Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/275/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200461 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412200461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkýň : X/ N. C., C. Z., D. XX, X/ B. A., C. R. N. Č.. X, H. T., X/ M. B., C. H. S. D. Č.. X, S., zastúpených: Ing. Rudolf Bugár, bytom Maňa, Hliník 89, proti žalovanému: S. N., C. B. Č.. XXXX/XC, C., zastúpenému: JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka so sídlom ul. 29.augusta č. 5, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpeného: Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.apríla 2017 č.k. 7C/12/2012-285, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobkyne 2/ o d m i e t a . Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú proti žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým; v poradí druhým; rozsudkom uložil súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 864,78,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 864,78,-eur odo dňa 18.01.2012 do zaplatenia, vo výroku II. žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60%, vo výroku III. žalobu v časti týkajúcej sa uplatnenej náhrady škody žalobkyňami 1/ a 3/ zamietol, vo výroku IV. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ a 3/ v rozsahu 100% a vo výroku V. uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 19.1.2012 sa žalobkyne 1/, 2/ a 3/ domáhali zaviazať žalovaného k zaplateniu škody vo výške 3.337,49 eur s poukazom na to, že ako sestry pri dopravnej nehode zomrelého A. F. mali výdavky v súvislosti s pohrebom a trovami právneho zastúpenia proti žalovanému, ktorý dňa 02.07.2001 motorovým vozidlom U. U. G.: C. XXXEZ, ktoré v tom čase riadil, zrazil v Bratislave na ul. M.Sch. Trnavského chodca, A.Á. F., ktorý v dôsledku nárazu utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV dňa 27.10.2009, č.k. 2T/87/2008-570, ktorý bol zrušený Krajským súdom v Bratislave, na základe odvolania obvineného, pričom Krajský súd v Bratislave vyniesol pozmeňujúci rozsudok, č.k.To130/2009 zo dňa 21.04.2010. Na všetkých pojednávaniach sa zúčastňovala v mene poškodeného B. A. (žalobkyňa 2/), ktorá bola Okresnou prokuratúrou Bratislava IV, rozhodnutím č.k. 1Pv/504/01-26 ustanovená za opatrovníčku poškodeného, usmrteného A. F.. V rámci adhézneho konania si za neho uplatňovala aj nárok na náhradu škody od obvineného, teda výdavkov na prípravu a realizáciu pohrebu usmrteného brata A. F., zhotovenie pomníka a trov právneho zastúpenia. Okresný súd aj krajský súd odkázali žalobkyňu 2/ na občianskoprávne konanie, s poukázaním na príslušné predpisy občianskeho práva. Škodu znášali rovnakou mierou všetky tri žalobkyne. Ďalej uviedol, že v poradí prvým rozsudkom č.k. 7C/12/2012 - zo dňa 03.04.2014 žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobkyne si v zmysle trestného poriadku a trestného zákona neuplatnili každá samostatne vo svojom mene v rámci plynutia premlčacej lehoty nárok na náhradu škody. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/556/2014-218 zo dňa 30.09.2016 predmetný rozsudok zrušil s tým, že so záverom, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v adhéznom konaní, nakoľko žalobkyňa 2/ si uplatňovala nárok na náhradu škody ako opatrovníčka nebohého poškodeného, ktorému však uplatňovaná škoda nevznikla, sa nestotožnil. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nároky uplatňované v tomto konaní boli uplatnené aj v adhéznom konaní, a túto skutočnosť je potrebné pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania zohľadniť, a preto uložil súdu prvej inštancie posúdiť vznesenú námietku premlčania z hľadiska spočívania plynutia premlčacej doby, a to po dobu od uplatnenia si jednotlivých nárokov na náhradu škody žalobkyňou 2/ v adhéznom konaní, do jeho skončenia vo vzťahu k žalobkyni 2/, pričom premlčacia doba u jednotlivých nárokov začne plynúť dňom nasledujúcim, ako boli realizované úhrady jednotlivých nákladov na pohreb s tým, že dňom uplatnenia týchto nákladov v adhéznom konaní došlo ku spočívaniu (zastaveniu) tejto premlčacej doby; za predpokladu, že celá premlčacia doba