Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/513/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409201769 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409201769.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: H. E., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. X, XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 620,50 EUR istiny s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/295/2009-47 zo dňa 21.9.2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/295/2009-66 zo dňa 22.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/295/2009-47 zo dňa 21.9.2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/295/2009-66 zo dňa 22.3.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto následne zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „EP“). 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "ZoRK") uviedol, že v rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 10654/08 zo dňa 18.11.2008 a preto exekučný súd rešpektujúc zákonnú povinnosť skúmať počas celého exekučného konania, či tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, skúmal, či je predložený exekučný titul v súlade so zákonom a teda, či bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc ho vydať, čo v danej veci znamená, či Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej aj "rozhodcovský súd" alebo "rozhodca") disponoval právomocou na prejednanie a rozhodnutie veci oprávneného proti povinnému na základe návrhu zo dňa 11.2.2009. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je v rámci bodu 17 uvedené, že "všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B", pričom exekučný súd na základe uvedeného znenia rozhodcovskej doložky bol povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK. Takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE/80/2013 zo dňa 27.8.2014, podľa ktorého "Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo neodporuje dobrým mravom" s tým, že obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach napr. 6Cdo/105/2011, 7ECdo/35/2014, 7ECdo/34/2014, pričom závery vyslovené v uvedených rozhodnutiach sa týkajú posudzovania veci z pohľadu spotrebiteľských vecí, avšak uvedené posudzovanie súladu exekučného titulu so zákonom s poukazom na právomoc rozhodcovského súdu (či došlo alebo nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom) je exekučný súd povinný uskutočniť v každej veci (aj v nespotrebiteľskej veci). Súd prvej inštancie súčasne v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave. Exekučný súd je povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom v každej exekučnej veci a pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom musí exekučný súd vždy skúmať, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcovského súdu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka), z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inkorporovania zmluvných pokút (a aj rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok a z ktorého vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným) podpísaná. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať s tým, že uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach, k čomu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej veci mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, pričom pre dodržanie písomnej formy nestačí, keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. Pre uzavretie rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy a neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 4.2.2008 mal súd prvej inštancie preukázané, že na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. Pre uzavretie rozhodcovskej doložky (zmluvy) je nevyhnutný súhlas obidvoch zmluvných strán, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon, pričom od takejto dohody je nevyhnutné rozlišovať prípad, kedy oprávnený jednostranne uvedenie "dojednanie" rozhodcovskej doložky, v obchodných podmienkach ako jednostrannom právnom úkone, na ktorých obsahu nemá povinný (klient) možnosť žiadnym spôsobom participovať. V konečnom dôsledku takýto, s právnymi predpismi nesúladný postup oprávneného, znamená pokus o nezákonné nanútenie rozhodcovského konania povinnému (klientovi), čím sa zhoršuje jeho právne postavenie. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že medzi oprávneným a povinným nebola platne dohodnutá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK, z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu a preto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom a exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP zastavil. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie zo dňa 4.12.2015, doručené súdu elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom dňa 7.12.2015. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc,. uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe ZoRK. Oprávnený na záver uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného), na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Vzdialenosť sídla rozhodcovského sudu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla. Z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. V závere predmetného odvolania oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, vydanému v právnom režime Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), v dôsledku čoho podaním odvolania nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej "CSP") zostali zachované aj po 1.7.2016. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 7. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 9. Odvolací súd zistil, že v danom prípade bola dňa 11.2.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.620,50 eur istiny s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 10654/08 zo dňa 18.11.2008, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 1.12.2008 a vykonateľnosťou dňom 4.12.2008. Právny vzťah bol založený Zmluvou o úvere č. 1232841 uzavretou dňa 4.2.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a vzhľadom na hmotnoprávny obsah záväzkového vzťahu a charakter jeho účastníkov (zmluvných strán) ide o vzťah spotrebiteľský. Povinný svojím podpisom na úverovej zmluve vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasil s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere ich pevným spojením so zmluvou, t.j. v danom prípade ich uvedením na rubovej strane predmetnej zmluvy o úvere. 10. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, odvolací súd považuje za správny právny záver exekučného súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávneným a povinným vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere č. 1232841 zo dňa 4.2.2008. 11. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučným titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany, smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. 12. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii preto musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia alebo iného titulu upraveného § 41 EP byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. 13. