Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/317/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207104 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412207104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: Ľ.E. Š., M.. XX. XX. XXXX, Q. M. E.. Č.. XX, Š., zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná ul. č. 25, Trnava, proti žalovanému: FINPOINT "družstvo", Svoradova ul. č. 1, Bratislava, IČO: 35 807 717, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. júna 2016, č. k. 8C/86/2012 - 300, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že podiel F. X/X na U. U. Č.. XXXX F. G. F. XXXX L.2. J. U. F. X/X na U. Č.. XXXX C.Ú. G. F. XXXX L., U. S. F. U.M. F. Č.. XXX F. B. Ú. R., G. Q., L. Č. R., G. Q. I., B. M. P. S. Y. U. Č.. X/XXXX zo dňa 04. 04. 2014, ktorý plán bol potvrdený dňa 28. 04. 2014 Okresným úradom Bratislava katastrálnym odborom, U. Č.. XXX/XXXX J. U. Č.. XXXX/XX - A. A. U., G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - A. A.Á. U. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - S. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - S.Á. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - A. A.Á. U. G. F. XXX L., U. F. U. X/X R. R.Č.P. po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, D.. Č..: XXXXXX/XXX, B. S. R. XX. XX. XXXX a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 116 ods. 1, 2, § 145 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vecne absolútnou neplatnosťou Kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 2002, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX U. V. F. U. F. Č.. XXX pre B. Ú. R. v prospech poručiteľky v podiele 1/3, nakoľko predávajúca L. L. nemohla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržať. Uviedol, že dokazovaním primárne skúmal, či vlastníctvo predmetných parciel skutočne svedčalo právnej predchodkyni žalobkyne, J. N. D.. G., ktorú skutočnosť mal preukázanú výpisom pozemnoknižnej F. Č.. XXX, B. B. U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX T. S. F. podľa Č. Q. U. Č. X U.. K.) J. G. F. U. X/X, U. S. I. U. B. Ú. F. Q., F. F., Q. U. U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX I. J. zaČ. R. U. Č.. XXXX/X - A. U. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/X - F. G. F.Ý. XXXX L., U. Č.. XXXX/X - S. G. F. XXXX L., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX/X - S.Á. G. F. XXXX L.. U. na P.Č., Ž. za Ú. I. U. U. Q. F. Y. U. Č.. X/XXXX S. dňa 04. 04. 2014, potvrdený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 28. 04. 2014, ktorým boli identifikované pôvodné U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX J. U. Č.. XXXX/ XX - A. A. U. G. F.Ý. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F.Ý. XXX L., U.C. Č.. XXXX/XX - A. A. U. G. F. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - S.Á. G. F. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - S. G. F.L. XXX L.2., U. Č.. XXXX/XX - F. G. F.Ý. XXX L., U. Č.. XXXX/XX - A. A. U. G. F. XXX L.2. s tým, že zo zakreslenia na katastrálnej mape, ktorá je súčasťou geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že označené parcely sú zhodné s pôvodnými U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX, Č. L. U., Ž. U. U., V. F. U. F. Č.. XXX, P. P. F. F. U. T.Á. G., N. G. J. J. G. (právnej predchodkyni žalobkyne), sú dnes evidované tak, ako vyplýva z geometrického plánu, pričom žalovaný identifikáciu parciel ani nerozporoval. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa je dedičkou po S. J. N., D.. G., nakoľko je táto skutočnosť zrejmá z Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Danielou Jašekovou, notárkou so sídlom v Trnave pod sp. zn. 20D/180/2005, č. k. 10Dnot/55/2005-26, keď k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného prihliadať nemohol, pretože petitom žaloby, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, si žalobkyňa v konečnom dôsledku uplatnila svoje vlastnícke právo, ktoré sa podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý mal byť daný tým, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami a je ohrozením postavenia žalobkyne, keď práve žaloba na určenie je spôsobilým právnym prostriedkom vedúcim k odstráneniu neistoty v právnych vzťahoch, pričom v súčasnosti svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa katastra nehnuteľností žalovanému, a preto vzhľadom na predchádzajúce vlastníctvo nehnuteľností právnej predchodkyne žalobkyne, možno tento stav (spornosť vlastníckeho práva) vyriešiť práve podaním žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva právneho predchodcu žalobcu, nakoľko bez takéhoto určenia nie je možné, aby prebehlo riadne dedičské konanie po poručiteľke, čím je daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že v rámci vyhodnotenia prejudiciálnej otázky považoval notársku zápisnicu sp. zn. N 49/00, NZ 49/00 za absolútne neplatnú, keď nosným dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice je absencia preukázania dobromyseľnosti držby G. L. L., N. D., nakoľko z predloženého notárskeho spisu a samotnej notárskej zápisnice v bode 2 vyplýva, že otec účastníčky N. D. mal v držbe a užívaní uvedené pozemky najmenej od roku 1945, pričom pozemky získal od pôvodných vlastníkov, ktorí boli po skončení druhej svetovej vojny vysídlení s tým, že po jeho smrti pozemky užívala a mala v držbe jeho manželka A. D., D.. R. J. po T. P. F. D. XXXX T. R., Ú.Č. L. L.. Poukázal na ust. § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník a uviedol, že preukázanie dobromyseľnosti je rozhodujúcim faktorom pri nadobudnutí veci vydržaním, keď dobromyseľný držiteľ musí nakladať s vecou ako so svojou a musí byť s ohľadom na všetky súvisiace skutočnosti presvedčený, dobromyseľný, že mu vec patrí, avšak v notárskej zápisnici úplne absentuje uvedenie a preukázanie skutočnosti, od ktorej mohol právny predchodca L. L. odvodzovať svoju dobromyseľnosť, nakoľko je v nej len uvedené holé konštatovanie, že pozemky ,,získal“ od pôvodných vlastníkov, ani v nej nie je uvedené a preukázané, akým spôsobom a na základe akého právneho titulu (kúpna zmluva, rozhodnutie, iné skutočnosti), uvedené pozemky získal. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rozpore s uvedeným je tvrdenie P. Q. J. G., ktorí mali v konaní o vydržaní potvrdiť skutočnosti tvrdené L. L. o získaní pozemkov jej otcom, keď uviedli, že otec L. L. si mal prenajať pozemky F. R., U. rozdiel medzi získaním pozemkov od pôvodných vlastníkov a nájmom pozemkov je zrejmý, a preto ak by si aj otec L. L.Č. prenajal všetky uvedené pozemky (nevedno od koho a akým spôsobom) nemohol byť dobromyseľný, že s nimi nakladá ako s vlastnými, keď z notárskeho spisu taktiež nie je zrejmé, či uvedení svedkovia boli osobne účastní pri spisovaní zápisnice alebo ich nedatované prehlásenie bolo notárovi predložené len L. L.. Poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na vyslovenú neplatnosť notárskej zápisnice, na základe ktorej bola osvedčená právne významná skutočnosť o vyhlásení vydržania uvedených pozemkov L. L., považoval za absolútne neplatnú aj kúpnu zmluvu zo dňa 04. 02. 2002, ktorou L. L. previedla vlastníctvo k uvedeným pozemkom na žalovaného, v zmysle zásady ,,Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pričom samotná L. L. bola v uvedenej zápisnici poučená, že osvedčením o vydržaní nie sú dotknuté prípadné vlastnícke práva tretích osôb. K námietke žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005, je tá istá osoba ako osoba označená v pozemnoknižnej vložke číslo 250, katastrálne Ú. R. ako M. J. G., ktorá je zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3, uviedol, že ide o rovnakú osobu, keď je síce pravdou, že v U. F. Č.. XXX T. J. F. X/X E. U. E. M. J. G., avšak je zrejmé, že v danom čase (vzniku zápisu) to bol štandardný spôsob zápisu do pozemnoknižnej vložky, pričom skutočnosť, že ide o identickú osobu mal preukázanú z Osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva dedičstvo žalobkyne po J. N. D.. G. M.. XX. XX. XXXX, B. C. J. G., P. E. R. M. XX. XX. XXXX. Uviedol, že v U. F. Č.. XXX U. U. Č. X je zápis, ktorého návrh došiel dňa 27. januára 1928, a ktorým sa vymazala poznámka o M. J. G., pričom tento zápis korešponduje, vzhľadom na dátum narodenia J. G. s jej nadobudnutím plnoletosti, keď ďalším dôkazom preukazujúcim, že ide o identickú osobu považoval list obsiahnutý v dedičskom spise od N. G., brata J. G., ktorým splnomocnil Š. N. na ,,otvorenie testamentu“, po jeho sestre, pričom z U. F. Č.. XXX F., Ž. N. G., Q. J. G. patrilo vlastníctvo na E. U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX taktiež v jednej tretine. Uviedol, že námietku žalovaného týkajúcu sa nezhodnosti priezvisk právnej predchodkyne žalobkyne „. - „. považoval za irelevantnú, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že priezviska osôb (najmä tie, ktoré mali maďarský, židovský alebo nemecký pôvod) sa v danom období a území menili v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby, o čom svedčí aj ostatné meno a priezvisko brata J. G. - N. G., pričom nemal pochybnosť, že ide o brata J. G.