dovtedy ešte neuplynula; a to až do skončenia trestného konania, t.j. až do vyrozumenia žalobkyne 2/ o tom, že jej odvolanie proti výroku, ktorým bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie, bolo zamietnuté, teda dňom 01.07.2010, kedy jej bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To 130/2009 zo dňa 21.04.2010; spočítava sa tak lehota, ktorá uplynula do uplatnenia nároku v trestnom konaní s lehotou, ktorá uplynula po skončení trestného konania do uplatnenia nároku na súde v tomto konaní, tzn. že dobu od uplatnenia nároku v trestnom konaní do jeho skončenia nemožno do plynutia zákonom stanovenej premlčacej doby započítať. S ohľadom na uvedené v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, tento vyslovil, že súd prvej inštancie založil svoj záver o premlčaní uplatňovaného nároku na náhradu škody na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže v danej veci neaplikoval § 112 Obč. zák. na plynutie premlčacej doby, keď nezohľadnil dobu, po ktorú premlčacia doba spočívala (neplynula), a preto nemožno považovať jeho predčasné právne závery za správne. Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že len žaloba žalobkyne 2/ je dôvodná, pretože žalobkyne 1/ a 3/ si svoj nárok na náhradu škody neuplatnili v zákonom stanovenej premlčacej dobe. V bode 47 odôvodnenia rozsudku uviedol nasledovné: Žalobkyne v 1., 2. a 3. rade sa ako poškodené, ktoré mali podľa zákona proti obvinenému (v tomto konaní žalovanému) nárok na náhradu škody, ktorá im bola spôsobená trestným činom, boli všetky tri oprávnené navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Platí, že návrh museli ako poškodené v 1.,2.,3. rade si uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z ich návrhu muselo byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok na náhradu škody uplatnili (konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie). Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodených voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva (Občianskeho zákonníka), o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný poriadok. Súd odsúdil obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, a vo výroku o povinnosti obžalovaného na náhradu škody presne označil iba žalobkyňu v 2. rade ako osobu oprávnenú a nárok, s ktorým ju odkázal na občianskoprávne konanie. V bode 48 odôvodnenia rozsudku uviedol: S poukazom na opakovane vznesenú námietku premlčania aj v záverečnej reči právnou zástupkyňou žalovaného poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd v rámci trestného konania "chybne" vyniesol resp. vyhotovil výrok v predmetnej veci sp.zn. 2T/87/2008 a to teda aj za v danom prípade vzniknutej procesnej situácie opísanej už v odôvodnení tohto rozsudku, t.j. že nárok žalobkyňou v 2. rade na náhradu škody nebol riadne a včas uplatnený v zmysle Trestného poriadku a Trestného zákona v adhéznom konaní t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania (čo sa v danom prípade aj stalo), spôsobil by tak v prípade predmetných nárokov procesný stav - situáciu v konaní, ako keby poškodená žalobkyňa v 2. rade (teda ako veriteľka) si uplatnila toto svoje právo na súde a v začatom konaní riadne, a preto súd s poukazom aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu pokračoval v konaní v zmysle usmernenia odvolacím súdom za podmienok tzv. spočívania behu premlčacej lehoty podľa citovaného § 112 Občianskeho zák. a v dôsledku predmetného výroku vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp.zn. 2T87/2008 žalovaný t.j. obžalovaný a odsúdený v predmetnom trestnom konaní týmto stratil možnosť v tomto občianskoprávnom konaní vedenom pod sp.zn. 7C 12/2012 namietať premlčanie nároku uplatneného žalobkyňou v 2. rade touto žalobou, nakoľko výrokom v trestnom konaní sp.zn. 2T/87/2008 už súd svojím rozsudkom deklaroval, že nárok na náhradu škody bol žalobkyňou v 2. rade uplatnený riadne a včas a premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka začala opätovne plynúť až po právoplatnosti toho predmetného výroku. V bode 49,50 a 51 odôvodnenia rozsudku citoval § 100, § 106, § 441 Občianskeho zákonníka. V bode 52 odôvodnenia rozsudku uviedol : Z rozsudku 2T 87/2008 okrem iného vyplýva, že žalovaný S. N.Q. Q.. L. dňa 02.07.2001 o 9:45 hod. v Bratislave po ul. M. Sch. Trnavského, pri autobusovej zastávke s názvom Švantnerova, v ľavom jazdnom pruhu smerom do centra, viedol osobné motorové vozidlo značky U. U., G. : C.