Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/72/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216087 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414216087.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: U. O. - H. B. P., W. X, W., zastúpeného Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: U. I., D. XXA, W., zastúpenému Ing. Evou Chmelovou, Lediny 29A, Bratislava, o zaplatenie 2.250 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/67/2015-139, zo dňa 12.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 314,32 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.250 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.250 eur od 20.3.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva činnosť správcu bytového domu, nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici M. X, X.. Č.. XXXX, druh stavby X - W. T., postaveného na pozemku parc. Č.. XXX/XX, E. Q. X.XXX P.X Y. F.. Č..XXX/XX E. Q. XXX P.X, T. F. XX - zastavané plochy a nádvoria, evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie D., E. W. - P..Č.. D., E. W. G. a to na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.6.2007. Žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového priestoru Č.. XXX-XXX nachádzajúceho sa na X. F. Q. Q. spravovaného bytového domu na M. X Q. W.. Žalovanému ako vlastníkovi nebytového priestoru bolo doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného nebytového priestoru za rok 2013 o nedoplatku v sume 2.298,90 eura. Žalovaný uhradil len časť nedoplatku 48,90 eura, z ktorého dôvodu žalobca voči nemu eviduje nedoplatok 2.250 eur. Napriek snahe žalobcu o mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie, žalovaný predmetnú pohľadávku doposiaľ neuhradil. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom A. F. Č.. XX - XXX nachádzajúceho sa Q. W. T. na M. X Q. W.. Žalovaný predmetný nebytový priestor prenajíma spoločnosti NIKÉ, spol. s r.o., ktorá v ňom prevádzkuje Niké stávkovú kanceláriu. Žalovaná suma 2.250 eur pozostáva z dvoch platieb a to zo sumy: 1.500 eur - nedoplatok za umiestnenie svetelného butonu v roku 2012 a zo sumy 750 eur za umiestnenie butonu v roku 2013 (dňa 17.6.2013 bol žalovaným odstránený). 3. Súd prvej inštancie na objasnenie právnej stránky veci uviedol, že bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986). 4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity) je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti a pod. Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen požiadavka návrhu na začatie konania, ale aj všeobecné bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť všetky rozhodné skutočnosti významné preto, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Okrem povinnosti tvrdenia, majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami. Účastník, ktorý neunesie bremeno tvrdenia a označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. 5. Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Vychádzal z toho, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny zmluvný vzťah a to, či už v písomnej alebo ústnej forme a preto uplatnený nárok žalobcu subsumoval pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný mal v posudzovanom období na fasáde bytového domu umiestnené označenie prevádzky spoločnosti Niké - svetelný buton, avšak mal za preukázané aj to, že práve cez prednú časť predmetného nebytového priestoru vo vlastníctve žalovaného, práve nad dverami jeho prevádzky, je umiestnený spoločný zvod dažďovej vody. Žalovaný preto nemal možnosť umiestniť svetelný buton na svojom nebytovom priestore, na prednom skle prevádzky, tak ako má označenie prevádzky umiestnené napr. susedná prevádzka Optiky. Žalovaný fakticky nemal inú možnosť, ako svetelný buton umiestniť práve tam, kam ho umiestnil, teda na fasádu bytového domu; s tým, že umiestnením predmetného svetelného butonu žalovaný nepochybne nemal záujem na úkor spoluvlastníkov sa bezdôvodne obohatiť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že požadovaná peňažná náhrada 125 eur mesačne je neprimerane vysoká a žalobca odôvodnenosť práve takejto výšky peňažnej náhrady nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, pričom nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu ohľadne dôkazného bremena a vyhľadávať dôkazy za neho. Uviedol, že samotný žalobca v priebehu konania nemal dostatočne ujasnené, či nárokovaná suma 125 eur mesačne predstavuje požadovanú peňažnú náhradu len za