Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/363/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201225 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413201225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: P.. F. D., H.. XX.X.XXXX, bytom Z.. Z. X, C., proti žalovanému: A. M., H.. XX.X.XXXX, C. Z.. Z.E. X, C., zast. Mgr. Igor Schweighofer, advokát, so sídlom Holíčska 38, Bratislava, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k, 5C/18/2013-140 zo dňa 13. júna 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/324/2008. Zároveň zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 373,13 €. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 228 ods. 1 a 3, § 230 ods. 1, § 232 ods. 1 a 2 a § 234 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či žalobkyňa podala návrh na obnovu konania včas, v súlade s § 230 ods. 1. O.s.p. Žalobkyňa uviedla, že dňa 8.1.2013 zistila zo súdneho spisu, že nebolo vyhovené jej žiadosti o odročenie pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. 23C/324/2008, v čom videla dôvod na obnovu konania. Návrh na obnovu konania bol doručený súdu 1.2.2013, teda včas. Prvoinštančný súd sa preto ďalej zaoberal dôvodmi povolenia obnovy konania, pričom dospel k záveru, že návrhu na obnovu konania nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu ani len jedného z dôvodov pre povolenie obnovy konania. Opodstatnenosť návrhu na obnovu konania odôvodnila tým, že samotné konanie sp. zn. 23C/324/2008 prebiehalo bez jej prítomnosti, čím jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa pred súdom a súd rozhodol v jej neprospech, pričom neprihliadol na investičné náklady vynaložené do nehnuteľnosti z jej strany, tiež sa nezoberal skutočnosťou, že žalovaný v období rokov 2000-2007 obýval nehnuteľnosť len so spoločným synom, ktorý bol v jeho opatere, pričom sa žiadnym spôsobom nepodieľal na udržiavaní nehnuteľnosti, na mesačných platbách na správu bytu a iných investíciách. Žalobkyňa však nepoukázala na žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani nepoukázala, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Rovnako nepreukázala ani iný zákonný dôvod pre obnovu konania. 1.2. Pokiaľ ide o vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom obnovy konania. Navyše súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka (strany) alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Žalobkyňa vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania nepriložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, z ktorého by bolo možné usúdiť, že jej zdravotný stav jej neumožňoval účasť na pojednávaní. Jej žiadosť teda neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. a súd bol preto oprávnený vykonať pojednávanie v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že súdu dodatočne doložila doklad preukazujúci, že sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť pojednávania, súd považoval za potrebné uviesť, že žalobkyňa tento doklad predložila až v rámci obnovy konania, pričom uvedený doklad bol zo dňa 16.1.2013, v ktorom ošetrujúci lekár len potvrdil, že pacientka bola dňa 17.9.2012 vyšetrená pre akútny zápal horných dýchacích ciest a dňa 19.9.2012 pre zhoršenie zdravotného stavu bola uznaná práceneschopnou z dôvodu ťažkej dysfónie a celkovej slabosti. Ani v tomto potvrdení sa ošetrujúci lekár nevyjadril, že by sa žalobkyňa nemohla zúčastniť nariadeného pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. 1.3. Tvrdenie, že súd nezohľadnil pri určení ceny nehnuteľnosti skutočnosti, ktoré žalobkyňa považovala za podstatné, nie je dôvodom na obnovu konania. Súd v rámci rozhodovania o povolení obnovy konania nie je oprávnený vstupovať do právoplatne skončeného konania a posudzovať voľnú úvahu súdu pri hodnotení dôkazov. Súd v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania posudzuje iba skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, ak mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Keďže žalobkyňa vo svojom návrhu na obnovu konania neuviedla žiadnu novú skutočnosť, dôkaz ani rozhodnutie, ktoré by nemohla použiť v pôvodnom konaní, a ktoré by boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, súd návrh na obnovu konania zamietol. Navyše súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C 324/2008 trvalo od roku 2008, kedy žalobkyňa mala možnosť kedykoľvek súdu predložiť písomné vyjadrenie k veci samej. 1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 337,13 €. Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z., pričom za jeden úkon právnej pomoci priznal 66,- € (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.) za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní 13.6.