-XXXEZ, rýchlosťou minimálne 98km/hod., čím porušil § 15 ods. 4 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v zmysle ktorého najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v obci aj v tom čase bola 60km/hod., v dôsledku čoho vo vzdialenosti 2,1m za úrovňou vyznačeného priechodu pre chodcov, zrazil chodca - poškodeného A. F., ktorý v tom čase prebiehal cez vozovku na červený svetelný signál pre chodcov z pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného, poza prednú časť autobusu, ktorý prichádzal k uvedenej zastávke. V dôsledku nárazu poškodený A. F. utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Z priebehu predmetnej dopravnej nehody je zrejmé, že škoda poškodenému A. F. bola spôsobená aj jeho spoluzavinením a podľa ustálenia intervenienta a súdu v rozsahu 20%. V bodoch 53. až 58. odôvodnenia rozsudku citoval § 449 ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2 nar.vl. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, § 3 ods.2, § 4 ods.1 zákona č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb. V bode 59. odôvodnenia rozsudku okrem iného skonštatoval : Poškodené žalobkyne v 1.,2. a v 3. rade, ktoré mali podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, boli oprávnené navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh museli ale poškodené žalobkyne v 1.,2.,3. rade uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z predložených listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že uznesením zo dňa 02.07.2001 ČVS: OUV-381/-2001 podľa ust. § 160 ods.1 Tr. poriadku bolo začaté trestné stíhanie obvineného S. L. ( odporcu ). Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č.k. 1Pv/504/01-26 zo dňa 21.01.2002 vyplýva, že podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Trestného poriadku, poškodenému A. F., za účelom výkonu práv poškodeného podľa Trestného poriadku bola ustanovená za opatrovníka B. A., H.. XX.XX.XXXX (žalobkyňa v 2.rade) s odôvodnením, že poškodený A. F. utrpel pri predmetnej dopravnej nehode zranenia, ktorým podľahol a z tohto dôvodu bolo potrebné, na výkon práv poškodeného, neodkladne ustanoviť opatrovníka. S poukazom na vydané uznesenie súd vyslovuje názor, že nárok na náhradu škody vznikol žalobkyniam v 1.,2. a 3.rade a nie ich nebohému bratovi A. F., a preto si ho žalobkyne v 1.,2.,3 rade mali uplatniť a to každá samostatne v adhéznom konaní, pričom žalobkyňa v 1. a 3. rade neudelila žalobkyni v 2. rade plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní a náhradu škody si v zmysle už citovaných ustanovení neuplatnila a z obsahu zapožičaného spisu sp. zn. 2T 87/2008 nesporne táto skutočnosť vyplýva, t.j. že nie je v spise ani udelená plná moc žalobkýň v 1. a 3. rade pre žalobkyňu v 2. rade a ani ústne prednesený alebo písomne podaný - žalobkyňami uplatnený nárok na náhradu škody), pričom žalobkyňa v 2.rade nemohla konať bez splnomocnenia žalobkýň v 1. a v 3.rade; žalobkyňa v 2.rade si v rámci hlavného pojednávania uplatnila jej prislúchajúci nárok na náhradu škody (žalobkyne v rámci konania uviedli , že každá sa na úhradách podieľala vo výške svojho podielu a to každá v 1/3) a ako poškodená bola so svojím nárokom odkázala na občianskoprávne konanie. V bode 60 odôvodnenia rozsudku uviedol: Vo veci bol vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T 87/2008 - 570 zo dňa 27/10/2009 (právoplatný dňa 21/4/2010) a žalovaný bol uznaný za vinného a odsúdený podľa ust. § 224 ods. 2 TZ na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, s tým, že podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, a podľa § 49 ods.1, § 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 roky, podľa § 288 ods. 1 Tr. por., pričom sa opatrovníčka nebohého (uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č.k. 1Pv/504/01-26 zo dňa 21.1.2002 ) poškodená B. A. H.. XX.X.XXXX C. H. T., V.. R. N. Č.. X, so svojím nárokom odkázala na občianskoprávne konanie." Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1To 130/2009 - 602 zo dňa 21/4/2010 rozhodol o odvolaní tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti. Podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný S. N. Q.. L. uznáva vinným, že dňa 02.07.2001 o 9:45 hod v Bratislave po ul. M. Sch. Trnavského, pri autobusovej zastávke s názvom Švantnerova, v ľavom jazdnom pruhu smerom do centra viedol osobné motorové vozidlo značky U. U., G.Č. : C.-XXXEZ rýchlosťou minimálne 98km/hod., čím porušil §15 ods. 4 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v zmysle ktorého najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v obci aj v tom čase bola 60km/hod., v dôsledku čoho vo vzdialenosti 2,1m za úrovňou vyznačeného priechodu pre chodcov, zrazil chodca - poškodeného A. F., ktorý v tom čase prebiehal cez vozovku na červený svetelný signál pre chodcov z pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného, poza prednú časť autobusu, ktorý prichádzal k uvedenej zastávke. V dôsledku nárazu poškodený A. F. utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Žalovaný spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1 Tr. zákona. Odvolania Okresnej prokuratúry Bratislava IV a poškodenej B. A. sa zamietli. V bode 61. odôvodnenia rozsudku konštatoval : Z obsahu spisového materiálu sp.zn. 2T 87/2008 bolo preukázané že : žalobkyňa v 2. rade B. A. nebola splnomocnená žalobkyňou v 1. a 3. rade, žalobkyňa v 2. rade B. A. bola ustanovená uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č.k. 1Pv/504/01-26 zo dňa 21.01.2002 za opatrovníčku nebohému A. F., z obsahu Zápisnice o hlavnom pojednávaní sp.zn. 2T 87/2008 zo dňa 24.03.2009 (okrem iného) vyplýva, že "opatrovníčka poškodeného" si podľa ust. § 46 a nasl. uplatnila škodu celkove 120000 Sk a výdaje vo výške 9000 Sk v súvislosti so zastupovaním advokátskou kanceláriou z dôvodu, že obžalovaný nechcel podpísať listinný doklad, aby v poisťovni mohli uhradiť náklady. S poukazom na inštitút premlčania a uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní (bod 63, 64, 65 odôvodnenia rozsudku), dospel k záveru, že právo žalobkýň v 1/ 3/ sa premlčalo, nakoľko sa nevykonalo v dobe podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka; žalovaný sa ako dlžník premlčania dovolal, a preto nebolo možné premlčané právo žalobkyniam v 1/ a 3/ priznať. Občiansky zákonník v § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá ( bod 66 odôvodnenia rozsudku). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posúdil vo vzťahu k vedomosti žalobkýň 1/ a 3/ ako poškodených o žalovanom ako o škodcovi a k ich vedomosti o škode ( dopravná nehoda sa stala 02.07.2001, pričom najneskôr dňa 06.07.2001 po uhradení faktúr žalobkyňou mali vedomosť o výške uplatnenej škody ). Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodené žalobkyne 1/ a 3/ dozvedeli o škode, vychádzal z preukázanej skutočnej vedomosti poškodených žalobkýň v 1/,2/,3/ o vzniknutej škode, teda kedy nadobudli vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch (vychádzal z predložených dokladov o vykonaných úhradách, pričom doklady boli vystavené na žalobkyňu 2/ s tým, že zo zhodných výpovedí vyplýva, že sa podieľali na ich zaplatení každá do výšky po 1/3), a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodené žalobkyne 1/ a 3/ svoj nárok na náhradu škody mohli uplatniť aj na súde ( prihliadol na ich vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške s poukazom na predložené listinné dôkazy o vykonaných platbách). V danom prípade si uplatniť náhradu škody mohli žalobkyne po prvýkrát v adhéznom konaní, čo s ohľadom na predložené listinné dôkazy skonštatoval, že nespravili. Návrh na začatie konania o náhradu škody proti žalovanému bol podaný na súd dňa 19.01.2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty ( bod 67 odôvodnenia rozsudku). Ďalej uviedol v bode 68 odôvodnenia rozsudku, že medzi stranami sporu nebolo sporným, kedy sa poškodené žalobkyne dozvedeli o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, ktorá skutočnosť nesporne vyplýva z uplatnenia si nároku žalobkyňou 2/ ako opatrovníčkou zomrelého pána F. (brata) v adhéznom konaní, keď jednoznačne ako opatrovníčka uviedla meno žalovaného a výšku uplatnenej škody. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkýň 1/ a 3/, bol toho názoru, že žalobkyne poznali už počas trestného stíhania ( adhézneho konania ) výšku v návrhu na začatie konania uplatnenej škody, teda odo dňa vystavenia jednotlivých faktúr, t.j. mali nesporne vedomosť o rozsahu škody. Od tohto okamihu im začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, pretože od tohto okamihu mali vedomosť o škode a boli schopné vyčísliť aj výšku škody v žalobnom návrhu.V bode 69 odôvodnenia rozsudku uviedol: Vznesenie dôvodne uplatnenej námietky premlčania žalovaným v časti uplatneného nároku žalobkýň 1/ a 3/ malo v danom konaní za následok zánik nároku patriaceho k obsahu právu, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nebolo možné žalobkyniam 1/ a 3/ priznať. Dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným v občianskom súdnom konaní má v tomto prípade za následok, že súd nemôže žalobkyniam 1/ a 3/ ako oprávneným osobám právo (uplatnený nárok na náhradu škody každej po 1/3 ) priznať. Z uvedených dôvodov návrh žalobkýň 1/ a 3/ v časti týkajúcej sa uplatneného nároku zamietol. V bode 70. odôvodnenia rozsudku citoval § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V bode 71. odôvodnenia rozsudku poukázal na dôvodnosť žalobného nároku uplatňovaného žalobkyňou 2/ nasledovne: V časti týkajúcej sa žalobkyne 2/ opätovne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd v rámci trestného konania "chybne" vyniesol resp. vyhotovil výrok v predmetnej veci sp.zn. 2T/87/2008 a to teda aj za v danom prípade vzniknutej procesnej situácie opísanej už v odôvodnení tohto rozsudku, t.j. že nárok žalobkyňou 2/ na náhradu škody nebol riadne a včas uplatnený v zmysle Trestného poriadku a Trestného zákona v adhéznom konaní t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania (čo sa v danom prípade aj stalo), spôsobil by tak v prípade predmetných nárokov procesný stav - situáciu v konaní, ako keby poškodená žalobkyňa 2/ (teda ako veriteľka) si uplatnila toto svoje právo na súde a v začatom konaní riadne, a preto s poukazom aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu pokračoval v konaní v zmysle usmernenia odvolacím súdom za podmienok tzv. spočívania behu premlčacej lehoty podľa 112 Občianskeho zák. a v dôsledku predmetného výroku vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp.zn. 2T87/2008 žalovaný t.j. obžalovaný a odsúdený v predmetnom trestnom konaní týmto stratil možnosť v tomto občianskoprávnom konaní vedenom pod sp.zn. 7C 12/2012 namietať premlčanie nároku uplatneného žalobkyňou 2/ touto žalobou, nakoľko výrokom v trestnom konaní sp.zn. 2T/87/2008 už súd svojím rozsudkom deklaroval, že nárok na náhradu škody bol žalobkyňou 2/ uplatnený riadne a včas a premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka začala opätovne plynúť až po právoplatnosti toho predmetného výroku. Žalobkyne 1/,2/,3/ žiadali zaviazať žalovaného k povinnosti uhradiť im z titulu pohrebných trov a trov právneho zastúpenia celkom 3.242,95,-eur spolu s úrokom vo výške 9,00% p.a. počínajúc odo dňa podania návrhu, odo dňa 18.01.2012 do zaplatenia. V časti týkajúcej sa žalobkyne 2/ vyčíslil jej uplatnený nárok v 1/3 so započítaním 20% spoluúčasti nasledovne: uplatnená náhrada škody celkom v sume 3242,95,-eur, z toho 1/3 je 1080,98,-eur a po započítaní spoluúčasti 20% predstavuje 864,78 eur. S poukazom na ustálený skutkový stav a vyslovený právny záver odvolacieho súdu zaviazal žalovaného k zaplateniu náhrady vzniknutej škody v podiele 1/3 z uplatneného nároku po odpočítaní spoluúčasti 20%, a to v sume 864,78,-eur spolu s úrokom vo výške 9,00% p.a. z dlžnej sumy 864,78 eur počínajúc odo dňa podania návrhu, odo dňa 18.01.2012 do zaplatenia (ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov ). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v bodoch 72. až 77. rozsudku a žalovanému, ktorého čistý pomer úspechu vo veci voči žalobkyniam 1/ a 3/ bol 100%, priznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane voči žalobkyniam 1/ a 3/ v plnom rozsahu, a žalobkyni 2/, ktorej pomer úspechu voči žalovanému bol 80% a úspech žalovaného voči žalobkyni 2/ bol 20%, a teda priznal žalobkyni 2/ ako úspešnej strane konania, nárok na náhradu trov konania v časti 60% voči žalovanému. 2. Proti tomuto rozsudku; čo do istiny v sume 864,78 eur; podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne 1/,2/ a 3/ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby každej z nich bola priznaná suma 864,78 eur spolu s úrokom z omeškania. Argumentovali, že nárok na náhradu škody nebol u žiadnej z nich premlčaný, pretože žalobkyňa 2/, zastupujúca žalobkyne 1/ a 3/ na každom súdnom pojednávaní a aj pri policajnom vyšetrovaní, vždy žiadala nahradiť spôsobenú škodu všetkým trom, pričom sa často vyjadrovala: "žiadam o náhradu škody pre nás", nikdy, na žiadnom pojednávaní nežiadala náhradu škody iba pre seba, teda 1/3 z vyčíslenej celkovej sumy spôsobenej škody - vždy požadovala celkovú sumu. Aj poisťovňa rešpektovala vyplatenie celej škody, a nie iba jednej tretiny z nej. Žalobkyňa 2/ bola poverená konať aj v mene žalobkýň 1/ a 3/, o čom sa zmienili aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Poverenie zastupovaním zo dňa 15. 07. 2001 priložili k odvolaniu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že nimi tvrdené skutočnosti považuje za účelové. K predloženému listinnému dôkazu poukázal na poučenie strán o tzv. zákonnej koncentrácii, v zmysle ktorej po ukončení dokazovania sa na neskôr predložené dôkazy neprihliada. Žalobkyniam nič nebránilo predložiť skôr v tomto konaní údajné poverenie, avšak pokiaľ sa toto nenachádza v trestnom spise, nemožno naň prihliadnuť; a to z dôvodov, že v trestnom konaní žalobkyňa 2/ žiadnym spôsobom neverifikovala vôľu žalobkýň 1/ a 3/ na ich zastupovanie vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody, iba žalobkyňa 2/ si na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody, v trestnom konaní žalobkyňa 2/ vystupovala ako opatrovník poškodeného, rozsudkom v trestnom konaní bola so svojim nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie iba žalobkyňa 2/, predložené poverenie je datované ku dňu 15. 07. 2001, avšak ho nie je možné objektívne verifikovať, nakoľko žiaden z podpisov na ňom nebol v tom čase osvedčený pred notárom, a preto existencia tohto poverenia vzbudzuje dôvodné pochybnosti, a to z dôvodu, že nebolo predložené v trestnom konaní a doposiaľ ani v tomto konaní. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne vyhodnotil neexistenciu akéhokoľvek poverenia zo strany žalobkyne 1/ a 3/ pre žalobkyňu 2/ na základe pripojeného súvisiaceho trestného spisu, v ktorom sa takéto poverenie nenachádza a o ktorého neexistencii svedčí aj fakt, že na občianskoprávne konanie bola odkázaná len žalobkyňa 2/. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že s ním nesúhlasí s poukazom na plnenie náhrady škody zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného vo výške 1.114,17 eur po odpočítaní dojednanej spoluviny zomrelého vo výške 20 %, ktoré plnenie považuje za konečné. Uviedol, že súd prvej inštancie žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil správne, keď žalobkyniam 1/ a 3/ ich nároky nepriznal. Z ich strany nebolo počas konania preukázané, že si nároky uplatnili riadne a včas a za včasné uplatnenie nárokov nemožno považovať ústny prejav žalobkyne 2/, že "žiada o náhradu škody pre nás". 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach žalobkyňami uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.01.2012 žalobkyne 1/, 2/ a 3/ domáhali proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 3.242,95 eur, ktorá im vznikla tým, že spoločne vynaložili náklady spojené s pohrebom ich brata neb. A. F., ktorý bol usmrtený následkom dopravnej nehody zavinenej žalovaným, ktorý dňa 02.07.2001 motorovým vozidlom U. U. G.: C. XXXEZ, ktoré v tom čase riadil, zrazil v Bratislave na ul. M.Sch. Trnavského chodca, A. F., ktorý v dôsledku nárazu utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, za čo bol žalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.10.2009, č.k. 