Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209275 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409209275.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : H.. Y. S., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX, O., zastúpený Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Bratislava, Nejedlého 47, proti žalovanej : H.. U. S., nar. X. X. XXXX, bytom D. XX, O., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. 9. 2016 č.k. 25C/331/2009 - 611, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal : osobné motorové vozidlo Y. I., X.X Y., výrobné číslo vozidla B. v hodnote XXX€., majetkovú hodnotu zodpovedajúcu odkupnej hodnote na poistnej zmluve uzavretej s ING životnou poisťovňou, a.s. žalobcom k 3. 1. 2007 v sume 2.727,61 €, majetkovú hodnotu zodpovedajúcu zostatku na účte žalobcu v HVB Bank Slovakia, a.s. č. XXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 3. 1. 2007 v sume 35,66 €, majetkovú hodnotu zodpovedajúcu zostatku na účte žalobcu v ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky č. XXXXXX/XXXX ku dňu 3. 1. 2007 v sume 377,40 €, majetkovú hodnotu zodpovedajúcu peňažným prostriedkom v sume 18.261,05 € a dlh voči veriteľke B. S., nar. X. X. XXXX, bytom V. Z. XXXX/XX W., vo výške 315,34 €. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal : byt č. XX na X.poschodí bytového domu na D. XX B. O., súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome na pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX, okres O. H., obec O., katastrálne územie Dúbravka, spoluvlastnícky podiel na pozemku vo výške XXX/XXXXX, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava , katastrálnym odborom, v hodnote 94.000 €, ďalej postele 2 ks v hodnote 138,39 €, 1 skrinkový nábytok - 1 celok v hodnote 151,69 €, pracovná stolička 1 ks v hodnote 1,73 €, stôl okrúhly 1 ks v hodnote 7,97 €, stoličky 4 ks v hodnote 1,32 €, príbory 1 celok v hodnote 2,40 € taniere a misky v hodnote 0 €, obývacia stena 1 celok v hodnote 12,60 € sedacia súprava 1 ks v hodnote 54,50 €, posteľ rozkladacia 1 ks v hodnote 14,58 €, písací stolík 1 ks v hodnote 12,77 €, váľanda výklopná 1 ks v hodnote 2,16 €, stoličky biele 2 ks v hodnote 0,76 €, skrine F. 2 ks v hodnote 4,74 €, perináky biele 2 ks v hodnote 5,48 €, botník svetlý 1 ks v hodnote 28,30 €, koberce 3 ks v hodnote 26,65 €, vstavaná skriňa 1 celok v hodnote 178,68 €, práčka I. v hodnote 4,57 €, chladnička s mrazničkou A. v hodnote 64,66 €, televízny prijímač R. v hodnote 1,71 €, mixér A. v hodnote 2,57 €. Zároveň žalovanú zaviazal na vyrovnanie podielov na vyporiadavanom majetku zaplatiť žalobcovi sumu 36.490,90 € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcu a aj žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok každého po 1.751,26 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tatrabanke, a.s., rovnako tak UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočke zahraničnej banky, ako aj Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s., priznal nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov. Znalcom H.. X. Y., tiež H.. X. K.,P.. I.. Q. U. a H.. X. Y. priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania podľa osobitného predpisu. Napokon priznal nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov aj svedkyni H. V.. 2/ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že do zaniknutého BSM strán sporu, ako majetok, ktorý je potrebné vyporiadať, patrili byt č. XX na X. poschodí bytového domu na D. T. v O., súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome na pozemku parcelné č. XXXX, XXXX, zapísaný liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku v podiele XXX/XXXXX v hodnote 94.000 €, zariadenie bytu v celkovej hodnote 643,73 €, ktoré tvorili postele - 2 ks spolu v hodnote 138,39 €, skrinkový nábytok - 1 celok v hodnote 151,69 €, pracovná stolička 1 ks v hodnote 1,73 €, stôl okrúhly - 1 ks v hodnote 7,97 €, stoličky - 4 ks v hodnote 1,32 €, príbory - 1 celok v hodnote 2,40 €, taniere a misky v hodnote 0,00 €, obývacia stena - 1 celok v