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne úspechom žalobkyne v konaní, ktorej priznal iba náhradu trov vyplývajúcich zo spisu za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby, nakoľko si trovy konania nevyčíslila. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Uviedol, že z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutkový stav tak, ako ho opísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nakoľko dôvodné pochybnosti o totožnosti poručiteľky J. N. P. J. G. E. F. U. F. Č.. XXX neboli v konaní odstránené. Poukázal na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok pre priznanie nároku uplatneného žalobou o určenie, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. N., je preukázanie jej aktívnej vecnej legitimácie v spore, pričom platí, že žalobkyňa môže ako dedič po J. N. odvodzovať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore výlučne od preukázania skutočnosti, že žalované nehnuteľnosti boli v čase smrti J. N. v jej vlastníctve, avšak ako v spore namietol, žalobkyňa nepreukázala, že poručiteľka J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 20D/180/2005 je tá istá osoba označená v pozemnoknižnej F. Č.. XXX J. M. J. G., ktorá je zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov v 1/3, s čím sa súd prvej inštancie vysporiadal predovšetkým tvrdením, že nezhodnosť priezvisk právnej predchodkyne žalobkyne „.“ je právne irelevantná, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že priezviská osôb sa v danom období a na danom území menili v závislosti od spoločenských vplyvov a miesta pobytu konkrétnej osoby, teda svoj záver neoprel o vykonané dokazovanie, ale o domnienku, že priezvisko J. N., G., bolo počas jej života zachytené vo viacerých dokumentoch odlišným spôsobom. Uviedol, že pre skúmanie totožnosti J. G. zapísanej v U. F. Č.. XXX P. J. N., D.. G., po ktorej sa domáha dediť žalobkyňa, je potrebné skúmať aj nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu J. G. na nehnuteľnostiach vedených v U. F. Č.. XXX titulom dedenia, na čo poukazoval aj pred súdom prvej inštancie, nakoľko rodičmi J. N. (právnej predchodkyne žalobkyne) sú František Ossovicz a Mária rodená Wittgruberová, ktorí však v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX, katastrálne Ú. R. nie sú a ani nikdy zapísaní ako vlastníci predmetných pozemkov neboli, z čoho je zrejmé, že J. G. nie je možné stotožniť s J. N., G. J.ni na základe údajov uvedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX, keďže J. G. nehnuteľnosti nededila po rodičoch J. N., D.. G., a dokonca ani po ich príbuzenskej línii, keďže v predmetnej pozemnoknižnej vložke sa vôbec nenachádzajú priezviská G., J. Z., D.. N.. Poukázal na skutočnosť, že ani dobové listiny jednoznačne sa viažuce k osobe J. N. neuvádzajú jej priezvisko v tvare „., J. F. A. G., a to aj u jej otca Františka (napr. sobášny list zo dňa 29. 01. 1928), pričom takto je jej priezvisko uvedené aj na úmrtnom liste zo dňa 18. 12. 1991, a preto domnienka, že J. G. J. J. G. sú jedna a tá istá osoba, bez ďalšieho neobstojí, pričom žalobkyňa ani v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v konaní zaťažuje. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nie je možné prehliadnuť, že závetným dedičom po J. N., D.. G., je nielen žalobkyňa, ale aj iné osoby, pričom určenia, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. N., sa domáha iba žalobkyňa, ktorá je tak jediným dedičom J. N., ktorý tvrdí, že v pozemnoknižnej F. Č.. XXX je zapísaná práve J. N., rod. G., a že žalované nehnuteľnosti by mali byť predmetom dedenia. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa o svoje tvrdené vlastnícke právo, resp. tvrdený dedičský nárok na žalované nehnuteľnosti po J. N., nejavila žiadny záujem po dobu viac ako 20 rokov od smrti poručiteľky a rešpektovala platný právny stav vedený aj v katastrálnom operáte, pritom určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a má stav právnej neistoty odstrániť, a je opodstatnená v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, avšak v uvedenom prípade stav právnej neistoty vyvolala práve žalobkyňa, ktorá viac ako 20 rokov po smrti J. N. začala de iure spochybňovať legitímnosť jeho vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, čím neprimerane zasiahla do jeho práv, preto naliehavosť právneho záujmu nemôže preukázať ten, kto stav právnej neistoty vyvolal alebo jeho trvanie svojou nečinnosťou neprimerane predĺžil, keďže takéto konanie odporuje aj zásade „viglinatibus iura scripta sunt“, v