Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201946 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412201946.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu RONA, a.s., Schreiberova 365, 020 61 Lednické Rovne, IČO: 31 642 403, zast. PACTIO, s.r.o., Lúčna 491, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, proti žalovanému AGENTÚRA AMMA, s.r.o., Cabanova 3289/13F, 841 02 Bratislava, IČO: 31 405 223, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/126/2012-115 zo dňa 4.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/126/2012-115 zo dňa 4.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s úrokom z omeškania 7 % p.a. od 8.11.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že Mandátnou zmluvou zo dňa 24.8.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.10.2010 medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, sa žalovaný zaviazal vyvinúť úsilie pre mandanta na získanie nenávratného finančného prostriedku v rámci nenávratnej dotácie PO X.X. na Č. P.Y. S. V. G. zo štrukturálnych fondov MŽP SR pre veľké podniky v rámci regionálnej pomoci, v predbežnej výške 250.000,- eur bez DPH na realizáciu investičného zámeru pri spoluúčasti vo výške 5 % mandanta na danom projekte s jeho prefinancovaním na dobu piatich rokov. Nenávratný finančný príspevok žalobca nezískal, pretože žalovaný žiadosť o nenávratný finančný príspevok doručil až dňa 3.11.2010, po uzávierkovom termíne, ktorý bol dňa 2.11.2010 na predkladanie žiadosti, ako to vyplývalo z oznámenia MŽP SR zo dňa 24.11.2010 (č.l. 102-104 spisu), ktorý odmietol prejednanie žiadosti o poskytnutie príspevku z Európskeho fondu rozvoja regiónov a Kohézneho fondu. Žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, k naplneniu citovaných ustanovení a článkov v zmysle predmetu zmluvy nedošlo, a žalovanému preto nárok na odmenu nevznikol. Naopak, žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie poskytnutého zálohového zmluvného preddavku v zmysle článku IV. bod 4.2. zmluvy poskytnutého v zmysle článku V. bod 5.1. vo výške 5.000,- eur. Žalovaný v e-mailovej správe zo dňa 1.12.2011 zaslanej žalobcovi záväzok uznal a zaviazal sa, že poskytnutý zálohový preddavok vo výške 5.000,- eur na základe fa č. XX/XXXX vráti na účet žalobcu dňa 5.12.2011, čo však nevykonal. K procesnej obrane žalovaného Okresný súd Bratislava IV neprihliadol z dôvodu, že nedošlo k splneniu článkov a ustanovení v zmluve, v znení jej dodatku č. 1 s ohľadom na listinný dôkaz na č.l. 102-104 spisu. V danom prípade žalobca ako mandant poskytol žalovanému mandatárovi zo zmluvnej odmeny zálohový preddavok vo výške 5.000,- eur v zmysle § 571 ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka, ktorý bol súčasťou zmluvnej odmeny, ktorý sa však zaviazal vrátiť žalovaný pri nesplnení zmluvnej povinnosti, čo sa v konaní preukázalo, nekonal ani s odbornou starostlivosťou. V súdnom konaní žalovaný nepreukázal vzniknuté skutočné náklady za svoju činnosť mandatára, ani že so žalobcom uzavrel vzájomnú dohodu pokračovať pri uskutočnení projektu o získanie nenávratného finančného príspevku pre R. P. A. S. R. S. S., P. V. Č. G. P. S. v zmysle záväzkov SR voči EÚ, s kódom výzvy č. P.-A.-XX-X, dátum vyhlásenia výzvy 3.12.2010, dátum uzavretia výzvy dňa 4.3.2011 v uzávierkovej lehote 4.3.2011 s výnimkou mandátnej zmluvy v znení dodatku č. 1. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7 % p.a. od 8.11.2010 v zmysle čl. IV. bod 4.2. zmluvy, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4.10.2016 považuje v celom rozsahu za predčasný a trvá na skutočnostiach uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu č.k. 36Rob/104/2012-13 zo dňa 22.3.2012. Odvolateľ (žalovaný) vyjadril názor, že Okresný súd Bratislava IV odňal odporcovi zákonnú možnosť konať a vyjadriť sa pred súdom osobne, s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, čím poškodil jeho zákonné a ústavou garantované práva ako aj práva Európskeho súdneho poriadku. Žalovaný zdôraznil, že žiaden súd v SR zo zákona nemôže odňať účastníkovi konania jeho zákonné právo konať a vyjadriť sa osobne pred súdom, a keďže odporca sa nemohol osobne pred súdom vyjadriť k dôkazom predloženým navrhovateľom, neboli naplnené dôvody na pokračovanie v konaní bez účasti odporcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetný rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na opakované konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaný, hoci mu bolo viackrát, počas piatich rokov trvajúceho súdneho sporu, riadne vykázané doručenie, sa ani raz nedostavil na pojednávanie a neprejavil žiadny záujem o to, aby sa k veci naozaj vyjadril, hoci mal nejednu možnosť. Jeho tvrdenia o tom, že mu boli súdom odopreté práva na proces sú len zavádzajúce, účelové a prázdne tvrdenia, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie v priebehu konania ani v spôsobe, akým súd konanie viedol. Žalovaný sa nedostavil na žiadne z pojednávaní, hoci sa súd nachádza v mieste jeho sídla - v Bratislave, pričom právny zástupca žalobcu sa zúčastnil napriek vzdialenosti, ktorú musel zakaždým prekonať, na každom jednom pojednávaní. Rovnako je ničím nepodložené konštatovanie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nakoľko okresný súd na pokyn krajského súdu, ktorý už vydaný rozsudok vo veci raz zrušil, dôkladne doplnil dokazovanie a preveril skutkový stav veci a po riadnom vyhodnotení skutkového stavu opätovne došiel k rovnakému právnemu záveru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe, žiada, aby súd odvolaniu nevyhovel a potvrdil príslušné rozhodnutie prvoinštančného súdu v plnom rozsahu. 