Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/226/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407209749 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1407209749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ L. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. XXX/X, V. R. V. L.R., zastúpeného advokátkou: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, so sídlom A. Hlinku 58/51, Piešťany, X/ T. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Ž. Č.. XX, Ž., X/ O. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXXX/ XX, Y. P., zastúpených žalobcom 1/, proti žalovaným: X/ S.. D. R., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXXX/XX, V. O., X/ R.. R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXXX/X, P., zastúpeným advokátom: JUDr. Ján Čarnogurský, Dostojevského rad 1, Bratislava, X/ D. B., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXXX/XX, V. R. V. L.X., X/ R. J., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX, R., X/ R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. B., Y. Č.. XXX, žalovaných 3/, 4/ a 5/ zastúpených žalovaným 1/, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2017, č.k. 25C/79/2007-756, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým; v poradí druhým; rozsudkom v preskúmavanej veci vyhovel súd prvej inštancie podanej žalobe a určil, že závet spísaný 27. 12. 2001, ktorého stav a obsah bol zistený 27.4.2006 ako stav a obsah závetu pravdepodobne písaného a podpísaného poručiteľkou R.I. R., I.. K., V. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. P., T. X, Q. O. E. X.X.XXXX, je neplatný. Žalobcom 1/ až 3/ priznal proti žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a štátu priznal proti žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaným znaleckým dokazovaním znalcami Mgr. Máriou Zelenkovou a MUDr. Štefanom Gálisom. Vychádzal zo zistenia, že na Okresnom súde Bratislava IV sa pod sp. zn. 38D/252/2006 vedie dedičské konanie po nebohej R. R., I.. K., O. E. X.X.XXXX, pričom v rámci dedičského konania bolo dňa 27.4.2006 zapísané v notárskom registri závetov zaregistrovanie závetu poručiteľky. V rámci dedičského konania žalobcovia v písomnom prehlásení namietli absolútnu neplatnosť závetu, na základe čoho Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 20.3.2007, č. k. 38D/252/2006-50 prerušil dedičské konanie a odkázal jeho účastníkov na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že spochybňuje písmo v testamente po svojej matke, nakoľko z písomností, ktoré má k dispozícii, ako aj z listu, ktorý poručiteľka adresovala jeho bratovi, musí konštatovať, že list je písaný iným písmom, ako testament, list je písaný v r. 2004, druhý list je bez dátumu, pričom ho poručiteľka písala v roku 1994 z domu opatrovateľskej služby, a písmo je od písma v testamente taktiež odlišné. Žalobca 1/ navštevoval poručiteľku v rokoch 1997 - 2007, každý druhý týždeň a postupne v roku 2000 už poručiteľka prestávala poznávať ľudí. Žalovaný 1/ uviedol vo svojej výpovedi, že o testamente sa prvýkrát dozvedel po jeho napísaní, avšak o úmysle poručiteľky spísať testament vedel už predtým, nakoľko sa mu o tom zmienila. Testament mu ukázala žalovaná 2/, ktorá mu ukázala, kde je uložený, pričom nemá pochybnosť o tom, že testament obsahuje písmo jeho matky (poručiteľky). Súrodenci navštevovali matku podľa ich možností, žalobca 1/ bol pracovne vyťažený, sestra a nebohý brat prišli len raz. Žalovaná 2/ uviedla vo svojej výpovedi, že poručiteľka bola v jej opatere od októbra roku 1994 do svojej smrti, závet napísala v jej prítomnosti sama, pomaly, keď ho dopísala, nechala jej ho prečítať, kvôli rovným riadkom si podkladala papier. Žalovanú 2/ skutočnosť, že je závet napísaný v jej prospech