Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/146/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205386 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318205386.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ V. O., G. V. XX.XX.XXXX Q. X/ N. O., G. V. XX.XX.XXXX, E. K. V. XX, K., Š. U. A., zastúpených opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, maloleté deti rodičov - matky: T.. N. O., P.. W., G. V. XX.XX.XXXX, E. K. V. XX, K., Š. U. A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12 a otca: IG.. O. O., G. V.Q. XX.XX.XXXX, E. K. V. XX, K., štátneho občana SR, zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom: Drieňová 1/D, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za konania o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31. augusta 2018, č. k. 39P/237/2018-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu III. zo dňa zo dňa 31. augusta 2018, č. k. 39P/237/2018-43, m e n í t a k , že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 31.08.2018, č. k. 39P/237/2018-43, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 39P/231/2018 prispievať na výživu maloletej V. O., G. V. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXX,- €. M. Q. na Z. M. N. O., G. V.Q. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXX,- €. M., v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným na súd prvej inštancie dňa 22.08.2018 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, a to na výživu maloletej V. vo výške 100,- € mesačne a na výživu maloletého N. vo výške 100,- € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletých detí odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámila v roku 2003 a následne spolu žili 6 rokov v Anglicku. Po svadbe na Slovensku sa opätovne vrátili do Anglicka a zostali tam ešte do konca roka 2009. Matka sa vrátila na Slovensko tesne pred narodením maloletej V.. Otec prišiel približne po pol roku a odvtedy žijú na Slovensku. Manželstvo bolo harmonické až do septembra 2016, kedy matka zistila, že otec maloletých detí jej je neverný. Na jeseň 2016 sa otec začal správať tajnostkársky. Matke sa však podarilo zistiť, že má pomer s kolegyňou z práce. Brala to ako krízu vo vzťahu a dúfala, že to spolu vyriešia. Otec však zareagoval tak, že sa voči matke začal správať čoraz agresívnejšie. Začal ju slovne a postupom času aj fyzicky napádať. Napriek jej snahám o zlepšenie vzťahu jej otec maloletých detí po intímnom styku v januári 2017 povedal, aby v ich vzťahu už nehľadala lásku, čo sa jej veľmi dotklo. Počas roku 2017 a 2018 ju opakovane fyzicky napadol. V niektorých prípadoch bola nútená vyhľadať aj lekárskej ošetrenie. Začala sa manžela báť a zbadala, že aj maloletá V., ktorá bola svedkom viacerých útokov otca na ňu sa ho bojí, keď je opitý, kričí a matke nadáva. V marci 2018, po konflikte, ktorý otec vyvolal okolo pol jednej nad ránom s vymyslenou zámienkou, že mu vzala diaľkové ovládanie od TV, čím zobudil matku aj maloleté deti, bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Utekala najprv na políciu, ale nenašla tam policajnú službu, tak chce ísť na vlakovú stanicu a odísť k rodičom do Nových Zámkov, bohužiaľ uprostred noci nebolo možné sa tam dostať. Nejaký čas ostala vonku a následne sa vrátila domov. Spočiatku políciu k ich incidentom nevolala, lebo sa jednak hanbila a jednak nechcela, aby boli deti ešte viac vystrašené. Keď ju však otec v apríli 2018 škrtil, skutočne sa začala báť o život. Bol totiž pod vplyvom alkoholu a vôbec sa neovládal. Nezastavilo ho ani to, že pri tom boli aj deti. Maloletá bola veľmi vystrašená, plakala a prosila matku aby zavolala policajtov, čo aj urobila. Ďalším dôvodom, pre ktorý matka volala políciu bol fakt, že otec na ňu v januári 2018 podal vykonštruované trestné oznámenie s tým, že ho mala napadnúť a udrieť igelitovou