4. K písomnému stanovisku žalobcu k odvolaniu podanému žalovaným, sa opakovane vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 16.3.2017, ktoré nesprávne označil ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu (odvolanie podal žalovaný), v ktorom zopakoval svoje doterajšie tvrdenia, t.j. že ide o predčasné rozhodnutie s právnymi vadami a že konaním súdu prvej inštancie mu bolo odňaté zákonné právo konať pred súdom, keďže sa nemohol osobne pred súdom vyjadriť k dôkazom predloženým žalobcom. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 7. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. 8. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného v podobe zamietnutia žaloby), je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovým stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 9. Odvolací súd po oboznámení sa s dokladmi, tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru, že žalobca jednoznačne preukázal, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená Mandátna zmluva dňa 24.8.2010 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 11.10.2010, ktorých predmetom bolo vypracovanie dokumentácie na získanie nenávratného finančného príspevku pre výzvu, vyhlásenú MŽP SR - P. Y. X.X. P. V. Č. G. P. S.Ô. S. R. R. Z. S. I., G. S.: P.-A.-XX-X zverejnenej dňa 4. júna 2010. Podľa § 566 ods. 1 zák. č. 513/1991 (Obchodný zákonník), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť, uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant a zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa § 567 ods. 1 citovaného zákona mandatár e povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou. Podľa čl. IV. bod 4.2. mandátnej zmluvy odmena žalovaného bola naviazaná na dosiahnutý výsledok. Výsledok nebol dosiahnutý práve konaním žalovaného - neskorým podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok na príslušný úrad, čo preukazuje oznámenie Ministerstva životného prostredia SR o nesplnení podmienok na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok stanovený vo výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 24.11.2010, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok nebola doručená na riadiaci orgán v termíne stanovenom vo výzve, žiadosť preto nebolo možné zaregistrovať a začať konanie v súlade so zákonom. S poukazom na vyššie uvedené je možné ustáliť, že konaním žalovaného došlo k porušeniu mandátnej zmluvy a nedodržaniu jej predmetu, čím sa zároveň naplnilo znenie článku 4.2. mandátnej zmluvy, na základe ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ak nedôjde k splneniu dojednaní uvedenej zmluvy, vráti mandatár mandantovi zálohu, uhradenú v prospech mandatára v plnej výške, t.j. 5.000,- eur, do piatich dní odo dňa prípadnej vzniknutej situácie. Nie bez významu je skutočnosť, že žalovaný e-mailom zo dňa 1. decembra 2011 oznámil žalobcovi, že vrátenie zmluvného preddavku v zmysle faktúry XX/XXXX zo dňa 25.8.2010 vo výške 5.000,- eur bez DPH vloží na účet žalobcu č.XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX v pondelok, 5.12.2011 z dôvodu, že je od 26.11.2011 pracovne mimo SR až do uvedeného pondelka. 10. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia, že rozsudok je predčasný, nedoložil žiaden dôkaz, rovnako nepredložil žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania nezúčastnil žiadneho z piatich pojednávaní, ktoré nariadil súd prvej inštancie na termíny: 26.11.2012, 25.4.2013, 16.2.2016, 2.6.2016 a 4.10.2016. 11. K argumentácii žalovaného s odkazom na Ústavu SR (článok 48 ods. 2) odvolací súd uvádza, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Neprítomnosť žalovaného nie je prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie, ak doručenie predvolania bolo preukázané. 12. K námietke odvolateľa - žalovaného, že ide o diskvalifikačné rozhodnutie vo veci, nakoľko sa nemohol zúčastniť súdneho pojednávania, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 280/2006 zo dňa 28.2.2008, podľa ktorého zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (teraz Civilného sporového poriadku), nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania, výsluch účastníka je iba jedným z dôkazových prostriedkov, a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).