2T/87/2008-570 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To 130/2009 zo dňa 21.04.2010. Argumentovali, že v trestnom konaní bola žalobkyňa 2/ rozhodnutím Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č.k. 1Pv/504/01-26 zo dňa 21.01.2002 ustanovená za opatrovníčku poškodeného, usmrteného A. F.. V rámci adhézneho konania si uplatňovala aj nárok na náhradu škody od žalovaného ako obvineného, pozostávajúcu z výdavkov na pohreb neb. brata A. F. a trov právneho zastúpenia. Okresný súd Bratislava IV odkázal žalobkyňu 2/ ako poškodenú na občianskoprávne konanie a Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobkyne 2/ ako poškodenej zamietol. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobkyne zhodne uviedli, že hoci boli doklady o zaplatení vystavené na žalobkyňu 2/, všetky sa na nákladoch spoločne podieľali rovnakou mierou, a to každá z nich v rozsahu jednej tretiny. Žalobkyne zhodne uvádzali, že v trestnom konaní si nimi vynaložené náklady uplatnila len žalobkyňa 2/, ktorá si ich však uplatňovala aj v mene žalobkýň 1/ a 3/ a na pojednávaniach v trestnom konaní ich zastupovala na základe splnomocnenia, resp. poverenia. Vzhľadom na to, že (aj) žalobkyne 1/ a 3/ si riadne uplatnili svoj nárok na náhradu škody v adhéznom konaní v zastúpení žalobkyňou 2/, nepovažovali svoj nárok na náhradu škody za premlčaný. 7. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné považovať ho za podané neoprávnenou osobou. Žalobkyňa 2/ si uplatnila z celkového nároku na náhradu škody v sume 3.242,95 eur svoj podiel v rozsahu jednej tretiny, ktorej zodpovedá suma 1.080,98 eur s tým, že uznala ako dôvodnú obranu žalovaného, že od tejto sumy je potrebné odpočítať spoluúčasť poškodeného A. F. v rozsahu 20%, a potom jej podielu na celkovej škode zodpovedá suma 864,78 eur. Výrokom rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom I. bolo jej žalobe vyhovené tak, že jej bola priznaná suma 864,78 eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania. V podanom odvolaní žalobkyňa 2/ žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej bola priznaná suma 864,78 eur. Žalobkyňa 2/ nepodala návrh na doplnenie rozsudku súdu prvej inštancie a ani z obsahu ňou podaného odvolania nemožno vyvodiť taký jej procesný úkon, ktorým by žiadala doplnenie rozsudku o rozhodnutie o zvyšku ňou uplatňovaného nároku, t.j. v (nepriznanej) sume 216,2 eur zodpovedajúcej zníženiu uplatňovanej istiny o spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 20%. Výrokmi rozsudku pod bodom III. a IV. bolo rozhodnuté o nárokoch žalobkýň 1/ a 3/. 8. Výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobkyni 2/ priznaná suma 864,78 eur spolu s úrokom z omeškania, bolo jej žalobe vyhovené a výroky rozsudku pod bodom III. a IV. sa netýkali ňou uplatňovaného nároku, a preto týmito výrokmi, ktoré žalobkyňa 2/ podaným odvolaním napadla, nebola jej spôsobená žiadna ujma a nemohla byť žiadnym spôsobom dotknutá či ukrátená na svojich procesných právach. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne 2/ odmietol ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal; v rozsahu dôkazných návrhov strán; všetko potrebné dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti žalobkyňami 1/ a 3/ uplatňovaného nároku na náhradu škody, a správne sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania, na ktorej zakladal svoju procesnú obranu v spore. Skutkové zistenia, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k svojim skutkovým záverom, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na základe riadne a dostatočne ustáleného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie aj správne právne závery, keď s poukazom na § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobkyňami 1/ a 3/ uplatňovaný podiel nároku na náhrade škody je premlčaný, keďže žalobkyne mali najneskôr dňa 06. 07. 2001, teda po uhradení faktúr žalobkyňou 2/, vedomosť o výške škody a o žalovanom ako škodcovi, a pokiaľ žalobu podali na súd až 19. 01. 