Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/51/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406202577 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1406202577.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. P., A.. XX.XX.XXXX, W. W. - O. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 070/06, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 697,07 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného voči II. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/1587/2006-62 zo dňa 12.02.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/1587/2006-62 zo dňa 12.02.2018, v odvolaním napadnutom II. výroku, p o t v r d z u j e. II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“) A) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, B) exekúciu zastavil, C) rozhodol o trovách exekúcie a D) rozhodol o trovách exekučného konania oprávneného a povinného. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dospel k záveru o nedostatku spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poukázal na to, že dňa 15.06.2006 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 5445/2005, NZ 51187/2005, zo dňa 29.10.2005 spísaná notárom so sídlom v Bratislave JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Z obsahu označenej notárskej zápisnice mal exekučný súd preukázané, že túto za povinného podpísal advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Zo zmluvy o úvere zo dňa 14.04.2005 predloženej oprávneným exekučný súd zistil, že oprávnený uzavrel s povinným formulárovú zmluvu na vopred pripravenej predtlači, kde jednou z vopred pripravených častí bolo aj „Splnomocnenie“, na základe ktorého mal povinný, ako dlžník, splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru do notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá sa stane vykonateľným podkladom na vedenie exekúcie na majetok povinného. Exekučný súd vyhodnotil dohodu o plnomocenstve na spísanie exekučnej notárskej zápisnice uzavretú medzi povinným a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov splnomocnenca a povinného (§ 22 ods. 2 OZ). Poukázal na skutočnosť, že splnomocnenec bol vybraný oprávneným, jeho meno sa nachádza predtlačené na formulárovej zmluve pripravenej oprávneným a oprávneného pred konajúcim súdom zastupoval aj v iných exekučných konaniach. Notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, podpísanú v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, teda súd nemohol akceptovať ako riadny exekučný titul. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej „EP“) preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ako takú ju zastavil. V odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že v čase vydania napadnutého uznesenia už podľa účinného znenia § 57 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku nebol povinný pred rozhodnutím podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP nariadiť pojednávanie, keďže toto ustanovenie bolo novelou vykonanou zákonom č. 335/2015 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2013 z Exekučného poriadku vypustené. 2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol v II. výroku odvolaním oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“) domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie vytýkal porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci rozhodnutím o zastavení exekúcie vyslovenom v II. výroku uznesenia. Nesúhlasil s právnym záverom exekučného súdu o vade plnej moci pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Dôvodil tým, že plná moc bola platne a riadne udelená v zmysle § 22 a § 31 OZ. Povinný mohol plnú moc udelenú Mgr. Tomášovi Kušnírovi kedykoľvek odvolať, čo neurobil. Splnomocnenec konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenie. Plná moc je jasná, konkrétna a určitá. Konanie Mgr. Tomáša Kušníra nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami zastúpeného. Záväzok účastníkov má podľa odvolateľa pôvod v obchodnom práve a v čase uznania nebol premlčaný. Oprávnený uzatváral s povinným zmluvu v dobrej viere, že si svoje záväzky z poskytnutého úveru bude plniť. Povinný dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a svoj záväzok si neplnil. Konanie splnomocneného nebolo v rozpore s dobrými mravmi ani bez právneho dôvodu. Notárska zápisnica, ako exekučný titul, bola predmetom prieskumu exekučného súdu v čase vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal predloženým mu titul za súladný a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Zastavením exekúcie súd priznal povinnému exekučnú imunitu. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu, vydanému exekučnom konaní, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, v znení účinnom do 31.03.2017). 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť. 6. Podľa § 387ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne 7. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 9. Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok exekučnému súdu dáva právomoc preskúmavať spôsobilosť exekučného titulu na výkon exekúcie v ktoromkoľvek štádiu konania. 