Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/62/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208048 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410208048.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., zastúpeného: JUDr. Anna Besedičová, advokátka, so sídlom Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji proti žalovanej: X.. J. J., nar. X.XX.XXXX, bytom I. X, D., zastúpenej: JUDr. Peter Šumšala, advokát, so sídlom Parenicová 24, Bratislava, adresa pracoviska: Krasovského 13, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.10.2017, č.k. 11C/219/2010-347, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. m e n í tak, že žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. V zostávajúcej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 23.10.2017, č.k. 11C/219/2010-347 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (I.), žalovanej nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (II.), žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške nároku 100% (III.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 143 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 a § 628 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že mal preukázané, že do spoločného majetku manželov počas manželstva patrili a strany nadobudli úspory vedené na osobnom účte žalovanej v ČSOB, a.s., vo výške 45.885,94 eur a v ČSOB, a. s., vo výške 14.285,34 USD s tým, že uvedené účty boli počas trvania manželstva žalovanou zrušené dňa 16.12.2004 a finančné prostriedky boli dňa 16.12.2004 prevedené na účet dcéry účastníkov C. A. vedený v ČSOB, a.s. č.XXXXXXXXXX v mene euro a na účet Veroniky Danišovej vedený v ČSOB, a. s., č. XXXXXXXXXX v mene USD. Ďalej posudzoval ako predbežnú otázku platnosť právneho úkonu darovania uvedených finančných prostriedkov spoločnej dcére žalobcu a žalovanej dňa 16.12.2004 a dospel k záveru, že darovacia zmluva žalobcu a žalovanej ich spoločnej dcére v zmysle ust. § 628 OZ bola platne uzavretá. Vzal do úvahy, že pri obdarovaní manželov deťom bezpodielových spoluvlastníkov je rozhodujúci úmysel darcu - manželov, v danom prípade motivácia darcu, ktorá môže byť ukazovateľom výkladu vôle darcu (riešenie bytovej situácie obdarovanej), a to v spojení so znalosťou potrieb a pomerov obdarovanej darcom jej rodičmi (bola po skončení vysokej školy bez dostatočných prostriedkov potrebných na riešenie bytovej situácie), čo vyplynulo z výsluchu svedkyne aj žalovanej, pričom samotný žalobca tiež spolupôsobil vo fáze výberu pozemku, o čom svedčia aj svedecké výpovede svedkov X.. Ž. O. D.. V prejednávanej veci za rozhodujúci dôkaz považoval výsluch žalovanej a svedeckú výpoveď spoločnej dcéry žalobcu, ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že finančné prostriedky jej boli darované oboma rodičmi, že táto otázka bola medzi nimi všetkými rozoberaná a boli s ňou uzrozumení, pričom žalobca si vo vzťahu k nej neuplatňoval žiadne nároky. Uzavrel, že darovacia zmluva bola uzavretá ohľadne darovania peňažnej čiastky, podmienka odovzdania a prevzatia bola splnená poukázaním finančnej čiastky žalovanou s vedomím a súhlasom žalobcu a s vedomím a súhlasom obdarovanej priamo na jej účet. Poukázal na to, že žalobca už v čase rozvodového konania mal informáciu o prevedení finančných prostriedkov v roku 2004 a pokiaľ nebol s takým postupom - darovaním súhlasný a stotožnený, mal možnosť podniknúť právne kroky na zvrátenie daného stavu, pričom ničím relevantným neuviedol, čo mu bránilo následne postupovať a domáhať sa svojho vlastníckeho práva k úsporám na daných účtoch, a prečo zostal nečinný. Na základe uvedeného dospel k záveru, že ku dňu zániku manželstva t. j. 23.6.2007 žalobca a žalovaná nevlastnili uvedené finančné prostriedky na účtoch, preto nemal čo z označenej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadavať a žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného dôvodu sa ďalej vecne nezaoberal ani relatívnou neplatnosťou právneho úkonu a námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Vo vzťahu ku vkladnej knižke - zostatok vedenej na meno C. A. a finančných prostriedkoch na nej túto položku nevyporiadaval s odkazom na odôvodnenie v poradí svojho prvého rozhodnutia ako aj na dôvody odvolacieho rozhodnutia s tým, že od zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom nedošlo ku zmene skutkového stavu v danej časti. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, hoci vo vzťahu k žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu bola úspešná. Výnimočnosť prípadu a dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov videl v tom, že ide o spor, ktorý možno začať až v prípade, keď sa strany nedohodli o vyporiadaní BSM, ide o spor, kde žalobný návrh môže podať ktorákoľvek zo strán sporu a súd nie je viazaný žalobnými návrhmi strán na spôsob vyporiadania. V priebehu vedenia sporu na súde došlo medzi stranami k čiastočnému mimosúdnemu vyporiadaniu BSM a teda vyporiadanie BSM bolo v konečnom dôsledku obom stranám sporu na prospech, keď sa každému z nich dostala časť spoločného majetku; nemožno tak hovoriť o prevažnom úspechu niektorej zo strán sporu a j keď v konečnom rozhodnutí žalobný návrh v zostávajúcej časti nevyporiadaného BSM zamietol. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške 100 % nároku. Vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, vydaným po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku II., ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že podaniu žaloby nepredchádzala žiadna snaha žalobcu o vyporiadanie BSM mimosúdnou cestou, veci ohľadne majetku potenciálne patriaceho do BSM považovala za urovnané, nakoľko hnuteľné veci nemali už žiadnu hodnotu, motorové vozidlá mali rozdelené podľa užívania s tým, že ak by žalobca prejavil záujem o nejaké hnuteľné veci, nemala by problém mu tieto vydať bez nároku na akékoľvek finančné vyrovnanie. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - garáž, aj vyporiadanie tohto majetku bolo možné spravodlivo docieliť uplynutím zákonnej domnienky 3 rokov, pričom svoju polovicu mala v úmysle previesť na spoločnú dcéru. Ostatné veci označené žalobcom považovala za vymyslené, ktoré nepatrili do majetku v BSM a tvorili väčšinu hodnoty, ktorú žiadal žalobca vyporiadať. Namietala, že podanie nezmyselnej a zjavne nedôvodnej žaloby nemôže byť na jej ujmu a jej náklady na bránenie sa považovala za vynaložené účelovo. Nestotožnila sa s argumentom súdu prvej inštancie, že vyporiadanie BSM dohodou v priebehu súdneho konania bolo v konečnom dôsledku obom stranám sporu na prospech, nakoľko nemala žiadnu možnosť pristúpiť k akejkoľvek dohode so žalobcom pred podaním žaloby. Uviedla, že svojim konaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania a pri obrane svojich práv bola plne úspešná. Zároveň namietala, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nie sú dôvody uvádzané súdom prvej inštancie, na základe ktorých jej nepriznal trovy konania. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku priznal žalobcovi za bezdôvodne a nezákonne podaný návrh voči žalovanej viac ako žalovanej, ktorá bola v konaní 100% úspešná, teda aj keď žalobca nedocielil svojich vymyslených nárokov, docielil priamo škodu na majetku žalovanej, čo je v právnom štáte neprijateľné. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania a priznal jej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. 4. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že v prípade darovania spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov nešlo o bežný úkon darovania, žalovaná s nimi nakladala bez jeho súhlasu a vedomia, z jej strany išlo o rozpor s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že obdarovaná dcéra nevedela na otázky súdu uviesť, v ktorom období peniaze obdržala, nepamätala si darovanú sumu, nevedela, či peniaze obdržala jednorázovo alebo viacerými prevodmi, ani časový odstup a úhrady kúpnej ceny za pozemok, ktorú rovnako nevedela špecifikovať, zároveň uviedla, že pri darovaní nebol nikto prítomný a finančné prostriedky jej prišli na účet. Ďalej poukázal na to, že na stotožnenie podpisu svedkyne na č.l. 36 uviedla, že podpis nie je jej vlastný, listinu nepozná a nevie sa k nej vyjadriť. Mal za to, že dcéra použila finančné prostriedky minimálne v časti 50% kúpnej ceny na nadobudnutie nehnuteľnosti neoprávnene, nakoľko nebola ich vlastníkom a v prípade, že žalovaná peniaze dcére darovala, nemohla previesť na dcéru viac práv ako sama mala, nakoľko žalobca sa svojich práv na prislúchajúci podiel na spoločných úsporách nevzdal, právo na prislúchajúci podiel na dcéru nikdy nepreviedol a peniaze jej nedaroval. Výpovede svedkov D. a Ž. boli podľa jeho názoru neurčité a nepotvrdili tvrdenia žalovanej, nešlo o žiadne cielené hľadanie pozemkovej nehnuteľnosti, ale iba o jedinú prechádzku označených osôb v Pezinku počas vinobrania, na ktorom sa zúčastnili za úplne iným účelom. Uviedol, že zo strany žalovanej išlo o zastierací úkon najmä z dôvodu, že v roku 2004 boli sporové strany