zmysle ktorej právo patrí bdelým, smerujúcej predovšetkým k tomu, aby subjekty práva postupovali pri ochrane svojich práv rýchlo, efektívne a nenarúšali roky trvajúce právne vzťahy, a tým aj právnu istotu tretích osôb, a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 185/05. Uviedol, že súd preto musí vždy prihliadnuť na ochranu záujmov všetkých dotknutých právnych subjektov, najmä tých, ktorí v minulosti nadobudli právo dobromyseľne, keď v konaní bola preukázaná dobromyseľnosť držby žalovaných pozemkov družstvom, ktoré ich nadobudlo riadne na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s ich vlastníčkou L.D. L. 10 rokov predtým, než žalobkyňa žalobou spochybnila jej vlastnícke právo a nadobúdací titul, pričom nemal v čase podpisu kúpnej zmluvy dôvod pochybovať o vlastníckom práve L. L., nakoľko platí zásada hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že povinnosť všeobecných súdov chrániť oprávnené záujmy všetkých účastníkov konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. III. ÚS 127/2010, keď v prípade kolízie dvoch protichodných práv je potrebné prihliadať aj na okolnosti nadobúdania práva a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I. ÚS 2219/2012. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uviedla, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, keď v konaniach o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci, pričom požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa (U. J. N., D.. G. S. XX. XX. XXXX, v tom čase bolo zapísané jej vlastnícke právo v PK F. Č.. XXX) a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu s tým, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 11/2011 zo dňa 30. 04. 2012, sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16. 12. 2010). Poukázala na skutočnosť, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva s tým, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva, a preto keď je v katastri nehnuteľností podľa identifikácie pôvodných nehnuteľností U. Č.. XXXX J. Č.. C. zapísaný iný vlastník v celosti, teda je zapísané vlastnícke právo inak, než požaduje toto zohľadniť v rámci dedičského konania po poručiteľke J. N., D.. G., existuje rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a skutočným vlastníctvom tejto nehnuteľnosti, čím je daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, nakoľko bez takéhoto určenia sa inak účinne nemôže domôcť ochrany svojho dedičského práva a jej právne postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by bolo neisté. Uviedla, že žalovaný v katastrálnom území Devín skupoval nehnuteľnosti od osôb ako T. D., C. L. J. L. L., ktorí si formou notárskeho osvedčenia nechali osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom nimi predložené listiny nespĺňali náležitosti požadované zákonom na osvedčenie a samotné notárske zápisnice o vydržaní nespĺňali požadované náležitosti, z dôvodu ktorého nemohlo prejsť vlastnícke právo na tieto osoby a následne kúpne zmluvy, ktorými nehnuteľnosti predali sa stávali absolútne neplatnými zmluvami, pretože označené osoby previedli viac práv ako vlastnili (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukázala na skutočnosť, že formou Notárskej zápisnice si osvedčila vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam aj L. L., a to v celosti k nehnuteľnostiam zapísaných v štrnástich pozemnoknižných vložkách v katastrálnom území Devín, pričom v čase osvedčenia boli, okrem iných nehnuteľností, dotknuté aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, zapísané v poS. F. Č.. XXX J. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C.Ú. G. F. XXXX L., B.Ď. F. M. S. U. P.. S.. M. XX/XXXX, M. XX/XXXX M. E., Ž. N.Š. D., G. L. L., údajne pozemky užíval a následne držal od roku 1945, potom ako boli pôvodní vlastníci vysídlení, avšak v osvedčení nie je uvedené, že by pozemky kúpil, alebo mu boli darované, pričom notárovi stačilo vyhlásenie L. L., že ich otec užíval a po ňom ich užívala matka a po matke žiadateľka s tým, že podľa notára vlastníctvo, resp. účinky vydržania vlastníctva nastali k 31. 03. 