hodnote 12,60 €, sedacia súprava - 1 ks v hodnote 54,50 €, posteľ rozkladacia - 1 ks v hodnote 14,58 €, písací stolík - 1 ks v hodnote 12,77 €, váľanda výklopná - 1 ks v hodnote 2,16 €, stoličky biele - 2 ks v hodnote 0,76 €, skrine F. - 2 ks. v hodnote 4,74 €, perináky biele - 2 ks v hodnote 5,48 €, Botník svetlý - 1 ks v hodnote 28,30 €, koberce - 3 ks v hodnote 26,65 € a vstavaná skriňa - 1 celok v hodnote 178,68 € elektrické zariadenia v celkovej hodnote 73,05 €, ktoré tvorili práčka I. v hodnote 4,57 €, chladnička s mrazničkou A. v hodnote 64,66€, televízny prijímač R. v hodnote 1,71 € a mixér A. v hodnote 2,57 €, osobné motorové vozidlo Y. I., X.X Y., výrobné číslo vozidla B. v hodnote 632 €, majetková hodnota zodpovedajúca odkupnej hodnote na poistnej zmluve uzavretej žalobcom k 3. 1. 2007 v sume 2.727,61 €, majetková hodnota zodpovedajúca zostatku na účte žalobcu č. XXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 3. 1. 2007 v sume 35,66 €, majetková hodnota zodpovedajúca zostatku na účte žalobcu v ING BANK N.V., pobočka zahraničnej banky č. XXXXXX/XXXX ku dňu 3. 1. 2007 v sume 377,40 €, majetková hodnota zodpovedajúca peňažným prostriedkom v sume 18.261,05 €. 3/ Z ust. § 149 ods. 3 Obč. zák. je zrejmé, že pokiaľ sa rozvedení manželia nedohodnú na vyporiadaní zaniknutého BSM, rozhodne o tejto otázke súd. V predmetnej veci sa strany sporu o vyporiadaní BSM nedohodli a keďže do podania žalobného návrhu neuplynula 3 ročná lehota potrebná na nastúpenie právnych následkov vyporiadania zo zákona, súd prvej inštancie vec prejednal a vyporiadal veci, ktoré patrili do ich zaniknutého BSM podľa zásad obsiahnutých v citovanom ustanovení § 150 Obč. zák. Čo sa týka okruhu vecí, ktoré bolo potrebné vyporiadať, v prípade niektorých vecí a majetkových hodnôt názory strán sporu vznikol medzi účastníkmi spor o to, či sa stali, prípadne či boli v čase zániku manželstva súčasťou zaniknutého BSM účastníkov. Je treba konštatovať, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že súčasťou ich zaniknutého BSM boli všetky hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku, ako aj nehnuteľnosť. Strany sporu zároveň napokon nerozporovali ani znaleckým posudkom určené hodnoty týchto vecí. Týmito vecami, nakoľko aj súd prvej inštancie dospel k totožným záverom, sa preto podrobne nezaoberal. Zaoberal sa ale bližšie sumou zodpovedajúcou dvom výberom hotovosti, ktoré žalobca realizoval zo svojho účtu 23. 3. 2005 v sume 200.000 Sk (6.638,78 €) a 29. 3. 2005 v sume 360.000 Sk (11.949,81 €). Samotný žalobca v konaní uviedol, že prostriedky v sume 560.000 Sk vložené na účet XXXXXXXXXX/XXXX patrili jemu a následne boli takmer všetky (550.000 Sk) presunuté na termínovaný účet transakciou, ktorú žalobca realizoval 29. 3. 2005, príkazom na úhradu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom V. H. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 550.000 Sk (18.256,66 €) a následne 31. 10. 2005 vybral žalobca v hotovosti sumu 550.132,50 Sk (18.261,05 €). Prvoinštančný súd túto sumu považoval za peňažné prostriedky patriace do BSM, ktoré žalobca vybral z účtu a nepreukázal, že boli následne použité v BSM a teda majetkovú hodnotu, ktorú je potrebné vysporiadať. V tejto súvislosti súd poukazoval na rozporné tvrdenia žalobcu, kedy raz tvrdil, že tieto prostriedky boli použité na splátku úveru, resp. v súvislosti s kúpou bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM - bytu na D. ulici (č. l. 296 v spise), na inom mieste zase tvrdil, že boli použité na vrátenie pôžičky poskytnutej matkou žalobcu v súvislosti s kúpou bytu na D. T.. V tejto súvislosti súd tiež zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že v roku 2004 práve v období kúpy bytu na D. ulici boli na účet žalobcu poukázané v dvoch transakciách prostriedky z medziúveru č. XXXXXXX X XX, vyplatené na účet žalobcu v dvoch splátkach (27. 5. 2004 vo výške 15.933,08 € a 26. 7. 2004 vo výške 3.950,08 €) spolu vo výške 19.883,16 €. Tvrdenie žalobcu, že pôžička od jeho matky vo výške 400.000 Sk bola použitá v súvislosti s kúpou bytu na D. súd s ohľadom na vyššie uvedené považoval súd prvej inštancie za nepreukázané. Zároveň je potrebné uviesť, že v roku 28. 