manželmi, neboli v rozvodovom konaní, rozmýšľali o stavebnom pozemku pre seba a v tej dobe sa neriešila bytová otázka ich dcéry, ktorá nežila v spoločnej domácnosti, ale už osamostatnená v byte na H.. K., pričom k rozporom v manželstve došlo až v roku 2006, ktoré vyústili do rozvodu manželstva. Až do doby rozvodu manželstva mali strany sporu spoločný účet v banke, nemal vedomosť o prevodoch vykonaných žalovanou a až v roku 2006 na narodeniny dcéry mu bola predložená písomná darovacia zmluva, ktorou mal previesť celý svoj podiel na úsporách na dcéru, ktorej uzatvorenie odmietol z dôvodu rozvratu manželstva v situácii, keď bol nezamestnaný a bez bývania. Vzhľadom na svoju osobnú situáciu nemohol darovať a nedaroval všetky peniaze dcére, pričom dcéra nemala vedomosť o výške peňažného daru, kedy k nemu malo prísť a v čase úkonu darovania mu neoznámila, že nejaký dar, o ktorom on sám nevedel, od neho prijala. Uviedol, že s dcérou sa po rozvode nestretával a až na súde sa dozvedel, že dcéra od neho prijala dar, ktorý nikdy nemal v úmysle jej dať a nedal. Podľa jeho názoru žalovaná ho vedome a úmyselne zbavila peňažných prostriedkov spôsobom, ktorým bolo dodatočné zinscenovanie daru peňazí, ku ktorému úkonu nikdy nedošlo, pričom špekulatívne k dátumu dispozície s účtom uplatnila námietku premlčania, ktoré konanie možno kvalifikovať ako v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že žalovaná prevodom finančných prostriedkov nepochybne zasiahla do jeho práv a oprávnených záujmov a žiadal, aby odvolací súd neuznal uplatnenú námietku premlčania a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že úspory nadobudnuté počas manželstva patria do BSM, ktoré sa vyporiada podľa § 150 Občianskeho zákonníka. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.12.2017, v ktorom uviedla, že z podaného odvolania nevyplýva, ktoré rozhodnutie žalobca napáda a aké nové skutkové okolnosti mal v podanom odvolaní uviesť. K výsluchu dcéry uviedla, že tento sa konal 9 rokov od úkonu darovania a ak sa svedok nevie vyjadriť s takýmto odstupom času k presnej sume darovaných prostriedkov, nemôže to zakladať nezákonnosť darovania. Poukázala na to, že darovať peniaze dcére sa rozhodli obaja účastníci konania, aby zabezpečili pre dcéru bývanie, pričom peniaze boli v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, teda žiadne reálne podiely žalobcu a žalovanej neexistovali a ktorýkoľvek z nich mal zákonné oprávnenie disponovať so všetkým majetkom patriacim do BSM (v prípade nie bežných úkonov mal ktorýkoľvek z manželov zákonné právo namietať platnosť takéhoto úkonu v lehote 3 rokov od vykonania úkonu). K výpovediam svedkov D. O. Ž.O. uviedla, že títo sa vyjadrovali jasne, určito a zrozumiteľne. Poukázala na to, že sám žalobca uviedol, že v roku 2004 bolo medzi účastníkmi ako manželmi všetko v poriadku, preto nebol na strane žalovanej žiadny dôvod odstaviť žalobcu od peňažných prostriedkov patriacich do BSM. Zároveň upriamila pozornosť na tvrdenia žalobcu o tom, kedy sa mal dozvedieť o zrušení účtov, dispozičného práva k nim, prípadne presune finančných prostriedkov, ktoré sa v priebehu sporu menili v závislosti od toho, ako sa mu v tom ktorom štádiu konania hodilo, je však nepochybné, že o darovaní ako aj zrušení účtov mal vedomosť už v roku 2004. Vzhľadom na to, že žalobca nevyužil žiadnu zo zákonných možností domáhať sa ochrany svojich práv, uzavrela, že o daných úkonoch vedel a s týmito aj súhlasil. V kontexte uvedeného potom podľa jej názoru neobstojí argumentácia žalobcu o konaní žalovanej v rozpore s dobrými mravmi ani odvolávanie sa na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko relatívnej neplatnosti úkonu darovania sa žalobca nikdy nedovolal, rovnako sa nikdy nedomáhal peňažných prostriedkov voči žalovanej. Na základe uvedeného považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, vychádzajúce z riadne vykonaného dokazovania a právne relevantne odôvodnené a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.9.2014, č.k. 11C/219/2010-290 rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu na vyrovnanie jeho podielu vo výške 28 910,73 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, zaviazal strany sporu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1 754,50 eur spoločne a nerozdielne na účet prvoinštančného súdu, konanie v časti o vyporiadanie nehnuteľnosti - garážového státia so spoluvlastníckym podielom, v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí a v časti o vyporiadanie investícií vynaložených