Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/557/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204036 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1411204036.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: V. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q., L.. L. Č.. X, zastúpenej Advokátka kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Niťová č. 3, proti žalovaným: 1/ P. C., M.. XX.XX.XXXX a 2/ S. C., M.. XX.XX.XXXX, G. Q. Q., J. Č.. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28. februára 2014 č. k. 9C/140/2011-259, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa 1.078,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.5 % ročne odo dňa 25.03.2011 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní z a p l a t i ť žalobkyni 1.078,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa 25.03.2011 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady za užívanie pozemku v jej podielovom spoluvlastníctve, resp. vo výlučnom vlastníctve žalovanými 1/ a 2/ bez právneho dôvodu, vo výške 1.133,52 € s príslušenstvom. 2. V odôvodnení uviedol, že z dôvodu opodstatnenej vznesenej námietky premlčania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.06.2008 do 25.03.2009 premlčaný. V rozsahu 1.078,85 € ( za obdobie od 25.03.2009 do 09.03.2011 ) nepovažoval žalobu za opodstatnenú pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, či v rozhodnom období žalovaní poberali z pozemku aj úžitky, t. j. ovocie, zeleninu a pod. Otázka, či bol pozemok žalovanými užívaný si podľa názoru súdu vyžadovala bližšiu špecifikáciu porastov, ktoré sa na pozemku mali nachádzať, ich vek, či a akým spôsobom boli ošetrované a až na základe takýchto zistení by sa dal vyvodil záver, že pozemok bol žalovanými užívaný a aký prospech mohli získať. Prechádzanie sa po pozemku žalobkyne nemožno podľa záverov súdu posúdiť ako jeho užívanie a branie úžitkov z neho. Svedok I.. A. F. pritom potvrdil, že na pozemku boli len staré stromy a tento bol zaburinený. Výpoveď sestry žalobkyne I.. J. Q. nepovažoval súd za hodnovernú. Za takejto situácie súd nemal možnosť ustáliť, či na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu a už vôbec nie v akej výške. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd, aby v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia žaloby v rozsahu 1.078,85 €, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Poukázala na povinnosť osoby, ktorá užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v tom, že vykonávala právo nájmu cudzej veci. Zastávala názor, že skutočnosť, že žalovaní užívali pozemok, je možné vyvodiť i zo znaleckého posudku Ing. Štefana Hronského č. X/XXXX, vypracovaného na objednávku žalovaných za účelom ocenenia drevín, ktoré žalobkyňa odstránila zo svojho pozemku, keď sa jej podarilo získať k nemu prístup. Podľa záverov znalca priemerný vek drevín bol 10 rokov a tieto boli v dobrom rastovom a kondičnom stave. Zdôraznila, že pozemok nebol pre ňu prístupný, bol žalovanými oplotený, na plote bol zavesený elektrický drôt. 4. Žalovaní navrhli rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zastávali názor, že pre neužívanie pozemku im nemohol vzniknúť majetkový prospech. V časti záhrady, patriacej žalobkyni, stromy nemohli byť ošetrované a neprinášali úrodu. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1CSP ) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi ( predovšetkým oboznámením posudku Ing. Bc. Oľgy Višniarovej č. XX/XXXX, znalkyne z odboru stavebníctvo na č. l. 73 spisu, geometrickým plánom z č. l. 5, rozhodnutiami pozemkových úradov, výzvou žalobkyne na sprístupnenie pozemku z č. l. 26 a vyjadrením žalovaných z č. l. 27 a dospel k záveru, že v rozhodnom období žalovaní 1/ a 2/ pozemok vo vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve žalobkyne (inak nesporná skutočnosť) užívali tým spôsobom, že pozemok ako súčasť ich záhrady mali oplotený a uzamknutý, pričom žalobkyňa naň nemala žiaden prístup. Cudziu vec užívali bez akejkoľvek nájomnej zmluvy a poskytovania odplaty. Žalovaní pripustili, že na tejto časti záhrady boli vysadené ovocné stromy, ktoré však vzhľadom na ich vek a zdravotnú kondíciu žalovaným neprinášali ovocie. 7. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl. OZ ) je rozhodujúce práve zhodné tvrdenie strán o tom, že v rozhodnom období bez uzavretia nájomnej zmluvy bol pozemok v spoluvlastníctve, resp. vo vlastníctve žalobkyne oplotený žalovanými, predstavoval súčasť nimi užívanej záhrady ( stred záhrady ), na ktorú bol prístup z dvoch brán, ktoré žalovaní uzamykali a žalobkyňa nemala od brán kľúč. 8. Vlastníkovi veci ako absolútnemu pánovi nad vecou totiž prislúcha ( § 123 OZ ) právo vec držať ( ius possidendi ), vec užívať ( ius utendi ), požívať a brať z nej plody a úžitky ( ius fruendi ) a vecou disponovať ( ius disponendi ). Ochrana uvedených vlastníckych práv je garantovaná ústavou i základnými kódexmi súkromného i verejného práva. Obmedzenie vlastníckych práv je prípustné len zo zákonných dôvodov ( absentujúcich ). Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu potom sankcionuje užívateľa ( detentora ) povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie ( osobitný dôvod vzniku záväzku podľa § 489 a § 451 OZ ). Nesporne základ uplatneného nároku je daný tou skutočnosťou, že cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy žalovaní oplotili ( bez ohľadu na ich dobrú vieru v čase začatia užívania pozemku v rámci záhradkárskej osady v sedemdesiatych rokoch 20. storočia) a vlastníčke, resp. spoluvlastníčke nehnuteľnosti znemožnili samotný prístup na nehnuteľnosť jej oplotením a osadením uzamykateľných brán, a to bez ohľadu na skutočnosť, nakoľko intenzívne nehnuteľnosť užívali ( porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo/1321/2011 zo dňa 13.3.2012 ). 9. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru o absencii základu uplatneného nároku z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ cudzí pozemok neužívali pre nepreukázanie výnosov, ktoré tým žalovaní získali. 10. Pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady ( nemožnosť vydania predmetu bezdôvodného obohatenia ) ako prospechu, ktorý žalovaní užívaním cudzej nehnuteľnosti získali na úkor žalobkyne, je potrebné vychádzať zo sumy, ktorú by museli vynaložiť na nájom obdobného pozemku, a to v rozhodujúcom období a v danej lokalite. Obohatenie žalovaných spočíva práve v tom, že sa ich majetok o sumu nájomného neznížil, hoci pri obvyklom chode vecí by sa im zmenšiť mal. 11. Odvolací súd akceptoval rozsah bezdôvodného obohatenia žalovaných, uplatnený podľa žalobkyňou predloženého posudku Ing. Bc. Oľgy Višniarovej č. XX/XXXX ( č. l. 73 ), znalkyne z odboru stavebníctvo ( len s nevýznamnými odchýlkami ), ktorého vecnú správnosť žalovaní v konaní nenamietali. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, vrátane príslušenstva, uplatneného v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. 13. Žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania, berúc do úvahy charakter sporu ( pozemok pôvodne súčasť domnelej záhradkárskej osady ), správanie sa strán sporu, keď i žalobkyňa pristupovala k žalovaným contra lege a pozemok vypratala bez exekučného titulu i s ohľadom na osobu žalovaných ( § 396 ods. 2 v spojení s § 257 CSP ). 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).