1964. Poukázala na skutočnosť, že z osvedčenia nevyplýva, ako k uvedenému záveru notár dospel, na základe akých dôkazov a akého právneho titulu osvedčil L.D. L. vlastníctvo k nehnuteľnostiam, keď v notárskej zápisnici úplne absentuje uvedenie a preukázanie skutočností, od ktorých mohol právny predchodca L. L. odvodzovať svoju dobromyseľnosť, že nehnuteľnosti vlastní, resp. ich nadobudol do vlastníctva vydržaním, nakoľko poručiteľka J. N., rod. G., nikomu svoje vlastníctvo nedarovala a neprenechala, nebola ani vysídlená a žila na Slovensku až do roku 1991, kedy zomrela. Uviedla, že dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec, avšak iba samotná detencia k vydržaniu nestačí s tým, že okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu, pričom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu). Poukázala na skutočnosť, že vlastníctvo J. N., D.. G., k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. T. S. F. U. B. F. F. Č.. XXX, U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C. G. F. XXXX L., B. L. U.Ť. R. R. po J. N., D.. G., F. U. X/X B. K. U. S. M., M. T. F. U. F. Č.. XXX E. U. Q. Q. Xc) S. F. U. F. U. J. G. F. X/X, B. U. M. M. R. F. X/X P. P. P. T. J. N., B. S. Q. F. U.M. F. Č.. XXX vykonaný 02. júla 1926 (č. D 536/1924). Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že po vydaní Osvedčenia o vydržaní vlastníctva, dala L. L. zamerať a rozdeliť všetky osvedčené nehnuteľnosti do nových parciel, medzi nimi aj U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX, keď tieto začlenila do novo F.Ý. U. Č.. XXXX/ XX - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X - S. G. F. XXXX L., Č.. XXXX/X - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X - A.Á. U. G. F. XXX L. a odpredala v celosti žalovanému kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04. 02. 2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bratislava IV dňa 01. 07. 2002 pod číslom vkladu V 390/02, avšak ktorá je absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože L. L. previedla na iného viac práv ako vlastnila. Poukázala na skutočnosť, že v identifikácii pôvodných nehnuteľností vyhotovenej ešte Správou katastra pre hl. mesto Bratislava bolo konštatované, že pôvodné U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX, boli začlenené do L. L. M. U. Č.. XXXX/X - S. U. G. F.L. XX L.2., Č.. XXXX/XX - F. G. F.Ý. XXXX L., Č.. XXXX/X - S. G. F.Ý. XXXX L., Č.. XXXX/X - F. G. F. XXXX L.2., Č.. XXXX/X - A.Á. U. G. F. XXX L., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Č.. XXXX vo vlastníctve žalovaného v celosti. Uviedla, že pri zameriavaní a začleňovaní pôvodných parciel L. L. do nových parciel zostal nezačlenený zvyšok U. Č.. XXXX G. F. XX L.2., na B. S. F. R. B.Í. F. U. P.. S.. XXDnot/XXX/XXXX, Č.. B.. XXDnot/XX/XXXX-XX J. R. B. G. G. R. P.. S.. XXDnot/XXX/XXXX, Č.. B.. XXDnot/XX/XXXX- XX U. F. X/X po U. J. N., D.. G., B. M. F. R. B. B., Ž. U. T. S. J. N., D.. G. S. F. F. Č.. XXX U. Q. Q. J. R. Ľ. Š., ako aj skutočnosť, že z priložených dokladov Správy katastra vyplynulo, že pôvodná výmera U. Č.. XXXX F. B. Ú. R. Q. XXXX L.2., ale časti z nej spolu vo F. XXXX L. už vlastnia iní vlastníci zapísaní v listoch vlastníctva č. 2453 a č. 2528, pričom z pôvodnej parcely zostal už iba zvyšok vo výmere 26 m2. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný vedel, resp. objektívne mohol na katastri zistiť, že kupuje nehnuteľnosti, ktoré predávajúca L. L.Č. získala vydaním notárskeho Osvedčenia o vydržaní, keďže už v tom v čase, od roku 2000, bol v súdnom spore so Slovenským pozemkovým fondom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tom istom katastrálnom území, ktoré získal kúpou od predávajúceho, ktorý si osvedčil vlastnícke právo notárskou zápisnicou na obdobných skutkových tvrdeniach, a preto vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava IV prebiehali súdne spory medzi Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov a žalovaným o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré odkupoval od osôb ako M.. T. D., pričom na liste F. Č.. XXXX, B.. Ú.. R., je záznam o prebiehajúcich konaniach a uzneseniach Okresného súdu Bratislava IV o predbežných opatreniach o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami v časti „Poznámky“, nemohol byť pri kúpe na základe neplatnej kúpnej zmluvy dobromyseľným držiteľom, z dôvodu ktorého ani nemohla uplynúť 10 ročná lehota pre vydržanie nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a nebolo možné započítať dobu predchodkyne L. L.Č., ktorá v držbe taktiež nemohla byť dobromyseľná, pretože vydržanie nepreukázala, čím sa žalovaný nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Uviedla, že posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, z ktorého odvodzuje vznik práva, keď dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje s tým, že pri skúmaní dobrej viery je preto potrebné zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti, viažuce sa k nadobúdaciemu titulu, ako aj vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že za účelom identifikovania a zamerania pôvodných parciel Č.. XXXX J. Č.. XXXX vo vlastníctve právnej predchodkyne, bol z dôvodu neprehľadnosti stavu vypracovaný geometrický plán č. 2/2014 zo dňa 04. 