taškou. V skutočnosti sa však iba bránila. Vie, že reagovala neprimerane, išlo však o ďalší konflikt potom, ako ju otec celé mesiace ohrozoval a ponižoval a skutočne sa bála, že jej ublíži. Igelitovú tašku vzala do ruky ako jedinú vec, ktorú mala po ruke, po tom ako otec vyšiel z izby a vykročil proti nej a z jeho výrazu usudzovala, že sa ju chystá udrieť. Kríza v ich vzťahu sa vyhrotila počas tohtoročných prázdnin. Otec odmietol s ňou ísť na manželské stretnutie, ktoré plánovala ako formu dovolenky pre ich rodinu a tiež aj ako spôsob, ako sa v pokoji pokúsiť o obnovu ich vzťahu, preto vzala deti a išli na prázdniny k matkiným rodičom do Nových Zámkov. Pôvodne tam mali ostať do 22.07.2018, avšak v ten deň sa tam zjavil otec so svojím kamarátom. Keď matka otvorila dvere, všimla si, že jeho kamarát nahráva video. Otec sa matku snažil vyprovokovať k neuváženej reakcii a opakovane ju obvinil, že mu bráni v styku s maloletými, čo nebola pravda. Otec vedel, že sú na prázdninách a sám odmietol ísť s nimi. Otec opätovne v prítomnosti detí vyvolal zbytočný konflikt. Deti si práve sadali k obedu, no on trval na tom, aby sa najedli čo najrýchlejšie a okamžite s ním odišli. Deti boli dosť vystresované. Dcéra, ktorá je staršia, dokázala otcovi povedať, že s ním nikam nepôjde, ale syn s otcom odišiel. Matka sa s dcérou vrátila do Bernolákova dňa 29.07.2018, nakoľko dcéra bola v ten deň pozvaná na oslavu. Matka uviedla, že sa zdržuje u svojich rodičov v Nových Zámkoch, môže tam však ostať iba do konca letných prázdnin, nakoľko deti navštevujú ZŠ v Bernolákove a nie je mysliteľné, aby dochádzali z Nových Zámkov. Matka sa vyjadrila, že nevie kam s deťmi pôjde, ale do spoločnej domácnosti v Bernolákove sa vrátiť nechce, nakoľko sa manžela bojí a spôsobuje to stres aj maloletým deťom. Matka uvádza, že manžel jej taktiež povedal, aby z domu vypadla, keďže hypotéku platí on. Už vo februári 2018 uvažovala nad tým, že s deťmi odíde k rodičom, kde má zázemie a možnosť dočasne bývať, no manžel s tým nesúhlasil a vyhrážal sa jej, že ju pripraví o deti. Odmieta sa s ňou baviť, skladá jej telefón a snaží sa ju donútiť k rozvodu. Matka je však presvedčená, že záväzok, ktorý si dali nie je len formálny, sobášny list nepovažuje len za papier a je presvedčená, že už iba pre deti by sa mali pokúsiť ukončiť ich hádky a pomocou odborníka začať ich vzťah riešiť. Manžel síce dlhodobo navštevuje psychiatra, podľa jeho slov je to však preto, aby matku nezabil. Potom, ako sa im narodila dcéra, sa ako rodičia dohodli, že matka sa bude primárne venovať deťom a starostlivosti o domácnosť a otec bude rodinu zabezpečovať finančne. Od narodenia detí tak celodennú osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka. Otec sa deťom venoval skôr cez víkendy alebo deti odviezol k svojim rodičom, ktorí mu so starostlivosťou pomáhali, a tak je to doteraz. Okrem bežných úkonov starostlivosti o deti, deťom matka pripravuje aj voľnočasové aktivity a počas prázdnin je tiež s nimi prevažne ona. Kvôli starostlivosti o deti pracuje na polovičný úväzok. Ráno deti odvezie do školy, potom ide do práce a poobede okolo 13.30 hod. vyzdvihne deti zo školy. Poobede majú spoločný program, deti sa pripravujú do školy alebo sa venujú voľnočasovým aktivitám. Ošetrenia detí, očkovania a preventívne prehliadky tiež zabezpečuje prevažne matka a zúčastňuje sa aktivít školy. Otec v minulosti matku, potom ako odhalila jeho intímnu komunikáciu s kolegyňou odrezal od ich spoločného účtu a ona tak ostala bez peňazí. Bola nútená si založiť vlastný účet a požiadať o zasielanie mzdy tam. Odvtedy spoločne nehospodária. Na nákladoch na deti a domácnosť sa podieľali spoločne, pokým žili v spoločnej domácnosti. V súčasnosti hradí matka náklady na krúžky, stravu, oblečenie, hygienické potreby pre deti a domácnosť, voľnočasové aktivity a potreby do školy, otec