Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/340/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213426 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410213426.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: J.. G. N., T. XX, U., (do 3.1.2012 podnikajúci pod obchodným menom: J.. G. N. - N., s miestom podnikania T.Á. XX, U., Z.: XX XXX XXX), zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Slezákom, Vajnorská 140, Bratislava, proti povinnému: U. D., Q.. X.XX.XXXX, K. X, U., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, so sídlom Exekútorského úradu Podunajská 23/D, Bratislava, pod sp. zn. EX 1373/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 585,14 eura a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3375/2010-125 zo dňa 26.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3375/2010-125 zo dňa 26.11.2015, p o t v r d z u j e . Súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1, § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 22.11.2010 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 061255 pod sp. zn. 16Er/3375/2010, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010. Uznesením pod č.k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013 súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 20CoE/211/2013-60 zo dňa 13.3.2014. Uznesením pod č. k. 16Er/3375/2010-92 zo dňa 28.5.2015 súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2015. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 17.7.2015 došiel na exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že súd dospel aj pod vplyvom klamlivých výpovedí k záveru, že na strane odporcu (oprávnený v exekučnom konaní) je nedostatok pasívnej legitimácie, pretože sa nepreukázala existencia záväzkového vzťahu. Dôkazy, ktoré povinný uviedol, preukazujú existenciu záväzkového vzťahu medzi oprávneným a povinným, ako aj zodpovednosť oprávneného voči povinnému. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil povinný tou skutočnosťou, že podal na oprávneného trestné oznámenie a v tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podanie trestného oznámenia, ako aj akýkoľvek výsledok trestného konania nemajú žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, ako ani na priebeh exekučného konania. Výsledok trestného konania nemôže zrušiť právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, vydaný v občianskom súdnom konaní. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 EP, súd prvej inštancie ako exekučný súd rozhodol tak, že návrh povinného ako nedôvodný zamietol. Súčasne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vydanému v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou preskúmavať skutkové závery, ku ktorým došli súdy v základnom konaní. Tvrdenia, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.7.2015, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.12.2010 (o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013) a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 5.6.2014 (o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 16Er/3375/2010-92 zo dňa 28.5.2015) sú zároveň tvrdeniami, ktoré povinný uvádzal v postavení navrhovateľa v základnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava V a o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010. Skutočnosť, že sa povinný nevie, resp. nechce stotožniť s právoplatným rozhodnutím súdu, nepredstavuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie v prebiehajúcom exekučnom konaní nepredstavujú procesnú obranu povinného voči vedenej exekúcii, ale v danom prípade ide o zneužitie práva podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko žiadny z návrhov na zastavenie exekúcie neobsahoval žiadne dôvody vymedzené v § 57 ods. 1 EP a ich jediným cieľom je sťažiť, resp. až znemožniť vymoženie právoplatne priznanej pohľadávky oprávneného. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý uviedol, že žiada zastavenie exekúcie na základe § 57 ods. 1 EP, t.j. podľa obsahu predmetného podania sa povinný ako odvolateľ domáha zmeny napadnutého rozhodnutia. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nemá žiaden účet vedený v banke, je v hmotnej núdzi, čo už preukazoval. Jeho jediným majetkom je bicykel, ktorý zveril prevádzke Falange za účelom reklamácie v roku 2005 - 7. novembra. Bicykel bol nový a podľa účtov od jednotlivých komponentov mal hodnotu cca 48.000,- Sk. Bicykel prevádzka povinnému nevrátila. V roku 2010 sa povinný dozvedel, že bicykel sa nachádza na Obvodnom úrade Bratislava I, kde sa za prítomnosti jeho zamestnanca zistilo, že niektoré bicyklové komponenty chýbajú a niektoré nie sú povinného. Po tomto zistení sa povinný snaží prostredníctvom orgánov štátnej moci získať chýbajúce komponenty bicykla späť. Povinný ďalej v odvolaní uviedol, že nemá finančné prostriedky na úhradu exekúcie a preto ako konštruktívne riešenie ponúka tie bicyklové komponenty, ktoré sa na Obvodnom úrade Bratislava I nachádzajú ako povinného. 4. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania povinného bol súdom prvej inštancie právnemu zástupcovi oprávneného doručený na vyjadrenie dňa 11.2.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 27.10.2010, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi na vymoženie pohľadávky oprávneného v celkovej výške 585,14 eura predstavujúcej náhradu trov konania priznaných oprávnenému dvomi exekučnými titulmi a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/260/2009-932 zo dňa 8.4.2010 a vykonateľnosť čo do trov konania dňa 23.5.2010, ktorým súd zamietol návrh povinného v procesnom postavení navrhovateľa a priznal oprávnenému v procesnom postavení odporcu náhradu trov konania vo výške 448,42 eura a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2010 a vykonateľnosť čo do trov konania dňa 23.5.2010, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil povinnému v procesnom postavení navrhovateľa zaplatiť oprávnenému v procesnom postavení odporcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 136,72 eura. Z predmetných exekučných titulov je zrejmé, že predmetom základného konania bol povinným v procesnom postavení navrhovateľa uplatňovaný nárok na vydanie hnuteľných vecí a na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne je zrejmé, že v základnom konaní sa súdy vo svojich rozhodnutiach zaoberali aj skutočnosťami, uvádzanými v danom exekučnom konaní povinným, v jeho opakovaných návrhoch na zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017. 8. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom odvolaním dotknutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania povinného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť predmetného uznesenia a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a to aj s odkazom na opakované návrhy povinného na zastavenie exekúcie a s nimi spojené rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.7.2015, podanom na súd prvej inštancie dňa 17.7.2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozhodnutím, povinný neuviedol žiadne skutkové a právne významné skutočnosti zakladajúce niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 EP, ale uvádza skutkové okolnosti súvisiace s predmetom základného konania, ktoré je už právoplatne skončené a ktorého výsledkom sú exekučné tituly, na základe ktorých je predmetné exekučné konanie vedené. Súčasne odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho výrokovej časti, keďže v odvolaní opätovne uvádza skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu základného konania. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného o jeho majetkových pomeroch obsiahnutým v odvolaní, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že šetrenie majetkových pomerov povinného v rámci exekučného konania patrí primárne do pôsobnosti súdneho exekútora v rámci výkonu exekúcie, ktorý v prípade, ak na základe objektívneho a dôsledného prešetrenia majetkových pomerov povinného dospeje k záveru o jeho nemajetnosti postupom podľa § 57 ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), predloží vec exekučnému súdu. V danom prípade exekútor písomným podaním zo dňa 14.2.2011 oznámil súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu, výsledok šetrenia majetkových pomerov povinného, pričom s obsahom tohto podania exekútora sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom uznesení pod č.k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013, ktoré v časti výrokov o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie a v časti zamietnutia návrhu povinného na odklad exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2013 a v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoE/211/2013-60 zo dňa 13.3.2014. 13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech oprávnený, v dôsledku čoho oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však oprávnenému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).