Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/420/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1393898900 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1393898900.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 2/ H. E., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX, Y. E., 3/ Š. E., Q.. XX.XX.XXXX, I.. X. J., U.Ň., 4/ K. E., Q.. XX.XX.XXXX, J. XX, U. proti žalovaným: 1/ Ľ. Q., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX, Y. E., 2/ K. D., Q.. XX.XX.XXXX, I. X, U., 3/ R. Q., Q.. XX.XX.XXXX, R. XX, Y. E., 4/ J. Q., Q., XX.XX.XXXX, B. Y.. X/X/X, T., N., zast. JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, Bernolákova 12, Levice, o vyrovnanie dedičských podielov, na odvolanie žalobkyne 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C 162/1993-458, zo dňa 13. júna 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalovanému 4/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni 4/ v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ až 4/ (žalobkyňa 1/ počas odvolacieho konania zomrela - pozn. odvolacieho súdu), ktorou sa voči žalovaným 1/ až 4/ domáhali vyrovnania dedičských podielov po H. E., M.. XX.XX.XXXX, žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal a žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 4/ trovy konania vo výške 1.046,53 eur do rúk jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa voči žalovaným 1/ až 4/ po poslednej zmene žaloby, pripustenej na pojednávaní dňa 13.06.2013, domáhali, aby súd vyrovnal dedičské podiely dedičov po H. E., Q.. D. XX.XX.XXXX G. M.. D. XX.XX.XXXX, Q. U. Y. E., G. R. Ž. X/ F. E. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam: l/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T.Č. T. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., M. R. T. T. T. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/ X M. O. G. M. R. T. T. T.Í. Ľ. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. K. D., X. H. T.J. T. R. Q., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX/X, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/ XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. J. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, T. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q., X.Ý. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX O., G. W. M. J. Ľ. Q., X. H. T.J. T. R. Q., XX/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., Ž. X/ H. E. Y. R. X. Q.: S. R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., M. R. T. T. T. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/ X M. O. G. M. R. T. T. T.Í. Ľ. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. K. D., X. H. T. T.G. R. Q., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX/X, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/ XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. J. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X /. X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, T. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q., X.Ý. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O. G. W. M. J. Ľ. Q., X. H. T.Ý. T. R. Q., XX/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O. G. XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., Ž. X/ Š. E. Y. R. X. Q.: S. R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., M. R. T. T. T. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/ X M. O. G. M. R. T. T. T.Í. Ľ. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. K. D., X. H. T.J. T. R. Q., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X /. M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX/X, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/ XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. J. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, T. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q., X.Ý. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX /. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. Ľ. Q., X. H. T.Ý. T. R. Q., XX/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., Ž. X/ K. E. Y. R. X. Q.: S. R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., M. R. T. T. T. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/ X M. O. G. M. R. T. T. T.Í. Ľ. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. K. D., X. H. T.J. T. R. Q., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. J. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., X/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. Ľ. Q.Č., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX/X, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/ XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. J. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXX, W. W. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T.O. R. Q., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, T. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q., X.Ý. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX/X, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. R. Q.G., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. J. Ľ. Q., X. H. T.Ý. T. R. Q., XX/ R. R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J., R. N. „., T. na S. Č.. XXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. T. T. K. D.K., X. H. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H.Í. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O., XX/ R. R.. Č.. XXXX, K. R. K. T.J. XXXX J. R. N. „., T. na S. Č.. XXXX pre K. Y. E., X..Ú.. Y. E. T. X/XX X. O., G. W. M. R. T. G. T. T. H. Q., X. H. T. G. Y. R. Q. T. X/X M. O.. Y., Ž. H. R. Ú. U. R. R., Č. J. právny R. Ž. R. R. K. K. podľa I.. §. XX K.. X M.. Č.. XXX/XXXX M.. D. M.P. H. M. D. R. T. T. D. F. R., T. T. I.. §. XX O.. zákona T. R. D. N.. Z. R. Q. T. D. X. po R.Č. H. E.. 3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dedičstvo po poručiteľke H.S. E., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a listiny o vydedení, bolo prejednané a potvrdené podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 323/72 zo dňa 21.09.1972 na základe právoplatnej dohody dedičov zo zákona, detí poručiteľky. Dedičia zo zákona I. skupiny: H. E., syn poručiteľky (pôvodný žalobca 1/, žalobcovia 1/ až 4/ sú jeho právnymi nástupcami), H. Q., dcéra poručiteľky (žalovaní 1/ až 4/ sú jej právnymi nástupcami), a G. Q., dcéra poručiteľky (pôvodná žalobkyňa 2/, po jej smrti zobrali jej právni nástupcovia žalobu späť) uzavreli slobodne na základe svojich prejavov vôle podľa § 482 ods. 1 Obč. zák. na bývalom štátnom notárstve dohodu o dedičstve, ktorou si medzi sebou vyporiadali zákonné nároky titulom dedenia k celému majetku poručiteľky tak, že právny predchodca žalobcov H. E. nadobudol pozemky v celosti parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX v intraviláne obce Y. E. v hodnote 5.025,- Kčs, H. Q., právna predchodkyňa žalovaných, nadobudla poľnohospodársku pôdu združenú v JRD a užívanú JRD v hodnote 12.000,- Kčs, a G. Q. na základe tejto dohody dedičov nežiadala výplatu svojho zákonného podielu ako ustupujúca dedička ani od H. E. G. G. K. H. Q.. Uviedol, že iniciátorom takto uzavretej dohody dedičov v dedičskom konaní bola manželka H. E. (žalobkyňa 1/), konajúca za neho ako splnomocnenec z dôvodu, že práve na predmetných pozemkoch vo vnútri obce mali ako manželia postavený rodinný dom. Poukázal na to, že v žiadnej zo zápisníc Štátneho notárstva Bratislava - vidiek tvoriacich spis D 323/72 sa necituje právny predpis alebo usmernenie zo strany konajúceho štátneho notárstva o nedeliteľnosti poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, ktorým poučením, resp. zákonným obmedzením mohol byť determinovaný obsah dedičmi uzavretej dohody. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 323/72 zo dňa 21.09.1972 bola podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku táto dohoda dedičov schválená, keďže svojím obsahom nebola v rozpore so zákonom a neodporovala záujmom spoločnosti, pričom na jej základe bolo následne potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľke H. E., M.. XX.XX.XXXX, H. E. G. H. Q.. 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 13, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 2 a 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 31.08.1995, ust. § 39 ods. 2 zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom, ust. § 24 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., § 460, § 473 ods. 1, § 482 ods. 1 a 2 a § 483 Obč. zák., podrobne vysvetlil účel zákona č. 293/1992 Zb., a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Pri svojej úvahe vychádzal primárne z právneho názoru NS SR vysloveného v rozsudku zo dňa 23.9.1994 pod spisovou značkou 1 Cdo 93/94, že právo na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zák. č. 293/1992 Zb. môžu uplatniť aj takí dedičia, ktorí v pôvodnom dedičskom konaní uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, za podmienky, ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov. Uviedol, že z tohto ustanovenia jednoznačne vyplynulo, že muselo ísť len o poľnohospodárske alebo lesné pozemky, ktoré v čase smrti poručiteľa boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a pre uplatnenie tohto nároku sa vyžaduje, aby v dôsledku vyporiadania dedičstva podľa doterajších predpisov sa nadobúdateľom predmetných pozemkov stal iba jeden, resp. niektorý z dedičov, a že tento spôsob vyporiadania, ktorého príčinou bola okolnosť, že poľnohospodársky alebo lesný pozemok v čase smrti poručiteľa užívala socialistická organizácia, mal za následok zníženie podielov ostatných dedičov, prípadne ich celkové opomenutie. Zaujal potom právny názor, že nárok na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 cit. zákona môžu uplatniť aj takí dedičia, ktorí v pôvodnom dedičskom konaní uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva (čo je prípad posudzovanej veci), pričom dôvodnosť tohto nároku však treba posudzovať individuálne, so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dedičskej dohody. Uviedol, že ak vôľa účastníkov smerujúca k jej uzavretiu bola formovaná výlučne pod vplyvom poučenia štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej a lesnej pôdy podľa doterajších predpisov, nárok bude zrejme dôvodný. 