hradí niektoré poplatky v škole, ortopéda pre syna, náklady na bývanie v dome v Bernolákove a hypotéku. Priemerné mesačné náklady na maloletého Erika sú 350,- € mesačne a na maloletú Danielu 372,- € mesačne. Priemerné náklady na bývanie v spoločnej domácnosti predstavujú cca 750,- € mesačne na štyri osoby, z toho 570,- € mesačne je splátka hypotéky. Matka pracuje v oblasti ľudských zdrojov v Reiffeisen Bank na polovičný úväzok a jej priemerný mesačný príjem je 900,- € brutto. Okrem svojho príjmu investuje do domácnosti aj stravné lístky, ktoré dostáva v práci. Otec maloletých detí pracuje vo Z. Ú. J.A. - O. T. SR na vedúcej pozícii a jeho priemerný mesačný príjem je cca X.XXX,- €.. Okrem toho má k dispozícii služobné auto, ktoré môže používať aj na súkromné účely. Otec maloletých detí matke na výživu maloletých detí neprispieva i napriek tomu, že už takmer 2 mesiace nežijú v spoločnej domácnosti. Otec platí výdavky na chod domu v Bernolákove, užíva ho však sám a navyše rozdiel v ich príjmoch je pomerne vysoký. Matka zo svojho príjmu nedokáže zabezpečiť všetky nevyhnutné náklady detí a hradiť aj svoje vlastné náklady aspoň v nevyhnutnom rozsahu. V súčasnosti matke bývanie pre ňu a jej maloleté deti poskytujú jej rodičia, ktorí jej de facto vypomáhajú aj s niektorými základnými výdavkami na nevyhnutné potreby detí, avšak u rodičov nemôžu ostať dlhšie ako do konca augusta. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že na súde prebieha konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. 39P/231/2018, z ktorého návrhu bol na samostatné konanie vylúčený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 27.08.2018 č.k. 39P/231/2018-36. Vo veci vedenej pod sp. zn. 39P/231/2018 bol nariadený termín pojednávania na deň 08.01.2019. 5. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 360, § 366, CMP, § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP, § 38 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že o maloleté deti sa stará matka a zabezpečuje všetky ich potreby, s otcom maloletých detí, hoci sú manželia, majú oddelené účty a otec maloletých detí podľa vyjadrenia matky dobrovoľne na výživu maloletých detí neprispieva, preto súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere vo výške 100,- € mesačne na výživu každého maloletého dieťaťa, počnúc dňom vydania neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nevyhnutných nákladov maloletých detí, uvedených matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zo skutočnosti, že otec maloletých detí je zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem vo Z. Ú. J. - O. T. A., kde má podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mesačný príjem cca X.XXX,- €. K.. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa neodkladným opatrením súd nariadi tomu rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, ak bez vážnejších pochybnosti má aspoň osvedčené, že povinný rodič si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je výživné v nevyhnutnej miere, t.j. výživné určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby - v tomto prípade maloletých detí. Výživné v nevyhnutnej miere je vždy užším nárokom dieťaťa než samotný nárok dieťaťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine na primeranú výživu zodpovedajúcu v zásade zárobkovým a majetkovým pomerom oboch výživou povinných rodičov a potrieb dieťaťa. 6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným právam aj na určitý čas. Neodkladné opatrenie tak nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je vo všeobecnosti rýchla bezodkladná úprava pomerov účastníkov. 