umiestnenie svetelného butonu, alebo táto suma predstavuje peňažnú náhradu za umiestnenie svetelného butonu a antény. Nárok žalobcu na zaplatenie 125 eur mesačne vyhodnotil tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal pritom na elektronickú komunikáciu medzi žalovaným a správcom, v rámci ktorej sám správca uznal, že suma 125 eur je prehnaná; za primeranú považoval sumu 5-15 eur mesačne. Vyslovil názor, že ak by sa od žalovaného požadovala korektná suma, ktorá by oscilovala v racionálnom rozmedzí, nepochybne by došlo k vyriešeniu predmetného sporu aj bez ingerencie súdu. Skonštatoval, že vlastníci bytu a nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru v dome a priľahlý pozemok. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom; platná právna úprava nepozná tzv. delené spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou reálne rozdelenou časťou veci. Číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu teda vôbec neznamená, že by bol spoluvlastník výlučným spoluvlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, a to aj keby svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Vyslovil, že žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom fasády bytového domu a má právo na jej užívanie a nebolo preukázané, že v posudzovanom období žalovaný užíval spoločnú nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho podielu. 6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko v konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného, žalobca nemá nárok na požadovanú peňažnú náhradu a preto žalobu v zmysle § 6 ods. 2 písm. d), § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z., § 3, § 451, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) O.s.p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. 8. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávny právny výklad niektorých právnych inštitútov (napr. podielového spoluvlastníctva, podmienok naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, ktoré je objektívneho charakteru); rozsudok súdu prvej inštancie považoval za prekvapivý, bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že predmetom súdneho konania je zaplatenie 2.250 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý je vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na J.. M. X, W. (ďalej len „bytový dom“), a to v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, zastúpených žalobcom ako správcom. Žalovaný svojvoľne bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyvesil na fasádu bytového domu, ktorá je spoločnou časťou bytového domu, svetelný buton a tento ponechal aj napriek niekoľkonásobným výzvam žalobcu na fasáde bytového domu, a to viac ako dva roky. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal z dôvodu, že ako podielový spoluvlastník užíval spoločnú vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Poukázal na § 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a platnú judikatúru; žalovaný je povinný poskytnúť ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Vyčítal súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že vyššie uvedené skutočnosti preukázal a uniesol dôkazné bremeno, tento v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní údajne nebolo preukázané, že v posudzovanom období žalovaný užíval spoločnú nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Namietal, že súd prvej inštancie si nesprávne vykladá podstatu podielového spoluvlastníctva, pokiaľ v rozpore so zákonom tvrdí, že žalovaný ako podielový spoluvlastník má právo bez akejkoľvek dohody alebo súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov užívať spoločnú vec alebo jej časť výhradne ako výlučný vlastník. Bol názoru, že ak by sa aplikoval nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru v bytovom dome si môže na fasáde bytového domu ľubovoľne vyvesiť a umiestniť akýkoľvek predmet alebo inú vec o veľkosti, ktorá by pripadala jeho spoluvlastníckemu podielu. Zdôraznil, že o hospodárení a užívaní spoločnej veci, t.j. v tomto prípade fasády bytového domu, je vždy potrebná dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prípadne súdne rozhodnutie, ak sa spoluvlastníci nedohodnú. V prípade, ak spoluvlastník užíva spoločnú časť bytového domu nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, t.j. výlučne bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, koná tak protiprávne v rozpore s Občianskym zákonníkom a zákonom č. 182/1993 Z.z. Žalovaný bez