do výlučného majetku žalovanej zastavil a v zastavenej časti konania vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, tiež upravil učtáreň, aby žalovanej vyplatila sumu 28 eur po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2017, č.k. 7Co/16, 17/2015-326 rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil, že úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci ustáliť masu BSM, ktorá sa má vyporiadať, pri jej vyporiadaní postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, posúdiť platnosť právneho úkonu darovania finančných prostriedkov dcére žalobcu a žalovanej (v prípade záveru o relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyhodnotiť aj námietku premlčania vznesenú žalovanou vo vzťahu k dovolaniu sa neplatnosti žalobcom), a v závislosti od posúdenia tejto otázky zaradiť alebo nezaradiť uvedený majetok do vyporiadania BSM, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Predmetom tohto odvolacieho konania je odvolanie proti v poradí druhému rozsudku vydaného súdom prvej inštancie. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní aj s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu a žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď riadne ustálil čo bude predmetom vyporiadania (v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu). Vo vzťahu k spornej otázke darovania finančných prostriedkov dcére žalobcu a žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o platnosti úkonu darovania finančných prostriedkov oboma sporovými stranami. Uvedený záver vyplynul z výpovedí žalovanej ako aj svedkov. S poukazom na rozdielnosť tvrdení žalobcu v súvislosti s tým kedy sa dozvedel o zrušení dispozičného oprávnenia k účtom, o zrušení účtov, resp. o prevedení finančných prostriedkov, súd prvej inštancie aj s ohľadom na nečinnosť žalobcu správne vyvodil, že disponoval informáciou o účtoch a finančných čiastkach a darovanie prebehlo s jeho vedomím a súhlasom. Napokon, v samotnom odvolaní žalobca tvrdil, že v roku 2004 (kedy došlo k prevodu finančných prostriedkov dcére) neboli so žalovanou v rozvodom konaní (a zamýšľali kúpu stavebného pozemku pre seba), z čoho zároveň nemožno logicky vyvodiť úmysel žalovanej práve v tomto období bez jeho súhlasu prevod a darovanie peňazí dcére. 15. V súvislosti s podaním odvolania žalovanou vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Odvolací súd konštatuje, že úspech v spore sa vyhodnocuje v zásade vo vzťahu k poslednému procesnému žalobnému návrhu, ktorým bol v danom prípade rozsudočný návrh žalobcu na vyporiadanie BSM týkajúcich sa finančných úspor vedených na meno žalovanej v ČSOB, a.s. v sume 45 885,94 eur a v sume 14 285,34 USD, každej strane sporu v 1/2. V danom prípade použijúc zásadu úspechu v spore, je zrejmé, že žalobca bol v spore neúspešným. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 257 C.s.p., odvolací súd dáva do pozornosti, že dôvody, ktoré uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania, alebo procesnej situácie. Nejde však o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. Bolo preto potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že v spore nebolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo pred podaním žaloby k predloženiu dohody o vyporiadaní BSM, ktorú by žalovaná bezdôvodne odmietla. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň nevyplývajú iné dôvody (napr. sociálna alebo finančná situácia strany sporu), ktoré by mohli byť vnímané ako dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnej žalovanej, a to v situácii, ktorú možno charakterizovať ako výnimočnú. Odhliadnuc od uvedeného, súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom rozdelil rozhodovanie o trovách konania podľa štádia, v ktorom vznikli, t.j. na trovy v prvoinštančnom konaní a trovy v odvolacom konaní. Rozhodovanie o trovách konania je totiž potrebné vyjadriť spravidla v jednom výroku a vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu vo veci. Odvolací súd tak aj napriek tomu, že odvolanie žalovanej smerovalo iba proti výroku II., zmenil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k výroku III. ako súvisiacemu výroku, t.j. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Výrok IV. napadnutého rozsudku nebol predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko svojim charakterom ide len o deklarovanie povinnosti rozhodnúť o výške náhrady trov konania samostatným rozhodnutím, ktorá vyplýva zo zákona. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).