Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/279/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204929 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318204929.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: H.. Y. I., O. Y. XX, W., zastúpenej Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, v 2. rade: Slovenská sporiteľňa a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.08.2018, č. k. 60C/94/2018 - 167, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami: pozemok parc. Č.. XXX/X - G. V. U. K. R. B. XX Q., V. V.. Č.. XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q., V. V.. Č.. XXX - G. R. B. XXX Q., V. V.. Č.. XXX/X - R. V. R. B. XX Q., Y. P. W. W.. Č.. XXXX K.Ú. W. na V. V.. Č.. XXX/X - G. na J. Č.. XXXX B. S. R. Okresného Ú. W., formou scudzenia na tretiu osobu vrátane ich scudzenia formou dobrovoľnej dražby za cenu nižšiu než 320 000 eur, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 195/2018 zo dňa 28.06.2018 vypracovaným znalcom Ing. Teréziou Kittovou, PhD, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov, prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo (37 00 00) a odvetvie pozemné stavby (37 09 00), evidenčné číslo znalca 914947. Na základe predložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, žalobkyňa a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 31.05.2007 úverovú zmluvu, pohľadávka z ktorej bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy zo dňa 24.07.2007, ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľností pod V -3966/07. V dôsledku omeškania žalobkyne so splácaním pohľadávky žalovaného v 2. rade podľa úverovej zmluvy, pristúpil tento k jej uspokojeniu výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vedenou na nehnuteľností. Oznámenie o dražbe zo dňa 03.07.2018 bolo zaregistrované dňa 04.07.2018 pod sp. NCRdr: 2902/2018. Nehnuteľnosti boli pre účely výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby ocenené postupne Znaleckým posudkom č. 1 na sumu 253 000 eur a Znaleckým posudkom č. 2 na sumu 261 000 eur, ktorých zadávateľom bol žalovaný v 1. rade ako dražobník a Znaleckým posudkom č. 3, zadávateľom ktorého bola žalobkyňa, bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 320 000 eur. Listom zo dňa 23.05.2018 adresovala žalobkyňa žalovanému v 1. rade námietky proti ohodnoteniu Znaleckým posudkom č. 1 a požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, na základe čoho bolo žalovaným v 1. rade zabezpečené vypracovanie Znaleckého posudku č. 2 a jeho zaslanie žalobkyni. Podkladom pre výkon záložného práva podľa Oznámenia o dražbe zo dňa 03.07.2018 je Znalecký posudok č. 2. Uviedol, že podľa návrhu žalobkyne dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú žalobkyňa odôvodňuje tým, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej majetku a jeho veriteľov, keď výkonom záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe na podklade Znaleckého posudku č. 2 môže prísť žalobkyňa o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jej záväzku, vykonanie dobrovoľnej dražby na podklade Znaleckého posudku č. 2 by bolo v rozpore s dobrými mravmi a hrozba ujmy na majetku žalobkyne je skutočne bezprostredná, nakoľko termín dražby je stanovený na 09.08.2018 o 10. hodine. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 CSP, čl. 20 ods. 1, 3. Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 151d ods. 1, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písmeno a), § 12 ods. 1, 4, 5, § 21 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou ako výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalovaným v 1. rade ako dražobníkom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a navrhovateľom dražby. Žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, ktorými by bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď neuviedla žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že dražba je nariadená nedôvodne, t. j., že k zriadeniu záložného práva došlo nezákonným spôsobom, resp., že je táto vykonávaná nezákonným spôsobom. Zdôraznil, že výkon záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa alebo dražobníka, ale toto vykonávajú na základe právneho titulu, ktorým je záložná zmluva. Z návrhu žalobkyne nie je zrejmé, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, nie je teda zrejmý nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Žalobkyňa v návrhu neuviedla, či mieni iniciovať konanie vo veci samej a dokedy má trvať úprava pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením. Práve naopak, žalobkyňa výslovne potvrdzuje a nespochybňuje právny základ vykonanej dobrovoľnej dražbe, keď neplatnosť zmluvy o úvere, či neplatnosť záložnej zmluvy nespochybňuje a uvádza, že k výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy formou dobrovoľnej dražby pristúpil žalovaný v 2. rade v dôsledku nesplácania úveru žalobcom, nepopiera a nespochybňuje svoj záväzok voči žalovanému v 2. rade a ani sa nebráni dražbe a ani nenamietala, že by žalovaní porušili zákonné ustanovenia pri doterajšom uskutočňovaní dražby. Trvanie nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa nelimituje tým, že by v súdnom konaní riešila svoj zmluvný vzťah so žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a z návrhu sa javí, že úprava pomerov neodkladným opatrením