7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci podaného odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie bez toho, že by mal osvedčené, čo i len jedno z tvrdení matky. Matka svoje tvrdenie o tom, že rodičia žijú oddelene, deti sú v starostlivosti matky a otec matke neprispieva na ich výživu, nepodložila vôbec žiadnym dôkazom, z ktorého by súd aspoň mohol vyvodiť, že rodina je v rozklade. Nedoložila čo i len krátku komunikáciu s otcom, z ktorej by mohlo vyplynúť, že otec žije oddelene od matky a detí. Súd si tvrdenia matky nemohol overiť ani zo žiadneho iného spisového materiálu vedeného na Okresnom súde Bratislava III., keďže otec návrh na rozvod podal až 14.09.2018, t.j. po vydaní neodkladného opatrenia. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu neodkladného opatrenia bolo nedostatočné a viedlo súd k záveru, ktorý je nepodložený. Otec uviedol, že tvrdenia matky uvedené v návrhu sú lživé a vzájomne si odporujúce. Iniciatívu k rozchodu účastníkov matka nevyvinula, verbálnymi a fyzickými útokmi na otca (popísanými v návrhu na rozvod) si svojským spôsobom vyžaduje jeho pozornosť, keď mu duplikuje, že by sa k nej ako k manželke mal chovať lepšie a úctivejšie; Pričom takýmto spôsobom si vyžaduje aj fyzickú pozornosť manžela v intímnej oblasti. Otec veľmi dlho zvažoval ako matke oznámi svoj nezáujem vo vážne rozvrátenom manželstve pokračovať a to bez toho, aby sa u manželky zvýraznil pocit zrady a aby nesplnila svoje vyhrážky o sebaubližovaní, či ubližovaní maloletým deťom. Prvý krát preto otec svoj vážny záujem ukončiť vzťah vyjadril až prostredníctvom emailu právneho zástupcu dňa 10.08.2018, ktorý matke v súvislosti so zamýšľaným rozvodom ponúkol možnosť diskusie o rodičovskej dohode, týkajúcej sa usporiadania vzťahov rodičov k maloletým deťom. Matka tak otcovi, ako aj právnemu zástupcovi otca o pár dní t.j. dňa 13.08.2018 emailom oznámila, že sa vyjadrí neskôr, lebo „momentálne dovolenkuje.“ Od zaslania tohto emailu zo dňa 10.08.2018 začala matka všetky svoje kroky smerovať k vážnym obvineniam otca vo vzťahu k jej fyzickej integrite, či neplnenia rodičovských povinností otca. Do času zaslania emailu matke prejavovala matka, hoc mimoriadne svojským spôsobom, záujem o udržanie manželstva. Otec poukazuje v tomto smere na tvrdenie matky v jej návrhu (na str. 2) zo dňa 20.08.2018, že o rozvode manželstva „napriek závažnej kríze“ (ktorá ju okrem iného viedla aj k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia sa otca voči nej) „neuvažuje“ (!) Z konania matky je zrejmé, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca využila len ako svojskú formu pomsty voči otcovi, ktorý si „dovolil“ iniciovať rozchod rodičov, pričom jej skutočným cieľom nebolo zabezpečiť výživu maloletých detí, ale nastoliť nerovnováhu vo výkone rodičovských práv a povinností. Otec považuje tvrdenie matky, že spolu rodičia s maloletými deťmi nežijú v spoločnej domácnosti za výrazne prekrútené. Rodičia žijú v jednej nehnuteľností, otázkou je naplnenie pojmu spoločná domácnosť. Obaja rodičia žili a naďalej žijú s maloletými deťmi v jednej domácnosti - v rodinnom dome na ul. Dubová 37 v Bernolákove, aj keď s prihliadnutím na to, že počas letných prázdnin maloletých detí, t.j. v čase podania návrhu matky bol obvyklý režim usporiadania domácnosti narušený a medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, ktorý z nich bude kedy s maloletými deťmi. Z dôvodu spolužitia rodičov v jednej nehnuteľnosti sa títo spoločne starali a naďalej starajú o maloleté deti, spoločne obstarávajú a spoločne finančne zabezpečujú potreby pre rodinu a pre maloleté deti. Obaja rodičia až do doručenia neodkladného opatrenia otcovi trávili spoločný čas s deťmi, nákupmi, výletmi, prípravou na vyučovanie a pod. a to z pohľadu navonok, ako usporiadaná rodina, ako aj s prihliadnutím k osobitnému režimu letných prázdnin. Rodičia majú oddelené spálne, avšak nie iné časti domácnosti a ani potreby v domácnosti. Z tohto dôvodu sa rodičia spoločne (aj keď s výrazne menšou ingerenciou matky v porovnaní s otcom) starajú o