5. Skonštatoval, že vyrovnať dedičské podiely podľa ust. § 13 až § 17 zák. č. 293/1992 Zb. možno za splnenia všetkých zákonných predpokladov vtedy, ak zároveň k vyporiadaniu dedičstva došlo v období od 25.02.1948 do účinnosti zákona č. 293/1992 Zb., čo v prejednávanej veci splnené bolo, pričom pre použitie štvrtej časti zákona č. 293/1992 Zb. nepostačuje samotné opomenutie dediča alebo zníženie dedičského podielu, ak táto majetková krivda nevyplýva práve zo skutočnosti, že poľnohospodárske pozemky boli v užívaní soc. organizácie podľa osobitných predpisov. Vyhodnotil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, že pri vyporiadaní dedičstva podľa vtedajších predpisov došlo k nadobudnutiu všetkých poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve poručiteľky dedičkou H. Q. len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie, v dôsledku čoho bol zákonný dedičský podiel H. E. znížený. V tejto súvislosti uviedol, že medzi stranami nebol sporný predmet dedičstva po poručiteľke H. E., ani všeobecná hodnota dedičstva (17.025,- Kčs), ani skutočnosť, že sa zákonní dedičia H. E., H. Q. G. G. Q. medzi sebou vysporiadali o dedičstve dohodou. Sporným bolo, či bol obsah dedičskej dohody formovaný výlučne pod vplyvom poučenia štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej pôdy podľa doterajších predpisov, dôsledkom čoho nadobudla všetku poľnohospodársku pôdu v hodnote 12.000,- Kčs právna predchodkyňa žalovaných bez povinnosti výplaty ostatných dedičov z ich dedičských podielov, pričom právny predchodca žalobcov síce podľa dohody nadobudol do svojho vlastníctva ostatné pozemky, neužívané socialistickou organizáciou, avšak v nižšej hodnote ako jeho zákonný dedičský podiel. 6. Vyhodnotil, že dohoda dedičov spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti pre jej platnosť, vymedzené zákonom. Zdôraznil, že vyporiadanie dedičstva prednostne dohodou dedičov pripúšťal nielen v tom čase platný Notársky poriadok, ale aj v tom čase platné znenie § 482 ods. 1 Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb). K tomu, aby došlo k platnému uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva zákon vyžadoval, aby ju uzavreli všetci dedičia povolaní dediť, čo v prejednávanej veci splnené bolo, pretože nesúhlas čo i len jedného z dedičov mal za následok, že k vzniku dohody nedošlo. Vysvetlil, že k dohode dôjde len vtedy, ak všetci dedičia prejavia zhodnú vôľu, ktorá sa týka celého obsahu dohody, pričom túto skutočnosť mal za preukázanú vlastnoručnými podpismi v zápisnici o prejednaní dedičstva, v ktorej bol zaznamenaný obsah dohody, všetkými dedičmi resp. ich splnomocnenými zástupcami. Uviedol, že dedičia neboli pri uzatváraní dohody nijak obmedzovaní (okrem toho, že dohoda nemohla odporovať zákonu alebo záujmom spoločnosti) a mohli sa odchýliť od svojich zákonných podielov nadobudnutých smrťou poručiteľky, a teda im nič nebránilo v tom, aby sa dohodou odchýlili od svojho zákonného dedičského podielu, ani v tom, aby dedička G. Q. nedostala nič, pričom rovnako nič nebránilo právnemu predchodcovi žalobcov H. E., aby na základe dohody dostal menej, než robil jeho zákonný podiel vo výške jednej tretiny z hodnoty dedičstva. Ustálil, že aj zákonná podmienka, že obsah dohody sa týkal všetkého majetku zahrnutého do súpisu aktív a pasív dedičstva, bola splnená, a neplatnou ju nerobila ani skutočnosť, že dedičia H. E. G. G. Q. neprejavili v dohode vôľu požadovať proti dedičke H. Q. výplatu svojho dedičského podielu resp. časti dedičského podielu peňažnou sumou. Dohoda dedičov vyžadovala pre svoju platnosť jej schválenie podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku, čo bolo v konaní taktiež preukázané. Poukázal na to, že v žiadnej zo zápisníc Štátneho notárstva Bratislava - vidiek tvoriacich spis D 323/72, sa necituje právny predpis alebo usmernenie zo strany konajúceho štátneho notárstva voči dedičom pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke H. E. o nedeliteľnosti poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, ktorými mohol byť ovplyvnený obsah dohody uzavretej dedičmi. Vyhodnotil, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo žiadne spochybnenie, že vôľa všetkých dedičov pri uzatváraní dohody o vyporiadaní dedičstva nebola urobená slobodne, ale pod vplyvom potrieb spoločnosti na zabezpečenie čo najlepších podmienok poľnohospodárskej výroby pri dedení pôdy v užívaní JRD, v dôsledku ktorého by tento právny úkon neurobil primárne právny predchodca žalobcov (NS SR sp.zn. 2 Cdo 41/1996). Z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného 4/, ktoré žalobcovia nesporovali, vyplýva, že práve na