Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/333/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210371 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414210371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Z. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, Y. H., zastúpený Mgr. Ľubošom Jurčom, advokátom, so sídlom Pribinova 28, Bratislava, IČO: 33 835 845, proti žalovanému: Z.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XX, U., zastúpený JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, IČO: 421 30 115, o nahradenie vyhlásenia vôle na ukončenie nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. apríla 2016 č.k. 22C 166/2014-65 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal nahradenia jeho prejavu vôle, že ako prenajímateľ ukončuje s ním ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na X. ulici súpisné číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, číslo bytu XX v U. - N., písomnou dohodou dňa 28.02.2012. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že dňa 15.05.2009 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu na dobu určitú. Nájomná zmluva bola ústne ukončená dňa 28.02.2012 bez písomného potvrdenia, keď sa dohodli na ukončení zmluvy z dôvodu avizovanej rekonštrukcie bytu zo strany žalovaného. Podľa žalobcu sa ústne dohodli na vrátení kľúčov k bytu, byt vypratal a nájom ukončil k 28.02.2012 odovzdaním kľúčov do schránky žalovanému s tým, že žalovaný mal písomnú dohodu doručiť na adresu trvalého pobytu žalobcu. Dňa 05.02.2012 žalobca uzatvoril novú nájomnú zmluvu s novým prenajímateľom. Pristúpil aj k ukončeniu zmluvy o združených službách dodávky elektriny/plynu zo dňa 27.09.2011 s dodávateľom Energetické centrum, a.s. Žiadosť o ukončenie zmluvy s dodávateľom elektriny bola zaslaná dodávateľovi 02.05.2012 a zo strany pôvodného dodávateľa ukončená dňa 31.07.2012. Následne pôvodný dodávateľ postúpil klientov novému dodávateľovi Slovakia Energy s.r.o., ktorý neakceptoval ukončenie zmluvy o dodávke energie a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy za nezaplatené zálohy vo výške 1.010,61 Eur ku dňu 08.11.2013. Uvedenú sumu u dodávateľa reklamoval, avšak jeho reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená. Písomnou výzvou zo dňa 14.04.2014 vyzval žalovaného o ukončenie nájomnej zmluvy, ktorú ústne ukončili 28.02.2012, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. 3. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, podľa ktorého so žalobcom uzavrel dňa 15.05.2009 nájomnú zmluvu k trojizbovému bytu na X. XX T. U.. V zmysle dohody obsiahnutej v čl. VI nájomnej zmluvy bolo možné nájomnú zmluvu ukončiť len písomne. Poukazoval na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého ak právny úkon nie je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba je podaná nedôvodne, nakoľko nie je možné, aby súd nahrádzal prejav vôle účastníka (strany sporu), ktorý tento prejav buď neurobil alebo ho urobil neplatne. Vyjadril názor, že súd je oprávnený nahradiť prejav vôle v špecifikovaných prípadoch (napr. pri zmluve o budúcej zmluve). K reálnemu ukončeniu nájmu podľa neho nedošlo, nakoľko chýbal prejav vôle buď formou písomnej dohody alebo výpovede zo strany žalobcu, keď žalobca iba opustil predmet nájmu a odovzdal kľúče do schránky. 4. Vychádzal i z výsluchu žalobcu, z ktorého zistil, že v novembri až decembri 2011 bola tuhá zima, v byte sa ťažko bývalo, nakoľko nebol dobre vykurovaný. Z tohto dôvodu komunikoval so žalovaným, že v byte už nedokáže naďalej bývať a po tom, ako si našiel nové bývanie, sa dohodli, že vyprace byt a kľúče od bytu hodí do schránky, nakoľko v tom čase nemohol byť žalovaný prítomný pri prevzatí bytu. Zároveň sa dohodli, že dodatočne urobia aj odčítanie elektromerov. Opakovane sa snažil skontaktovať so žalovaným. Následne mu prišla faktúra za nedoplatok na energiách. Komunikoval s matkou žalovaného, ktorej oznámil, že mu prišla faktúra za nedoplatok na energiách a žiadal o ukončenie nájomnej zmluvy, pričom matka žalovaného neprejavila ochotu pomôcť s jeho problémom. S rodinou žalovaného sa pozná dlhšie, mali spolu priateľské vzťahy. Pomáhali si a ponúkli mu predmetný byt do nájmu. Veci spojené s bytom vybavovala matka žalovaného, ale žalovaný podpísal zmluvu ako majiteľ bytu. Nájom dohodli na dlhšiu dobu. Sestra žalovaného mu v októbri uviedla, že asi v máji 2012 by sa mal byt rekonštruovať. Na jeseň mu volala, aby jej premeral jednu priečku v kúpeľni, že ju chce rekonštruovať. Priečku premeral a následne bola tá zima, kvôli ktorej ukončil nájom. Po tom, čo mu prišla faktúra za energie, sa skontaktoval so susedou, ktorá bývala dole pod bytom a táto mu uviedla, že na byte prebieha dlhodobo rekonštrukcia. Ohľadom ukončenia nájomnej zmluvy komunikoval s matkou žalovaného, pretože na žalovaného nemal telefonický kontakt. Dôvodom, prečo neukončil nájom písomne, bolo to, že mu bolo telefonicky povedané, nech dá kľúče do schránky a neskôr sa stretnú a doriešia ukončenie. Na zaplatenie ďalšieho nájmu za ďalšie mesiace po odovzdaní kľúčov nevznikla požiadavka ani zo strany matky žalovaného ani žalovaného. S matkou žalovaného sa nebolo možné skontaktovať a ani žalovaný ho nekontaktoval. 