10. Podľa § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 11. Podľa § 41 ods. 1 písm. c/ EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 12. Predmetom odvolania oprávneného je otázka vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie z dôvodu záveru exekučného súdu, že notárska zápisnica N 5445/2005, NZ 51187/2005, zo dňa 29.10.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe splnomocnenia povinného, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému a v prípade neuhradenia dlhu súhlasil, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul, nie je z hľadiska materiálneho spôsobilým exekučným titulom. 13. Je nesporné, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/97). 14. Pri notárskych zápisniciach sa teda vykonateľnosť skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach. Exekučný súd je v zmysle konštantnej judikatúry oprávnený preveriť materiálnu aj formálnu stránku vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená aj v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Pri skúmaní vykonateľnosti notárskej zápisnice treba posúdiť aj to, či notárska zápisnica je prejavom vôle (súhlasu) povinného. Ak takýto prejav vôle chýba, nemôže ísť o platný právny úkon povinného (platné uznanie dlhu), v dôsledku čoho notárska zápisnica obsahujúca takéto „vyhlásenie povinného“ nespĺňa zákonné náležitosti riadneho exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, čo je dôvodnom na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP. 15. Odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 51/2013-16, IV. ÚS 142/2013-13, IV. ÚS 151/2011-14, IV. ÚS 431/2011-20, II. ÚS 155/2011-15 a iné), ktorými ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol ústavné sťažnosti oprávneného voči uzneseniam odvolacích súdov, ktorými boli potvrdené rozhodnutia súdov prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení pre vadu exekučného titulu - notárskej zápisnice podpísanej splnomocnencom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom. Odvolacie súdy v potvrdzujúcich uzneseniach (napadnutých ústavnými sťažnosťami oprávneného) stotožňujúc sa s právnym názorom súdov prvej inštancie konštatovali neplatnosť takto udeleného plnomocenstva pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ pre nedostatok slobodnej vôle povinného, ktorý pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Odvolacie súdy poukázali na skutočnosť, že zmluva uzavretá s povinným mala formu predtlače. Takýmto spôsobom bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného; a zároveň možno pochybovať o slobodnej voľbe pri výbere svojho splnomocnenca. Ústavný súd v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatoval, že v okolnostiach daných prípadov považuje právne názory vyjadrené v napadnutých uzneseniach krajských súdov z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné, keďže sú primeraným spôsobom odôvodnené, pričom ich v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárne. 16. Rovnako v prejednávanej veci bola notárska zápisnica spísaná menom povinného so zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim na základe plnej moci udelenej mu povinným. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír však v iných exekučných veciach vystupuje ako právny zástupca oprávneného. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu kolízie záujmov zástupcu a povinného absentuje prejav vôle povinného, ktorý by robil notársku zápisnicu spôsobilým exekučným titulom a táto je pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného neplatná (§ 22 ods. 2 OZ). 17. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s právnym záverom a procesným postupom súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia bez nariadenia pojednávania, nakoľko procedurálny postup súdu vyplývajúci z ust. § 57 EP, v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia už nevyžadoval v prípade rozhodnutí podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP nariadenie pojednávania. Táto povinnosť súdu bola s účinnosťou od 01.01.2013 zrušená novelou Exekučného poriadku vykonanou zák. NR SR č. 335/2012 Z. z. Ustanovenie § 57 ods. 5 EP (vypustené cit. novelou EP) malo procesnú povahu. Z povahy procesnej normy vyplýva, že jej zmena sa momentom účinnosti aplikuje aj na prebiehajúce (skôr začaté) konania, pokiaľ intertemporálne ustanovenia neupravujú inak. Zákon NR SR č. 335/2012 Z. z. neobsahoval prechodné ustanovenia, ktoré by súdu ukladali povinnosť postupovať v skôr začatých konaniach podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2012. Exekučný súd preto postupoval procesne správne, ak vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dopĺňa, že nariadenie pojednávania v štádiu vykonávacieho (exekučného) konania je už vecou úvahy súdu pokiaľ dospeje k záveru, že jeho nariadenie považuje pre konkrétne rozhodnutie za potrebné. V exekučnom konaní nariadenie pojednávanie už nie vecou štandardného zákonom určeného postupu typického pre sporové (právo naliezacie) konania. 18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523219'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému povinnému nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).