Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223681 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413223681.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko a.s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, zast.: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., Pod Rovnicami 41, 841 04 Bratislava, IČO: 35 733 829, zast.: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava o zaplatenie sumy 18.859,20 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/61/2014-85 zo dňa 7.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/61/2014-85 zo dňa 7.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.859,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.6.2013 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 18.859,20 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenia poskytnutej zálohy za dodanie diela, ktoré mal žalovaný zhotoviť pre žalobcu na základe zmluvy o dielo, ktoré však žalovaným zhotovené nebolo. 3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol na základe objednávky žalobcu právny vzťah - zmluva o dielo. Ďalej uviedol, že spornou v konaní bola otázka vrátenia zálohovej platby, ktorú žalobca žalovanému zaplatil na základe zálohovej faktúry č. 221200010 zo dňa 23.10.2012 vo výške 18.859,20 eura. Žalobca žiadal od žalovaného vrátiť zaplatenú zálohovú platbu, nakoľko žalovaný objednané dielo nedodal, a to ani z časti, čo mal súd prvej inštancie preukázané z ich mailovej komunikácie, ako aj z výpovede svedkyne A. L., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že dielo nakoniec realizovala iná firma. Z uvedeného podľa konajúceho súdu teda vyplýva, že nakoľko žalovaný nezrealizoval objednané dielo a ponechal si zálohovú platbu bez právneho dôvodu, bezdôvodne sa ňou obohatil. Preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Obranu žalovaného uvedenú v odpore a v jednotlivých vyjadreniach vyhodnotil prvoinštančný súd ako účelovú a nedôvodnú, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, prečo by nemal vrátiť žalobcovi zálohovú platbu vo výške 18.859,20 eura. Žalobca žalovaného navyše aj napriek tomu, že dielo riadne a včas nedodal, vyzýval na vyúčtovanie prác a nákladov, ktoré mu pri snahe zrealizovať dielo vznikli. Takéto vyúčtovanie však žalovaný žalobcovi ani súdu nedoložil a nacenenie budúcej realizácie diela, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi vo výške 14.953,20 eura ako odpoveď na výzvu na vrátenie zálohy, nemožno za takéto vyúčtovanie považovať, pretože v danom prípade nejde o vyúčtovanie nákladov, ktoré žalovanému vznikli, ale ide o cenovú ponuku pri realizácii nového rozpracovaného diela. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkal prvoinštančnému súdu, že vydal napadnuté rozhodnutie bez účasti žalovaného napriek jeho predchádzajúcemu riadnemu ospravedlneniu. V nadväznosti na túto procesnú vadu konania mal žalovaný za to, že dôkazy, ktoré boli vykonané, nemôžu zakladať objektívny názor súdu na prejednávanú vec, pretože boli v konaní predkladané iba jednou stranou - stranou žalobcu. Zistený skutkový stav preto neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalovanému bola nie z vlastnej viny konaním Okresného súdu Bratislava IV možnosť uplatnenia týchto prostriedkov odopretá. Žalovaný ďalej namietal skutkové okolnosti uvádzané vo výpovedi svedkyňou p. L.. Súčasne namietal existenciu dohody o ukončení zmluvy o dielo. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobcovi vyčíslil náklady na vykonanie diela, ktoré do momentu rozpracovanosti vynaložil. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.12.2016 uviedol, deň pred konaním pojednávania dňa 7.10.2016 zaslal právny zástupca žalovaného súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností konateľa žalovaného. Súd postupoval v súlade s § 183 ods. 4 CSP, keď oznámil na e-mailovú adresu právnemu zástupcovi žalovaného, že uvedený dôvod nie je dôležitý. Žalobca ďalej uviedol, že neprítomnosť žalovaného a ospravedlnenie žalovaného je celkom bezpredmetné, keďže žalovaný bol zastúpený zástupcom na celé konanie, ktorý ospravedlňoval len neúčasť žalovaného, nie svoju. Z ospravedlnenia nevyplýva, že by žalovaný trval na svojej osobnej účasti. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, a preto nebol dôvod na odročenie pojednávania a uplatnenie postupu podľa § 183 CSP. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní uviedol nové skutočnosti a priložil listinné dôkazy, ktoré zrejme navrhuje vykonať ako dôkazy. Všetky uvedené tvrdenia a dôkazné návrhy mal žalovaný možnosť predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tieto z vlastnej viny neuplatnil. Nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by žalovaný mohol podľa § 366 CSP použiť v odvolaní. Žalobca považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nedošlo k dohode o ukončení zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli na ukončení zmluvy na stretnutí dňa 17.4.2013. Ak by k takej dohode neprišlo, je potom otázne, prečo by v e-maily zo dňa 3.5.2013 žalobca žiadal žalovaného s odkazom na stretnutie dňa 17.4.2013 o vyúčtovanie údajne vynaložených nákladov a prečo žalovaný nevrátil ani časť zálohy, ktorá podľa jeho vlastných údajov nebola skonzumovaná. Nepravdivosť uvedených tvrdení žalovaného preukazuje aj výpoveď svedkyne A. L. na pojednávaní dňa 7.10.2016. Na záver žalobca zopakoval, že žalovaný dielo nevykonal, zmluva bola dohodou strán na stretnutí dňa 17.4.2013 ukončená, avšak žalovaný žalobcovi nevrátil vopred poskytnutú zálohu. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 3.2.2017 zotrval na svojich argumentoch uvádzaných v odvolaní a uviedol, že skutočnosť, že k riadnemu odovzdaniu finálnej verzie diela nedošlo, nemôže podmieňovať úhradu odplaty za už dokončené čiastkové práce žalovaného vykonané počas trvania zmluvného vzťahu. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že nárok na odplatu vykonaním prác vznikol, otázne však je v akej výške. 7. Žalobca sa v písomnom stanovisku zo dňa 27.2.2016 pridŕžal skutočností uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe a uviedol, že keďže vykonanie diela ani z časti nebolo preukázané, nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu vznikol nárok na odplatu. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. K uvedenej námietke odvolací súd poznamenáva, že súd vo veci nariadil pojednávanie (na ktorom rozhodol) na deň 7.10.2016. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného riadne doručené dňa 6.7.2016. Právny zástupca žalovaného e-mailovou správou zo dňa 6.10.2016 ospravedlnil neúčasť žalovaného na vytýčenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a súčasne požiadal o odročenie pojednávania. 12. K uvedenej námietke žalovaného odvolací súd poznamenáva, že právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti sporovej strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 183 CSP umožňuje odročiť pojednávanie na návrh strany, a to len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný v danom prípade nepredložil súdu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 7.10.2016, ktoré by spĺňalo podmienky predpokladané v § 183 CSP, a to existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie je nutné konštatovať, že tento sa nepriečil Civilnému sporovému poriadku, a preto prvoinštančný súd nemohol nesprávnym procesným postupom znemožniť žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď žalovaný svojou neprítomnosťou sám zapríčinil, že nemohol realizovať svoje procesné práva v zmysle § 182 CSP, resp. čl. 9 CSP. 13. V súvislosti s predložením jednotlivých pokladničných dokladov a faktúr priložených žalovaným k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že ide o nové procesné prostriedky, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré nespĺňajú kritériá pre použitie takýchto prostriedkov v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. 14. K meritu veci odvolací súd uvádza, že je správny záver súdu prvej inštancie o nezrealizovaní diela žalovaným. Pokiaľ žalovanému v súvislosti s objednaným dielom vznikli náklady, bol povinný tieto preukázať. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalovaný v konaní nepredložil relevantný dôkaz osvedčujúci vynaloženie konkrétnych nákladov v súvislosti s prípravou realizácie diela. 15. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).