5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 40 ods. 1, 2 OZ, § 685 ods. 1 OZ a § 710 ods. 1, 2 a 3 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.05.2009 uzavrel žalobca (spolu s ďalšími dvoma osobami) so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu na X. I. Č.. XX na X. R. T. U.. Cena prenájmu bola stanovená na 410 eur mesačne. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do 31.05.2014. V článku VI zmluvy (Skončenie nájmu) si prenajímateľ s nájomcami dohodli, že nájom bytu skončí uplynutím dojednanej doby. Podľa zmluvy pred jej uplynutím mohli jej účastníci písomne vypovedať zmluvu písomnou dohodou nájomcu a prenajímateľa alebo odstúpením od zmluvy zo strany prenajímateľa s okamžitou platnosťou, ak nájomcovia porušia niektorý bod nájomnej zmluvy. Z výpovede žalobcu mal za preukázané, že sa s matkou žalovaného ústne dohodol na ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu nedostatočného vykurovania v byte a byt dňa 28.02.2012 vypratal s tým, že kľúče od bytu hodil do schránky. Následne sa mali stretnúť s matkou žalovaného a ukončiť nájomnú zmluvu a zároveň odpísať stav elektromerov. K takémuto stretnutiu však nedošlo. Žalobca dňa 05.02.2012 uzavrel novú nájomnú zmluvu s J.. J. J., predmetom ktorej bol dvojizbový byt na U. I. Č.. XXXX/X T. U.. Žalobca uzavrel dohodu o ukončení zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu, ktorú ako odberateľ podpísal dňa 28.06.2012. Následne bola žalobcovi vystavená vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 927,61 eur, ktorú reklamoval. Reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená. Žalobca listom zo dňa 14.04.2014 vyzval žalovaného na súčinnosť pri oznámení stavu elektromeru a písomné potvrdenie o ukončení nájomnej zmluvy ku dňu 28.02.2012. Žalovaný na výzvu nereagoval. 6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 15.05.2009 k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol trojizbový byt na X. I. Č.. XX T. U.. Podľa obsahu výpovede žalobcu sa s matkou žalovaného ústne dohodol, že ukončia nájom bytu z dôvodu nedostatočného vykurovania bytu ku dňu 28.02.2012, ku ktorému dňu žalobca vypratal byt a hodil kľúče od bytu do schránky. Nakoľko nedošlo k ďalšiemu stretnutiu s matkou žalovaného alebo so žalovaným a k riadnemu ukončeniu nájmu, žalobou sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ukončiť nájomnú zmluvu spätne ku dňu 28.02.2012. 7. Konštatoval, že nájom k bytu v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú je možné ukončiť tromi spôsobmi: a/ písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, b/ jednostranným právnym úkonom - písomnou výpoveďou alebo c/ uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Nakoľko nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá v písomnej forme, jej zmeny, doplnky prípadne zrušenie bolo podľa súdu prvej inštancie možné s ohľadom na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ urobiť len písomnou formou. Vyjadril názor, že pokiaľ by sa aj žalobca so žalovaným, resp. jeho matkou, dohodli ústne na ukončení nájomnej zmluvy, takýto úkon by bol absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola dodržaná forma úkonu, ktorú vyžaduje zákon. Právne uzavrel, že pokiaľ chcel žalobca ukončiť nájom bytu, bolo potrebné, aby tak urobil v písomnej forme. Ak k dohode so žalovaným nedošlo, mal možnosť formou jednostranného právneho úkonu - písomnej výpovede ukončiť nájomnú zmluvu a túto doručiť na adresu žalovaného, ktorá mu bola z nájomnej zmluvy známa. Tvrdenie, že matka žalovaného s ním prestala komunikovať a na žalovaného nemal telefonický kontakt, vyhodnotil ako irelevantné, dôvodiac, že žalobca nevyvinul dostatočnú aktivitu na ukončenie nájomnej zmluvy. Pokiaľ videl, že k dohode so žalovaným nie je možné dospieť, mohol mu zaslať výpoveď. Poukázal na to, že i podľa samotného žalobcu mali s rodinou žalovaného priateľské vzťahy, preto musel mať vedomosť, kde žalovaný, prípadne jeho matka alebo sestra býva. Zároveň uviedol, že v prípade, ak by žalobca zaslal žalovanému výpoveď z nájmu bytu na adresu uvedenú v nájomnej zmluve (na ktorej aj v čase rozhodnutia preberá zásielky) a túto by v odbernej lehote žalovaný neprebral, táto skutočnosť by nemala vplyv na plynutie výpovednej doby vzhľadom na uplatnenie fikcie doručenia. 8. Súd prvej inštancie tiež vyjadril názor, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2 OZ, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), respektíve kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§50a Občianskeho zákonníka). Vyhodnotil, že v danom prípade preto nemohol nahradiť prejav vôle žalovaného na ukončenie nájomnej zmluvy, nakoľko mu to zákon neumožňuje. Konštatoval, že nedostatok aktivity zo strany žalobcu nie je možné nahrádzať súdnym rozhodnutím, najmä ak mu nič nebránilo jednostranným právnym úkonom nájomnú zmluvu ukončiť. 