Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/88/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207804 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413207804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, práv. zastúpený Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému S.I.A.N., spol. s r.o., Bystrická 36, Bratislava, IČO: 36 790 711, práv. zastúpený Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 6.130,60 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/286/2013-148 zo dňa 23.11.2017 v znení dopĺňajúceho rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-175 zo dňa 8.2.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/286/2013-148 zo dňa 23.11.2017 v znení dopĺňajúceho rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-175 zo dňa 8.2.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Súd dopĺňajúcim rozsudkom konanie v časti istiny 277,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 277,60 EUR od 1.9.2011 do zaplatenia zastavil. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalovaný si mal u žalobcu objednať výkup odpadov z kovu. Na základe objednávky mal byť žalobcom dodaný vykúpený kov, čo mal žalobca za preukázané vyhotovenými výdajkami. Túto skutočnosť následne žalobca fakturoval faktúrami, v celkovej hodnote 6.130,60 EUR. Nakoľko žalovaný fakturovanú cenu za dodaný kovový odpad neuhradil, žalobca ho mal upomienkami vyzvať na jej úhradu. Žalovaný vyfakturovanú sumu neuhradil z dôvodu, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel, pričom výkup vždy vykonával takým spôsobom, že železo mu bolo dovážané do sídla spoločnosti a on následne v hotovosti vyplácal cenu za dodaný kov. Žalovaný poprel, že by niekedy vykupoval kov od žalovaného na faktúru a v množstvách uvedených žalobcom v predmetných faktúrach a v žalobe. Súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že by žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či si žalovaný u žalobcu objednal výkup odpadov z kovu v množstvách a cenách uvedených žalobcom, či bol žalobcom kovový odpad žalovanému dodaný v rozsahu ako uviedol žalobca a či boli faktúry, ktorými žalobca fakturoval žalovanému dodanie kovového odpadu oprávnene vyhotovené a riadne doručené žalovanému. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si u neho v rozhodnom čase objednal výkup odpadov z kovu a že kovový odpad v rozsahu fakturovanom žalobcom bol žalovanému odovzdaný. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný si u neho výkup odpadu z kovu objednal, ani následná fakturácia dodania kovového odpadu nemôžu byť postačujúce na vyhovenie žalobe. Žalobca sa svoje tvrdenia snažil podložiť listinnými dôkazmi, a to hlavne výdajkami - prevodkami, ktoré mali preukazovať, že žalovaný od žalobcu prebral kovový odpad v množstvách uvádzaných vo výdajkách. Jednotlivé výdajky - prevodky však nič také nepreukazujú. Tieto listinné dôkazy navyše pôsobia veľmi zmätočne, keďže ako odoberajúci útvar je v nich označený práve žalobca, vydávajúcim útvarom je Pečniansky les a žalovaný by mal byť subjekt, ktorý výdajku vyhotovil. Z týchto listinných dôkazov nie je možné zistiť ani dátum, kedy malo dôjsť k odovzdaniu kovového odpadu, či informácie, kto odpad prijímal, keďže tieto informácie na výdajkách chýbajú. Žalovaný navyše spochybnil aj odtlačok pečiatky, ktorý sa na výdajkách nachádza, pričom súdu predložil dokumenty z rozhodného obdobia, kde je používaná úplne iná pečiatka, aká bola použitá na označenie výdajok. Súd mal za to, že aj samotné tvrdenia žalobcu pôsobia rovnako zmätočne, keďže na pojednávaní dňa 20.9.2017 najprv tvrdil, že dal žalovanému povolenie na vstup do Pečnianskeho lesa, kde došlo k odovzdaniu starého železa a následne vo vyjadrení zo dňa 26.9.2017 uviedol, že predmetný odpad bol z Pečnianskeho lesa dovezený pracovníkmi žalobcu žalovanému do jeho sídla. Žalovaný predmetné tvrdenia žalobcu vyvrátil svojimi tvrdeniami, ako aj predloženými listinnými dôkazmi - kópiami z jeho účtovnej dokumentácie, tzv. súhrnu nákupu železa, podľa ktorých v rozhodnom čase žalobca žalovanému nedodal kovový odpad v množstvách uvedených žalobcom a zapísaných vo výdajkách a následných faktúrach. Z tejto dokumentácie vyplýva, že žalovaný síce od žalobcu vykúpil kovový odpad, avšak v iných hmotnostiach a za inú cenu, ako fakturoval žalobca vo faktúrach, ktorých uhradenie je predmetom žaloby. 3. Súd prvej inštancie pri svojej úradnej činnosti zistil, že predmetným rozsudkom nebolo rozhodnuté o čiastočnom späťvzatí žaloby. Žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 277,60 EUR s príslušenstvom na pojednávaní dňa 17.6.2015, nakoľko zistil rozdiel medzi odsúhlasenou cenou a fakturovanou cenou za množstvo dodané vo výške 6.940 kg, kde namiesto 0,06 EUR bolo fakturovaných 0,1 EUR. Žalovaný späťvzatie žaloby nenamietal a nevyjadril s ním nesúhlas. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť žalobu v časti istiny 277,60 EUR s príslušenstvom a žalovaný s týmto späťvzatím nevyjadril svoj nesúhlas, pričom súd v tejto časti predmetu konania nerozhodol v rozsudku č.k. 10Cb/286/2013-148 zo dňa 23.11.2017, súd v zmysle zákona vydal dopĺňací rozsudok a v tejto časti istiny konanie zastavil. 4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že železný odpad žalobcu pochádzal síce z Pečnianskeho lesa, avšak bol žalobcom dovezený žalovanému na Bystrickú ul. 36 v Bratislave. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca prevzal finančné prostriedky (cenu za železný odpad) v hotovosti na mieste odovzdania železného odpadu. Podpis neznámej osoby na Súhrne nákupu železa nie je možné považovať za dostatočný dôkaz o úhrade finančných prostriedkov zo strany žalovaného. Súd sa v konaní nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce vyplatenie ceny za odpad dodaný žalobcom. V danom prípade možno za relevantný dôkaz považovať práve Vážne lístky, ktoré sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v konaní neustále menil svoju argumentáciu, kedy a kde malo údajne dôjsť k dodaniu sporného železného odpadu pre žalovaného, ktorým odôvodňoval svoj nárok v tomto spore. Je nepochybné, že žalobca nikdy nemohol a ani nedoviezol sporný železný odpad na adresu Bystrická 36 v Bratislave, nakoľko na tejto adrese sa nachádza rodinný dom, v ktorom býva konateľ žalovaného a žalovaný má na tejto adrese svoje sídlo. 6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že kovový odpad žalobcu neprevzal. Prevzatie kovového odpadu preukazujú žalobcom predložené potvrdenky s názvom Výdajka - Prevodka. 7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru žalovanému. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.9.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal dodanie železného odpadu v žalovanom rozsahu, či skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období vykupoval železo za cenu uvádzanú žalobcom, nepreukázal doručenie faktúr a ani doručenie upomienok žalovanému. V konaní nebolo bez ďalších pochybností preukázané kto mal kovový šrot z Pečnianskeho lesa odviezť, kedy sa tak malo stať ani to, kedy a v akom rozsahu bol šrot odovzdaný do dispozície žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť a zákonnosť svojho žalovaného nároku a nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v znení dopĺňajúceho rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).