Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211525 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413211525.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., L. Č.. X, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD, MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 32, proti žalovanému: AXEL SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, H. Meličkovej č.21, IČO: 36 655 953, zastúpenému JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Družstevná č. 5, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. novembra 2014 č. k. 40C/215/13-95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne (v rozsahu 7.308,- € s prísl., zodpovedajúcom sedemdesiatim percentám spôsobenej škody podľa posudku znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Petra Malinovského, PhD.) vyhovel žalobe, ktorou žalobca uplatňoval náhradu škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40%. 2. Po vykonanom dokazovaní uzavrel škodový dej tak, že poškodený žalobca po ukončení nakládky polygrafického prístroja (hmotnosť 2,5 tony) sa nachádzal v kritickom mieste na rozhraní medzi nákladnými vozidlami (vozidlo žalovaného a kamión s kontajnerom, do ktorého sa prístroj prekladal) aj po tom, ako vodič K. (vozidla žalovaného) zakričal, že ide s autom potiahnuť a aj po tom ako vodič auto naštartoval. Napriek tomu zotrval na predmetnom kritickom mieste, resp. jednou nohou na jednom a druhou na druhom vozidle, v dôsledku čoho pri pohybe vozidla žalovaného smerom dopredu (so súčasným miernym nadskočením vozidla pod vplyvom uvoľnenia vzpier po vyložení nákladu), došlo k pádu žalobcu do priestoru medzi obidvoma vozidlami. 3. Z takto ustáleného škodového deja vyvodil, že ku škode na zdraví došlo v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku žalovaného, v dôsledku čoho žalovaný za škodu objektívne zodpovedá podľa § 427 OZ. Dospel tiež k záveru, že vo veci neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa, pretože ku škode došlo z dôvodu mierneho nadskočenia vozidla pri jeho pohnutí, čo možno považovať za okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Z dôvodu dostatočne neopatrného správania sa žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa na vzniku škody podieľa podľa § 441 OZ v rozsahu 30 %. 4. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal odvolací súd, aby v tejto časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Nesúhlasil so skutkovými a na ne nadväzujúcimi právnymi závermi o danosti zodpovednosti žalovaného za škodu. Zastával názor, že z vykonaného dokazovania je potrebné vyvodiť, že žalobca vykročil na korbu motorového vozidla žalovaného práve v momente jeho rozjazdu. Ak žalobca stál v kontajneri v čase, keď vodič vozidla žalovaného (zn. Tatra) upozorňoval, že ide s vozidlom potiahnuť (zhodne potvrdili svedkovia K. R. Y.), len v čase medzi upozornením a posunom vpred (cca 10 sekúnd) mohol žalobca urobiť krok na korbu Tatry. Tento záver korešponduje výpovedi svedka Y. (zamestnanca žalobcu), podľa ktorého v momente pohnutia vozidla stál žalobca jednou nohou v kontajneri a druhú mal na korbe Tatry. Zdôraznil, že činnosť prekládky stroja do kontajnera bola ukončená v čase, keď sa vozidlo pohlo dopredu za účelom možnosti zatvorenia bočníc. Pokiaľ vodič K. upozornil na zamýšľaný posun vozidla, urobil všetko preto, aby predišiel vzniku akejkoľvek škody. Konanie žalobcu však bolo také neštandardné, neprofesionálne až diletantské a nezodpovedné, že vodič ho nemohol predpokladať. Tejto škode vodič vo vozidle žalovaného žiadnym spôsobom nemohol zabrániť a škodu si zavinil výlučne sám žalobca. 5. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že tvrdenia odvolateľa sú zavádzajúce. 6. V replike žalovaný opätovne zdôraznil, že v čase, keď vodič Tatry upozornil, že ide s autom pohnúť, žalobca podľa svedka Y. stál na konci kontajnera pristaveného kamióna, teda mimo vozidla žalovaného a až následne, nerešpektujúc upozornenie vodiča sa postavil jednou nohou na korbu Tatry práve v momente rozjazdu a došlo k pádu žalobcu. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 370 ods. 1 CSP) a nestotožniac sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie zopakoval dokazovanie výsluchmi svedkov V. K. F. B. Y. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. 8. Žalobca uplatňoval ako náhradu škody bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 28.03.2012 pri páde na zem. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vyvodzoval z jeho objektívnej zodpovednosti ako prevádzateľa motorového vozidla, z ktorého mal spadnúť v súvislosti s posunom vozidla Tatra 815 (valník) dopredu z dôvodu uzatvorenia bočníc po ukončení prekladu polygrafického prístroja s hmotnosťou 2,5 tony do kontajnera kamióna. 9. Zo zhodných tvrdení žalobcu i svedkov Y. F. K. vyplýva, že k pádu žalobcu muselo dôjsť až po tom, ako bol po preložení prístroja uvedený do chodu motor na vozidle žalovaného a vozidlo sa pohlo smerom dopredu. Naštartovaniu vozidla predchádzalo preloženie prepojovacieho plechu a paletového vozíka s príslušenstvom (upínacie pásy) na korbu tatry. V čase ukončenia prekládky už bola tma (po 20,00 hod). 10. Žalobca tvrdil, že v kritickom momente stál na korbe tatry (žaloba a výsluch na č.l. 43), resp. na rozhraní oboch vozidiel (i v priebehu odvolacieho konania) a Tatra mu spod nôh ušla, v dôsledku čoho spadol do vytvoreného priestoru medzi vozidlami. 11. Ako už uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov je podľa § 427 OZ objektívna. Pre zodpovednosť prevádzateľa sa teda vyžaduje preukázanie existencie škody, vyvolanej osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku. Pre úspech žalobcu v konaní bolo preto potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že ku škode na zdraví došlo práve v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ak by žalobca preukázal, že ku škodovému deju došlo niektorým z tvrdených spôsobov (bod 11), škoda by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku žalovaného. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobca takto tvrdený škodový dej v konaní nepreukázal. 13. Predovšetkým odvolací súd považoval tvrdenia (v priebehu konania menené) žalobcu o tom, kde sa nachádzal bezprostredne pred pádom za účelové a objektívne nemožné. 14. Žalobca totiž tvrdil, že nezaregistroval, že došlo k naštartovaniu Tatry. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je objektívne možné, aby niekto stál na korbe takéhoto typu vozidla (tzv. valník s mechanickou rukou), či už oboma nohami, jednou nohou alebo len časťou chodidiel oboch nôh a pritom nezaregistroval nielen hluk, ale ani vibrácie, vyvolané uvedením motora do chodu. Ak žalobca hluk ani vibrácie nezaregistroval, potom v čase naštartovania vozidla a jeho následného posunu sa na korbe vozidla, resp. na rozhraní medzi vozidlami, vôbec nenachádzal. Tomuto záveru odvolacieho súdu nasvedčuje výpoveď svedka K., podľa ktorého sa žalobca na korbe Tatry nenachádzal. Uvedený záver je tiež v súlade s výpoveďou svedka Y. pred súdom prvej inštancie uviedol (č. l. 47), o tom, že žalobca stál na konci kontajnera. Uviedol tiež síce (rovnako aj pred odvolacím súdom), že po naštartovaní vozidla mal žalobca jednu nohu na Tatre a druhú na kontajneri, zároveň však uviedol, že žalobca stál čelom ku kontajneru a on bol k žalobcovi otočený chrbtom. Je preto vylúčené, aby mohol žalobcu v takejto polohe vidieť. Nejaví sa ako pravdepodobné, aby v okamihu, keď pre nadskočenie vozidla pri naštartovaní motora sám mal problémy udržať rovnováhu, v tvrdenej kritickej situácii mohol byť schopný zaregistrovať, kde presne stojí žalobca. Svedok sa mal pritom nachádzať na prednej časti korby a žalobca na zadnej časti a bolo po zotmení. Žalobca tak nepreukázal, že stál (oboma nohami, jednou nohou alebo len časťou chodidiel nôh) na korbe Tatry v čase po uvedení motoru do chodu a posunu smerom dopredu. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu ku škodovému deju došlo s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že žalobca, otočený k Tatre chrbtom z dôvodu vizuálnej kontroly upevnenie prístroja v kontajneri, vykročil jednou nohou z kontajnera v momente, keď sa vozidlo pohlo smerom vpred (alebo bezprostredne po tom), do prázdneho priestoru tým vytvoreného. 16. Z doposiaľ uvedeného je potrebné vyvodiť, že pád žalobcu a vzniknutá škoda na zdraví nemá príčinnú súvislosť s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného. Absentuje tak vecná pasívna legitimácia žalovaného podľa § 427 ods. 1 OZ. 17. Do úvahy neprichádza zodpovednosť žalovaného ani podľa § 420 ods. 1 a 2, § 415 OZ (žalobca i súd prvej inštancie naň poukazovali), keď predovšetkým svedok Y.L. potvrdil, že vodič Tatry ostatných na zamýšľaný posun upozornil. Možno sa preto stotožniť so žalovaným, že vodič urobil potrebné opatrenia na predídenie vzniku škody. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu i v tejto časti zamietol (§ 388 CSP). 19. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).