04. 2014, ktorý bol potvrdený dňa 28. 04. 2014 Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pod číslom 774/2014 s tým, že U. Č.. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty je o výmere 312 m2, č. 2292/71 - vinica o výmere XXX L., Č.. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, č. 2291/33 - záhrada o výmere 565 m2, č. 2291/34 - záhrada o výmere 224 m2, č. 2290/22 - vinica o výmere 906 m2, č. 2282/15 - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2, spolu o výmere 3456 m2, z ktorej je predmetom žaloby podiel v 1/3. Uviedla, že žalovaný mal od roku 2005 vedomosť, že zdedila podiel v 1/3 na zostatku U. Č.. XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 2835 a ako spoluvlastník uvedeného zvyšku vlastní ostatný podiel v 2/3, keď toho času bola zmenená hranica zastavaného územia obce k. ú. Devín a pôvodná parcela Č.. XXXX, resp. jej zvyšok, bola prečíslovaná na parcelu č. 1311/1 vinice o výmere 1 m2 a parcela č. 1311/2 vinice o výmere 25 m2, preto jeho tvrdenie, že nie je aktívne legitimovaná je účelové s tým, že súdu prvej inštancie predložila rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/571/2005 - 63, ktorým bola vyhlásená za mŕtvu matka J. N., D.. G., v ktorom je v zátvorke z dôvodu dostatočnej identifikácie vyhlasovanej za mŕtvu konštatovaný aj tvar mena G., ktorý tvar mena je uvedený v zápise jej detí ako vlastníkov v pozemnoknižnej F. Č.. XXX. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 22. 10. 2016, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. septembra 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že podiel v 1/3 na pôvodných parcelách č. 1311 vinohrad o výmere 2169 m2 a podiel v 1/3 na parcele č. 1312 lúka o výmere 1313 m2, pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 250 v katastrálnom území Devín, obec Bratislava, mestská časť Devín, okres Bratislava IV, nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 2/2014 zo dňa 04. 04. 2014, ktorý bol potvrdený dňa 28. 04. 2014 Okresným úradom Bratislava katastrálnym odborom, pod č. 774/2014 ako parcela č. 2292/72 - trvalé trávnaté porasty o výmere 312 m2, parcela č. 2292/71 - vinica o výmere 970 m2, parcela č. 2292/70 - trvalé trávnaté porasty o výmere 296 m2, parcela č. 2291/33 - záhrada o výmere 565 m2, parcela č. 2291/34 - záhrada o výmere 224 m2, parcela č. 2290/22 - vinica o výmere 906 m2, parcela č. 2282/15 - trvalé trávnaté porasty o výmere 183 m2, patria do dedičstva po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, D.. Č..: XXXXXX/XXX, S. R. XX. XX. XXXX v podiele 1/3 z dôvodu, že Kúpna zmluva zo dňa 04. 02. 2002, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti parcelu č. 1311 a č. 1312 pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke č. 250 pre katastrálne územie Devín v prospech poručiteľky v podiele 1/3, je absolútne neplatná, nakoľko predávajúca L. L. nemohla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržať. 9. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 31. 05. 2012 domáha určenia že pôvodné U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C.Ú. G. F. XXXX L., J. A. F. U. X/X, U. R. R.Č. po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, D.. Č.. XXXXXX/XXX, S. R. XX. XX. XXXX, na tom skutkovom základe, že v konaní dodatočného dedičského konania po poručiteľke J. N., D.. G. vydala dňa 11. 08. 2005 notárka JUDr. Daniela Jašeková Osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 20D/180/2005, 10Dnot 55/2005 - 26, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2005, z ktorého vyplýva, že spolu s manželom T. Š. je v rovnakom podiele závetnou dedičkou po poručiteľke J. N., rodenej G. (G.), M.. XX. XX. XXXX, S. XX. XX. XXXX, ktorá vlastnila spolu so svojimi súrodencami nehnuteľnosti v katastrálnom území Devín, zapísané v pozemnoknižnej F. Č.. XXX, J. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX - C.Ú. G. F. XXXX L. F. U. X/X, J. preto mali patriť do dedičstva po poručiteľke, avšak zo Správy katastra bolo zistené, že predmetné parcely boli začlenené do U. Č.. XXXX/X, R. U.: S. U. (S. U. Č.. XXXX G. F. XX L.2.), U. Č.. XXXX/XX, R. U.: F. G. F.Ý. XXXX L., U. Č.. XXXX/X, R. U.: S.J. G. F. XXXX L., U. Č.. XXXX/X, R. U.: F. G. F. XXXX L.2., U. Č.. XXXX/X, R. U.: A.Á. U. G. F. XXX L., U.Č. U. Č.. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sú na liste vlastníctva zapísané vo vlastníctve žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 2002 uzavretej s predávajúcou L. L., ktorá pôvodné pozemnoknižné parcely č. 1311 a č. 1312 nadobudla do vlastníctva absolútne neplatnou notárskou zápisnicou o osvedčení právne významnej skutočnosti vydržania vlastníckeho práva zo dňa 21. 01. 2000, č. N 49/00, Nz 49/00, nakoľko v osvedčení nie je uvedené, že by jej otec N. D., ktorý mal pozemky užívať, tieto kúpil alebo mu mali byť darované, keď tvrdenie L. L. G. tom, že jej otec ich mal v držbe od roku 1945 od občanov nemeckej národnosti, ktorí odchádzali z nášho územia, sa z historického pohľadu javí ako vymyslené, pričom z osvedčenia ani nevyplýva, ako notár dospel k záveru, že účinky vydržania nastali ku dňu 31. 03. 1964. 10. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Danielou Jašekovou dňa 11. 08. 2008, sp. zn. 20D/80/2008, 10Dnot/55/2005 - 26 v spojení s doložkou k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 04. 01. 2006, 20D/180/2005, 10Dnot/55/2005 - 33 vo veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke J. N., D. G., M.. XX. XX. XXXX, S. XX. XX. XXXX, M. Q. W. E.. Č.. XX, Š. vyplýva, že pôvodné dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 251/92, poručiteľka zomrela ako bezdetná vdova rodičov N. G. J. L., D. Z. P. tým, že zanechala závet zriadený dňa 30. 05. 1975 do notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Trnave pod sp. zn. Nz 572/75, N 568/75, ktorým zanechala celý svoj majetok žalobkyni Ľ. Š. J. T. Š., keď dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že (okrem iných) nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX, S. U. Č.. XXXX - vinohrad o výmere 26 m2 patriaci poručiteľke podľa B 6/c v jednej tretine, nadobudla do vlastníctva žalobkyňa. 11. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 12. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania (od 01. 07. 2016, strany sporu) je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. 13. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť, pričom tento záujem skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O. s. p.). 14. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. 15. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010). 16. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. 17. Z Geometrického plánu č. 2/2014 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parcela č. 2282/15, 2290/22, 2291/33, 2291/34, 2292/70, 2292/71, 2292/72 vyhotoveného Ing. Vladimírom Peťkom a úradne overeného Okresným úradom, katastrálnym odborom dňa 28. 04. 2014 vyplýva duplicitné vlastníctvo v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX F. U. T. G., N. G. J. J. G. B. U. Č.. XXXX/XX, R. U. A. A. U. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. F. G. F.Ý. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. S. G. F.Ý. XXX L.2., Č.. XXXX/XX, R. U. S.Á. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. F. G. F. XXX L.2., Č.. XXXX/XX, R. U. A.Ý. A. U. G. F. XXX L., Č.. XXXX/XX, R. U. A. A. U. G. F. XXX L.2., B. F. U. T. na C. F. Č.. XXXX J. Č.. XXXX pre B. Ú. R. evidované v prospech žalovaného. 18. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nestotožnil s námietkou žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. N., D.. G., M.. XX. XX. XXXX, nakoľko osvedčila, že je dedičkou po poručiteľke, v prospech ktorej je evidované duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodne evidovanej pozemnoknižnej U. Č.. XXX pre B. Ú. R., ktorých súčasným vlastníkom je žalovaný, teda pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, sa v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít domáha súdnej ochrany, nakoľko iba rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu k sporným nehnuteľnostiam. 19. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. 20. Podľa § 134 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. 21. Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§ 56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§ 134 O. s. p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z. z.). 22. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach, pričom takéto osvedčenie nie je právnym úkonom. 23. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 25. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. 26. Z obsahu spisu Notárskeho úradu JUDr. Ivana Macáka, so sídlom v Bratislave na Plynárenskej ul. č. 1, sp. zn. N 49/00, Nz 49/00 vyplýva, že podkladom Notárskej zápisnice zo dňa 21. 