a v prospech žalovaného 1/, neprekvapila, nakoľko sa o poručiteľku starali. O závete nikomu nehovorila, nespomínala to ani súrodencom. Poručiteľka bola podľa nej v čase spísania závetu v zdravotnom stave primeranom jej veku, trpela epileptickými záchvatmi po mozgovej príhode, avšak po psychickej stránke si pamätala aj detaily. K opatrovaniu poručiteľky došlo tak, že z domu opatrovateľských služieb jej oznámili, že poručiteľka musí odtiaľ odísť, a ak si ju nevezmú domov, bude musieť ísť do domova dôchodcov, s čím poručiteľka nesúhlasila. Rozhodla sa preto, že si poručiteľku vezme k sebe, čo oznámila aj súrodencom, ktorí jej dali súhlas s opatrovateľskou službou. Žalovaný 1/ jej so starostlivosťou o poručiteľku pomáhal, žalobca 1/ nie, s výnimkou zakúpenia práčky. Pôvodný žalovaný 3/ (J. R.) sa vyjadril, že on sám sa o matku starať nemohol a bol rád, že sa o matku starala žalovaná 2/. Zo znaleckého posudku Mgr. Márie Zelenkovej č. 11/2010 zistil, že znalkyňa vychádzala z porovnávacích materiálov - písomností, z ktorých ani jedna nepochádza z obdobia vzniku sporného závetu. V čase vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že nemá k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by umožnil pristúpiť k objektívnemu písmoznaleckému skúmaniu. Znalkyňa vyslovila záver, že z predložených porovnávacích materiálov a rozdielnych znakov, ktoré boli zistené pri porovnávaní sporných písomností a podpisu s predloženými ukážkami písma, číslic, podpisov, nie je možné potvrdiť poručiteľku ako pisateľku textu závetu a podpisu. Poukázal na to, že v spore rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 16.5.2012, č. k. 25C/79/2007-462, ktorým podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali jednoznačne a nesporne, že poručiteľka nenapísala a nepodpísala sporný závet vlastnoručne, nakoľko ani znalkyňa Mgr. Mária Zelenková jednoznačne nevylúčila, ani nepotvrdila, poručiteľku ako pisateľku závetu, a vzhľadom na vyjadrenia znalkyne považoval za nesporné, že porovnávacie materiály, ktoré boli predložené na znalecké dokazovanie, neboli z obdobia blízkeho obdobiu pred, resp. po vyhotovení závetu, pričom žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy, a to písomnosti z obdobia vzniku testamentu, resp. obdobia blízkeho vzniku testamentu, z ktorých by bolo možné pri znaleckom dokazovaní vychádzať, preto nebolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že by poručiteľka bola pisateľkou závetu, a ani záver o tom že poručiteľka závet vlastnoručne nepísala. Na základe odvolania žalobcu 1/ Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. 8Co/250/2012-510, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej vyplynulo, že poručiteľka sporný závet vlastnoručne nenapísala, a ani ho vlastnoručne nepodpísala, pričom k odstráneniu rozporov by mohol prispieť výsluch znalkyne, prípadne ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo zhodnoverniť závery znalkyne a taktiež znalecké dokazovanie zamerané na prešetrenie zdravotného stavu poručiteľky. Zároveň uviedol, že odvolací súd akcentoval vo svojom rozhodnutí, že ak súd prvej inštancie, za situácie, ak poručiteľka nevydedila žiadneho zo svojich potomkov a žalobcovia sa relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky dovolali, opomenul prihliadnuť na žalobcami uplatnené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - závetu poručiteľky, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na to, že v priebehu konania, dňa 30.01.2015, pôvodný žalovaný X/ J. R. zomrel, a preto v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval s deťmi pôvodného žalovaného, súčasnými žalovanými 4/ a 5/. Po vrátení veci odvolacím súdom, doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Štefanom Gálisom, v