potreby domácnosti a potreby rodiny. Otec dodáva, že rodinný čas počas letných prázdnin, t.j. obdobia, na ktoré poukazuje matka, bolo prirodzene pre prázdniny maloletých detí u jedných alebo druhých rodičov odlišné od ich bežného režimu. Počas mesiaca júl a august maloleté deti trávili veľa času s rodičmi matky, alebo s rodičmi otca, a to aj v prítomnosti rodičov a aj bez ich prítomnosti. To však v žiadnom prípade neznamená rozpad spolužitia matky a otca, či oddelenie od maloletých detí. Maloleté deti tak ako každý rok, po začatí letných prázdnin odišli k starým rodičom, najskôr spolu s matkou. Pri odchode matka absolútne nijakým spôsobom otcovi nenaznačila, že od neho odchádza, že sa týmto rozpadá ich spoločná domácnosť a s tým súvisiace spoločné hospodárenie. Nebrala si žiadne svoje osobné veci, dokumenty, nepovedala a nevykonala vôbec nič, z ktorého by bolo možné aspoň okrajovo vyvodiť, že plánuje od otca odísť. Naopak, prihlásila rodičov na dovolenku organizovanú kresťanským združením za účelom manželského poradenstva. K manželovi sa manželka až do emailu právneho zástupcu dňa 10.08.2018 chovala rovnako (rovnako hrubo) ako posledné roky, postoj k nemu ani k lepšiemu ani k horšiemu otec nezaznamenal. Otec má za to, že aj samotná matka svojimi tvrdeniami v návrhu dáva najavo, že naďalej rodinný dom v Bernolákove považuje za miesto, kde sa realizuje spoločný rodinný život matky s otcom, a len účelovo na str. 7 v časti o nariadení neodkladného opatrenia uvádza, že rodičia spolu nevedú spoločnú domácnosť. To, že tvrdenie matky o tom, že s maloletými deťmi býva (bývala) u svojich rodičov v Nových Zámkoch je pochybné, potvrdzuje sama matka - k návrhu predložila výpisy z jej bankového účtu za posledné tri mesiace, z ktorých položiek je zrejmé, že drvivá väčšina účtovných operácií bola zrealizovaná na platobných termináloch v Bratislave. Matka ani jedným slovom, verbálne, či neverbálne nenaznačila otcovi, že jej cesta do Nových Zámkov s deťmi k starým rodičom počas letných prázdnin je rozpadom domácnosti, z jej pohľadu trvalým riešením, či rozchodom. Naopak, naďalej svojsky vyjadrovala voči manželovi nevôľu za to, že sa s ňou odmietol zúčastniť manželského poradenstva organizovaného kresťanským združením, ktoré najmä v poslednej dobe intenzívne navštevuje. Aj v priebehu letných prázdnin 2018 sa matka s maloletými deťmi vracala domov, keď deti trávili čas u rodičov matky alebo otca - isté týždne prázdnin u starých rodičov trávili aj v prítomnosti jedného z rodičov, istú časť aj bez nich. S otcom komunikovala o bydlisku v Bernolákove, ako o domove v mnohých sms, napríklad 22.07.2018 a 25.07.2018. Matka prišla s maloletou Danielou domov z prázdnin od starých rodičov dňa 02.09.2018, zatiaľ čo otec bol s maloletým Erikom doma už od 24.08.2018. Matka prišla do domu v Bernolákove, kde sa v tom čase nachádzal otec aj s maloletým Erikom a ani vtedy otcovi neoznámila, že matka má za to, že manželstvo, či spoločná domácnosť sa rozpadlo. Z dôvodu toho, že rodičia spolu žijú v jednej nehnuteľnosti, v jednej domácnosti, ktorá je typická spoločným obstarávaním jej potrieb jej členov, nemôže byť ani pravdivé tvrdenie, že matke otec na výživu maloletých detí neprispieva. Povinnými z výživy maloletých detí sú obaja rodičia a to každý podľa svojich schopností a možností. Obaja rodičia majú príjem zo zamestnania, a aj keď rodičia nemajú spoločný bankový účet, otec peňažné prostriedky ktoré titulom mzdy obdrží, používa výlučne a úplne na potreby rodiny a maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Nič zo svojej mzdy si nenecháva pre svoje potreby. Je pravdou, že do rúk matky peňažnú hotovosť otec nedáva, keďže aj s ohľadom na dlhoročné usporiadanie rodinných zvykov k tomu nie je dôvod, keď peňažné prostriedky úplne prirodzene, bez akéhokoľvek vyzvania používa otec na priamu úhradu potrieb rodiny, detí a domácnosti, uhrádza účty, zaobstaráva veci do domácnosti, pričom zo svojej mzdy zaobstaráva veci do domácnosti, hoc v menšej miere aj matka. Ani matka do rúk otca neodovzdáva žiadnu finančnú hotovosť, za situácie, že o deti sa rodičia stále starajú spoločne. Matka uvádza, že zo svojho príjmu nedokáže zabezpečiť nevyhnutné náklady detí. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len nepreukázala, či vôbec otca o akýkoľvek príspevok (mimo rámca plnenia svojej zákonnej vyživovacej povinnosti v obvyklom rozsahu ako doposiaľ) žiadala. Nepreukázala, že by jej otec na výživu maloletých detí (ak už teda mala za to, že k rozpadu spoločnej domácnosti došlo) odmietol prispieť. Z uvedeného postupu tiež vyplýva, že potreba bezodkladne upraviť pomery, ako imanentná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 CSP) nebola a nemohla byť naplnená. Ak je jeden rodič ochotný komunikovať o úprave pomerov, teda je predpoklad, že je ochotný sa dohodnúť, ale druhý rodič na ponuku tohto rodiča bezdôvodne nijako nereflektuje, nemôže súčasne existovať potreba bezodkladne upraviť pomery rozhodnutím súdu, keď zásah súdu do rodinného usporiadania môže nastať až potom, čo nastala nezhoda rodičov. V danom prípade, vzhľadom na ponuku otca adresovanú matke, takáto potreba upraviť pomery rozhodnutím súdu, nikdy nenastala. Otec ďalej uviedol, že v návrhu matka nijakým spôsobom nepreukázala výšku svojho príjmu a teda schopnosť zabezpečiť nevyhnutné náklady maloletých detí. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že výživa maloletých detí je skutočne ohrozená, keďže nemá vykázaný príjem matky, z výšky ktorého by mohol dospieť k záveru o ohrození výživy maloletých detí a to všetko za plného akceptovania pravidla, že na výžive maloletých detí sa bez ohľadu na výšku svojich príjmov podieľajú obaja rodičia. Z návrhu matky súd nevzal do úvahy ani to tvrdenie, že matka je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok, pričom plnému pracovnému úväzku nebráni ani jej zdravotný stav a ani iné okolnosti, ak by teda skutočne zo svojho príjmu musela zabezpečovať všetky potreby maloletých detí, má možnosť si svoj príjem zvýšiť tak, aby nepokračovala v ňou tvrdenej ohrozovaní výživy svojich maloletých detí. Okrem toho matka nepreukázala ani nevyhnutnosť sama zabezpečovať výdavky maloletých detí, keďže tieto nezabezpečuje a nikdy nezabezpečovala sama. Výdavky maloletých detí zabezpečuje a zabezpečoval vždy otec, ktorý s ňou a s maloletými deťmi žije v jednej domácnosti a peňažné prostriedky používal a používa na potreby rodiny, s menšou ingerenciou zo strany matky zodpovedajúcej jej mzde. Ani potom, čo otec oznámil matke svoj záujem rozviesť sa s ňou, na svojich zvykoch pokiaľ ide o úhrady potrieb rodiny nezmenil vôbec nič, naďalej uhrádza to, čo roky doposiaľ. Tvrdenie matky, že výživa maloletých detí je ohrozená, je preto zarážajúce po minulé roky, za rovnakých skutkových okolností, žiadne ohrozenie výživy maloletých detí matka nepociťovala, čo bolo zrejme dané tým, že otec jej svoj úmysel rozviesť sa neverbalizoval. Otec žije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, vyživovaciu povinnosť preto poskytuje priamo deťom zabezpečovaním všetkých potrebných výdavkov, ako aj osobnou starostlivosťou. Rodičia žijú spolu, z ktorého titulu sa otec stará o spoločnú domácnosť, varí, pečie, zavára, perie, žehlí, upratuje, stará sa o priľahlú záhradu, nakupuje potreby do domácnosti, vozí deti do základnej školy a vyzdvihuje ich z ich krúžkov, pomáha im s prípravou na ich vyučovanie, realizuje s nimi ich voľný čas, absolvuje výlety, hravé aktivity a pod. Zo svojej mzdy zabezpečuje otec maloletým deťom bývanie, uhrádza hypotekárny úver slúžiaci na nadobudnutie nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov ale v ktorom maloleté deti bývajú v sume 566,52 €, uhrádza