01. 2000, ktorou osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva L. L., M.. XX. XX. XXXX k nehnuteľnostiam v pozemnoknižnej F. Č.. XXX F. B. Ú. R., J. A. B. U. Č.. XXXX - F. G. F. XXXX L.2. J. Č.. XXXX - C.Ú. G. F.L. XXXX L., bolo okrem jej vyhlásenia tvoriaceho obsah notárskej zápisnice, aj písomné prehlásenie (nedatované) svedkov F. Q., M.. XX. XX. XXXX J. J. G., M.. XX. XX. XXXX, Ž. T. G. N. D., M.. XX. XX. XXXX po A., J. Q. F. D. XXXX U.repustený z armády a vrátil sa domov, prenajal si pozemky, okrem iných aj U. Č.. XXXX J. Č.. XXXX F. R. za účelom poľnohospodárskej výroby, na ktorých hospodáril aj po skončení vojny, nakoľko pôvodní vlastníci boli vysídlení a pozemky nemal kto obrábať, v dôsledku čoho bol presvedčený, že ako československý občan ich užívaním získal vlastnícke právo s tým, že po jeho smrti F. D. XXXX, v obhospodarovaní pozemkov pokračovala jeho manželka A. D. J. po D. XXXX I. R. L. L., ktorá tieto pozemky dobromyseľne užívala ako vlastné po dobu 27 rokov. 27. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že zo skutočností uvedených L. L., ako aj z prehlásení svedkov F. Q. J. J. G. nevyplývajú žiadne právne významné skutočnosti, od ktorých bolo možné odvodiť existenciu oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, nakoľko tým, že si N. D. nehnuteľnosti prenajal, obhospodaroval a po jeho smrti tieto obhospodarovala jeho manželka A. D. J. M. I. R. L.D. L., nebola preukázaná existencia domnelého (putatívneho) titulu nadobudnutia vlastníctva, t. j. skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, keďže právny inštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice bol do prijatia zákona č. 397/2000 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 323/19992 Zb. Notársky poriadok a nadobudol účinnosť dňa 01. 12. 2000, predmetom špekulatívnych vyhlásení o vydržaní, ktoré od účinnosti novely boli podmienené predložením vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, vyjadrenia obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, prípadne vyjadrenia právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, a preto súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že L. L., ktorá nebola dobromyseľnou pri vyhlásení vydržania predmetných nehnuteľností, t. j. bol preukázaný opak podľa § 134 O. s. p., nemohla následne previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného Kúpnou zmluvou zo dňa 04. 02. 2002, v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám (Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), pričom ako vyplýva z listu vlastníctva č. 2528 pre katastrálne územie Devín, je žalovaný vlastníkom desiatok pozemkov, ktoré nadobudol v rokoch 2002 až 2004, teda mal so zvýšenou a náležitou odbornou starostlivosťou ako právnická osoba skúmať aj spôsob nadobúdania vlastníctva predávajúcich. 28. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala, že poručiteľka J. N. uvedená v Osvedčení o dedičstve zo dňa 11. 08. 2005, sp. zn. 20D/180/2005, D not 55/2005 - 26 v spojení s doložkou k Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 04. 01. 2006, 20D/180/2005, 10Dnot/55/2005 - 33, je tá istá osoba ako v pozemnoknižnej vložke č. XXX E. M. J. G. z dôvodu, že jej rodičia N. G. J. L., D. Z., nikdy neboli zapísaní ako vlastníci uvedených pozemkov, a preto nie je možné ani J. G. P. P. J. N., keďže J. G. nehnuteľnosti nededila po rodičoch J. N. ani po ich príbuzenskej línii, nakoľko v predmetnej pozemnoknižnej vložke sa priezviská G., Č. Z.G., D.. N.G. vôbec nenachádzajú nestotožnil, pretože ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v pozemnoknižnej vložke č. XXX, Č. Q.. Vlastníctvo, pod radovým číslom 6, písmeno c) je uvedená nezletilá J. G. (M. G. ako uvádza žalovaný), ktorej nezletilosť bola rozhodnutím živ. úradu I. stolice č. 259/24-5 doručeným dňa 27. 01. 1928 vymazaná, bol ako spoluvlastník zapísaný aj N. G., ktorý listom zo dňa 03. 08. 1992 splnomocnil Š. N. na otvoreniu testamentu, pričom nemožno nielen prehliadnuť skutočnosť, že brat poručiteľky používal priezvisko v tvare G., J. aj skutočnosť, že z pozemnoknižnej vložky č. 36 pre katastrálne územie Devín, tvoriacej prílohu návrhu o dodatočné dedičské konania vyplýva, že pod radovým číslom 8 (rovnako aj vo vložke č. 37 pod radovým číslom 4) je zapísané vlastnícke právo J. G., popri vlastníckom práve jej bratov, ale aj matky (vtedy už vdovy) L. G., D. Z., čím je totožnosť poručiteľky ako vlastníčky predmetných parciel dostatočne osvedčená. 29. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).