odbore psychiatria, zameraného na posúdenie, či poručiteľka v čase spísania závetu s ohľadom na svoj zdravotný stav trpela duševnou poruchou, a či prípadná zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania. Znalec MUDr. Štefan Gális, vo svojom znaleckom posudku č. 17/15, zo dňa 11.11.2015, uzavrel, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyplýva, že poručiteľka trpela v roku 1993 organickým psychosyndrómom, v roku 1995 bola u nej diagnostikovaná arteriosklerotická encefalopatia a involučná depresia. Po delíriu v máji 2000 bola stanovená diagnóza depresie u vaskulárnej demencie, pričom uvedenú diagnózu je potrebné predpokladať aj v čase spísania závetu. Zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania. Pre úplnosť uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 2/ a 3/, nakoľko títo neboli prítomní pri spisovaní závetu a žiadna zo strán na ich výsluchu netrvala. Taktiež nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom zistenia zdravotného stavu poručiteľky a v tejto súvislosti nevypočul ani ošetrujúceho lekára poručiteľky, nakoľko žalobca 1/ a žalovaní na týchto dôkazných návrhoch netrvali. Napokon nevykonal dokazovanie ani výsluchom žalovanej D. B., nakoľko rozhodnutie ponechala rozhodnutie na úvahu súdu, sama sa v konaní nevyjadrila a žiadna zo strán jej výsluch nenavrhla. Napokon konštatoval, že z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaného pre trestné konanie, založeného vo vyšetrovacom spise pod ČVS: ORP-1545/1-VYS- B1-2016, predloženého dňa 25.06.2016 žalobcom 1/ zistil že znalkyňa na základe vykonaného skúmania uzavrela, že pisateľkou sporného testamentu zo dňa 27.12. 2001 je žalovaná 2/. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 476a Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V prvom rade zdôraznil, že v danom spore majú žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., avšak aj v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p., keď tento vyplýva z uznesenia z 20.03.2007, č. k. 38D/252/2006 - 50, Dnot 42/2006, vydaného v dedičskom konaní podľa §175k O.s.p., ktorým súd prerušil dedičské konanie a odkázal účastníkov, teda i žalobcov, na podanie žaloby o vyhlásenie právneho úkonu - závetu z 27.12.2001 za absolútne neplatný. V intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č. k. 8Co/250/2012-510, sa zoberal otázkou relatívnej neplatnosti sporného záveru, pričom konštatoval, že nakoľko doručením žaloby žalovanej 2/, prípadne najneskôr vyhotovením fotokópií listinných dôkazov zo spisového materiálu dňa 15.10.2007 na žiadosť žalovaného 1/, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným dedičom. Nakoľko poručiteľka nezanechala osobitnú listinu o vydedení spĺňajúcu náležitosti § 469a Občianskeho zákonníka a takéto náležitosti neobsahuje ani samotný sporný závet, je zrejmé, že sporný závet je neplatný v časti, v ktorej odporuje ustanoveniu 479 Občianskeho zákonníka. Za rozhodujúcu pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby však považoval predovšetkým otázku namietanej absolútnej neplatnosti sporného závetu. V tomto smere sa, vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu vyjadrených v citovanom uznesení zaoberal otázkou, či poručiteľka závet vlastnoručne napísala a podpísala, resp. či na to bola vôbec spôsobilá v čase, kedy mal byť sporný závet spísaný. Poukázal v tejto súvislosti na to, že závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, ako aj osobitného náležitosti požadované ustanoveniami § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom konania je tzv. holografný závet. Podmienkou holografného závetu je, že musí byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa a ním aj podpísaný (§ 476a Občianskeho zákonníka). Na platnosť takéhoto závetu sa vyžaduje, aby ho poručiteľ celý sám vlastnou rukou napísal a podpísal, a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal, inak je neplatný. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že splnenie náležitostí spísania sporného holografného závetu nebolo preukázané. Poukázal v tejto súvislosti na to, že znalec MUDr. Štefan Gális v posudku č. 17/15, zo dňa 11.11.2015 uzavrel, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyplýva, že poručiteľka trpela v roku 1993 organickým psychosyndrómom, v roku 1995 bola u nej diagnostikovaná anteriosklerotická encefalopatia a involučná depresia. Po delíriu v máji 2000 bola stanovená diagnóza depresie u vaskulárnej demencie, pričom uvedenú diagnózu je potrebné predpokladať aj v čase spísania závetu. Zistená duševná porucha mohla mať za následok, že poručiteľka nevedela posúdiť následky svojho konania. Ak teda žalovaní navrhovali v konaní vykonať dokazovanie vypočutím obvodného lekára poručiteľky, MUDr. Liptáka, resp. svedkov F. P., R. H., K. X., P.F. J., R. Q., J. N., R. N., P. N. D. D. T., a to na preukázanie okolnosti, že poručiteľka bola duševne spôsobilá napísať platný testament, považoval takéto dokazovanie za nadbytočné. Jednak, pokiaľ ide o možnosť vplyvu zdravotného stavu poručiteľky na schopnosť poručiteľky posúdiť následky svojho konania, túto možnosť mal za preukázanú zo samotného znaleckého posudku vypracovaného lekárom (navyše v porovnaní s obvodným lekárom MUDr. Liptákom je znalec špecializovaným lekárom, znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmáciu - odvetvie psychiatriu), odborníkom, ktorý mal k dispozícii tak výpis so zdravotnej dokumentácie poručiteľky, ako aj ambulantnú kartu praktického lekára MUDr. Liptáka, z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Zdôraznil však, že sporný závet nespĺňa podmienky holografného závetu, nakoľko podmienkou platnosti takéhoto závetu je, že musí byť celý napísaný vlastnou rukou poručiteľa a ním aj podpísaný, s uvedením dňa, mesiaca a roku, kedy ho podpísal, pričom už odvolací súd dospel k záveru, že zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej vyplynulo, že poručiteľka sporný závet vlastnoručne nenapísala, a ani ho vlastnoručne nepodpísala. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného 1/, že znalkyňa Mgr. Mária Zelenková vo svojich záveroch zadefinovala, že nie sú dostatočné dôkazy na to, aby mohla prijať záver, že pisateľkou závetu nie je poručiteľka, pričom takýto záver by mal byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že znalkyňa Mgr. Mária Zelenková v znaleckom posudku z 20.05.2010 uzavrela, že R. R., V. XX. X. XXXX nie je možné potvrdiť ako pisateľku textu sporného "Závetu" a sporného podpisu vyhotoveného v znení R. R., ktorý sa nachádza v spodnej časti spornej písomnosti. V spojení s jednoznačným záverom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaného pre trestné konanie, založeného vo vyšetrovacom spise pod ČVS: ORP-1545/1-VYS- B1-2016, v ktorom znalkyňa na základe vykonaného skúmania jednoznačne uzavrela, že žalovaná 2/ je pisateľkou sporného testamentu zo dňa 27.12.2001, prijal záver, že sporný závet nespĺňa podmienky platnosti holografného závetu. V nadväznosti na argumentáciu právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, ktorý poukazoval na to, že v trestnom konaní, vedenom proti žalovanej 2/, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-215/17798, namietal správnosť jeho záverov a žiadal o jeho preskúmanie, konštatoval, že v tomto konaní bolo relevantné, či poručiteľka bola pisateľkou textu sporného závetu a sporného podpisu na ňom, a už nie je rozhodujúce, kto je skutočným autorom sporného závetu a sporného podpisu na ňom. Preto nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní znalkyňu Mgr. Máriu Zelenkovú, keď táto už v odbornom písomnom vyjadrení č. 37/2011 založenom v spise zotrvala na pôvodných záveroch uvedených v znaleckom posudku, avšak zároveň, pokiaľ podľa odvolacieho súdu malo jej vypočutie viesť k zhodnoverneniu jej záverov, v tomto smere považoval za dostatočné, že špecializovaný znalecký ústav svojím znaleckým posudkom ako pisateľa sporného závetu ustálil inú osobu, ako poručiteľku, a uvedené znalecké posudky vo vzájomnej súvislosti považoval za dostatočný dôkaz toho, že sporný závet nespĺňa podmienky holografného závetu, a preto podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania sporových strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pričom zároveň štátu, ktorý znalkyni Mgr. Márii Zelenkovej a tiež znalcovi MUDr. Štefanovi Gálisovi, vyplatil časť znalečného z prostriedkov štátneho rozpočtu, priznal náhradu trov, a to podľa výsledku sporu proti neúspešným žalovaným. 3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že závet spísaný 27.12.2001 poručiteľkou R. R. je neplatný v rozsahu, pokiaľ prekračuje podiely dedičov podľa § 479 OZ a vo zvyšku súd žalobu zamieta, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkový stav veci, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. Poukázali na to, že poručiteľka bola spoločnou matkou, resp. starou matkou, sporových strán, ktorá mala spolu šesť detí, pričom od roku 1994 už zo zdravotných dôvodov nemohla bývať bez opatery. Nikto zo súrodencov nechcel, resp. nemal podmienky, zobrať si matku k sebe, pričom žalovaná 2/ zobrala matku k sebe napriek tomu, že bývala a stále býva v garsónke v P. na T. X L. P., a o matku sa starala až do jej smrti v roku 2006. Zo súrodencov iba žalovaný X/ S.. D. R. prichádzal pravidelne za matkou a pomáhal jej pri opatere. Matka sa im pravdepodobne chcela odmeniť za ich starostlivosť a z vlastnej vôle napísala testament z 27.12.2001. Žalobca 1/ dostal od rodičov ako dar jednu polovicu rodinného domu L. V. R. V.. L., O. E. L. X. T. si odkúpil jednu polovicu od detí J. R., ktorý uvedenú polovicu získal dohodou v dedičskom konaní. Žalobca 1/ nebol ochotný poskytnúť matke žiadnu opateru najmä v prvých počiatočných rokoch jej choroby, kedy by nepotrebovala osobitnú opateru a tým si možno vysvetliť, že matka za dedičov v testamente označila iba ich, žalovaných 1/ a 2/. Ťažisko dokazovania v tomto konaní spočíva na zistení, či testament z 27.12.2001 napísala vlastnoručne poručiteľka, a ďalej, či duševný stav poručiteľky jej umožňoval napísať testament tak, aby si uvedomovala jeho obsah. Pokiaľ ide o holografický charakter závetu, tento napísala a podpísala matka vlastnoručne. S matkou mali spoločné rukopisy a možno to zistiť na viacerých písomnostiach, písaných na jednej strane matkou, na druhej strane žalovanou 2/. Na okolnosti pravosti písma a podpisu nariadil súd v tomto konaní znalecké dokazovanie, ktoré vykonala znalkyňa Mgr. Mária Zelenková, ktorá v závere svojho posudku uviedla, že nie je možné potvrdiť R. R. ako pisateľku textu sporného závetu a sporného podpisu vyhotoveného v znení R. R., ktorý sa nachádza v spodnej časti písomnosti. Logický rozbor uvedeného konštatovania znalkyne však vyvoláva otázku, či je možné pripustiť R. R. ako pisateľku textu sporného závetu a sporného podpisu. Na pojednávaní dna 25.4.2017 ich právny zástupca navrhol vypočuť znalkyňu Mgr. Máriu Zelenkovú na otvorené okolnosti jej znaleckého posudku. Súd prvej inštancie však tomuto návrhu nevyhovel napriek tomu, že vypočutie súdnej znalkyne odporúčal aj Krajský súd Bratislava v zrušovacom rozhodnutí zo dňa 17.6.2014 a odvolal sa na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru vypracovaného pre trestné konanie, kde sa uvádza, že žalovaná 2/ je pisateľkou sporného testamentu. Pri výsluchu v rámci trestného konania dňa 27. 