základe slobodnej vôle všetkých dedičov prevzala v celosti poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD ako jediná nečlenka družstva dedička H. Q., hoci aj podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 06.04.1972 bolo konštatované, že H. E. bol členom JRD Slovenský Grob, a rovnako členkou JRD bola aj G. Q.. Mal potom za to, že pohnútkou pri uzatváraní dohody zo strany právneho predchodcu žalobcov bol jeho deklarovaný záujem získať do vlastníctva po poručiteľke pozemky v zastavanej časti obce, na ktorých mal spoločne s manželkou postavený rodinný dom. Dospel potom k záveru, že k uzavretiu dedičskej dohody nedošlo z právneho dôvodu, že platil zákaz drobenia pôdy, preto právnemu predchodcovi žalobcov 1/ až 4/ H. E. nemožno priznať na základe dedičského rozhodnutia a skutkových okolností, ktoré formovali obsah dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke H. E. právne postavenie oprávnenej osoby podľa § 14 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.. Keďže toto právo právnemu predchodcovi žalobcov vôbec nevzniklo, nemožno úspešne toto právo priznať po jeho smrti ani žalobcom 1/ až 4/, v zmysle čoho nie sú aktívne vecne legitimovaní k podanej žalobe. Nakoľko žalobcovia nepreukázali právny základ uplatneného nároku voči žalovaným, návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, a s ostatnými spornými okolnosťami prejednávanej veci, ďalšími námietkami strán a vyhodnocovaním ďalších dôkazov sa už nezaoberal. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli, a žalovanému 4/ priznal voči žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 1.046,53 eur za 6 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny 60,07 eur za úkon (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), za úkony prevzatie a príprava zo dňa 25.01.2013, písomné vyjadrenie k predmetu sporu zo dňa 30.01.2013, účasť na pojednávaniach dňa 18.04.2013, 26.04.2013 a 13.06.2013, písomné stanovisko k zmene žaloby zo dňa 13.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a), b), c) cit. vyhl.), spolu vo výške 360,42 eur, 6 x režijný paušál 7,81 eur, cestovné na pojednávania (Levice-Bratislava-Levice) vo výške 230,65 eur a náhrada za stratu času (3 x 6 polhodín) vo výške 234,18 eur, spolu vo výške 872,11 eur + DPH 174,42 eur. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ktorý počas odvolacieho konania zomrel) včas odvolanie žalobkyňa 4/ (aj ako právna nástupkyňa žalobkyne 1/, ktorá počas odvolacieho konania zomrela) a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 93/94, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, sa neuvádza, že podmienkou vzniku nároku podľa zákona č. 293/1992 Zb. je skutočnosť, že vôľa účastníkov smerujúca k jej uzavretiu bola formovaná výlučne pod vplyvom štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej a lesnej pôdy podľa doterajších predpisov. Mala za to, že z citovaného rozhodnutia vyplýva len to, že Najvyšší súd SR považuje v takejto situácii nárok za dôvodný. Domnievala sa, že dôvodnosť tohto nároku je potrebné posudzovať individuálne, so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dedičskej dohody, pričom podľa jej názoru sa súd prvej inštancie touto zásadou neriadil, keď sa zameriaval výlučne na neexistenciu usmernenia o nedeliteľnosti poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, a neskúmal ďalšie okolnosti, ktoré viedli k predmetnej dohode dedičov. Zdôraznila, že bez ohľadu na to, či boli dedičia po H. E. štátnym notárstvom v notárskej zápisnici upozorňovaní o nedeliteľnosti poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD, zákon č. 139/1947 Zb. platil a dedičia o ňom boli informovaní a štátne notárstvo tento predpis aj uplatňovalo, pričom nebolo povinné uvádzať v príslušných zápisniciach, že upozorňovalo dedičov na citovaný predpis a jeho dôsledky, a to ani v prípade, ak k takémuto upozorneniu v skutočnosti došlo. Zastávala tiež názor, že vzhľadom na panujúce spoločenské pomery, ale aj platné právne predpisy sa v dedičskej dohode nemohla objaviť poznámka o tom, že ju dedičia uzatvárajú kvôli tomu, že sú prinútení tak urobiť vzhľadom na platné zákony a spoločenský poriadok. Ďalej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, keďže súd prvej inštancie bližšie neuviedol právny argument, ktorý ho viedol k záveru, že samotná neexistencia citácie príslušného predpisu alebo upozornenia na zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy je dostatočným dôvodom ku konštatovaniu, že dedičská dohoda nebola ovplyvnená panujúcimi spoločenskými a právnymi pomermi. Domnievala sa tiež, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že výlučnou pohnútkou pri uzatváraní dohody zo strany H. E. bol jeho záujem získať do vlastníctva po poručiteľke pozemky v zastavanej časti obce, na ktorých mal s manželkou postavený rodinný dom, a v tejto časti považovala napadnutý rozsudok za nedostatočne konkrétny. Namietala aj výrok rozsudku o náhrade trov konania tvrdiac, že v danom prípade existujú dôvody podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre zníženie náhrady trov konania, nakoľko strana sporu by sa mala pri vyberaní svojho právneho zástupcu riadiť zásadou hospodárnosti, a súd mal skúmať, či bolo angažovanie advokátky z miesta vzdialeného 135 km žalovaným 4/, čím vznikli trovy náhrady za cestovné a za stratu času, odôvodnené. 