Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/582/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409214078 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409214078.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a Fridrich Paľko, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Ľ. Y., W.. XX.X.XXXX, F. M. XX, XXX XX F., pre vymoženie istiny 671,15 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod č. EX 13249/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3071/2009-41 zo dňa 18.09.2015, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3071/2009-41 zo dňa 18.09.2015 p o t v r d z u j e . Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) prvou výrokovou vetou napadnutého uznesenia exekúciu zastavil, druhým výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a tretím výrokom povinnému nepriznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že dňa 04.1.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 15061/09 zo dňa 18.09.2009. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pokiaľ ide o právnu úpravu doručovania písomnosti v rozhodcovskom konaní tak platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia predpísaným spôsobom s vyznačením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ je potrebné podľa § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, za súčasného splnenia troch kumulatívnych podmienok, a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nedôjde k splneniu ktorejkoľvek zo zákonne predpokladaných podmienok, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. Súd prvej inštancie v rámci skúmania podmienok si vyžiadal od stáleho rozhodcovského súdu spisový materiál, z ktorého mal za preukázané, že predmetný exekučný titulu bol povinnému doručovaný na adresu M. XX U. F.. Z uvedenej adresy sa vrátila neprevzatá zásielka rozhodcovi späť s vyznačením pošty „adresát neznámy“. Následne príslušný rozhodcovský súd doručoval povinnému exekučný titul na adresu U. XX U. Y., z ktorej sa vrátila nedoručená zásielka s vyznačením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Exekučný súd ďalej konštatuje, že z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, že sa na uvedenej adrese povinný v čase doručovania exekučného titulu reálne zdržiaval a v tejto súvislosti nie je možné pre uvedený pokus o doručenie aplikovať fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň poukázal na fakt, že adresa U. XX U. Y. bola adresou bydliska povinného od 29.06.2007 do 29.06.2008, či mimo obdobia, kedy bol na uvedenú adresu doručovaný povinnému rozhodcovský rozsudok (16.10.2009). Súd prvej inštancie skonštatoval, že povinný sa v čase doručovania exekučného titulu nezdržiaval na adrese nahláseného trvalého pobytu, t.j. M. XX U. F.. Povinnosťou rozhodcovského súdu bolo šetriť pobyt povinného, čo z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva. Na uvedenom nemení nič ani prípadná „dohoda“ medzi oprávneným a povinným o doručovaní písomností, nakoľko by takýto postup bol v rozpore s ustanovením § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý existenciu akýchkoľvek dohôd o doručovaní vylučuje. Nakoľko exekučný titul nebol povinnému účinne doručený, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa nestal spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu, a preto exekúciu voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. V súvislosti s II. výrokovou vetou napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že súdny exekútor má v danej veci právo na náhradu trov exekúcie v plnej výške 39,83 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu. V súvislosti s III. výrokovou vetou napadnutého uznesenia exekučný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že povinnému náhradu nepriznal, nakoľko v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov rozsiahleho odvolania možno konštatovať, že súd prvej inštancie (exekučný súd) rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj argument, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax slovenských a európskych súdov (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013 a sp. zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18.04.2010, rozsudok sp. zn. C-472-11 zo dňa 21.02.2013 vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/44/2012 zo dňa 24.05.2012). Oprávnený uviedol, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s oboma rozsudkami nakladať rovnako, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Oprávnený tvrdí, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania, pri revízii tohto typu exekučného titulu je limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou podľa § 40 a nasl. ZoRK, ktorá mu umožňuje nájsť hranice jeho právomoci a odlíšiť sa tak od právomoci všeobecného súdu konajúceho o zrušení rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený namietol, že exekučný súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd rozhodol v rozpore s dobrými mravmi, má za to, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, túto doložku považuje za platnú. Zároveň nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa oprávneného posudzovaná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto v takomto type zmluvy nemusela byť ako podstatná náležitosť uvedená o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok na základe podmienok, ktoré si vyberajú klienti. Oprávnený rovnako poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti dohodnutých úrokov z omeškania, ktoré predstavujú sankciu a postihujú dlžníka, ak poruší svoje zmluvné povinnosti. V neposlednom rade uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. 3. Súd prvej inštancie vyzval povinného výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 03.05.2016, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k obsahu podaného odvolania. Povinný sa k obsahu odvolania oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „CSP“/) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Odvolací súd má z obsahu predloženého spisu za preukázané, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30.11.2009, spísaného u súdneho exekútora, doručený Okresnému súdu Bratislava IV dňa 23.12.2009, sa vedie exekučné konanie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 15061/09 zo dňa 18.09.2009, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 671,15 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 639,26 Eur od 11.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 215,13 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul sa stal právoplatným dňa 16.11.2009 a vykonateľným dňa 19.11.2009. Dňa 04.01.2010 vydal exekučný súd poverenie č. XXXX XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením uloženej povinnosti zaplatiť sumu 671,15 Eur s príslušenstvom, trovy konania 215,13 Eur a trovy exekúcie, poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2010. Súd prvej inštancie po vykonaní lustrácie a vyžiadaní si rozhodcovského spisu rozhodol uznesením č.k. 16Er/3071/2009-41 zo dňa 18.09.2015 tak, že exekúciu zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne po vecnej aj právnej stránke. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Úspešný účastník, v tomto prípade povinný, si trovy odvolacieho konania neuplatnil, takéto trovy mu ani v odvolacom konaní nevznikli, a preto o nich bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 10. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).