2012, uplatnili si svoj nárok na náhradu škody po uplynutí premlčacej doby, vychádzajúc pritom zo zistenia, že žalobkyne 1/ a 3/ si svoj nárok na náhradu škody riadne neuplatnili v adhéznom konaní, nakoľko v ňom vystupovala len žalobkyňa 2/, ktorá bola ustanovená za opatrovníka poškodeného nebohého A. F. a ktorá si sama ako poškodená uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, v ktorom bola odkázaná s týmto svojím nárokom na občianskoprávne konanie. Správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyne 1/ a 3/ neudelili žalobkyni 2/ plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní, z obsahu trestného spisu nevyplýva ani to, že by bol žalobkyňou 2/ v priebehu trestného konania ústne prednesený alebo písomne uplatnený nárok na náhradu škody aj za žalobkyne 1/ a 3/. 10. Žalobkyne 1/ a 3/ vo svojom odvolaní už len zopakovali svoje argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol a v tomto smere poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ jeho rozhodnutia. Obsah odvolania žalobkýň 1/ a 3/ tak nie je spôsobilý; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich vecného vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 11. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyne 1/ a 3/ si riadne neuplatnili svoj podiel nároku na náhrade škody v trestnom konaní v rámci adhézneho konania a podiel na ne pripadajúci si neuplatnila v ich mene ani žalobkyňa 2/, hoci si uplatňovala celú náhradu škody. Žalobkyne 1/, 2/ a 3/ v rámci opisu rozhodujúcich skutočností a nimi zvoleného procesného útoku argumentovali zhodnými tvrdeniami, že všetky sa na nákladoch tvoriacich nimi uplatňovaný nárok na náhradu škody podieľali rovnakou mierou, náklady si rovnako rozdelili, a uvedené vyplýva aj zo zhodných výpovedí žalobkýň 1/ a 2/. Len zo skutočnosti, že žalobkyňa 2/ si v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celom rozsahu, nemožno vyvodiť, že žalobkyňa 2/ si uplatňovala aj v mene žalobkýň 1/ a 3/ im prislúchajúce podiely, za stavu, keď tak konala bez ich splnomocnenia, resp. poverenia na zastupovanie v adhéznom konaní, resp. bez toho, aby takéto oprávnenie predložila. Tvrdenia žalobkýň vyznievajú nedôveryhodne i so zreteľom na výpoveď žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 26.06.2013, na ktorom v rámci svojho výsluchu výslovne uviedla, že v trestnom konaní si ona a ani žalobkyňa 3/ neuplatnili nárok na náhradu škody v trestnom konaní. 12. Žalobkyne 1/ a 3/ až dodatočne v odvolacom konaní predložili poverenie žalobkyne 2/ zo dňa 15.07.2001 na ich zastupovanie pri policajnom vyšetrovaní a súdnom konaní v súvislosti s úmrtím ich brata, ktorý tragicky zahynul pri autonehode dňa 02.07.2001 s tým, aby si uplatnila nárok na náhradu škody. 13. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1, písm.g/ C.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 3/, ako aj ich právny zástupca, boli riadne poučení ( čl. 223,224) podľa § 154 C.s.p. uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí ( poučenie na čl. 227). 15. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňami 1/ a 3/ predložený dôkaz v odvolacom konaní je novým dôkazom, ktorý nimi nebol; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobkyne neuviedli žiaden z predpokladov jeho prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie je spôsobilý založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1, písm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tento oneskorene žalobkyňami predložený nový dôkaz prihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas. 16. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobkýň 1/ a 3/ uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako opodstatnenú, rozsudok súdu prvej inštancie; ktorým žalobu žalobkýň 1/ a 3/ zamietol z dôvodu premlčania nimi uplatneného nároku vo výške 864,78 eur spolu s úrokom z omeškania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému a intervenientovi úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti vo veci samej neúspešným žalobkyniam 1/ a 3/ ako aj proti žalobkyni 2/, keď výsledok odvolacieho konania v tejto časti obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným odvolaním žalobkyňa 2/. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).