stretnutí otca s deťmi. V prípade, ak rodičia ukončili spolužitie, sú zodpovední za zdravý vývin ich maloletých detí a musia prispôsobiť svoj život novej situácii a novým okolnostiam a myslieť v prvom rade na spokojnosť ich spoločných detí. 10. Odvolací súd zdôrazňuje, že najideálnejším spôsobom vysporiadania vzťahov rodičov k maloletému dieťaťu je rodičovská dohoda, ktorá odzrkadľuje zhodu rodičov v otázkach starostlivosti o maloleté dieťa, pričom vždy je predpoklad, že takúto dohodu budú obaja rodičia akceptovať, rešpektovať a dodržiavať. Zároveň odvolací súd poukazuje na rešpektovanie veku maloletých detí, ich potrieb a denného režimu. Matke dáva do pozornosti, že maloleté deti majú právo na styk so svojim otcom, právo vytvoriť si program aj druhým rodičom a budovať si pozitívne väzby s otcom, čo nesporne bude prospešné pre ich zdravý psychický a fyzický vývin. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby vzájomne komunikovali korektne a maloletým deťom vytvorili láskyplné prostredie. 11. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by boli podkladom pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ otec namieta nedostatočne zistený skutočný stav a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie vo veci, je treba poukázať na charakter a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a ust.§ 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup stanovený na dokazovanie a pri rozhodovaní o takomto návrhu vychádza zo stavu v čase vydania uznesenia. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil záujem maloletých detí a neskúmal opodstatnenosť a reálny skutkový stav ako mu prináleží v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je predmetom konania nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý inštitút má osobitý charakter vyplývajúci z ust. § 324 a nasl. CSP a ust. § 360, § 366 a § 367 CMP. V danom prípade bolo povinnosťou otca aspoň čiastočne osvedčiť tvrdenia uvedené v návrhu a doložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správne súd prvej inštancie zohľadnil stanovisko matky uvedené v návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, o ktorom mal vedomosť z úradnej činnosti, bez ohľadu na to, či daný návrh bol otcovi doručený. Pokiaľ otec namieta nevyužitie procesných prostriedkov v danom konaní, odvolací súd udáva, že otázka zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti nie je sporná. Je však sporná, resp. nejasná, otázka výkonu práce otca, jeho pobyt v zahraničí a na Slovensku a jeho možnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v ním navrhovanom čase styku. Je nesporné, že v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd postupuje v zmysle vyhľadávacej zásady, avšak tu je potrebné poukázať na predmet daného konania (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a skutočnosť, že pomery maloletých detí nie sú ohrozené. 12. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní preukázané neboli. Otec maloletých detí nepreukázal také ohrozenie detí, ktoré by vyžadovalo úpravu pomerov maloletých neodkladným opatrením. Pomery maloletých detí sú skúmané v konaní vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie a vo veci rozhodne. Odvolacie námietky otca považoval odvolací súd za neopodstatnené. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd rozhodol jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).