2. 2017 však žalovaná 2/ uviedla, že v trestnom konaní som namietala správnosť uvedeného znaleckého posudku a predložila aj príslušné dokumenty spochybňujúce jeho správnosť. Bez výsluchu znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej preto nie je možné túto otázku uzavrieť, a to za stavu, keď ani znalecký posudok MUDr. Štefana Gálisa zo dňa 11.11.2015 neobsahuje jednoznačný záver, či poručiteľka pri písaní závetu vedela posúdiť následky svojho konania. Na okolnosť duševného stavu poručiteľky na pojednávaní dňa 25.04.2017 navrhli vypočuť viacerých svedkov, ktorí prichádzali do styku s poručiteľkou v posledných rokoch jej života a vedeli by sa presvedčivo vyjadriť o jej duševnom stave, avšak súd ani tomuto ich návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. Z uvedených dôvodov je podľa ich názoru daný odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, bez vykonania ktorých nie je možné rozhodnúť vo veci, pretože rozhodnutie nie je dostatočne preukázané. Napokon uviedli, že sú si vedomí, že poručiteľka žalobcov nevydedila v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka a majú nárok na svoj zákonný dedičský podiel, a preto nespochybňujú relatívnu neplatnosť testamentu. 4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť, keďže znalecké dokazovanie Mgr. Márie Zelenkovej nepotvrdilo ich nebohú matku za pisateľku sporného testamentu zo dňa 27.12.2001, pričom znalecké dokazovanie MUDr. Štefana Gálisa potvrdilo, že v čase spisovania závetu trpela poškodením mozgu, a to takým, pri ktorom boli závažne poškodené kognitívne funkcie mozgu, intelektu a pamäti, ktoré neumožňujú robiť zodpovedné a vážne rozhodnutia, rovnako tak trpela závažným reumatoidným ochorením osteoporózou, generalizovanou osteoartrózou, a čo je hlavné, tendosynovitídou (zápalom) šliach flexorov prstov rúk, interfalangeálnou osteoporózou drobných kĺbov rúk, čo teda vylučuje akúkoľvek možnosť spísania testamentu osobou poručiteľky. Naviac, najvyššia inštitúcia skúmania pravosti písma a podpisu - Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR jednoznačne potvrdil ako pisateľku testamentu zo dňa 27.12.2001 R.. R. R.Q., čo potvrdzuje, že matka daný testament nepísala. Popreli tvrdenie žalovaných, že matka s dcérou mali spoločné rukopisy, nakoľko nebohá matka písala staršou školskou predlohou, ale písmo R.. R. R. je novodobé, čo je potvrdené spomenutým znaleckým dokazovaním. Rovnako popreli, že matka najskôr bývala v dome v V. R. V. L.. Po smrti otca D. R. L. I.. XXXX T. R. R. odišla natrvalo žiť a pracovať do P., žalobca 1/ zostal od tohto roku žiť v nedokončenom spomenutom dome sám ako 16 ročný, bol odkázaný stravovať sa u cudzích ľudí. Matka žila v rodinnom dome L. X. T. T. P. J. R., ktorému sa neskôr po rozvode jeho manželstva od r. 1987 starala o jeho dve maloleté deti, ktoré mu boli súdom zverené do opatery, a to T. D. O. R.. V neskoršom čase v r. 1990, kedy už brat J. s deťmi a matkou žil s družkou R.I. O. Y. takmer dva roky, teda od r. 1988 sestra R. R. jeho družku z domu L. X. T. vyhnala, bratove deti O. D. T. umiestnila do charitného domu v Y. P., kde ich už viacej za celé roky nenavštívila, pričom matku umiestnila do opatrovateľského domu v V. R. V. L., čo bratovi J. spôsobilo psychickú traumu, stratil chuť žiť, opustil sa a začal holdovať alkoholu, kde nakoniec v r. 2004 zomrel. Po jeho smrti sa sestra R. o nič iné nezaujímala, len kedy bude po bratovi dedičské konanie, hoci s danou vecou nemala absolútne nič spoločné. Nakoľko od r. 1995 nastúpil žalobca 1/ pracovať do Bratislavy, bol ochotný sa prostredníctvom opatrovateľky postarať o matku vo svojom rodinnom dome v V. R. V. L., k čomu má i svedecké vyhlásenie z tej doby. Popreli i tvrdenie, že matka sa chcela pravdepodobne mojim súrodencom odmeniť za opateru. Sestra R. D. P. D. totiž matku nahovárali, aby im vraj podpísala dedičstvo, čo matka rázne odmietla a hovorila, že nikomu nič nepodpíše a všetko im zostane rovným dielom. Rovnako je nepravda, že dostal od rodičov ako dar polovicu rodinného domu v V. R. V. L., keď polovicu tohto domu nadobudol v dedičskom konaní ako maloletý po smrti otca D. R. s tým, že bol zaviazaný ostatných dedičov do päť rokov vyplatiť, čo aj v tejto lehote splnil. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov podaného odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. 6. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že závet spísaný dňa 27.12.2001, ktorého stav a obsah bol zistený 27. 4. 2006 ako stav a obsah závetu pravdepodobne písaného a podpísaného poručiteľkou R. R., I.. K., narodenou XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. P., T. X, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, je neplatný. V tomto smere sa správne prvoinštančný súd sústredil najmä na zistenie skutočností, nevyhnutných na posúdenie absolútnej neplatnosti sporného závetu, a to predovšetkým z hľadiska splnenia náležitostí holografného závetu vyplývajúcich z ustanovenia § 476a Občianskeho zákonníka; ktoré súd prvej inštancie správne vo veci interpretoval a aplikoval; osobitne pre posúdenie tvrdenia žalobcov, že poručiteľka sporný závet zo dňa 27.12.2001 vlastnoručne nenapísala a nepodpísala. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že; v poradí prvým; rozsudkom zo dňa 16.5.2012, č. k. 25C/79/2007-462, súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali jednoznačne a nesporne, že poručiteľka nenapísala a nepodpísala sporný závet vlastnoručne, avšak na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. 8Co/250/2012-510, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej vyplynulo, že poručiteľka sporný závet vlastnoručne nenapísala, a ani ho vlastnoručne nepodpísala, avšak bolo potrebné odstrániť rozpory, k čomu by mohol prispieť výsluch znalkyne, prípadne ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo zhodnoverniť závery znalkyne a taktiež znalecké dokazovanie zamerané na prešetrenie zdravotného stavu poručiteľky. Za tohto stavu, so zreteľom na závery vyslovené odvolacím súdom v citovanom zrušujúcom uznesení, možno konštatovať, že po zrušení v poradí prvého rozsudku bolo v danej veci pre náležité ustálenie skutkového stavu veci a pre správne posúdenie otázky namietanej absolútnej neplatnosti sporného závetu, potrebné vyhodnotiť predovšetkým závery prijaté znalkyňou Mgr. Máriou Zelenkovou z hľadiska ich hodnovernosti. V tomto smere súd prvej inštancie postupoval správne, keď okrem nariadeného znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Štefanom Gálisom, vychádzal predovšetkým z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ: ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-215/17798, vypracovaného pre trestné konanie, založeného vo vyšetrovacom spise pod ČVS: ORP-1545/1-VYS-B1-2016, ktorý žalobcovia predložili dňa 25.06.2016, teda po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, a ktorý vo vzájomnej spojitosti so znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej, no i ďalšími vykonanými dôkazmi, poskytujú i podľa názoru odvolacieho súdu spoľahlivý základ pre prijatie skutkového záveru, že sporný závet dňa 27.12.2001 poručiteľka vlastnoručne nenapísala a nepodpísala. Osobitne je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že súd prvej inštancie pre účely riadneho ustálenia skutkového stavu veci náležite zohľadnil závery vyslovené odvolací súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/250/2012-510, pričom