mala byť definitívna, keď v návrhu nevymedzila žalobkyňa ani časové trvanie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že súčasná právna úprava síce upustila od bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať podanie žaloby, avšak z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako neurčitý a nevykonateľný, keď žalobkyňa žiada obmedzenie akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade formou scudzenia za cenu nižšiu ako určenú Znaleckým posudkom č. 3, teda sa nedomáha zdržania sa výkonu konkrétneho záložného práva k nehnuteľnostiam alebo uskutočnenia konkrétnej dražby na poklade podľa nesprávneho Znaleckého posudku č. 2, ale zakázania celkovo nakladať s nehnuteľnosťami scudzením pod sumu určenú (výhradne) žalobkyňou, v dôsledku čoho by akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou a aj ich oprávnená dražba boli paralyzované. Ďalej konštatoval, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako taký nemôže zodpovedať dražobník, teda žalovaný v 1. rade, ktorý zodpovedá len za výber znalca, k osobe ktorého nebudú pochybností o nestrannosti a odbornosti, a je zodpovedný za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za znalecký posudok ako taký a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha súkromnoprávnemu, ako aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky. Uviedol, že žalobkyňa namietala výšku ocenenia nehnuteľnosti Znaleckým posudkom č. 1 na sumu 253 000 eur s odkazom na Znalecký posudok č. 27/2017 zo dňa 24.05.2016, vypracovaný Ing. Pikáliovou, ktorým bola cena nehnuteľností stanovená na sumu 418 000 eur a žiadala o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Poukázal na to, že z prehľadu jednotlivých skupín nehnuteľností, uvedených žalobkyňou v námietkach, sa javí, že tento znalecký posudok sa mimo iného týkal iných nehnuteľností žalobkyne (reštaurácia, kaviareň). Bez ohľadu na tieto nezrovnalostí žalovaný v 1. rade ako dražobník v súlade s § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadal a zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku od iného znalca - Znaleckého posudku č. 2 na sumu 261 000 eur a tento aj zaslal žalobkyni a týmto postupom žalovaný v 1. rade dostal svojich povinností, ktoré mu ukladá zákon o dobrovoľných dražbách, keď žiadne jeho ustanovenie neukladá žalovanému v 2. rade zabezpečiť, aby cena určená znaleckým posudkom konvenovala a zodpovedala požiadavke záložcu (žalobkyne). Ďalej uviedol, že nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by ocenenie nehnuteľností Znaleckým posudkom č. 3 malo byť tým (jediným) správnym ocenením, na výšku ktorého viaže žalobca aj petit navrhovaného neodkladného opatrenia, keď žiada zakázať nakladanie s nehnuteľnosťami za cenu nižšiu než určenú Znaleckým posudkom č. 3, ktorého je sama zadávateľom. Tvrdenie žalobkyne, že práve ocenenie nehnuteľností Znaleckým posudkom č. 3 odráža skutočnú trhovú hodnotu nehnuteľností posúdil len ako vyjadrenie osobných predstáv a očakávaní žalobkyne o hodnote nehnuteľností. Poukázal na to, že ani Znalecký posudok č. 2 zaistený dražobníkom nie je určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe, a nie je vylúčené, že nehnuteľnosti sa vydražia za vyššiu sumu, ako je najnižšie podanie, ktorého výška zodpovedá cene určenej Znaleckým posudkom č. 2, keď trhová cena nehnuteľností sa vytvára pri strete ponuky a dopytu. Poukázal aj na rozhodnutia súdov, podľa ktorých určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby ani v prípade napadnutia dražby žalobou na určenie neplatnosti dražby, a nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Ak teda nemá cena určená znalecký posudkom vplyv na platnosť dražby, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia na základe tvrdení žalobkyne ohľadne určenia výšky ocenenia, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí, navyše za situácie, že nie je zrejmé, čoho sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Žalobkyňa ani nenamietala, že by žalovaní porušili zákonné ustanovenia pri doterajšom uskutočňovaní dražby, a preto nebol dôvod pochybovať o tom, že samotná dobrovoľná dražba predstavuje dostatočne objektívny spôsob určenia ceny. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že im žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že sa domáha ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá je jej ako vlastníkovi priznaná v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru uskutočnením dobrovoľnej dražby na podklade znaleckého posudku, na základe ktorého bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 261 000 eur, dôjde k zásahu do jej vlastníckeho práva, keďže predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe za cenu vyplývajúcu z tohto znaleckého posudku by bola ukrátená na svojom majetku, pretože by sa nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu, čím by jej po uspokojení žalovaného v 2. rade neostal dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok aj iných veriteľov, takže by na ich uspokojenie musela vynakladať ďalší svoj majetok, a títo iní veritelia by mali sťažené postavenie pri vymáhaní svojich pohľadávok od žalobkyne. V prípade predaja nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu budú ďalší veritelia žalobkyne ukrátení na ich oprávnených pohľadávkach, čím by došlo k zhoršeniu ich