Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/583/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405222993 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1405222993.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: N. A., G.. X.X.XXXX, K. K. Č..XXXX/X, XXX XX K., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom Exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 023,70 EUR istiny s príslušenstvom, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 37Er/4225/2005-29 zo dňa 28.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/4225/2005-29 zo dňa 28.3.2012, p o t v r d z u j e . Povinnému súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“). 2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č.k. N 3827/2005, NZ 33541/2005, NCRLs 38014/2005 zo dňa 21.8.2005, súd zistil, že túto nepodpísal povinný osobne, ale podpísal ju advokát Mgr. Tomáš Kušnír, (vtedy) so sídlom Za kasárňou 1, Bratislava, konajúci na základe plnej moci, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 1210756 zo dňa 30.3.2005, tvoriacej prílohu notárskej zápisnice. Jedná sa pritom o typickú formulárovú zmluvu, na liste A4, s údajmi o dlžníkovi a výške úveru dopísanými rukou, s predtlačeným splnomocnením pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej exekučnej zápisnice na prvej strane a s predtlačenými všeobecnými zmluvnými podmienkami na druhej strane. Súdu je taktiež z úradnej činnosti (napr. konania č.k. 15Er/325/2003 alebo č.k. 16Er/372/2003) známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval na základe plnej moci v konaniach na tunajšom súde oprávneného. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2008, č.k. 23Sp/86/2008-19 je dohoda o splnomocnení, uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Súd dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve na spísanie notárskej exekučnej zápisnice medzi povinným a advokátom Mgr. Tomášom je absolútne neplatná pre rozpor záujmov splnomocnenca a povinného (§ 22 ods. 2 OZ), keďže splnomocnenec bol vybratý oprávneným, nakoľko jeho meno je predtlačené na formulárovej zmluve pripravenej oprávneným a splnomocnenec aj na tunajšom súde, na základe plnej moci oprávneného zastupoval. Zápisnicu napísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, N 3827/2003, NZ 38541/2005, NCRLs 38014/2005 zo dňa 21.8.2005, podpísanú v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, teda súd nemohol akceptovať ako riadny exekučný titul. Preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ako takú ju zastavil. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rohodovaniu o veci tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu navyše došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 EP). Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúci právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené je úkon notára platný, pričom je tým založená zásada správnosti úkonu a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Povinnému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure alebo sa domáhať náhrady škody v prípade, že by bolo pravdou, čo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Exekučný súd musí s týmto exekučným titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Oprávnený tiež namietal, že nemal možnosť sa dopredu vyjadriť k postupu súdu, v ktorom došlo k opätovnému posudzovaniu exekučného titulu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zástupca dlžníka zjavne nehájil jeho záujmy, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Ide len o domnienku a subjektívny názor súdu a nijako nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jeden úkon a to uznať dlh povinného vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu, než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Skutočnosť, že exekučný súd považoval záujmy zástupcu za rozporné so záujmami povinného, nevychádzala z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, či vnútorné presvedčenie súdu. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, napriek riadne mu doručenému odvolaniu a výzve na vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu protistrany. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 8. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 9. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 7.12.2005, doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor sa dňa 9.12.2005 obrátil na súd so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený žiadal exekúciu vykonať na podklade notárskej zápisnice, napísanej v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 21.8.2005, č. N 3827/2005, NZ 38541/2005, NCRLs 38014/2005. Odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili 30.3.2005 Zmluvu o úvere. Súčasťou predmetnej zmluvy bol predtlačený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra dlžníkom na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníka v notárskej zápisnici tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom, teda bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podpísaním zmluvy o úvere dlžník zároveň vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. V bode 7. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že „dlžník vyhlasuje, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu, alebo uzatvorením záložnej zmluvy, resp. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam na základe udeleného splnomocnenia. V prípade porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 000,- Sk.“ Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 EP. Na základe splnomocnenia vyhlásil, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 20 000,- Sk. Za povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 35 373, Sk ktorý pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 30 840,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 20.5.2005 do zaplatenia. Mgr. Tomáš Kušnír uviedol, že povinný svoj dlh splatí do 23.9.2005. 11. K námietke oprávneného v podanom odvolaní ohľadom nemožnosti skúmať exekučný titul po tom, ako bol tento už preskúmaný pri rozhodovaní súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tento už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu (napr. rozhodnutie sp.zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011). Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd SR (napr. rozhodnutie, sp.zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012), ktorý konštatoval, že „záver krajského súdu o oprávnení krajského súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. 12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď poukázal na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (v prípade, že by bolo udelenie plnej moci v zmluve o úvere platné), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. O bližšom vzťahu oprávneného s Mgr. Tomášom Kušnírom svedčí i skutočnosť, že uvedený advokát zastupoval oprávneného vo viacerých exekučných konaniach (ako uviedol súd prvej inštancie, napr. konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV vedenom pod sp.zn. 16Er/372/2003, 15Er/323/2003). V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného). Pre uvedený záver svedčí aj bod 7. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorým veriteľ (oprávnený) sankcionuje (zmluvnou pokutou, či poukazovaním na trestnoprávnu zodpovednosť dlžníka) konanie dlžníka (povinného), ktorým by znemožnil veriteľovi (oprávnenému) spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na základe v úverovej zmluve udeleného plnomocenstva. Dlžníkovi (povinnému) tak bola odňatá možnosť slobodne (bez hrozby sankcie) sa rozhodnúť o odvolaní udelenej plnej moci veriteľom (oprávneným) vopred vybraného advokáta - Mgr. Tomáša Kušníra. 13. Za týchto okolností odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o plnomocenstve neplatná (§ 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu. Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát za povinného podpísal notársku zápisnicu a udelil v nej súhlas s jej vykonateľnosťou. 14. Ohľadom námietky oprávneného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby dal možnosť sa oprávnenému vyjadriť, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 ECdo 139/2013 zo dňa 25.6.2014, podľa ktorého „exekučný súd v štádiu skúmania, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní nevykonáva dokazovanie - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie z obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a pre posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie (alebo notárska zápisnica) je alebo nie je vykonateľný exekučný titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že povinný, hoci bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).