2. 2005 bola na účet žalobcu pripísaná suma 455.000 Sk (15.086,21 €), ktorá podľa tvrdenia žalobcu pochádzala z termínovaného účtu. 4/ Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovanej o výške úspor, ktoré si mal žalobca počas manželstva s ohľadom na výšku príjmu vytvoriť, k žalovanou tvrdenej výške žalobcových úspor 120.000 € resp. peňažných prostriedkov vo výške 136.626,17 € súd uzavrel, že z dôkazov vykonaných v konaní žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by takúto sumu žalobca použil na vlastný oddelený majetok, resp. že by ju použil v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Obč. zák. V konaní bolo nesporné, že príjem žalobcu bol niekoľko násobne vyšší, ako príjem žalovanej. S ohľadom na vykonané dokazovanie ohľadom zostatkov na účtoch súd prvej inštancie považoval prostriedky pochádzajúce z príjmov z pracovnej činnosti prevyšujúce zostatky na účtoch ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva strán sporu za spotrebované počas manželstva strán sporu (okrem v predchádzajúcom odseku spomínanej sumy 550.132,50 Sk v prepočte 18.261,05 €). V konaní taktiež nebolo nijakým spôsobom preukázané, že prostriedky, ktoré zo svojho účtu vybral 18. 8. 2006 žalobcov synovec, Š. V., by mali patriť do BSM. Pôžička vo výške 450.000 Sk (14.937,26 €), poskytnutá X. K. na základe zmluvy o pôžičke zo 6. marca 2007 je pohľadávkou žalobcu vzniknutou po zániku BSM, preto sa v tomto konaní nevyporiadava. Skutočnosť, že na poskytnutie tejto pôžičky použil žalobca peňažné prostriedky z BSM nebola v konaní preukázaná, matka žalobcu navyše vo svedeckej výpovedi uviedla, že žalobcovi peňažné prostriedky na poskytnutie tejto pôžičky poskytla. Peňažné prostriedky zo stavebného sporenia detí strán sporu, ktoré žalobca uplatnil v sume 160.000 Sk nepatria podľa ustálenej judikatúry do BSM, ale sa po vložení na účet stavebného sporenia stavajú samostatným majetkom detí, preto ich súd prvej inštancie nevyporiadaval. Obchodné podiely spoločnosti CA Consulting, s.r.o. súd rovnako nevyporiadaval, nakoľko tieto previedli strany sporu na tretiu osobu v roku 2000, teda pred zánikom manželstva a v konaní nebolo preukázané, že by bola žalobcovi poskytnutá protihodnota, ktorú by nespotreboval, resp. ktorú by použil v rozpore s § 145 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie ďalej nevyporiadaval platby súvisiace s užívaním bytu, ktorý je predmetom konania, s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/153/2008-102, v ktorom súd konštatoval, že povinnosť žalobcu je sčasti splnená uhrádzaním výživného a sčasti je splnená pomerom uhrádzaného výživného pripadajúcim na počet osôb žijúcich v domácnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že po rozvode manželstva žalobca neužíval byt v plnom rozsahu a v súčasnosti do bytu chodieva podľa zhodných vyjadrení strán sporu sporadicky. 5/ K spoločným dlhom, resp. záväzkom strán sporu, súd prvej inštancie uviedol, že dlhy manželov nie sú považované za predmet BSM, je však potrebné ich vyporiadať. Medzi stranami sporu nebola sporné, že počas manželstva im matka žalobcu poskytla pôžičku vo výške 10.000 Sk (331,94 €), z ktorej jej žalovaná vrátila 500 Sk (16,60 €). Táto pôžička, ako aj vrátenie jej časti, vyplynuli aj zo svedeckej výpovede matky žalobcu. Poskytnutie pôžičky 50.000 Sk (1.659,70 €), ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu poskytnutá rodičom žalovanej z prostriedkov BSM, žalobca v konaní nepreukázal, poprela ju tak žalovaná ako aj jej matka vo svedeckej výpovedi. Súd prvej inštancie v konaní nevyporiadaval dlh, ktorý mali strany sporu voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., vzniknutý pôvodne zo zmluvy o medziúvere. Tento dlh za strany sporu uhradila sestra žalobcu, H. V. a následne si ho po zániku uplatnila v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/48/2007, ktoré bolo skončené právoplatným rozsudkom, ktorým súd uložil žalobcovi a žalovanej povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sestre žalobcu sumu 202.023 Sk (6.705,94 €) s príslušenstvom. Neuhradili ho teda strany sporu jeden za druhého, bol uhradený treťou osobou. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalobca si v osobitnom konaní vedenom na tamojšom súde uplatňuje voči žalovanej nárok v sume, ktorú podľa svojho tvrdenia uhradil svojej sestre z titulu jej regresného nároku ručiteľky v pôvodnej zmluve o stavebnom sporení. 6/ Strany sporu v priebehu konania nakoniec netrvali na vyporiadaní bicyklov, kníh (tak odborných kníh, kuchárskych kníh ako napokon aj série kníh Dejiny umenia), izbových kvetín, prostriedkov z doplnkové dôchodkové sporenia, 30 kusov emisií H. W. emitenta Slovensko - holandský investičný fond, a.s. konvice I. (tá však bola darom pre všetkých a teda do BSM ani nepatrila). S poukazom na to súd prvej inštancie rešpektoval dispozíciu účastníkov s predmetom konania v tom zmysle slova, že vyporiadal len tie veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom tohto konania. 7/ K otázke výšky podielov účastníkov na majetku v zaniknutom BSM súd prvej inštancie uviedol, že pre účely určenia podielu účastníkov pri vyporiadaní, z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok stanovenie rozdielnych podielov, a preto v zmysle ustanovenia § 150 Obč. zák. vychádzal z toho, podiely oboch účastníkov na majetku v BSM sú rovnaké. Samotná disproporcia v príjmoch strán sporu nemôže sama o sebe viesť k určenie rozdielnych podielov na vyporiadavanom majetku. Je tiež potrebné uviesť, že dispropocia v príjmoch bola riešená v osobitnom konaní vedenom na tamojšom súde, v ktorom sa žalobca zaviazal uhrádzať žalovanej výživné, ako vtedajšej manželke. Keďže iné skutočnosti, ktoré by boli pre účely posúdenia tejto otázky relevantné, v konaní preukázané neboli, neboli splnené predpoklady na to, aby súd vychádzal z rozdielnych podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku. Čo sa týka samotného prikázania vecí a majetkových hodnôt do výlučného vlastníctva niektorého z účastníkov, súd prvej inštancie prikázal jednotlivé veci podľa stavu, ako ich strany sporu užívali, resp. vo vzťahu k majetkovým hodnotám prihliadal na to, že sa jednalo o majetkové hodnoty zodpovedajúce zostatkom na účtoch žalobcu, odkupnej hodnote poistnej zmluvy uzavretej žalobcom a majetkovú hodnotu, ktorú súd považoval za zodpovedajúcu peňažným prostriedkom, ktoré žalobca vybral z účtu z banky a nepreukázal, že boli následne použité v BSM, hoci preukázateľne do BSM patrili. Pri prikázaní bytu prihliadol na skutočnosť, že žalovaná v byte od rozvodu manželstva býva, v súčasnosti s mladším spoločným synom strán sporu, pričom žalobca sa v byte v súčasnosti takmer vôbec nezdržiava. Pri ustálení náhrady na vyrovnanie podielov vychádzal súd prvej inštancie z celkovej hodnoty vyporiadavaného majetku vo vzťahu k majetku prikazovaného stranám sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi súd prikázal majetok, resp. majetkové hodnoty v celkovej hodnote 22.033,72 €, na vyporiadanie podielov patrí žalovanej suma náhrada vo výške 11.016,86 €, znížená o polovicu dlhu voči matke žalobcu (157,67 €) prikázaného žalobcovi, ale zároveň zvýšená o sumu 8,30 €, teda polovicu sumy, ktorú žalovaná matke žalobcu už uhradila, teda suma 10.867,49 €. Žalovanej prikázal súd majetok v hodnote 94.716,78 €, na vyporiadanie podielov by patrila žalobcovi náhrada vo výške 47.358,39 €. Žalovanej teda súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu na vyrovnanie podielov v sume rozdielu náhrad patriacim stranám sporu teda v sume 36.490,90 €. Vzhľadom na výšku sumy súd prvej inštancie uložil dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti žalovanej pri rešpektovaní záujmov žalobcu na vyplatení tejto sumy. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 143, § 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Obč. zák. 8/ Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadal prvoinštančný súd na skutočnosť, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech, kedy súd videl procesný úspech, resp. neúspech v tom, aký veľký podiel na vyporiadavanom majetku sporovým stranám pripadá. Súd zároveň rozhodoval o nárokoch ostatných osôb v konaní (znalci, finančné inštitúcie, svedok). O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté s prihliadnutím na ich účelnosť a odôvodnenosť vyšším súdnym úradníkom v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, s prihliadnutím na uhradené preddavky strán sporu. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, kedy na úhradu zaviazal každú zo sporových strán vo výške jednej polovice. Základom poplatku bola hodnota celého vyporiadavaného majetku v BSM, teda suma 116.750,50 €, z ktorej 3 % sú 3.502,26 €. Každá zo strán sporu má tak povinnosť hradiť súdny poplatok vo výške 1.751,26 €. 9/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu. V odvolaní poukazoval na to, že ešte svojím podaním zo dňa 28. 10. 2014 sa rozhodol vziať svoj návrh na vyporiadanie BSM späť, vzhľadom na to, že konanie v tom čase trvalo už päť rokov, napriek tomu súd prvej inštancie svojvoľne pokračoval v konaní, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal ďalej, že priznaná majetková hodnota zodpovedajúca údajným prostriedkom v sume 18.261,05 € je absolútne nereálna, žiadna takáto suma k dátumu rozvodu 3. 1. 2007 neexistovala, o čom svedčia zostatky ako v Tatra banke, a.s., tak aj v ďalších bankách. Súd prvej inštancie mal k dispozícii detailné bankové výpisy a výpovede strán sporu o pohyboch na účtoch, preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Realitnej kancelárii bolo zaplatené nielen 120.000,- Sk ako provízia, ale aj 300.000,- Sk ako rozdiel cien 4-izbového bytu na D. ul. XX a dvojizbového bytu na P. X, spolu 420.000,- Sk, čo bolo uvedené na pojednávaní. Žalovaná tvrdí, že uhrádzala platby v súvislosti so stavebným sporením, hoci žalovaná uhradila len niekoľko mesiacov. Viac ako polovicu stavebného sporenia našetril žalobca, vrátane stavebného sporenia pre ich deti, na čo súd neprihliadal. Tvrdenie, že žalovanej bol 3. 10. 1989 pridelený byt sa nezakladá na pravde, nakoľko manželstvo bolo uzavreté 9. 9. 1989. Takže garzónku na S. dostali už ako manželia. Súdu žalobca preukázal pohyby na účtoch a účel použitia finančných prostriedkov od februára 2004 do októbra 2005. Súd neskúmal použitie finančných prostriedkov od 31. 10. 2005 do 3. 1. 2007 a tak zistený skutkový stav neobstojí. Znalecký posudok H.. X. K. na byt na D. XX vypracovaný dňa 1. 12. 2011 a aktualizovaný dňa 23. 9. 2014 nestanovuje cenu bytu k dátumu rozvodu, t.j. k 3. 1. 2007, ale k dátumu vypracovania znaleckého posudku. Aj keď uvedená cena za čiastočne upravený 4-izbový byt v lokalite O. - P. vo výške 94.000 € je výrazne podhodnotená, jej hodnotu nespochybňoval. Obidve pôžičky od jeho matky B. S. neboli bezúročné. V návrhu na vrátenie dlhu z 1.pôžičky 10.000,- Sk žiadala jeho matka o vrátenie sumy zníženej o 500,- Sk vrátane úrokov z omeškania, ktoré jej však v rozsudku neboli priznané. Úroky z 2. pôžičky spolu s istinou vo výške 415.000,- Sk boli vrátené jeho matke po výbere z termínovaného účtu dňa 31. 10. 2005, čo bolo potvrdené na pojednávaní. Výber 550.132,50 Sk bol výber z termínovaného účtu, kde boli uložené peniaze z PSS, a.s. medziúveru. Zvyšok peňazí 550.132,50 Sk - 415.000,- Sk = 135.132,50 Sk bol použitý na rekonštrukciu bytu a nebol použitý v rozpore s § 145 ods. 1 Obč. zák., čo žalobca uviedol na pojednávaní. Súd peňažné transakcie za obdobie od 31. 10. 2005 do 3. 1. 2007 bližšie neskúmal - napr. celorodinnú dovolenku v D. v cene cca 2.000 € a ďalšie - ale rozhodol sa zvýhodniť žalovanú bezdôvodným priradením virtuálnej sumy 18.261,05 € v jeho prospech, pričom žalovanej nechal kompletne zariadený 4-izbový byt za 36.490,90 €. Nakoľko žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nevie, ako si v 53. rokoch vyrieši z tejto sumy svoje bývanie pri cenách 1- izbových bytov v Bratislave. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne B. S. suma 18.261,60 € t.j. 550.132,50 Sk nie je majetkovou hodnotou, ktorú je potrebné vysporiadať. Peniaze boli použité pre potreby rodiny (rekonštrukcia bytu, kúpa zariadení do bytu, dovolenky a pod.). Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukazovala na to, že žalobca sa počas konania snažil iba predlžovať čas s cieľom zneprehľadniť už aj tak neprehľadnú situáciu, týkajúcu sa jeho hospodárenia so spoločnými prostriedkami (prevody prostriedkov na jeho sestru, tvrdenie o pôžičkách od jeho matky, o pôžičke jej rodičom). Potvrdila, že majetková hodnota zodpovedajúca peňažným prostriedkom vo výške 18.261,05 € k dátumu rozvodu neexistovala - prinajmenšom nie na účtoch žalobcu, ktorými disponoval, a to z jednoduchého dôvodu - prostriedky, ktorými disponoval, boli presúvané na účet jeho sestry H.. H. V., následne z tohto účtu vyberané a použité nevedno kde. Suma 420.000,- Sk bola výslednou sumou uhradenou realitnej kancelárii v r. 2004 a pochádzala zo stavebného sporenia, detaily transferov z PSS, a.s. ako aj detaily úhrad realitnej kancelárii sú súčasťou spisu. Splátky do PSS, a.s. uhrádzala žalovaná od apríla 2005 (odvtedy, ako ich prestal hradiť žalobca), a to až do júna 2006, t.j. 15 mesiacov. Takisto uhradila v decembri 2006 polovicu splátky z omeškania a chcela pokračovať v uhrádzaní dlhu voči PSS, a.s. aj v r. 2007, ale ručiteľka H.. V. H. (sestra žalobcu) vyplatila celú dlžnú sumu v januári 2007, bez toho, aby žalovaná mala o tom dopredu vedomosť. Byt na S. T.. (garsónka) jej bol pridelený jej zamestnávateľom skutočne až po uzavretí manželstva so žalobcom, avšak sa jednalo o byt, o ktorý požiadala ešte v r. 1986 a ktorý spadal do kategórie družstevno-stabilizačných obecných bytov, prideľovaných zamestnancom SAV (čo žalobca nebol). Čo sa týka použitia finančných prostriedkov žalobcu v období od 31. 10. 2005 do 3. 1. 2007, súhlasí - ak by súd vec vrátil súdu prvej inštancie - aby žalobca vysvetlil, ako naložil s prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v spomínanom období, keďže na zabezpečenie potrieb rodiny použil z týchto prostriedkov oveľa menej, ako na svoju potrebu. Hodnotu bytu na D. T.. nespochybnila žiadna zo strán sporu. Pôžičku vo výške 10.000,- Sk od žalobcovej matky žalovaná nespochybňovala, aj keď mala za to, že bola bezúročná. Čo ale žalovaná spochybňuje, je pôžička vo výške 400.000,- Sk, ktorá mala byť vrátená práve z termínovaného účtu žalobcovej sestry v októbri 2005. Žalovaná trvala na tom, že takáto pôžička nikdy neexistovala a na výmenu a rekonštrukciu bytu na D. T.. XX boli použité prostriedky zo stavebného sporenia. Transakcie súvisiace s výmenou bytu na P. X na byt na D. XX boli detailne zdokladované a na túto výmenu boli použité prostriedky z PSS, a.s. v prípade peňažných transakcií za obdobie od 31. 10. 2005 do 3. 1. 2007 sa vyjadrila v predošlom texte tohto vyjadrenia. K tvrdeniu žalobcu, že nevie, ako si v 53. rokoch vyrieši zo sumy 36.490,90 € bývanie pri cenách jednoizbových bytov v O. uviedla, že v minulosti (v r. 2013) na pojednávanie o zvýšenie výživného na vtedy mal. syna Q. sa žalobca vyjadril, že v apríli 2013 mu bola schválená hypotéka, ktorú začne splácať od júna 2013 vo výške 230 € mesačne, pričom hypotéku si zobral vo výške 30.000 € za účelom kúpy nehnuteľnosti. 11/ Ďalšie podania, týkajúce sa veci, strany sporu neučinili. 12/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 15/ Podľa § 149 ods. 3 Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 16/ Podľa § 150 Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 17/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním a predmetom vyporiadania je aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí (napr. poberanie nájmu, náhrada škody z veci v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve a pod.). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. 18/ Prvoinštančný súd správne vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli také okolnosti, ktoré by umožňovali určenie podielov v rozdielnej výške. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM chápe skôr ako výnimku; presnejšie by bolo uviesť, že rovnaké podiely predstavujú východisko pri vyporiadaní BSM a prípadný iný než rovnaký podiel znamená od tejto východiskovej úvahy odklon. Takýto odklon však prichádza do úvahy, len ak v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré stanovenie iného než rovnakého podielu odôvodňujú. Predovšetkým je nutné prihliadať na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa ten - ktorý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, vrátane starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. To znamená, že ak sa obaja manželia starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie rodiny, rozdelí sa majetok medzi nich spravidla rovnakým dielom. Uvedené východzie stanovisko o rovnosti podielov nemožno použiť v prípade, ak niektorý z manželov konal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval. V prejednávanej právnej veci takéto skutočnosti o nezodpovednom konaní či nedostatočnej starostlivosti o rodinu zo strany ani jedného z bývalých manželov dokazovaním zistené neboli, preto nebol daný dôvod na odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Dôvod na odklon od spomínanej zásady nemôže predstavovať ani skutočnosť, že jeden z manželov dosahoval počas trvania manželstva hoci aj výrazne vyšší príjem, než ten druhý. Nemožno totiž pominúť skutočnosť, že do zásady rovnakých podielov pri vyporiadaní BSM sa premieta ust. § 18 Zák. o rod., podľa ktorého majú muž a žena v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Odvolací súd dodáva, že súd pri rozhodovaní nemôže brať ohľad na potreby či možnosti výlučne jednej zo strán sporu, ale musí zohľadňovať práva (a povinnosti) aj druhej strany v spore. 19/ K námietke žalobcu, že žalobný návrh vzal počas konania späť avšak súd prvej inštancie v konaní napriek tomu pokračoval, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom. Ako je zrejmé zo spisového materiálu, žalovaná na pojednávaní dňa 28. 10. 2014 (zápisnica z pojednávania na č.l. 490, 491 spisu) uviedla, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. 10. 2014 č.k. 25C/ 331/2009 - 493 v súlade s v tom čase účinným ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. konanie nezastavil. Nedošlo teda k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý súdny proces. V prípade zmlúv o stavebnom sporení v prospech maloletých detí peňažné prostriedky z tohto stavebného sporenia predstavujú vlastné prostriedky maloletého dieťaťa, ktoré nie sú súčasťou spoločného imania manželov (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Je irelevantné, že tieto peňažné prostriedky boli uložené na účet stavebného sporenia za trvania manželstva účastníkov z ich spoločných prostriedkov, preto súd prvej inštancie správne tieto prostriedky do masy BSM, ktorú bolo potrebné vyporiadať, nezahrnul. 20/ Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom on nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 Obč. zák., teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z účtu urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého manžela nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých súm nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak, ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané ich použitie v súlade s § 144 a nasl. Obč. zák. Takáto požiadavka vyplýva aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich vrátiť. (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1135/2005). Žalobca v danom prípade nevedel vyprodukovať také dôkazy, ktoré by vierohodne preukázali, na aký účel boli použité prostriedky v sume 18. 261,05 €. K jeho námietke, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne použitím finančných prostriedkov od 31. 10. 2005 do 3. 1. 2007 nutno poznamenať, že vyporiadanie BSM neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. 20/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie. 21/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, rovnako tak o výdavkoch, ktoré vznikli v priebehu sporu ďalším subjektom, zúčastneným na konaní. 22/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).