9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 282,38 eur. 10. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie. Poukázal na ust. § 685 ods. 1 OZ, § 710 ods. 1, 2 a 3 OZ, keď považoval najmä za nesprávny celý postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov a skutkových zistení, so zreteľom na ust. § 80 písm. b/ OSP umožňujúcim uplatnenie nároku na splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušeného práva, ak aj na ust. § 161 ods. 3 OSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie. 11. Žalovaný v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.06.2016 namietal nedostatok zákonom požadovaných náležitostí daného odvolania žalobcu, keďže neuviedol, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdene veci. Mal za to, že pre možnosť nahradenia prejavu vôle subjektu súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby hmotné právo nahradenie vôle pripúšťalo, ktorú skutočnosť mal za nepreukázanú. Podľa jeho názoru žalobca mal zákonné možnosti na účinné ukončenie nájomného vzťahu, ktoré nevyužil. Poukázal na to, že nájomná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, a z tohto dôvodu k jej ukončeniu mohlo dôjsť len písomnou formou. Právny úkon realizovaný v inej než zákonnej forme označil za neplatný. Žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadom zmeny dodávateľa energií a nedoplatku považoval za irelevantné, keď navyše táto skutočnosť neznamená, že nedoplatok vznikol po opustení bytu žalovaným, ktorý v byte zotrval do konca mesiaca február 2012. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), a odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku na nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. 16. Z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd posudzoval správnosť a zákonnosť postupu súdu prvej pri vykonávaní dôkazov a zákonnosť ich hodnotenia, keď v tomto smere nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Všetky dôkazy boli vykonané zákonu zodpovedajúcim spôsobom a výsledky dokazovania boli vyhodnotené v súlade s ust. § 132 OSP platného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie tak neporušil právo žiadnej zo strán sporu na spravodlivý proces. 17. Podľa § 132 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.6.2016, t. j. v čase prvoinštančného konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli strany sporu. S uvedeným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov. 18. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (6MCdo 1/2010). 19. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a nemožno mu vyčítať žiaden rozpor vysloveného právneho záveru s logickým myšlienkovým postupom pri hodnotení vykonaných dôkazov vo všetkých vzájomných súvislostiach. S hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi vyslovenými na základe tohto hodnotenia dôkazov sa odvolací súd plne stotožňuje. Následne súd prvej inštancie zistený skutkový stav subsumoval pod jemu prislúchajúce právne normy, ktoré správne vyložil a výklad svojho právneho posúdenia veci aj náležite odôvodnil. Dokazovaním zistené skutkové okolnosti teda aj správne právne posúdil. 20. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že právny vzťah založený právnym úkonom realizovaným v písomnej forme môže zaniknúť pred uplynutím doby jeho platnosti len právnym úkonom opäť realizovaným písomnou formou, k čomu v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v kompetencii súdu nie je nahradiť prejav vôle v zmysle žalobcom požadovaného petitu. Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný subjekt je povinný svoju vôľu určitého druhu prejaviť na základe právneho predpisu, zmluvy alebo protiprávneho konania a na druhej strane jeho neochota napriek tejto povinnosti tak urobiť. Nakoľko žalovanému povinnosť ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom dohodou pred uplynutím doby nájmu zo žiadneho vyššie uvedeného právneho titulu nevyplýva, žaloba o nahradenie takéhoto prejavu vôle žalovaného je nedôvodná. 21. K odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa údajného nedostatku zákonných náležitostí odvolania žalobcu, a to pokiaľ ide o uvedenie dôvodov, v čom odvolateľ považuje rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny, odvolací súd uvádza, že táto je neopodstatnená, keďže odvolanie realizované žalobcom obsahuje zákonné náležitosti odvolania dané ust. § 205 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 42 ods. 3 OSP, keď je v ňom popri všeobecných náležitostiach podania každého druhu uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Dôvod, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, je síce konkretizovaný minimálne, keď žalobca len uviedol, že namieta postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov a skutkových zistení, s poukazom na právne normy, ktoré sa podľa žalobcu na dané tvrdenie vzťahujú, nemožno však konštatovať, že odvolanie žalobcu túto zákonnú náležitosť neobsahuje. 22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).