KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava25. 6. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/259/2017 z 25. 6. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2018, sp. zn. 18CoE/259/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1409200080.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/259/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200080
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409200080.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj,
advokát, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: D.Š. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U.
H. Y. X, XXX XX U., o vymoženie istiny 840,47 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod
sp. zn. EX 12258/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
16Er/24/2009-32 zo dňa 14.09.2015, pomerom hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/24/2009-32 zo dňa 14.09.2015 v
napadnutej časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), opierajúc sa o § 57 ods. 1 písm.
g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), A) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, B) exekúciu
zastavil, C) oprávneného zaviazal na náhradu trov súdneho exekútora D) rozhodol, že povinnému sa
náhrada trov konania nepriznáva, podľa § 146 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), keďže v danej veci mal za to, že oprávnený síce
zavinil zastavenie konania predložením nespôsobilého exekučného titulu avšak povinnému v priebehu
konania žiadne trovy nevznikli.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o úvere má
povahu vzťahu spotrebiteľského, na ktorý sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. zákona FZ ČSFR č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V rámci skúmania podmienok konania skúmal opodstatnenosť
vedenia exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 07925/2008 zo dňa 28.08.2008. Odvolávajúc
sa na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“) skúmal exekučný titul z hľadiska právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda
právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou zmluvou, doložkou, alebo
dohodou vo vzájomne vymenených listoch) teda, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne
právne účinky. V zmysle uvedeného vyvodil oprávnenosť exekučného súdu skúmať vlastnosti dokladov
predložených oprávneným a teda i platnosť rozhodcovskej doložky a v prípade zistenia, že rozhodcovská
zmluva je neplatná, alebo že neexistuje vyvodil, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným
exekučným titulom. Exekučný súd vychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou



s vlastným právnym osudom a z toho dôvodu musí byť aj samostatne podpísaná (za predpokladu, že
je rozhodcovská doložka dohodnutá v samostatnej zmluve), alebo musí byť podpísaný dokument, v
ktorom je dohodnutá a preto neakceptoval odkaz zmluvy, ako hlavnej zmluvy na Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že zo znenia
§ 4 ods. 1 ZoRK je zrejmé, že účastníci môžu dohodnúť buď rozhodcovskú doložku v rámci zmluvy,
teda rozhodcovská doložka sa nachádza priamo v zmluve alebo účastníci môžu uzavrieť osobitnú
(rozhodcovskú) zmluvu, ako samostatný dokument. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP nie je
účastníkmi podpísaná, čím absentuje dodržanie jej obligatórnej písomnej formy. Exekučný súd preto
konštatoval, že ak je rozhodcovská doložka neplatná, resp. ak táto neexistuje, rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, v režime právnej úpravy OSP, odvolanie
oprávnený, z obsahu ktorého vyplýva, že smeruje voči I. a II. výroku uznesenia exekučného
súdu. Odvolateľ namietal právne posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu spotrebiteľského ako aj
oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Vo zvyšku svojej rozsiahlej odvolacej
argumentácie odvolateľ uvádzal dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s právnym záverom exekučného súdu
o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, nedostatku jej individuálneho dojednania, nesúlade
rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi a o jej rozpore s § 53 OZ. Odvolateľ ďalej vyjadril nesúhlas
s posúdením neprimeranosti úrokov z omeškania exekučným súdom a s nesprávnosťou posudzovania
poplatku z úveru. Uviedol, že úvahy exekučného súdu k výkladu pojmu spotrebiteľ nemajú oporu ani vo
vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave. V časti II písm. A) bod 20 odvolania (čl. 52 spisu) navrhol, aby
odvolací súd, pokiaľ sa nestotožní s argumentáciou odvolateľa k výkladu § 44 ods. 2 EP, konanie podľa
§ 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na posúdenie súladu § 44 ods.
2, veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, nakoľko je otázne či je možné opakované
uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 EP a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Navrhol,
aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti uznesenie zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené nevyjadril.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 5 EP).
Podaním odvolania, v právnom režime OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom
na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, zohľadniac konštrukciu zachovania
právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP)
sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez
nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu
prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám
účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory) ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení
účinnom do 31.12.2014.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



8. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že s odvolacou námietkou oprávneného o
nesprávnosti právneho posúdenia vzťahu účastníkov ako spotrebiteľského a s námietkou prekročenia
právomoci exekučného súdu preskúmaním rozhodcovskej doložky sa nestotožňuje.