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Exekučný súd zároveň má povinnosť počas výkonu exekúcie zisťovať, či nie je naplnená niektorá z podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 EP. 14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom je odvodená v prvom rade od právomoci rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodnutia o spornom práve účastníkov. V prípade neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky je rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nulitným aktom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky nie je preskúmavaním rozhodcovského konania, ale predstavuje skúmanie formálnej podmienky vykonateľnosti rozhodnutia (z hľadiska legitimity orgánu, ktorý rozhodnutie vydal). 16. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a v čase predmetného rozhodcovského konania, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 17. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK v cit. znení rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 18. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie jej písomnej formy, čím nespĺňa náležitosti písomnej formy vyžadovanej § 4 ods. 2 ZoRK. Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie dôvodil zo skutočnosti, že obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy účastníkov nie sú osobitne podpísané zmluvnými stranami. Súčasne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyslovil názor, že s poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. 19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. 20. Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama osebe neznamená, ani nevyvoláva nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. 21. Účastníci právneho vzťahu teda môžu uzavrieť buď osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu, alebo majú možnosť dojednať si rozhodcovskú doložku, ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy. 22. Ustanovenie § 4 ods. 2 druhá veta ZoRK v cit. znení umožňuje uzavretie rozhodcovskej doložky aj vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 23. Podľa dôvodovej správy k ZoRK, podstatnej pre teleologický (zákonodarcom sledovaný) účel a cieľ zákona sa inkorporácia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy nevylučuje. Dôvodová správa uvádza, "rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente". 24. Pokiaľ je z obsahu samotnej, účastníkmi riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ZoRK nesporne zachovaná. 25. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti jej písomnej formy je tak podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. 26. Kritérium subjektívnej vedomosti spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany), existujúce najneskôr v čase uzavretia zmluvy o tom, že zmluva v texte alebo v obchodných podmienkach obsahuje aj rozhodcovskú doložku a jeho nesporná vedomosť o založení právomoci rozhodcovského súdu, sú podstatné a rozhodujúce pre zistenie, či podpisom zmluvy spotrebiteľ vyjadril svoju vôľu s takouto doložkou súhlasiť (samozrejme pri súčasnom zachovaní práva na podanie žaloby na súde), alebo či bola len súčasťou dodávateľom jednostranne predložených podmienok sledujúcich záujem a výhodnejšiu pozíciu dodávateľa, ktorý nemal skutočný záujem spotrebiteľa o existencii spotrebiteľskej doložky oboznámiť. 27. Z tohto hľadiska je preto ďalej podstatné aj to, akú formu majú nepodpísané obchodné podmienky deklarované dodávateľom ako "neoddeliteľná súčasť zmluvy", t.j. či v čase predloženia zmluvy spotrebiteľovi skutočne boli jej súčasťou a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli so zmluvou pevne spojené, alebo či boli spotrebiteľovi inak preukázateľne a bez pochybností odovzdané. Len tak je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že znenie obchodných podmienok predložených súdu zo strany oprávneného (dodávateľa) je skutočne znením, ktoré oprávnený deklaruje ako znenie, s ktorým povinný vyjadril pri podpise zmluvy súhlas a vôľu toto znenie vrátane rozhodcovskej doložky prijať a byť ňou viazaný. Inak je v pochybnostiach vadu podpisu obchodných podmienok potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa. 28. Odvolací súd je toho názoru, že nedostatok podpisu nie je možné a správne paušálne exekučným súdom hodnotiť ako vadu písomnej formy rozhodcovskej doložky, ale je potrebné existenciu jej obligatórnej formy v každom prípade individuálne skúmať a to v závislosti od osobitostí kauzy, ktoré vyplývajú práve zo zmluvy a formy obchodných podmienok v jednotlivých spotrebiteľských záväzkových vzťahoch. 29. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR č.k. 2Cdo 245/2010, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje odvolací súd uvádza, že v danej veci išlo o inú kauzu. Rozdielnosť oproti prejednávanej veci spočívala v tom, že vo veci 2Cdo 245/2010 išlo o zrejmý rozpor ohľadne platného dojednania rozhodcovskej doložky obsiahnutej v nepodpísaných obchodných podmienkach, ktoré neboli pevne spojené s hlavnou zmluvou, nakoľko povinný dojednanie rozhodcovskej doložky spochybňoval, pričom poukazoval predovšetkým na odňatie prejednania sporu z právomoci všeobecných súdov a podriadenie sa výlučnej právomoci rozhodcovského súdu, vyplývajúce z rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, v predmetnej veci skúmal, či znenie obchodných podmienok predložených exekučnému súdu, ktoré neboli pevne spojené so zmluvou, bolo identické so znením obsahujúcim rozhodcovskú doložku, s ktorým mal povinný vyjadriť súhlas a či je tento prejav vôle jasný a nesporný. 30. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie výlučne na základe konštatovania nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky a to bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, s prihliadnutím na prípadné osobitosti predmetnej kauzy. 32. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie existencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky účastníkov, t.j. v danom prípade na zistenie, či v čase predloženia zmluvy povinnému skutočne boli obchodné podmienky jej neoddeliteľnou súčasťou a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli so zmluvou pevne spojené, v dôsledku čoho bude možné jednoznačne ustáliť záver o subjektívnej vedomosti povinného existujúcej najneskôr v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere o tom, že predmetná zmluva v obchodných podmienkach obsahuje aj rozhodcovskú doložku a o nespornej vedomosti povinného o založení právomoci rozhodcovského súdu a za týmto účelom sa ako potrebné javí, aby sa súd prvej inštancie oboznámil s originálom predmetnej zmluvy o úvere a jej neoddeliteľných súčastí. 33. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť, či je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa uvedených záverov odvolacieho súdu, a to aj s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, založeného medzi oprávneným a povinným predmetnou zmluvou o úvere a ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že tu dôvod na zastavenie exekúcie je, následne opätovne exekúciu zastaviť. Ak súd prvej inštancie dôvod na zastavenie exekúcie nezistí, súdny exekútor bude vo vykonávaní exekúcie ďalej pokračovať. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).