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/), c/, d/ cit. vyhl.), paušálnu sumu 3 × 8,58 € spolu s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 268,49 €. Súd pri výpočte výšky tarifnej odmeny vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. a nakoľko hodnotu sporu nebolo možné vyjadriť v peniazoch, predstavuje tarifná odmena jednu trinástinu výpočtového základu. Pokiaľ právny zástupca pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty 44 000,- €, súd sa s tým nemohol stotožniť, nakoľko predmetom konania bola obnova konania vedeného pod sp. zn. 23C/324/2008, pričom v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bola hodnota podielu, ktorý má žalobkyňa (v tom konaní žalovaná) vyplatiť žalovanému určená na základe znaleckého posudku. Je nutné vychádzať z charakteru daného konania v ktorom súd rozhoduje o návrhu na obnovu konania, jeho dôvodnosti a splnenia zákonných podmienok a predpokladov vyplývajúcich z ustanovení § 228 a nasl. O.s.p., teda predmetom daného konania v tomto prvotnom štádiu je samotné posúdenie zákonnosti a dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania, a výsledné rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 234 O.s.p. je, že súd návrh na obnovu konania uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí. Nie je preto možné vychádzať pri výpočte tarifnej odmeny z hodnoty sporu v pôvodnom konaní. Zároveň súd poukázal aj na položku 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, z ktorého je zrejmé, že návrh na obnovu konania je spoplatnený pevnou sumou bez ohľadu na to, čo bolo predmetom pôvodného konania, o obnovu ktorého sa žiada. Pokiaľ ide o právnym zástupcom uplatnenú náhradu za stratu času za cestu z obvodu Bratislava V do miesta súdu Bratislava IV v trvaní 45 min a späť 2× (8 × 14,30 €) súd konštatoval, že za oprávnenú považoval náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín, nakoľko jedna cesta zo sídla advokáta do miesta sídla súdu trvá 45 minú a rovnako tak aj cesta späť, preto uznal náhradu za stratu času len vo výške 57,20 € (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) + DPH = 68,64 €. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 337,13 €. Žalovaná je povinná náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., P. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote uvedenej vo výroku tohto uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla prvoinštančnému súdu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že prvoinštančný súd chybne vyhodnotil odňatie možnosti konať pred súdom na pojednávaní uskutočnenom dňa 19.9.2012. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa 18.9.2012 sa riadne ospravedlnila z pojednávania zo zdravotných dôvodov a požiadala o odročenie pojednávania. Vzhľadom k nevyhoveniu žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania mal príslušný súd šetriac procesné práva žalobkyne, aspoň riadne informovať žalobkyňu, že jej žiadosti nebolo vyhovené. Príslušný súd však žalobkyňu ani len neinformoval o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania, resp. ju informoval na chybnú emailovú adresu. Príslušný súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, nakoľko nemala obsahové náležitosti uvedené v ust. §119 ods. 3 O.s.p., konkrétne neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Podľa názoru žalobkyne súd porušil svoje povinnosti v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., keď nevyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatku spočívajúceho v absencii vyjadrenia ošetrujúceho lekára podľa §119 ods. 3 O.s.p., čím došlo k odňatiu práva konať pred súdom. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 328/2012. 2.1. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že vo svojom návrhu na obnovu konania, ako aj na pojednávaní v predmetnej veci dňa 13.6.2016, označila viaceré skutočnosti, ktoré by jej privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Hlavnou námietkou žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/324/2008 zo dňa 19.9.2012 je, že nechce byť vlastníčkou vyporiadavaného bytu, nemá dostatok peňažných prostriedkov na primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel a súčasne žiadala predaj bytu a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov rovným dielom. Žalobkyňa v návrhu na obnovu konania zo dňa 31.3.2013 uviedla skutočnosť, že nemá záujem o prikázanie vlastníctva vyporiadavanej nehnuteľnosti, a ani nemá dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného. Ak by nebolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom a zúčastniť sa pojednávania dňa 19.9.2012 v pôvodnom konaní, mohla by na tomto pojednávaní prezentovať príslušnému súdu skutočnosť, že nechce byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a nechce byť zaviazaná k úhrade náhrady vo výške 44 000,- €. Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne stanovuje, že ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Ak by sa žalobkyňa mohla zúčastniť pojednávania v pôvodnom konaní dňa 19.9.2012, uvedenie jej stanoviska pred súdom, že si neželá byť vlastníčkou nehnuteľnosti, by muselo bez ďalšieho privodiť iné rozhodnutie vo veci, ktoré je z pohľadu žalobkyne priaznivejšie, a to že by došlo k predaju vyporiadavanej nehnuteľnosti a rozdeleniu výťažku podľa veľkosti podielov. 2.2. Z vyššie uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo jej bez vlastnej viny znemožnené predkladať skutočnosti, tvrdenia a dôkazy. Taktiež je zrejmé, že skutočnosti a tvrdenia, ktoré chcela žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.9.2012 súdu predložiť, by privodili odlišné a z pohľadu žalobkyne priaznivejšie rozhodnutie. Podľa názoru žalobkyne sa v napádanom uznesení súd prvej inštancie nevysporiadal riadne s argumentmi žalobkyne uvedenými v návrhu na obnovu konania a na pojednávaní dňa 13.6.2016 a jeho skutkové a právne hodnotenie je chybné. 