9. Žalobcovia 2/ a 3/ odvolanie nepodali. 10. Žalovaný 4/ navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 4/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď mal za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav dostatočne a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom napadnuté rozhodnutie posúdil po právnej stránke správne a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil a dôsledne aplikoval § 157 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na správne zistenia a závery súdu prvej inštancie týkajúce sa dedičského konania po H. E., i na skutočnosť, že sa podrobne zaoberal prejavom vôle oprávnených dedičov pri uzatváraní dohody o vyporiadaní vlastníctva so záverom, že dedičia neboli v dedičskom konaní k ničomu nútení a ničím obmedzovaní. Správne tiež poukázal na zákonnú možnosť dedenia poľnohospodárskej pôdy v tom, že zákonodarca mal na mysli dosiahnuť taký spôsob vyrovnania poľnohospodárskych pozemkov, aby čo najlepšie vyhovoval potrebám poľnohospodárskej výroby a nevylučoval nadobudnutie takejto pôdy do spoluvlastníctva viacerých osôb, a práve jej nadobúdateľka nikdy nebola členkou JRD, no napriek tomu prevzala všetku poľnohospodársku pôdu, pretože sa takto dedičia dohodli, pričom za ňu pri uzatváraní dohody konal splnomocnený zástupca. Súd prvej inštancie vyvodil objektívne svoj záver zo všetkých okolností, ktorých výsledkom bolo uzavretie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie správne stotožnil s jeho námietkou, že právnemu predchodcovi žalobcov nesvedčí postavenie oprávnenej osoby, a teda nie je daný právny základ pre úspešnosť žaloby. Za absurdné považoval tvrdenie žalobcov, že dedičia boli v čase uzavretia dedičskej dohody informovaní o zákone č. 139/1947 Zb., ktorý platil a štátne notárstvo ho aj uplatňovalo a nemuselo naň výslovne poukazovať, pretože v čase uzavretia dedičskej dohody bol tento zákon už zrušený. Konštatoval, že rozhodujúcim iniciátorom pri uzavretí dedičskej dohody bol právny predchodca žalobcov, ktorý všetky hodnotné pozemky po svojej matke prevzal dedením do svojho vlastníctva a pôdu v užívaní soc. organizácie (ktorá v čase dedenia nemala pre vlastníkov žiadny prínos a nijako z nej neprofitovali) prenechal svojej invalidnej sestre, pričom ďalšia sestra Anna sa dedičstva úplne vzdala bez výplaty v prospech oboch dedičov. Zdôraznil, že významným faktorom, ktorý mal na takto uzavretú dedičskú dohodu vplyv, bola skutočnosť, že H. E. už v čase dedenia vlastnil časť majetku svojej matky (poručiteľky), a to na základe darovacej zmluvy Čd. XXXX/XX, z čoho je zrejmé, že v žiadnom prípade nebol z majetku po matke ukrivdený. Ani odvolanie v časti trov konania nepovažoval za opodstatnené. Mal za to, že mal právo vybrať si advokáta, ktorému dôveruje, a keďže je emigrant dlhodobo žijúci v zahraničí bez kontaktu na advokátske kancelárie, poveril na svoje zastupovanie advokátku, ktorá mu poskytuje právne služby aj v iných veciach, a ktorú dlhší čas pozná. Uviedol, že splnomocnenie advokáta na zastupovanie súde z miesta vzdialeného 135 km naviac nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zníženia náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,99 eur. 11. Žalovaní 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalobkyne 4/ nevyjadrili. Žalobkyňa 4/ sa k vyjadreniu žalovaného 4/ k jej odvolaniu nevyjadrila. 12. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Žalobkyňa 1/ F. E., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, Y. E., zomrela počas odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 95/2013, Dnot 260/2013 zo dňa 11.12.2013 po F. E., ktorá zomrela bez zanechania závetu a listiny o vydedení, zistil, že jej dedičmi sú jej deti H. E., Š. E. G. K. E. (žalobcovia 2/, 3/ a 4/) ako dedičia v I. dedičskej skupine, s ktorými ako jej právnymi nástupcami, keďže ide o majetkovú vec, pokračoval v odvolacom konaní. Z odvolania, ktoré podal právny zástupca žalobkyne 4/ (po smrti žalobkyne 1/) vyplýva, že žalobkyňa 4/ podala odvolanie aj do časti rozsudku, ktorou bola zamietnutá žaloba v časti nároku uplatneného pôvodnou žalobkyňou 1/. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie o zamietnutí nároku uplatneného pôvodnou žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 4/ a rozhodnutie o trovách konania, keďže žalobcovia 2/ a 3/ (ktorí neboli v konaní zastúpení) odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali. Podľa poslednej pripustenej zmeny žaloby si každý zo žalobcov uplatňoval voči žalovaným vyrovnanie dedičských podielov konkrétnym spôsobom vo vzťahu k svojej osobe, a preto je namieste prijať záver, že každý z nich má samostatné procesné postavenie a koná sám za seba. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že na strane žalobcov ide o samostatné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), v zmysle ktorého koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiaden vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných procesných spoločníkov. Nakoľko žalobcovia 2/ a 3/ odvolanie nepodali, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia ich žalobou uplatneného nároku na vyrovnanie dedičských podielov právoplatnosť. V časti žalobkyňou 4/ podaného odvolania proti zamietnutiu pôvodnou žalobkyňou 1/ žalobou uplatneného nároku, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené Osvedčenie o dedičstve vyhodnotil, že právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej sú jej dedičia, žalobcovia 2/ až 4/, ktorí vstúpili do práv pôvodnej žalobkyne 1/, pričom v prípade procesného nástupníctva hmotnoprávnych nástupcov súd zo zákona pokračuje v konaní so všetkými hmotnoprávnymi nástupcami, keďže ide o nerozlučných spoločníkov v tejto časti. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov (v tomto prípade žalobkyne 4/) aj za ostatných spoločníkov (žalobcov 2/ a 3/). 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 4/ nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia žaloby pôvodnej žalobkyne 1/ a žalobkyne 4/ ako i v časti rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodnej žalobkyne 1/ a žalobkyne 4/ (napokon z rovnakých dôvodov zamietol aj nárok uplatnený žalobcami 2/ a 3/, ktorí odvolanie nepodali), ktorou sa voči žalovaným 1/ až 4/ domáhali vyrovnania dedičských podielov konkrétnym spôsobom uvedeným vyššie. Odvolací súd v plnej miere súhlasí so záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, že žalobcovia v konaní nepreukázali právny základ žaloby, teda že ich právny predchodca H. E. je osobou oprávnenou podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., keďže nepreukázali, že k nadobudnutiu poľnohospodárskych pozemkov poručiteľky H. E. dedičkou H. Q. (právnou predchodkyňou žalovaných) došlo len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, a že k zníženiu podielu H. E. došlo výlučne z tohto dôvodu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jeho výsledky aj náležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie v súlade s v čase rozhodnutia účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj veľmi podrobne a náležite odôvodil, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne 4/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení tiež neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil. S odôvodnením rozhodnutia o zamietnutí žaloby pôvodnej žalobkyne 1/ a žalobkyne 4/ súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne 4/. 17. Prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že základným predpokladom úspešného uplatnenia práva na vyrovnanie dedičského podielu je, že k nadobudnutiu (v tomto prípade) poľnohospodárskych pozemkov poručiteľky len jedným alebo niektorým z dedičov, a tým k zníženiu dedičského podielu ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k ich opomenutiu pri vyporiadaní dedičstva došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. To teda znamená, že majetková krivda niektorého z dedičov musela byť, a to treba zdôrazniť, v príčinnej súvislosti práve a len so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ak síce pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov (v dôsledku čoho došlo k zníženiu dedičských podielov ostatných dedičov), ale z iných dôvodov, ustanovenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nie je možné na vec vzťahovať. Tento výklad citovaného ustanovenia rozhodného aj pre posudzovanú vec vykonal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 53/03 zo dňa 23.09.2003, a tento jeho záver ako súladný s Ústavou SR potvrdil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 30.06.2004. Citované ustanovenie § 13 zák. č. 293/1992 Zb. teda zníženie dedičského podielu dedičov, alebo ich opomenutie pri vyporiadaní dedičstva, ako následok podmieňujúci úspešné uplatnenie práva na vyrovnanie dedičského podielu, dáva do súvisu iba so skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo k opomenutiu dedičov došlo len a výlučne z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Pre použitie ustanovení štvrtej časti zákona č. 293/1992 Zb. nepostačuje iba opomenutie dediča alebo zníženie jeho dedičského podielu, ak táto krivda nevyplýva práve zo skutočnosti, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 95/1998 zo dňa 18.12.1998). V posudzovanej veci nebola preukázaná skutočnosť, že H. Q. nadobudla pozemky len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, a že práve preto došlo k zníženiu dedičského podielu právneho predchodcu žalobcov, z čoho je potom zrejmé, že právny predchodca žalobcov nie je osobou oprávnenou podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.. Závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere správne, v súlade s doterajšou súdnou praxou a rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, a odvolací súd nemal žiaden dôvod sa od ustálených právnych názorov odchýliť, preto sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. 18. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 93/94, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, sa neuvádza, že podmienkou vzniku nároku podľa zákona č. 293/1992 Zb. je skutočnosť, že vôľa účastníkov smerujúca k uzavretiu dohody bola formovaná výlučne pod vplyvom poučenia štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej podľa doterajších predpisov, keď mala za to, že z citovaného rozhodnutia vyplýva len to, že Najvyšší súd SR považuje v takejto situácii nárok za dôvodný. Dôvodnosť nároku je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dedičskej dohody, pričom podľa jej názoru sa súd prvej inštancie touto zásadou neriadil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, keď si osvojil záver, že nárok na vyrovnanie dedičských podielov podľa ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. môžu uplatniť aj takí dedičia, ktorí v pôvodnom dedičskom konaní uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva. Uplatnenie nároku na vyrovnanie dedičských podielov v prípade uzavretia dedičskej dohody, pri ktorej sa dôvodne predpokladá, že ju dedičia uzavreli na základe vlastného rozhodnutia a vôle (keďže ju uzavreli), je však skôr výnimkou, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že jeden dedič nadobudol pozemky podľa dedičskej dohody len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, a že práve preto došlo k zníženiu dedičského podielu iného dediča, zaťažuje potom žalobcov. S poukazom na závery Najvyššieho súdu vo vyššie uvedenom rozhodnutí, odvolací súd konštatuje, že ak bola preukázaná skutočnosť, že vôľa účastníkov smerujúca k uzavretiu dohody bola formovaná výlučne pod vplyvom poučenia štátneho notárstva o nedrobiteľnosti poľnohospodárskej pôdy podľa doterajších predpisov, je namieste považovať nárok za dôvodný (odvolací súd pripomína, že formovanie vôle dedičov uzavrieť nejakú konkrétnu dohodu, môže byť preukázané práve poučením resp. usmernením štátneho notárstva, vyplývajúceho z dedičského spisu). Takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že dedičia uzavreli dedičskú dohodu, a že táto dohoda bola schválená štátnym notárstvom. O tom, že poľnohospodársku pôdu zdedí právna predchodkyňa žalovaných H.Í. Q., nerozhodlo štátne notárstvo, ale samotní dedičia, ktorí sa predsa takto dohodli. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno, že H. Q. nadobudla pozemky podľa dedičskej dohody len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie, zaťažuje žalobcov, ktorí v konaní neprodukovali žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ktoré aj odvolací súd vyhodnotil ako ničím nepodložené a nepreukázané. Súd prvej inštancie potom správne skúmal, či z dedičského spisu, so zápisníc alebo rozhodnutia vyplýva nejaké poučenie alebo usmernenie štátneho notárstva, ktorým by mohlo byť ovplyvnené rozhodovanie dedičov o obsahu dohody. Z dedičského spisu, ako správne ustálil súd prvej inštancie, žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú, a žalobcovia taktiež ničím, teda žiadnym dôkazom nepreukázali, že dedičskú dohodu neuzatvorili slobodne, vážne a náklade svojho rozhodnutia a vôle. Odvolací súd pripomína, že dedičia naviac vôbec neboli povinní uzavrieť dedičskú dohodu, v takom prípade by rozhodlo štátne notárstvo. Ak sa však sami rozhodli dedičskú dohodu s konkrétnym obsahom uzavrieť, nie je namieste ich slobodné rozhodnutie spochybňovať, jedine, že by bol v konaní žalobcami preukázaný opak, čo nie je prípad prejednávanej veci. Možno potom uzavrieť, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, čo sa prejavilo v zamietnutí ich žaloby. 19. Ak žalobkyňa 4/ v odvolaní tvrdila, že v čase uzatvorenia dedičskej dohody platil zákon č. 139/1947 Zb. a dedičia o ňom boli informovaní a štátne notárstvo tento predpis aj uplatňovalo, pričom vzhľadom na panujúce spoločenské pomery a platné právne predpisy sa v dedičskej dohode nemohla objaviť poznámka o tom, že ju dedičia uzatvárajú kvôli tomu, že sú prinútení tak urobiť vzhľadom na platné zákony a spoločenský poriadok, túto jej argumentáciu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie o údajnej vedomosti dedičov o zákone č. 139/1947 Zb. ako i tvrdenie, že tento zákon v tom čase platil, je úplne účelové, pretože predmetný zákon platil len do 31.03.1964 a bol zrušený Občianskym zákonníkom (zákonom č. 40/1964 Zb.), teda v čase uzavretia dedičskej dohody už viac ako sedem rokov neplatil. Vo zvyšku vyhodnotil odvolací súd tvrdenie žalobkyne 4/ ako ničím nepodložené, pretože v konaní nebolo preukázané, že dedičia „boli vzhľadom na platné zákony a spoločenský poriadok prinútení“ uzavrieť dedičskú dohodu. Žalobkyňa 4/ namietala aj záver súdu prvej inštancie, že výlučnou pohnútkou pri uzatváraní dohody zo strany H. E. bol jeho záujem získať do vlastníctva po poručiteľke pozemky v zastavanej časti obce, na ktorých mal s manželkou postavený rodinný dom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie išiel vo svojich úvahách nad rámec potrebného odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože nie je dôležité, aká bola pohnútka H. E. uzavrieť dedičskú dohodu (i keď záver súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí ako logický a presvedčivý, pretože v prípade, že by o dedičstve rozhodovalo štátne notárstvo, H. E. by riskoval, že v tom čase jediné hodnotné pozemky v intraviláne obce, na ktorých mal postavený dom, by zdedila niektorá z dedičiek), rozhodujúcou v spore bola skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali, že právna predchodkyňa žalovaných H. Q. nadobudla pozemky len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, a že práve preto došlo k zníženiu dedičského podielu ich právneho predchodcu H. E.. Záver súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcov potom nie je osobou oprávnenou podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., je správny a odvolací súd sa s ním stotožnil. 20. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania žalovaného 4/, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak žalobkyňa 4/ v odvolaní tvrdila existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 a zníženie náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa zo súdneho spisu nevyplývajú a ani žiadne nezistil. V odvolaní prezentovaný názor žalobkyne 4/, že dôvod pre zníženie náhrady trov podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. má predstavovať skutočnosť, že žalovaný 4/ splnomocnil na svoje zastupovanie v spore advokátku z miesta vzdialeného 135 km od súdu, čo považovala za nehospodárne a navyšujúce trovy konania, je za prvé nesprávny, a za druhé skutočnosti ňou uvedené nepredstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zníženie náhrady trov, keďže dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. sa posudzujú podľa úplne iných kritérií. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (ako i v súčasnosti účinné ust. § 257 C.s.p.) je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy hlavne v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd konštatuje, že vyššie vysvetlená situácia v posudzovanej veci nenastala a dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa 4/ nepreukázala. 21. Ani argument žalobkyne 4/ vytýkajúci žalovanému 4/ voľbu advokátky so sídlom advokátskej kancelárie vzdialeným 135 km od sídla konajúceho súdu nepovažoval odvolací súd za relevantný. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 16/2008 zo dňa 29.10.2009, a na právny názor v ňom vyslovený, ktorý je aplikovateľný na posudzovanú vec, a s ktorým sa plne stotožňuje. Najvyšší súd SR judikoval, že: „Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom (v súčasnosti Civilným sporovým poriadkom). Pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na sporovej strane, ktorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa naňho môže spoľahnúť a že advokát si preňho nájde čas. Príslušná právna úprava (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vzťahujúca sa na prejednávanú vec priznáva advokátovi možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov i náhrady za stratu času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právny zástupca riadne dostavil k súdom nariadenému pojednávaniu a z jeho konania nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). 22. Ak potom vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 142 ods. 1 C.s.p. pri plnom úspechu žalovaného 4/ v spore, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže žalobkyňa 4/ v odvolaní ohľadom výšky žalovanému 4/ priznanej náhrady trov konania ničím (okrem žiadosti o aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) neargumentovala, a nenamietala ani počet úkonov právnej služby ani nesprávnosť výpočtu výšky žalovanému 4/ priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia je v súlade s výškou žalovaným 4/ účelne vynaložených trov na jeho právne zastúpenie, s počtom vykonaných úkonov právnej služby, s trovami vynaloženými advokátom, a tiež v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. 23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný, a tento nárok mu priznal proti žalobkyni 4/, ktorá (ako jediná zo žalobcov) podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, a iniciovala tak odvolacie konanie vo veci zamietnutia ňou uplatneného nároku ako aj vo veci zamietnutia nároku uplatneného pôvodnou žalobkyňou 1/. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania žalovaného 4/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odvolacom konaní rovnako plne úspešným žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).