Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/260/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209682 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414209682.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu: JUDr. Paulíny Pacherovej JUDr. Beaty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: B. Š.T., G.. XX.XX.XXXX, I. O. K. K. - Z., pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.655,50 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 17571/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3316/2014-44 zo dňa 06.06.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3316/2014-44 zo dňa 06.06.2016 p o t v r d z u j e . II. Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že predložený mu exekučný titul pre závadu v jeho doručení povinnému nespĺňa základný predpoklad pre vedenie exekúcie, ktorým je vykonateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, že exekučný titul bol povinnému doručený fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) bez splnenia zákonných podmienok, ktoré si tento spôsob doručovania vyžadoval. Rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu bydliska R. XX, K. a titulovému súdu sa vrátil späť nedoručený s oznámením pošty „adresát neznámy“. Rozhodnutie podľa obsahu rozhodcovského spisu dňa 23.10.2013 prevzal advokát B.. M. I., ktorý podľa svojho vyhlásenia zal. v spise (čl. 39) mal byť vymenovaný za opatrovníka na prijímanie písomností. Exekučný súd poukázal na to, že z obsahu úplnej fotokópie rozhodcovského spisu, doručenej mu rozhodcovským súdom zistil, že v konaní nebol povinnému ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 OSP (účinného v danom čase) a v spise sa takého uznesenie nenachádza. Exekučný súd preto dospel k právnemu záveru, že doručením rozhodcovského rozsudku opatrovníkovi povinného, bez predchádzajúceho rozhodnutia o ustanovení za opatrovníka, nedošlo k naplneniu zákonných podmienok, na základe ktorých by bolo vo vzťahu k povinnému možné považovať rozhodcovský rozsudok za riadne doručený. Nakoľko neboli splnené podmienky doručenia exekučného titulu podľa § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“) exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený podľa § 205 ods. 1 písm. c/, f/ OSP dôvodiac nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (teraz prvej inštancie) a nedostatočným zistením skutkového stavu. V odvolacích námietkach uviedol, že konajúci súd síce správne určil právnu normu avšak túto nesprávne aplikoval, keďže prekročil právomoc preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitosti exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom súdu a jeho výkladom § 45 ZRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa (teraz prvej inštancie), ktorý pri posudzovaní predložených dôkazov ohľadne uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na to, že s povinným v zmysle § 3 ZRK uzatvoril rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Zmluvné strany sa v čl. 2 bod 2 dohodli aj na možnosti podať žalobu na všeobecnom súde, pričom jej podanie je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej zmluvy. Právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ vyslovený v napadnutom uznesení je preto nesprávny. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalší postup. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydaného v exekučnom konaní do 1.7.2016, kedy bol vyšší súdny úradník na jeho vydanie oprávnený a voči napadnutému uzneseniu bolo prípustné odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP). a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť. 6. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor keď exekúciu čiastočne zastavil. 7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora výlučne z dôvodu nedostatku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú vzhliadol v nenaplnení podmienky riadneho doručenia exekučného titulu povinnému. Exekučný súd poukázal na to, že doručovanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku nespĺňalo ani zákonné podmienky § 47 ods. 2 OSP upravujúce náhradné doručenie (fikciu doručenia) rozhodnutia účastníkovi konania, ani zákonné podmienky na doručenie rozhodnutia procesnému opatrovníkovi povinnému, čím nemohlo dôjsť k právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. 8. Oprávnený v odvolacích námietkach nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, a ktoré spočívajú v nedostatku vykonateľnosti rozhodnutia pre jeho nedoručenie povinnému. 9. Oprávnený v odvolacích námietkach exekučnému súdu vytýka nesprávne právne posúdenie pre preskúmanie rozhodcovskej doložky, ktorú však exekučný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nehodnotil a nezaoberal sa ňou. 10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. 12. Nakoľko teda odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený právne záväzný výrok (enunciát) rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému povinnému súd nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).