prejavenia akéhokoľvek záujmu o riešenie situácie a vediac, že na takéto konanie nemá zákonom vyžadovaný súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu (na čo bol mnohokrát pred iniciovaním súdneho konania upozornený), ponechal svetelný buton bez akejkoľvek primeranej peňažnej náhrady na fasáde bytového domu, čím sa na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bezdôvodne obohatil. Žalovaný dokonca ani po tom, čo bol od roku 2011 niekoľkonásobne upozornený zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na toto protiprávne konanie, nezvesil svetelný buton a odmietol uhradiť akúkoľvek peňažnú náhradu. Nesúhlasil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktoré sa týkali zvodu dažďovej vody vedúceho nad dverami prevádzky žalovaného. Na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa zúčastnení vlastníci bytov a nebytových priestorov pravidelne každý rok dohodli, že žalobca ako správca bytového domu a G.. M. ako zástupca vlastníkov, sú poverení riešiť aj reklamy na fasáde bytového domu. Žalovaný je však práve tým vlastníkom, ktorý sa dlhodobo niekoľko rokov nezúčastnil ani len jednej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde mohol namietať ním uvádzaný zvod dažďovej vody, ktorý mu údajne bránil vo vyvesení svetelného butonu na svojom nebytovom priestore alebo hlasovať proti tomu, aby bol žalobca a G.. M. poverení riešením reklám na bytovom dome. Poznamenal, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Z tohto dôvodu je úplne bez významu, či mal alebo nemal žalovaný záujem sa bezdôvodne obohatiť (aj keď z korešpondencie so žalovaným, ktorú žalobca predložil v tomto súdnom konaní vyplýva, že úmysel žalovaného bol v tomto prípade daný). 9. Namietal taktiež konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní záujmu spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov o uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným a o tom, že požadovali peňažnú náhradu za umiestnenie svetelného butonu, nakoľko takýto záver je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním; žalobca súdu prvej inštancie predložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 25.10.2012, ako aj zápisnicu zo dňa 21.11.2013, z ktorých je zrejmé že bol poverený „riešiť možnosť reklamy na bytovom dome“ a vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili, že „bude spoplatnené zabratie spoločných priestorov, napr. fasáda, chodby, spoločné priestory a pod. Žiadny vlastník nesmie bez súhlasu správcu domu umiestňovať reklamy, pútače alebo iné predmety na fasádu domu. Vlastníci týmto poverujú správcu na podanie žaloby.“ Brojil, že ak by aj nebolo dané predmetné výslovné poverenie žalobcovi, povinnosť vymáhať akékoľvek nároky vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, či voči tretím osobám alebo vlastníkovi bytu a/alebo nebytového priestoru vyplýva žalobcovi ako správcovi bytového domu zo zákona č. 182/1993 Z.z. 10. Nesúhlasil s tým, že nemal údajne v priebehu konania dostatočne ujasnené, či nárokovaná suma 125 eur mesačne predstavuje požadovanú peňažnú náhradu za umiestnenie svetelného butonu a antény, nakoľko na prvom pojednávaní síce právny zástupca žalobcu uviedol, že peňažná náhrada sa týka aj antény, avšak dané tvrdenie bolo následne po upozornení žalobcu na danú nezrovnalosť uvedené na pravú mieru, čo potvrdil aj žalobca počas svojej výpovede a dokonca aj vypočúvaní svedkovia. Napriek tomu zástupkyňa žalovaného v ďalšom súdnom konaní stále uvádzala, že žalobca žiada peňažnú náhradu nielen za reklamu, ale aj za anténu, čo nebola pravda. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval sumu 125 eur za primeranú a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľné. Pokiaľ aj dospel k záveru, že požadovaná suma je neprimeraná, nebol daný dôvod na zamietnutie celej žaloby, ale dôvod na priznanie nižšej sumy. Súd prvej inštancie porušil § 118 ods. 2 O.s.p., nakoľko neuviedol, že podľa doterajších výsledkov konania považuje výšku peňažnej náhrady za spornú v tom, že by požadovaná suma bola neprimeraná. Žalobca výslovne na pojednávaní konanom 11.12.2015 uviedol, že v prípade, ak by súd považoval za potrebné, žalobca by mohol obstarať a predložiť listiny, preukazujúce obvyklú cenu za umiestnenie takýchto a obdobných butonov na fasáde bytového domu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za prekvapivý, keďže v prípade, ak by súd vyslovil svoj predbežný názor o tom, ako sa mu vec javí