9. Exekučný súd správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský. Dostatočnú
a spoľahlivú odpoveď už ustálená súdna prax rovnako dala aj ohľadne oprávnenia exekučného súdu
podrobiť v spotrebiteľských veciach rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu prieskumu jej
súladu so zákonom.

10. Vo zvyšku dôvodov odvolania oprávnený neuviedol žiadne odvolacie námietky ani nespochybnil
žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie
založil svoj právny názor keď exekúciu zastavil.

11. Z obsahu spisu a odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil
exekúciu výlučne z dôvodu nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP,
tvoriacich súčasť zmluvy o úvere. Exekučný súd posudzoval a preskúmaval rozhodcovskú doložku a od
nej odvodenú právomoc titulového súdu na vydanie exekučného titulu, výlučne z hľadiska zachovania
ZoRK vyžadovanej písomnej formy tejto dohody, pričom dospel k záveru, že táto podmienka splnená
nie je. Na uvedenom základe posúdil predložený mu rozhodcovský rozsudok - exekučný titul ako
nespôsobilý na výkon exekúcie a s touto skutočnosťou spojil dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) EP.

12. Exekučný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí rozhodcovskú doložku neposudzoval a
nepreskúmaval cez neprijateľnosť zmluvnej podmienky, t.j. z hľadiska jej súladu s § 53 a nasl. OZ, ani z
hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, či z hľadiska absencie podmienky jej individuálneho dojednania
a formulárového charakteru tejto dohody. Exekučný súd v napadnutom uznesení neposudzoval ani
úroky z omeškania či poplatky z úveru, teda skutočnosti, ktoré odvolateľ súdu vytýka, a v ktorých vidí
nesprávnosť rozhodnutia.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky nesúvisia s obsahom napadnutého rozhodnutia
a oprávnený v odvolacích námietkach nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, na ktorých je založený
I. a II. výrok napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré oprávnený v odvolacích námietkach
exekučnému súdu vytýka, exekučný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nehodnotil ani neposudzoval.
Odvolanie oprávneného je vo zvyšku (mimo odvolacích námietok riešených v ods. 9 a 10 tohto
uznesenia) formulárové majúce charakter „cyklostylových odvolaní“, bez súvisu s obsahom odvolaním
napadnutého rozhodnutia.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie,
na ktorých rozhodnutie spočíva oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.

16. Vo zvyšku odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú
jeho správnosť v podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený právne záväzný I. a II. výrok
(enunciát) rozhodnutia. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR
odvolací súd tento návrh, ako nedôvodný zamietol.

18. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (pôvodne § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) súd konanie preruší ak
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania.

19. Prerušenie konania z dôvodu predloženia veci Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladu § 44
ods. 2 EP s Ústavou SR odvolací súd nevzhliadol ničím právne podložený, dôvodný ani opodstatnený.
Nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že prerušene konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP



(pôvodne § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) je vždy výlučnou vecou súdu, vychádza z iniciatívy súdu pokiaľ
dospeje k záveru o nesúlade právneho predpisu s ústavou a nie z iniciatívy účastníka konania. Okolnosti
prerušenia konania podľa cit. ust. zákona závisia výlučne od postoja (názoru) súdu, že konkrétnu otázku
nie je oprávnený v konaní riešiť sám a nie od názoru účastníka konania, domnievajúceho sa, že takáto
potreba je daná. Navyše odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach identického oprávneného
a identického návrhu na prerušenie konania vyslovil názor o nedôvodnosti tohto podania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP, tak že úspešnému povinnému súd nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli a nárok
na ich náhradu si ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1409200080

  1. 14. 9. 2015Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/24/2009 z 14. 9. 2015potvrdené
  2. 25. 6. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/259/2017 z 25. 6. 2018 (toto rozhodnutie)