postavenia v rámci dražobného konania. Taktiež ona bude ukrátená na svojom majetku tým, že jej bude vyplatená podstatne nižšia suma, než by tomu bolo pri uskutočnení dražby na podklade znaleckého posudku, na základe ktorého bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností v sume 320 000 eur, ktorý podľa jej názoru odráža skutočnú hodnotu nehnuteľností. Uviedla, ž bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko odstrániteľná škoda na jej majetku a ujma žalovaných v 1. a 2. rade by nebola nariadením neodkladného opatrenia zrejmé neprimeraná výhode, ktorá sa jej nariadením neodkladného opatrenia poskytuje. Pokiaľ by bol pre určenie hodnoty nehnuteľností smerodajný znalecký posudok, na základe ktorého bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností žalobkyne v sume 320 000 eur, mohol by žalovaný získať oveľa viac finančných prostriedkov na úhradu jeho pohľadávky voči žalobkyni. Podľa jej názoru navrhované neodkladné opatrenie je spôsobilé jeho nariadením v danej veci zabezpečiť dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Ďalej uviedla, že podaným návrhom nevyjadruje negatívny subjektívny pocit vo vzťahu k záverom znaleckého posudku vypracovaného znalcom na základe objednávky žalovaného v 1. rade, ale namieta objektívnu nesprávnosť jeho záveru z dôvodov v návrhu uvedených. 3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v odvolacom konaní nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne skúmal splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie ako vo veci samej, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti tak, aby tieto tvrdenia umožnili súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a taktiež záver o potrebe úpravy pomerov. 6. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou ako výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalovaným v 1. rade ako dražobníkom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a navrhovateľom dražby, navrhnutým neodkladným opatrením a neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že cenu nehnuteľností určenú Znaleckým posudkom č. 2 v sume 261 000 eur považuje za nesprávnu a uskutočnením dobrovoľnej dražby na podklade Znaleckého posudku č. 2 by sa preto nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu, keď závery predmetného znaleckého posudku sú objektívne nesprávne. Tieto svoje tvrdenia však žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila. Nesprávnosť ceny nehnuteľností, určenej predmetným Znaleckým posudkom č. 2 totiž nemožno bez ďalšieho vyvodiť len zo skutočnosti, že iným znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalobkyne (Znalecký posudok č. 3) bola stanovená vyššia cena týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností bol v danom prípade vypracovaný aj Znalecký posudok č. 1, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené sumou 253 000 Sk. Táto suma je pritom výrazne nižšia, než žalobkyňou zdôrazňovaný Znalecký posudok č. 3 a dokonca je nižšia i v porovnaním so Znaleckým posudkom č. 2, ktorého správnosť opakovane žalobkyňa spochybňuje. Správne súd prvej inštancie v tomto smere v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na zákonom stanovený spôsob oceňovania nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby a ktorý bol v danom prípade žalovaným v 1. rade ako dražobníkom dodržaný, keď na základe námietok žalobkyne k Znaleckému posudku č. 1 zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku od iného znalca, a to Znaleckého posudku č. 2 na sumu 261 000 eur. Žalobkyňa síce predložila znalecký posudok č. 3, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ohodnotené sumou 320 000 eur, avšak žiadnym spôsobom neosvedčila, že práve cena stanovená týmto znaleckým posudkom je jediná správna a cena nehnuteľností stanovená Znaleckým posudkom č. 2 je objektívne nesprávna, a speňažením nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe za cenu vychádzajúcu zo Znaleckého posudku č. 2 v sume 261 000 eur by sa tak nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu. Správne tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že znaleckým posudkom vypracovaným pre účely uskutočnenia dobrovoľnej dražby nie je určená konečná cena predmetu dražby, pretože táto sa tvorí pri strete ponuky a dopytu priamo na dražbe, a nie je preto vylúčené, že predmetné nehnuteľnosti sa vydražia aj za vyššiu cenu, ako je najnižšie podanie zodpovedajúce hodnote určenej Znaleckým posudkom č. 2. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím aj na spôsob tvorby ceny, za ktorú dôjde v konečnom dôsledku k vydraženiu predmetných nehnuteľností, potom nemožno považovať za osvedčené tvrdenie žalobkyne, že uskutočnením dobrovoľnej dražby na podklade Znaleckého posudku č. 2, na základe ktorého bola hodnota nehnuteľností stanovená sumou 261 000 eur by došlo k predaju predmetných nehnuteľností výrazne pod ich hodnotu, čím by bola žalobkyňa ukrátená na svojom majetku, teda že by v dôsledku uskutočnenia dobrovoľnej dražby v danom prípade na základe Znaleckého posudku č. 2, hrozil žalobkyni vznik závažnej a ťažko napraviteľnej, či nenapraviteľnej ujmy, ktorému by bolo nevyhnutné zabrániť nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené. 7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 355 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).