v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p., žalobca by navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania na preukázanie opodstatnenosti výšky peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie však takýmto spôsobom nepostupoval. Týmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že takéto opomenutie konania predstavuje vadu konania, ktoré môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, že v konaní nebolo preukázané a nebol ani vykonaný pokus o preukázanie, že osadením svetelného butonu užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu a koľko predstavovalo užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Žalobca nepreukázal zásah do práv ostatných vlastníkov a dôkazné bremeno neuniesol ani z časti. Svetelný buton bol umiestnený nad vchodom do nebytového priestoru, avšak predsadený z technických dôvodov, keďže ho nemohol umiestniť na okne. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že na fasáde nemôže byť nič umiestnené, pričom na pojednávaní sa preukázalo, že na fasáde sú umiestnené klimatizačné jednotky, reklamné pútače poisťovne Generali a VUB banky a žalobca bez problému vyhlásil, že nikto neplatí žiadne nájomné. Nespochybňuje ustálenú judikatúru o bezdôvodnom obohatení, ale spochybňuje tvrdenie, že došlo k obohateniu, ktoré sa ale nepreukázalo. Zdôraznil, že jeho cieľom nebolo vyhradzovať si právo na výhradné užívanie časti spoločných priestorov, ale využívať vlastnú nehnuteľnosť na účel, pre ktorý je zriadená pri rešpektovaní spoločných zariadení domu s hľadaním efektívneho riešenia bez dopadu na spoločný rozpočet bytového domu. Považuje za porušenie dobrých mravov, ak on nenamietal osadenie zvodu dažďovej vody na jeho okne a nežiadal od správcu odškodné za obmedzenie plnohodnotného užívania jeho veci, a správca od neho žiada nájomné za vyvesený buton. Prevádzka predsadením butonu nezískala žiaden majetkový prospech, naopak dostala sa do nekonečného sporu s neznášanlivým a arogantným správcom. Poukázal na to, že poverenie vlastníkov je účelové a smerujúce iba proti žalovanému z dôvodu narušenia vzťahov. Zdôraznil, že neexistuje žiadne rozhodnutie vlastníkov o výške tzv. nájmu; o výške rozhodol F.. M. a vypočutí svedkovia potvrdili, že sumu si len tak vymyslel. Žalobca bol síce poverený na vymáhanie dlhov vo všeobecnosti, ale nie na vymáhanie konkrétnej sumy (konkrétne) od žalovaného. Výšku peňažnej náhrady spochybnil sám žalobca, o čom poskytol dôkaz súdu; sám sa písomne vyjadril, že suma je prehnaná, čo potvrdil písomne v emaile, ktorý založil do spisu a kde uviedol, že za primeranú sumu považuje 5 - 15 eur. Správanie správcu predstavuje absolútne svojvoľné správanie sa k vlastníkovi nebytového priestoru. Mal za to, že zvyklosť v dome je taká, že nikto v dome neplatí za primerané užívanie spoločných priestorov. Nedobromyseľnosť žalobcu spočíva v tom, že v skutočnosti nemal nikdy záujem dobromyseľne a spravodlivo vec riešiť, jeho cieľom bolo získať finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Dôkazom je emailová komunikácia, v ktorej spochybnil výšku nájmu. Vymáhaná suma zjavne vykazuje znaky diskriminácie, pretože sa vymáha od žalobcu suma, ktorá sa nevymáha od žiadneho vlastníka využívajúceho spoločné priestory. Nebytový priestor nie je určený na bývanie, ale na podnikanie. Vstup do priestoru je zvonku z opačnej strany bytového domu ako vstup do bytovej časti domu a ani vizuálne nemôže rušiť vlastníkov bytu, je v ňom prevádzka NIKE. Je presvedčený, že vyvesený svetelný buton nezmenil fasádu domu, keďže bol zavesený 25 cm pred oknom, rovnobežne s oknom, tak, ako to technické podmienky umožňovali, zavesený na kovovú konštrukciu striešky nad oknom, pričom nedošlo k zmene, ktorej prevedenie sa prejaví zrakovo bežne rozlíšiteľnou zmenou. Okrem toho žalobca sa počas pojednávania vyjadroval veľmi rozporne k predmetu žaloby. 12. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa chce vyhnúť riadnemu plneniu povinností, ktoré mu ako vlastníkovi nebytového priestoru vyplývajú zo zákona a príslušnej zmluvy o správe bytového domu. Je neprípustné, aby si vlastník nebytového priestoru v bytovom dome svojvoľne a protiprávne na fasádu bytového domu vyvesil akékoľvek súkromné reklamy alebo iné predmety, čím znehodnotil výraz fasády bytového domu, ktorá patrí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu, a o ktorej majú títo rozhodovať konsenzom. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal zásah do práv ostatných vlastníkov a neuniesol dôkazné bremeno ani sčasti. Svetelný buton bol umiestnený na fasáde bytového domu (spoločnej časti bytového domu), čo potvrdzuje aj samotný žalovaný, bol osadený na fasádu bytového domu bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je preto zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu zásahu do práv ostatných vlastníkov, nakoľko žalovaný užíval spoločnú časť bytového domu výlučne bez akejkoľvek dohody s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že iní vlastníci nebytových priestorov majú na fasáde bytového domu osadené reklamné pútače, pričom títo žiadne nájomné neplatia. Zdôraznil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa na schôdzi dohodli, že žalobca bude riešiť neoprávnené užívanie fasády bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov iba v prípadoch, ktoré nastanú v budúcnosti a nie spätne. Takýmito prípadmi bol práve svetelný buton osadený na fasáde bytového domu žalovaným, ako aj reklamný pútač očná optika osadený vlastníkom nebytového priestoru, v ktorom sa prevádzkovala prevádzkareň očná optika. Na rozdiel od žalovaného, vlastník nebytového priestoru, v ktorom sa prevádzkovala očná optika, bezodkladne zvesil predmetnú reklamu, v dôsledku čoho nedochádzalo k ďalšiemu neoprávnenému zásahu do práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že žalobca nebol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poverený na riešenie iných reklamných pútačov, nakoľko tieto boli na fasádu bytového domu osadené skôr, než vlastníci bytov a nebytových priestorov poverili žalobcu riešením neoprávnene vyvesených predmetov na fasáde bytového domu. Samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov vyjadrili svoju vôľu, aby predmetná oblasť bola riešená žalobcom do budúcna a nie spätne. Žalobca bol názoru, že v prípade, ak by si aj ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov vykladali spoluvlastnícke právo ako žalovaný a súd, t.j. že každý vlastník je oprávnený užívať určitú časť fasády výlučne, fasáda bytového domu by mohla byť oblepená reklamnými pútačmi a reklamami všetkých 86 vlastníkov, a to podľa ich vlastného uváženia, bez súhlasu ostatných, čo je však v rozpore so samotnou povahou bytového domu, v ktorom realizujú svoje vlastnícke a užívacie právo viacerí vlastníci bytov a nebytových priestorov a akékoľvek zásahy do spoločných častí bytového domu musia podliehať väčšinového konsenzu a nie iba rozhodnutiu jediného vlastníka. Neobstojí argumentácia žalovaného, že musel umiestniť svetelný buton na fasádu bytového domu, pretože sa nezmestil na okno kvôli zvodu dažďovej vody a že zavesením svetelného butonu nedošlo k zmene fasády bytového domu. Ak by aj k podstatnej zmene výrazu fasády bytového domu nedošlo (čo však žalobca popiera), nemožno považovať takéto konanie za súladné so zákonom, nakoľko zákon nerozoznáva, či je na fasáde bytového domu umiestnený malý/stredný/veľký predmet, ale vyžaduje, aby pre umiestnenie akéhokoľvek predmetu (t.j. aj v miniatúrnom rozmere) na spoločnej časti bytového domu bol daný súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za nepravdivé a klamlivé považoval vyjadrenie žalovaného, že obohatenie sa nepreukázalo. Boli splnené všetky predpoklady vzniku nároku žalobcu (resp. ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov) na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný získal majetkový prospech z toho, že mal na spoločnej časti bytového domu neoprávnene osadený svetelný buton, za vyvesenie ktorého by inak bol povinný uhradiť ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov finančnú náhradu. Je zrejmé, že plnením (t.j. vyvesením svetelného butonu) bez právneho dôvodu (t.j. bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov) žalovaný získal majetkový prospech. Objasnil, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Je zrejmé, že keby žalovaný uzavrel s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmluvu na výlučné užívanie dotknutej spoločnej časti bytového domu, tak by bol povinný vlastníkom platiť finančnú náhradu za predmetné výlučné užívanie spoločnej časti bytového domu. Práve v dôsledku, že žalovaný užíval spoločnú časť bytového domu bez právneho dôvodu, jeho majetok sa o tieto finančné úhrady nezmenšil, ale naopak, prijímal plnenie od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov spočívajúce v bezodplatnom výlučnom užívaní spoločnej časti bytového domu. Žalovaný nebol jediným vlastníkom, voči ktorému sa vykonali kroky