Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/164/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203904 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413203904.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, zastúpeného: Bartošík Šváby, s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava proti žalovanému: X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - L. o zaplatenie 1 293,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9.12.2014, č.k. 16C/75/2013-132, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, týkajúcej sa iných trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 90,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 226,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.3.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 165,65 eur a náhradu iných trov konania v sume 77,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 708 ods. 1, § 710 a § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že na základe zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru žalovaný čerpal peňažné prostriedky v sume 1 226,85 eur, ktoré žalobcovi nevrátil, t.j. nesplnil si zmluvnú povinnosť (suma predstavovala výbery peňažných prostriedkov za obdobie od 10.11.2008 do 20.11.2008). Vo zvyšku (66,89 eur) žalobu zamietol z dôvodu, že uvedená suma predstavuje úroky, poplatky za upomienky, výzvy a telefonické vymáhanie, pričom žalobca nepreukázal v akej výške a za aké obdobie mal žalovaný zaplatiť úroky za čerpanie na svojom účte, zaslanie upomienok a výziev a ani telefonické upomienky. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, či žalovanému úver naozaj poskytol a či ho žalovaný podľa Harmonogramu splátok naozaj splácal, z výpisu z účtu nevyplýva aké peňažné prostriedky žalobca skutočne poskytol a z toho dôvodu mu nepriznal ani zmluvne dohodnutý úrok vo výške 25% ročne zo sumy 1 293,74 eur od 13.3.2009 do zaplatenia, keď tento bol dohodnutý v Zmluve o poskytnutí hotovostného úveru, ale nie pri prečerpaní peňažných prostriedkov zo svojho účtu. Zo sumy prečerpaných prostriedkov mu priznal úrok z omeškania od požadovaného dňa vo výške 9,5% ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal nepatrný úspech vo veci priznal plnú náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 77,50 eur a titulom právneho zastúpenia v sume 165,65 eur. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. (v zamietajúcej časti) a v časti nepriznaného súdneho poplatku z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v spore dostatočným spôsobom preukázal čo tvorí istinu dlžnej sumy, keďže predložil prvoinštančnému súdu podrobnú špecifikáciu žalovanej istiny v doplnení podania zo dňa 8.12.2014, z ktorého bolo zrejmé kedy a akú sumu žalovaný čerpal z úverového účtu a že zvyšná časť debetných operácií zahŕňa najmä úroky z úveru, ktoré boli bližšie špecifikované vo výpise z účtu. Poukázal na to, že z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1 208,25 eur, ďalšie debetné operácie predstavujú najmä poplatky za výber z bankomatov, úroky z úveru predstavujú sumu 23,73 eur a transakcie v období od 12.1.2009 do 12.3.2009 predstavujú poplatky za listové a telefonické upomienky, pričom kreditné operácie sú v sume 0 eur, nakoľko žalovaný na účel splatenia úveru nepoukázal ani jednu platbu. Pokiaľ ide o listové a telefonické upomienky, konštatoval, že ich preukázanie by bolo spojené s časovo a finančne náročným dohľadávaním v účtovníctve žalobcu, pričom ich výška zodpovedá výške uvedenej v sadzobníku poplatkov. Vysvetlil, že žalovaný mal platiť úrok len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu, istina pohľadávky tak predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami vo výške 1 293,74 eur, pričom si uplatnil zmluvný úrok až odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že neuviedol či žalovanému úver poskytol a či žalovaný úver splácal, nakoľko žalovaný čerpal peňažné prostriedky na základe uzatvorenej zmluvy a nerozumie postupu prvoinštančného súdu neposudzovať poskytnuté prostriedky podľa zmluvy. Vo vzťahu k úroku uviedol, že tento je v súlade s § 506 Obchodného zákonníka, pričom v prípade odstúpenia od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úrok, pričom odopretie nároku na zmluvný úrok by neprípustným spôsobom menilo základnú hospodársku charakteristiku zmluvy o úvere. Vo vzťahu k trovám konania namietal, že súd prvej inštancie mu nedôvodne nepriznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh v sume 13 eur podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré považoval za účelne vynaložené. V súvislosti s uvedenými dôvodmi odvolania považoval rozsudok v napadnutej časti za nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd v časti výroku II. a v nepriznanej časti súdneho poplatku zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s obsahom odvolania žalobcu, žiadal, aby odvolací súd pripustil vo výroku svojho rozhodnutia, že odvolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti zmeniť a v časti potvrdiť. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (pokiaľ ide o napadnutú zamietajúcu časť), keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 1 293,74 eur, zmluvného úroku vo výške 25% ročne od 13.3.2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.3.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru s dohodnutou úrokovou sadzbou 25% ročne, od ktorej následne z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru odstúpil. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak priznal žalobcovi iba časť uplatneného nároku, a to istinu vo výške 1 226,85 eur a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 13.3.2009 do zaplatenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v zostávajúcej časti nárok žalobcu nedôvodný. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 10.11.2008 vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému hotovostný úver na bežný účet žalovaného v maximálnej výške 40 000 Sk (bod 1.3) na obdobie 18 mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený žalovaným v bode 1.3, s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.5.2010 (bod 1.4). V Zmluve bolo zároveň dohodnuté, že úver je poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v bode 1.3 zmluvy (bod 1.5). V bode 3.1 bolo dohodnuté, že žalobca poskytne žalovanému na základe písomnej žiadosti žalovaného po uzatvorení zmluvy o zriadení a vedení Účtu pre mPôžičku, a to formou prevodu peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený v bode 1.3, pričom deň, v ktorom dôjde k pripísaniu peňažných prostriedkov úveru na tento účet, je dňom poskytnutia úveru. Úročenie bolo upravené v bode 5.1 tak, že úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia zmluvy 25% ročne. V bode 6.1 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný platiť žalobcovi úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku (ak ide o kladné číslo), a to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia, podľa úrokovej sadzby platnej v príslušný deň. Žalovaný bol povinný platiť úroky stanovené podľa bodu 6.1 na konci každého úrokového obdobia, pričom prvé úrokové obdobie sa začína v deň poskytnutia úveru a končí v najbližší nasledujúci deň splátky a každé ďalšie úrokové obdobie nasleduje bezprostredne po predchádzajúcom úrokovom období a končí v najbližší deň splátky. 14. Z daného skutkového stavu je zrejmé, že v zmysle uzatvorenej zmluvy mali byť pripísané peňažné prostriedky vo výške 40 000 Sk na účet žalovaného, ktorú skutočnosť však žalobca nepreukázal. Podstatné v danom prípade je, že povinnosť dlžníka (žalovaného) platiť úrok vo výške 25% ročne (zmluvne dohodnutý úrok) bola viazaná na úrokové obdobie, ktoré sa začalo v deň poskytnutia úveru (dňom poskytnutia úveru je deň, v ktorom došlo k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet žalovaného). Inak povedané, v spore nebolo preukázané, že žalobca pripísal peňažné prostriedky na účet žalovaného, ktorá povinnosť mu vyplývala zo zmluvy a na ktorú bola viazaná povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok. Z uvedeného je zjavné, že podmienka na priznanie úroku nebola splnená, keďže nebol splnený predpoklad stanovený v bode 6.2 zmluvy, podľa ktorého prvé úrokové obdobie začína v deň poskytnutia peňažných prostriedkov. Žalovaný z účtu, ktorého výpis predložil žalobca v spore, vyberal určité peňažné prostriedky prostredníctvom bankomatovej karty, ale zjavne na inom základe, aký bol dohodnutý v zmluve, a predovšetkým bez splnenia podmienky pre začiatok úročenia tak, ako bol dohodnutý v zmluve. Predmetná skutočnosť, a teda pripísanie finančných prostriedkov, nie je vyvoditeľná ani zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vyhotoveného dňa 02.07.2012, v ktorom je uvedené, že dňa 10.11.2008 došlo k otvoreniu účtu, avšak nevyplýva z neho skutočnosť, že by zároveň týmto dňom boli poskytnuté žalovanému peňažné prostriedky jednorazovým prevodom vo výške uvedenej v zmluve, teda nie je preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov tak, ako predpokladá zmluva a vzhľadom k tomu, nedošlo k začiatku úročenia podľa zmluvy. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď žalobcovi nárok na zaplatenie úroku zo žalovanej sumy nepriznal. 15. Aj v časti žalobcom napadnutej časti rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 23,73 eur a poplatkov za telefonické a listové upomienky, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý zdôvodnil ich nepriznanie nepredložením a teda nepreukázaním ich odoslania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 79 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého navrhovateľ je povinný už k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a na ust. § 120 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal súdu uskutočnenie telefonických a listových upomienok, nemožno mu preto predmetný nárok priznať. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ktorý nevyplýva zo zmluvných ustanovení a ktorého ani výška nebola v spore žalobcom preukázaná. Žalobca nevyjasnil na základe akého výpočtu a z akého právneho základu požaduje zaplatenie tejto sumy, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď žalobcovi nárok na zaplatenie požadovanej sumy z tohto dôvodu nepriznal. 16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania a umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa riadne vysporiadal aj odôvodnením z akého dôvodu nepriznal žalobcovi požadované úroky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, v ktorom stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, preto je v danej veci dôvod pre taký záver, že je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou žalobu vo zvyšku zamietol podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 19. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. 20. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 21. Ustanovenie § 137 O.s.p. obsahovalo exemplifikatívny výpočet druhov trov konania, za trovy konania sa považujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku. Súdne poplatky sa stávajú súčasťou trov konania v momente, ako ich strana sporu v zmysle zákona zaplatila alebo jej aspoň vznikla povinnosť súdny poplatok zaplatiť, i keď tak doposiaľ neučinila. Náklady vzniknuté štátu za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré je podané elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je žalobca povinný štátu nahradiť, a to vo forme poplatku, ktorého výška je stanovená v Sadzobníku súdnych poplatkov (pod položkou 20a), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Zaplatením tohto súdneho poplatku vznikajú žalobcovi náklady, ktoré by mu inak nevznikli, a ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s podaním návrhu na začatie súdneho konania. Preto v prípade úspechu vo veci samej je treba považovať aj takto vzniknuté náklady za náklady účelne vynaložené na uplatnenie práva, na ktorých náhradu má žalobca právo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 22. V prejednávanej veci z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok vo výške 10,00 eur za vyhotovenie rovnopisu návrhu na začatie konania spolu s prílohami a vo výške 3,00 eur za vyhotovenie rovnopisu návrhu na zrušenie uznesenia a odvolanie. Žalobca platbami zo dňa 21.03.2014 zaplatil za vyrubené poplatky sumu vo výške 13,00 eur. Žalobca podaním zo dňa 07.10.2014 žiadal súd aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov v sume 90,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 165,65 eur a v náhrade iných trov konania vo výške 77,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, z čoho vyplýva, že žalobcovi nepriznal súdny poplatok vo výške 10,00 eur za vyhotovenie rovnopisu návrhu na začatie konania spolu s prílohami a vo výške 3,00 eur za vyhotovenie rovnopisu návrhu na zrušenie uznesenia a odvolanie. 23. Vzhľadom k úspechu žalobcu vo veci samej vzniklo mu právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, teda aj poplatku za vyhotovenie rovnopisov podania, ktoré bolo návrhom na začatie konania s prílohami, zaslaného súdu elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. 24. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 470 ods.1 a 2 s poukazom na § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade iných trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iné trovy konania v sume 90,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).