po zrušení a vrátení veci vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre účely posúdenia hodnovernosti jednotlivých dôkazov (najmä výpovedí svedkov, sporových strán, listinných dôkazov, i znaleckého dokazovania) vrátane ich významu pre rozhodnutie v spore náležite prihliadol aj na všetky relevantné skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov spĺňa všetky kritériá správneho hodnotenia dôkazov vyplývajúce z citovaného ustanovenia, keď ho treba považovať za súladné s obsahom vykonaných dôkazov, a tiež s tým, čo v priebehu konania vyšlo najavo, pričom zároveň vychádza zo správneho logického vyhodnotenia jednotlivých čiastkových okolností veci (ich nadväznosti, vzájomného prepojenia, súladu, či rozporu a významu v konaní) ktoré tvoria základ pre jeho správne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie v danom spore. Prvoinštančný súd teda skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil správne a z jeho skutkových zistení v súlade s ust. § 383 C.s.p. vychádzal aj odvolací súd. 7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď v spore nebolo preukázané, že by poručiteľka daný (holografný) závet zo dňa 27.12.2001 vlastnoručne napísala a podpísala, je správny i právny záver súdu prvej inštancie, že tento závet je pre rozpor so zákonom (§ 476a Občianskeho zákonníka) absolútne neplatným právnym úkonom, a to v celom rozsahu; a za tohto stavu potom i otázka relatívnej neplatnosti daného závetu so zreteľom na ust. § 469a Občianskeho zákonníka, z hľadiska posúdenia dôvodnosti podanej žaloby nie je zásadného významu, keď síce predmetný závet je rovnako pre absenciu listiny o vydedení relatívne neplatný, avšak pre absolútnu neplatnosť tento záver nie je z hľadiska merita danej veci rozhodujúci. 8. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku žalovaných v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď v spore nevykonal dokazovanie výsluchom znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej, ani svedkov R.. K., F. P., R. H.N., K. X., P. J., R. Q., J. N., R. N., P. N. D. D. T., ktorých žalovaní navrhli vypočuť na preukázanie zdravotného stavu poručiteľky v čase spísania závetu. Rozhodujúce pre posúdenie splnenia formálnych náležitostí sporného holografného závetu zo dňa 27.12.2001 bolo totiž; i so zreteľom na závery vyslovené odvolacím súdom v uznesení č.k. 8Co/250/2012-510; posúdenie otázky, či poručiteľka tento napísala a podpísala vlastnou rukou. V tomto smere, za stavu, keď súd prvej inštancie, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej, dospel k správnemu skutkovému záveru, že sa tak nestalo, nemohol na relevantných skutkových zisteniach nič zmeniť ani dodatočný výsluch znalkyne, ktorá v písomnom dodatku k znaleckému posudku zotrvala na svojich záveroch, avšak ani výsluch svedkov navrhovaných žalovanými, ktorí pri spisovaní závetu prítomní neboli a nemohli tak svojimi poznatkami v žiadnom smere prispieť k zisteniu skutočností, ktoré sú pre posúdenie absolútnej neplatnosti závetu, a teda ani pre rozhodnutie v spore, významné. Z uvedeného dôvodu námietky žalovaných, podľa ktorých súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci významného pre rozhodnutie, nemôžu obstáť; a ich odvolanie, v ktorom namietali prakticky iba toto pochybenie prvoinštančného súdu, preto nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie nevykonanie dôkazov navrhovaných žalovanými i riadne odôvodnil. 9. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým podanej žalobe vyhovel a určil, že predmetný závet je (absolútne) neplatný, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a nakoľko žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, priznal im proti žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).