Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201053 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412201053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu WRZ Tech s.r.o., Tomášikova 5/B, Bratislava, IČO: 47 237 945, proti žalovanému V.. Z. C., N. G. XXA, H., práv. zastúpený JUDr. Ing. Ivan Bojna, advokát, Levárska 11, Bratislava, IČO: 30 793 106, o zaplatenie 10.700,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/99/2012-279 zo dňa 5.10.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/99/2012-279 zo dňa 5.10.2017 vo výroku II. p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči EUROVINO, s.r.o., Pieskovcová 7, Bratislava, IČO: 35 865 369 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému do času nadobudnutia právoplatnosti uznesenia č.k. 10Cb/99/2012-271 vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť pôvodný žalobca EUROVINO, s.r.o., so sídlom Pieskovcová 7, 841 07 Bratislava, IČO: 35 865 369. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že na pojednávaní konanom 19.4.2017, postupujúc podľa § 181 ods. 2, C.s.p. skonštatoval, čo je sporné medzi stranami sporu a z jeho predbežného právneho posúdenia vyplývajúceho z už doložených dôkazov v spise vyplynul záver, že žalobný nárok tak, ako bol uplatnený žalobou je nedôvodný. Zároveň určil stranám sporu podľa § 181 ods. 4, C.s.p. lehotu na označenie a predloženie dôkazov a prednes skutkových tvrdení. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 2.6.2017 z dôvodu ukončenia právneho zastupovania dovtedajším právnym zástupcom. Pred ďalším pojednávaním vytýčeným na 19.7.2007 požiadal žalobca opäť o odročenie pojednávania z dôvodu, že nový právny zástupca prevzal zastupovanie žalobcu. Pred posledným pojednávaním konaným 5.10.2017 žalobca navrhol vstup nového žalobcu do konania z dôvodu postúpenia pohľadávky, súd tejto žiadosti vyhovel uznesením č.k. 10Cb/99/2012-271 zo dňa 18.9.2017. Nový žalobca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko na vydanie takéhoto rozsudku boli splnené zákonom predpokladané podmienky. 3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, C.s.p. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli do momentu právoplatnosti uznesenia 10Cb/99/2012-271, pôvodného žalobcu. Súd zvážil takýto návrh žalovaného prednesený na pojednávaní a vyhodnotil ho ako dôvodný. Žalovaný uviedol a súd sa s ním stotožnil, že k postúpeniu pohľadávky u žalobcu pred posledným súdnym pojednávaním došlo výlučne z dôvodu, že pôvodný žalobca k uvedenému kroku pristúpil v snahe vyhnúť sa práve náhrade trov konania. K uvedenému záveru viedli súd kroky žalobcu po tom, ako súd na pojednávaní konanom 19.4.2017 postupujúc podľa § 181 ods. 2, C.s.p. skonštatoval v rámci predbežného právneho posúdenia, že žalobný nárok tak, ako bol uplatnený žalobou je nedôvodný. Následne pred ďalším pojednávaním (2.6.2017) došlo na strane žalobcu k ukončeniu právneho zastupovania, z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené. Pred ďalším pojednávaním (19.7.2017) zas došlo k zvoleniu nového právneho zástupcu na strane žalobcu, ktorý požiadal o odročenie termínu pojednávania jeden deň pred samotným pojednávaním. Pred posledným pojednávaním (5.10.2017) súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany v spore na strane žalobcu. Tento návrh bol pôvodným žalobcom odôvodnený postúpením pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto sporu na súčasného žalobcu. Vstupujúci žalobca vyjadril súhlas so vstupom do konania, pričom o vymoženie svojej pohľadávky neprejavil žiadny záujem, nakoľko sa ani neospravedlnil ani nedostavil na pojednávanie (5.10.2017), na ktorom súd rozhodol na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Všetky uvedené kroky pôvodného aj súčasného žalobcu nemohol súd vyhodnotiť inak ako účelové, v snahe vyhnúť sa náhrade trov konania. K uvedenému stavu zjavne prispela právna úprava § 181 ods. 2, C.s.p., podľa ktorej súd postupoval, čím jasne deklaroval, že ak žalobca dôkazmi nepresvedčí súd o opaku, tento žalobu zamietne. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol v konaní vykonať, nasledovali len už opísané kroky. 4. Proti II. výroku rozsudku podal odvolanie pôvodný žalobca a uviedol, že súd zaviazal na náhradu trov pôvodného žalobcu, ktorý v čase rozhodovania nebol stranou sporu a navyše všetky jeho úkony v konaní, resp. zodpovednosť za nich a ich dôsledky prešli na žalobcu. V súlade s platným a účinným zákonom, môže súd na náhradu trov konania zaviazať iba stranu sporu. Na základe uvedeného navrhol II. výrok rozsudku ako nezákonný zmeniť a zaviazať na náhradu trov žalobcu. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobu bolo vydané 18.9.2017 (teda tesne pred rozhodujúcim pojednávaním) a právoplatné sa stalo 24.10.2017, teda až 20 dní po vynesení rozsudku. V čase vynesenia rozsudku (5.10.2017) bol teda pôvodný žalobca ešte stále účastníkom konania a mohol byť preto zaviazaný na náhradu trov konania. Súd nepostupoval v rozpore so zákonom a uviedol ustanovenia, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. 6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že v čase vydania rozsudku nedisponoval pohľadávkou, tá bola postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania nezákonne a zaviazal ich k náhrade stranu, ktorá nebola stranou sporu. 7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že neprodukoval žiadne dôkazy a vzhľadom na vyslovený právny záver úspešný byť nemohol a v čase vydania rozsudku bol účastníkom konania. 8. Na vyjadrenie žalovaného mal žalobca za to, že predmetné kombinované rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy rozhodol o zamietnutí žaloby a zároveň zaviazal na náhradu trov konania do času právoplatnosti uznesenia o povolení zmeny pôvodného žalobcu považoval za novotu, nemajúcu oporu v zákone. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.9.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa čl. 4 ods. 1, C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa čl. 4 ods. 2, C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa čl. 5 C.s.p. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom žalovaného, že žiadne ustanovenie C.s.p. neurčuje, aby bol súd povinný v prípade zmeny účastníka konania rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy tak, že by mal zaviazať touto povinnosťou výlučne nového účastníka konania. Súd prvej inštancie nezaviazal na náhradu nejaký tretí subjekt, ale zaviazal v spore vystupujúcu stranu - pôvodného žalobcu, a to len na náhradu trov za úkony, ktoré vznikli do momentu právoplatnosti uznesenia č.k 10Cb/99/2012-271. Taktiež nie je pravdivý odvolací dôvod pôvodného žalobcu, že súd neuviedol, o ktoré ustanovenia zákona oprel svoje rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie odkázal na § 255 v spojení s čl. 5 C.s.p.. Odvolací súd dospel k záveru že vzhľadom na popísaný priebeh konania na súde prvej inštancie je v súlade s čl. 5 C.s.p. na mieste posúdiť správanie pôvodného žalobcu ako svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva a preto súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. a to s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti. Súd prvej inštancie správne aplikoval uvedené články C.s.p. tak aby spravodlivo usporiadal procesné vzťahy medzi stranami a pôvodným žalobcom. 12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).