platby za dodávku elektriky v sume 27,- € mesačne, uhrádza platby za internet a TV v sume 21,38 €, uhrádza koncesionárske poplatky v sume 4,64 €, uhrádza platby za dodávku plynu v sume 56,- €, uhrádza platby za dodávku vody v sume cca 15,- € mesačne. V čase školského roka uhrádzal pre maloletú V. krúžok literárno-dramatickej výchovy v sume 28,- € polročne, mimoriadne výdavky súvisiace s krúžkom mažoretiek maloletej (napr. máj, jún), pravidelne uhrádzal a uhrádza platby školskej jedálne maloletej V. a maloletého N. v sume cca 23,- € mesačne pre každé dieťa, školskej družiny v sume 13,- € mesačne pre každé dieťa, poplatok ZRPŠ, triedny fond do ZŠ a triedny fond do družiny. Maloletej V. uhradil požadovaný príspevok na školu v prírode v sume 20,- €, maloletému N. plavecký krúžok v cene 30,- €. Dňa 04.09.2018 otec - nevediac o nariadenom neodkladnom opatrení o určení výživného pokračoval vo svojom obvyklom rozsahu plnenia prirodzenej vyživovacej povinnosti voči deťom napríklad aj tak, že za maloleté deti uhradil školskú jedáleň na dva mesiace vopred, školskú družinu na dva mesiace vopred, ZRPŠ a triedny fond. Prirodzene, v obchodných reťazcoch aj naďalej zabezpečoval potreby do domácnosti ako stravu, hygienické potreby a pod. V rámci svojho odvolania otec poukázal na to, že okrem iného úplne prirodzene hradí všetky ostatné potreby maloletých detí, a to aj počas letných prázdnin, tak ako mali rodičia doposiaľ vždy zaužívané - z výpisu z účtu otca vyplýva, že len v bežných obchodných reťazcoch (Tesco, Lidl, Kaufland, Billa) a to len prostredníctvom platby kartou zakupuje otec potreby pre rodinu a teda aj maloleté deti v rozsahu priemerne 294,91 € mesačne. V tejto sume nie sú započítané iné platby realizované v hotovosti. Matka vo svojom návrhu vyčíslila výdavky na maloleté deti bez výdavkov na bývanie v sume 372,- € na maloletú Danielu a v sume 350,- € na maloletého Erika. Jej príjem je podľa jej tvrdenia 691,- € netto. Z bankových výpisov, ktoré matka predložila vyplýva, že zo svojej mzdy realizuje takmer výlučne len platby v bežných obchodných reťazcoch a platbu svojho mobilného telefónu. V mesiaci máj 2018 v prevádzkach potravín zaplatila kartou sumu 196,27 €, v prevádzke drogérie 47,56 €, výber z bankomatov bol 90,- €. V mesiaci jún 2018 v prevádzkach potravín zaplatila spolu 239,30 €, v prevádzke drogérie 19,55 €, vybrala z bankomatu 240,- €, v mesiaci júl 2018 v prevádzkach potravín zaplatila kartou sumu spolu 102,67 €, v prevádzke drogérie zaplatila 10,23 €, v hotovosti vybrala z bankomatov 320,- €. Matkou uvádzané výdavky na maloleté deti t.j., že sama znáša potreby maloletých detí, lebo jej otec neprispieva, v porovnaní s jej platbami a výbermi z bankového úctu jednoducho kolidujú. Z matkou predložených výpisov z účtu je zrejmé, že ona sama potreby maloletých detí nezabezpečuje, keďže jej platby, ani pri zohľadnení výberov v hotovosti, na úhradu týchto potrieb nepostačujú, pričom nevyhnutne potom musí platiť, že potreby maloletých detí sú v plnom rozsahu saturované (aj) zo mzdy otca, keďže majú zabezpečené bytové potreby, stravu, hygienu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, čo možno zabezpečiť logicky jedine z platieb otca. Otec má za to, že matka sa predložením bankových výpisov sama usvedčuje z klamstva, keď z nich vyplýva, že sama potreby maloletých detí zo svojho príjmu nezabezpečuje. Ďalej otec v priebehu posledných mesiacov napríklad uhradil deťom v mesiaci 6/2018 lieky a vitamíny v sume 21,76 €, hračky v sume spolu 34,- €, v mesiaci 7/2018 hygienické potreby v sume 14,91 €, plavky v sume 4,50 €, písacie potreby v sume 8,99 €, športové potreby v sume 4,99 €. V mesiaci 08/2018 uhradil dňa školskú tašku pre Erika za cenu 36,- €, kufrík pre Danielu v sume 4,89 €, oblečenie v sume 3,57 €, hračky v sume 10,- €, školské potreby pre Danielu v sume 7,08 €, športové potreby v sume 9,63 €, v 09/2018 prístup do online hry Minecraft v sume 23,95 €, oblečenie/obuv v sume 34,- €, školské potreby v sume 8,50 €, pričom ide len o tie položky, na ktoré si otec spomenul, prípadne dohľadal doklady, keď pri spolužití s deťmi na ne vynaložil aj ďalšie prostriedky. Otec potreby maloletých detí vždy zabezpečoval, rozhodnutie súdu k tomu nepotrebuje, nakoľko si svoju rodičovskú zodpovednosť uvedomuje, spochybňovaná nikdy nikým nebola. Je to matka, ktorej vyhovuje práca na polovičný úväzok a polovičný príjem, matka, ktorá opisuje tyranizovanie jej osoby otcom, ale vyjadruje záujem udržať ďalej manželstvo, matka, ktorá si v mnohých svojich tvrdeniach navzájom odporuje a matka, ktorej zámerom bolo nastoliť nerovnováhu vo výkone rodičovských práv a povinností v časovej súvislosti potom, čo jej otec oznámil zámer rozviesť sa, matka ktorá nijako nereflektovala na otcovu ponuku diskusie o rozvode manželstva a o budúcom usporiadaní rodičovských práv a povinností, všetko za situácie, že údajne žila v domácnosti svojich rodičov bez príspevku od otca. Rozhodnutie súdu je podľa názoru otca založené na nepreukázaných tvrdeniach matky, nepredchádzalo mu dostatočné zistenie skutkového stavu a je nesprávne. Svojím zásahom súd deformuje rodinné prostredie v tej časti, ktoré si zásah nevyžadovalo. Súd prvej inštancie si neosvedčil ani len tvrdenie matky o tom, že účastníci ako rodičia spolu nežijú, čo je nevyhnutným predpokladom pre zásah súdu do rodinného usporiadania autoritatívnym rozhodnutím. Neexistuje žiadna potreba dočasne upraviť pomery maloletých detí v smere určenia výšky vyživovacej povinnosti, keďže túto otec plní dobrovoľne a výrazne nad rámec určený súdom, tak ako si ju plnil (aj podľa tvrdenia matky) vždy doposiaľ. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky zamietne. 8. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že M. V. M. X P., maloletý N. M. X P., pričom z opisu skutočného stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava III. prebieha konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré nie je právoplatne skončené. Odvolací súd má za to, že medzi rodičmi ohľadom skutkových tvrdení (t.j., či rodičia žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, či uhrádzajú potreby maloletých detí spoločne, alebo ich uhrádza v prevažnej miere matka) nastali nezrovnalosti, nakoľko matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila iné skutočnosti, ako tvrdil otec v rámci svojho odvolania. 18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 326 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Je teda nepochybné, že matka ako navrhovateľka neodkladného opatrenia tvrdila určité skutočnosti, ktoré sa však medzi rodičmi po podaní odvolania otcom zostali sporné. Inak povedané skutočnosti, ktoré vyvstali medzi rodičmi sporné v rámci odvolacieho konania a to konkrétne, či rodičia žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, či potreby maloletých detí uhrádza v prevažnej miere matka alebo ich uhrádzajú rodičia spoločne, či otec zabezpečuje potreby rodiny a domácnosti vo väčšom rozsahu ako matka, a ich následné objektívne zistenie prekračujú rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Zistenie týchto skutočností bude preto predmetom dokazovania vo veci samej. Z odvolania otca však odvolací súd zistil, že splnenie podmienok pred nariadením neodkladného opatrenia nie je dané, nakoľko výživa maloletých detí je zabezpečovaná s najväčšou pravdepodobnosťou zo strany oboch rodičov. Keďže výživa detí nie je ohrozená, s poukazom na ustanovenie § 366 CMP nebolo možné neodkladné opatrenie ohľadom určenia výživného v nevyhnutnej miere nariadiť, a preto musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil ( § 388 Civilného sporového poriadku). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).