z dôvodu neoprávneného vyvesenia reklamy na fasádu bytového domu, avšak bol jediný, kto odmietol upustiť od neoprávnených zásahov do práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 13. Žalovaný v replike na stanovisko žalobcu k jeho vyjadreniu rozporoval argumentáciu žalobcu, že niektorí vlastníci môžu užívať fasádu domu bezplatne a on ako jediný vlastník musí za užívanie platiť, pretože sa dohodlo, že sa to nevzťahuje spätne; mal by byť zachovaný princíp rovnakého zaobchádzania a od určitého dátumu by všetci vlastníci mali platiť rovnako v prípade, že užívajú nehnuteľnosť nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Správca ako poskytovateľ služby je povinný konať v súlade s dobrými mravmi, a nevykazovať znaky diskriminácie; žalovanému môže privodiť ujmu ako spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a čestnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/7/2012). Upriamil pozornosť na to, že sa zúčastnil schôdze vlastníkov v novembri 2016, na ktorú bol konečne po vynesení rozsudku pozvaný a požiadal vlastníkov o vyjadrenie, či majú vedomosť o jeho údajnom dlhu, či bol na schôdzi prerokovaný a či schválili sumu, o ktorú ho správca objektu žaluje; nikto z vlastníkov nevedel o tejto čiastke, nevedeli ani to, že sa vedie o túto čiastku súdny spor. Potvrdilo to jeho domnienku, že správca spolu so zástupcom vlastníkov sa spolu dohodli na sume, ktorú budú vytĺkať. Zdôraznil, že správca mu písomne v emaile, ktorý založil do spisu, uviedol primeranú sumu 5 - 15 eur. Zotrval na tom, že podľa pôvodne priloženej fotodokumentácie nedošlo k zmene fasády domu a celý problém tkvie v bezohľadnom a účelovom správaní správcu a zástupcu vlastníkov. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.), pričom vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní použil aj súd prvej inštancie. Rozsudok verejne vyhlásil 29.5.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 17. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju sporová strana nenamieta. To, že súd sa výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal; ak sa súd zaoberal vecnou podstatou žaloby, implicitne rozhodoval aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aktívna legitimácia na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom; je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. 18. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku, ktorý je predmetom konania, nakoľko nepreukázal, že je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Predmetom sporu je pohľadávka, ktorá podľa tvrdenia žalobcu (správcu bytového domu), mala vzniknúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dôsledku užívania spoločnej veci/časti bytového domu žalovaným bez súhlasu ostaných spoluvlastníkov. Účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je správca bytového domu, ale spoluvlastníci, medzi ktorými vznikol spor spojený s užívaním spoločnej veci; k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť peniazmi nedošlo v majetkovej sfére správcu bytového domu, ktorý je samostatným subjektom práva odlišným od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového domu (žalobca) preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. 19. Odvolací súd na doplnenie svojich záverov uvádza, že zákonom č. 182/1993 Z.z. bol ustanovený inštitút povinnej správy bytového domu. Realizácia výkonu správy prostredníctvom tretej osoby - správcu, je jedným zo spôsobov výkonu správy. Činnosť správcu však môže byť vykonávaná len podľa zákona (§ 8 veta posledná zákona č. 182/1993 Z.z.) t.j. v rozsahu a v medziach stanovených zákonom; vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov upravuje tiež zmluva o výkone správy (§ 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Činnosti, ktoré spadajú pod pojem „správa domu“ sú definované v § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Konflikt resp. spor vzniknutý medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom týkajúci sa spôsobu užívania spoločnej časti domu alebo spoločného zariadenia domu, resp. nárokov z toho plynúcich, je založený na existencii spoluvlastníckeho vzťahu k týmto spoločným častiam a zariadeniam domu; ide o vnútorný vzťah medzi vlastníkmi, ktorý ale nespadá pod pojem „správa domu“, tak ako to má na mysli § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. V zmysle zákonnej definície obsiahnutej v cit. ustanovení sa správou domu rozumejú činnosti vymenované v písm. a) až d); ostatné činnosti pod písm. e), možno považovať za „správu domu“ len za predpokladu, že súvisia s užívaním domu jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako celku. 20. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že pri sporoch, ktoré sa netýkajú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k užívaniu domu ako celku, ale vznikajú medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom (v ich vnútorných vzťahoch) môže správca bytového domu vystupovať iba ako sprostredkovateľ vôle vyplývajúcej z rozhodnutia vlastníkov deklarovanej na schôdzi vlastníkov. Od aktívnej legitimácie správcu je však potrebné dôsledne odlišovať právo správcu bytovho domu (zo zákona) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vo veciach týkajúcich sa správy domu, pričom správca je povinný konať v mene a na účet vlastníkov (hmotnoprávne splnomocnenie) a konať za vlastníkov na súde (procesné splnomocnenie), tak ako to vyplýva z § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Zo žiadnych ustanovení zákona však nemožno vyvodiť nielen právo správcu bytového domu zastupovať ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov (vo veciach týkajúcich sa sporov zo spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení) pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia voči jednému z nich ako to zákon predpokladá napr. pri vymáhaní škody (§ 8b ods. 2 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z.), ale ani právo správcu vymáhať takúto pohľadávku vo vlastnom mene. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná pohľadávka bola žalobcom zahrnutá do vyúčtovania nákladov a služieb, nakoľko predmetná pohľadávka nemá povahu plnenia, ktoré môže byť predmetom vyúčtovania (§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.); nejedná sa o nedoplatok žalovaného na fonde prevádzky, údržby a opráv, ani o nedoplatok na úhradách za poskytnuté plnenia, či nedoplatok na zálohových platbách. Právo žalobcu vymáhať plnenie, ktoré bolo predmetom konania, nemožno preto vyvodiť ani z § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. (od ktorého žalobca odvodzuje aktívnu legitimáciu v konaní), nakoľko cit. ustanovenie umožňuje správcovi bytového domu vymáhať vzniknuté nedoplatky, avšak v nadväznosti na jeho povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 21. Záverom odvolací súd dodáva, že aktívnu legitimáciu žalobcu neosvedčuje ani „poverenie“, ktoré bolo žalobcovi udelené na schôdzi vlastníkov konanej 21.11.2013, nakoľko z obsahu predmetného „poverenia“ (odhliadnuc od jeho formálnych nedostatkov) žalobca môže odvodzovať nanajvýš právo zastupovať vlastníkov, čo napokon žalobca v podanom odvolaní a vo svojich vyjadreniach aj deklaroval opakovaným vyhlásením, že pohľadávku vymáha v mene a na účet vlastníkov; za žalobcov však neoznačil vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých zastupuje, ale seba. 22. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. A pretože odvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ostatnými námietkami hmotnoprávnej povahy uvádzanými žalobcom v odvolaní sa nezaoberal. 23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania procesného postupu, ktorý vyplýva súdu prvej inštancie z § 118 ods. 2 O.s.p. a v dôsledku nedodržania ktorého malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 118 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523118'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Uvedené ustanovenie nezakotvovalo povinnosť súdu oboznámiť účastníkov konania s predbežným právnym názorom súdu na vec; upravovalo len postup súdu pri vedení pojednávania a týkalo sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 16/2012 skonštatoval, že právny názor a hodnotiace úsudky súdu sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu v zmysle § 118 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523118'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nelimitovalo účastníka pri realizácii jeho procesných práv (napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy). So zreteľom na uvedené, ani prípadné nerešpektovanie § 118 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523118'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. súdom prvej inštancie nezakladá nesprávny procesný postup, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (porov. tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.3.2017, sp. zn. 3 Cdo/3/2016). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).