3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa ani na pojednávaní dňa 13.6.2016 nepreukázala ani jeden dôvod na to, aby bola povolená obnova konania. Všetky dôvody, ktoré uviedla, by neboli tými dôvodmi, ktoré umožňujú obnoviť právoplatne skončenú vec. Prvoinštančný súd vo svojom uznesení z 13.6.2016 riadne popísal skutočnosti, prečo nepovolil obnovu konania a tieto považoval žalovaný za správne a zákonné. Domnieval sa, že uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. k. 6Cdo 328/2012 nie je možné použiť pri tomto spore. Nejedná sa o konanie, v ktorom rozhodoval odvolací súd. Takisto mohla svoje vyjadrenie k pôvodnej veci urobiť, keďže spor začal v roku 2008. Aj napriek tvrdeniu žalobkyne, že v byte nebýva, podľa informácií žalovaného stále v byte býva a nemá záujem inak riešiť vzniknutý problém, keď žalovanému už viac ako pred 3 rokmi mala vyplatiť sumu 44 000,- € za polovicu bytu. Podľa názoru žalovaného ide len o špekuláciu zo strany žalobkyne a snahu o predlžovanie sporu s tým, aby mi nemusela vyplatiť vyššie uvedenú sumu. Všetky jej kroky nasvedčujú tomu, že nemá záujem vec riešiť, len ju neustále predlžovať, aby bol právny stav v tejto veci narušený. Nijakým spôsobom sa vec nepohne, ak by bola povolená obnova konania, iba by sa všetko skomplikovalo, keďže vo veci už bola začatá exekúcia a do veci je zainteresovaných viac ľudí. 4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadrila. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančné konanie prebiehalo v celom rozsahu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého ustanovení boli i rozhodnuté, odvolací súd s poukazom na citované prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. posudzoval správnosť napadnutého uznesenie podľa ustanovení účinných v čase jeho vydania. Avšak vzhľadom na okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku vyplývajúcu z jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, odvolací súd postupoval v odvolacom konaní podľa tohto nového civilného procesného kódexu, preto tiež rozhodol v súlade s ustanovením § 414 C.s.p. formou rozsudku, hoci potvrdzoval uznesenie, ktorým rozhodol ešte počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej inštancie. 9. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. 11. Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). 12. Žaloba (návrh) na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. 13. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Občiansky súdny poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Prekročiť objektívnu lehotu je možné len z dôvodov uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa splnila objektívne podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej i objektívnej lehoty na podanie návrhu. Rovnako sú však podľa odvolacieho súdu správne i závery súdu prvej inštancie vylučujúce dôvodnosť návrhu žalobkyne na obnovu konania. V danom prípade nie je splnený ani jeden z dôvodov na obnovu konania v zmysle §228 ods. 1 O.s.p.; do úvahy by prichádzali dôvody obnovy konania uvedené pod písm. a/ a b/. Súd prvej inštancie zistil náležite skutkový stav, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom aj odôvodnil, ktoré odôvodnenie má v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. (resp. 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.) všetky náležitosti a s ktorým sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. 15. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia a súd prvej inštancie sa nimi vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie mal v konaní sp. zn. 23C/324/2008 odstraňovať vady jej podania, ktorým žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19.9.2012, vzhľadom na absenciu lekárskeho potvrdenia spĺňajúceho požiadavky § 119 ods. 3 O.s.p. odvolací súd konštatuje, že potvrdenie v súlade s predmetným ustanovením žalobkyňa nepredložila ani v konaní o obnovu konania, dokonca ani v tomto odvolacom konaní, preto možno hodnotiť postup súdu, keď neodročil predmetné pojednávanie, ako v celom rozsahu správny. Navyše pojednávanie vedené bez prítomnosti strany sporu bez ďalšieho nezakladá dôvod na obnovu konania, nakoľko takáto okolnosť nie v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. uvedená. Pokým v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 328/2012 k tomu odvolací súd len dodáva, že záver v tomto uznesení bol prekonaný ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR pozri R č. 132/2014 podľa ktorého v zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. 15.1. Okrem okolností odročenia pojednávania, žalobkyňa v odvolaní v zásade už iba namietala, že skutočnosťou odôvodňujúcou obnovu konania je, že nemala záujem vlastniť nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej súd rozhodoval o vyporiadaní spoluvlastníctva. Toto tvrdenie žalobkyne nepredstavuje žiadnu takú skutočnosť a už vôbec nie rozhodnutie alebo dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní. Ide iba o tvrdenie žalobkyne, ktoré mohla predniesť kedykoľvek v rámci súdneho konania, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 2012 16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).