Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/285/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216477 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414216477.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského vo veci starostlivosti o maloletú A. E., G.. XX.XX.XXXX, K. F. M., zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: M. Z., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. X, Z. Ú., zastúpenej Advokátka kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, Bratislava a otca: W. M., G.. XX.X.XXXX, E. K. Š. XX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Poľovnícka 4, Bernolákovo, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/287/2014-147, zo dňa 9.5.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o bežnom výživnom potvrdzuje. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o zročnom výživnom mení tak, že zročné výživné za obdobie od 28.10.2014 do 30.4.2017 vo výške 4.519,35 eura je otec maloletej povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlžného výživného. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie otcovstva k maloletej A. E., G.. XX.XX.XXXX (výrok I.). Maloletú A. E., G.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky M. Z., G.. XX.X.XXXX A. tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.). Otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 28.10.2014, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (výrok III.). Vyslovil, že styk otca s maloletou neupravuje (výrok IV.). Otcovi maloletej uložil povinnosť uhrádzať dlžné výživné 4.562,90 eura za obdobie od 28.10.2014 do 9.5.2017 v pravidelných mesačných splátkach po 300 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlžného výživného (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.). 2. V odôvodnení uviedol, že 28.10.2014 bol opatrovníkom maloletej doručený súdu návrh na určenie, že otcom maloletej je W. M., G.. XX.X.XXXX, K. Š. XX, K.. Opatrovník maloletej žiadal, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti a výchovy matky a aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur od podania návrhu. Matka maloletej uviedla, že s otcom maloletej sa spoznala v roku 1997, pričom ich vzájomný vzťah prerástol v intímnu známosť. V roku 2001 oznámila otcovi, že je tehotná, čo tento vzal na vedomie; následne žili v spoločnej domácnosti od roku 2005 do roku 2009, kedy sa rozišli. Od rozchodu otec maloletej nejaví o maloletú dcéru záujem, ani finančne neprispieva na jej výživu. Navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur od podania návrhu. 3. Otec maloletej otcovstvo nepopieral; uviedol, že v minulosti sám matke maloletej navrhoval, aby urobili súhlasné vyhlásenie rodičov; súhlasil, aby bol určený ako otec maloletej, aby bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky. K navrhovanému výživnému žiadal doplniť dokazovanie tým smerom, že v súčasnosti nie je zamestnaný a suma 150 eur je preňho vysoká. 4. Na pojednávaní konanom 9.2.2017 obaja rodičia maloletej A., M. Z., G.. XX.X.XXXX Q. Q. W. M., G.. XX.X.XXXX, spolu súhlasne vyhlásili, že W. M., G.. XX.X.XXXX, je otcom maloletej A. E.U., G.. XX.XX.XXXX. Otec navrhol maloletú A. zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk s maloletou žiadal neupravovať. 5. Z výpovede matky súdu prvej inštancie vyplynulo, že táto žije v Rakúsku, 13.6.2015 sa vydala, má ďalšie maloleté dieťa, poberá rodinné prídavky vo výške 381,20 eura a príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 638,29 eura; jedná sa o mesačné príspevky, príspevok vo výške 638,29 eura obsahuje aj výpomoc vo výške 200 eur, ktorá jej od 1.3.2017 nebude poskytovaná; táto suma je matke poskytovaná v súvislosti s ďalším maloletým dieťaťom. Svoje výdavky vyčíslila na sumu 600 eur mesačne, pričom 407 eur z toho predstavuje nájomné za bývanie + 180 eur energie za bývanie; zvyšok predstavujú osobné výdavky. Pokiaľ ide o mesačné náklady v súvislosti s maloletou, tie predstavujú 120 eur ročne náklady na školské pomôcky, 90 eur ročne úhrady škole za skrinku a kľúčik, 100 eur mesačne náklady na stravu (dieťa sa stravuje doma), 50 eur mesačne náklady v súvislosti s lekárskou starostlivosťou, 50 eur mesačne hygienické pomôcky a približne 100 eur mesačne náklady na oblečenie. Otcom maloletej uvádzané exekúcie proti nemu vedené, ako aj ďalšie záväzky (nedoplatky v súvislosti s platbami spojenými s užívaním bytu), považovala za výdavky, pred ktorými má vyživovacia povinnosť na maloletú prednosť. 6. Otec maloletej v priebehu konania pôvodne uviedol, že je schopný uhrádzať mesačné výživné na maloletú vo výške 70 eur mesačne, nakoľko nie je v súčasnosti zamestnaný a jeho výdavky mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Uviedol, že nie je trvalo zamestnaný, trvalé zamestnanie si nehľadá, nakoľko je voči nemu vedených viacero exekúcií a v prípade, že by sa zamestnal, prípadný príjem by pohltili náklady týchto exekúcií. Jeho priemerný príjem z príležitostných prác, ktoré sa mu podarí zohnať je 200 až 400 eur mesačne. Otec maloletej pôvodne taktiež uvádzal, že má ešte jednu dcéru, vo veku 21 rokov, ktorá ukončila strednú školu, na vysokej škole v súčasnosti neštuduje, nepracuje, pričom jej poskytuje mesačne 60 eur ako platbu na telefón bez osobitného určenia vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o príjmy matky a náklady na maloletú uviedol, že po spriemerovaní príjmov matky za mesiace marec 2017 (951 eur) a apríl 2017 (831 eur) má matka maloletej dostatočný príjem na pokrytie potrieb maloletej. V ďalšom priebehu konania otec tvrdil, že dcére už na telefón prispievať prestal, napriek tomu mu súčasná situácia neumožňuje uhrádzať výživné viac, ako v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Zároveň poukázal na to, že mu vznikli ďalšie nedoplatky, v súvislosti s platbami spojenými s užívaním bytu, a to za rok 2015 vo výške 332,13 eura, za rok 2016 vo výške 672,29 eura. 7. Opatrovník maloletej sa vyjadril, že pôvodne otcom maloletej navrhovaná výška výživného 70 eur mesačne, ako aj neskôr navrhovaná výška v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, sú pre maloletú s ohľadom na jej potreby nepostačujúce a zotrval na navrhovanej výške vyživovacej povinnosti otca vo výške 150 eur mesačne s ohľadom na vek a potreby maloletej. Poukázal pritom na to, že otcovi nič nebráni pracovať a zaobstarať si príjem. Skutočnosť, že sú voči nemu vedené exekúcie nemôže brániť tomu, aby si otec plnil vyživovaciu povinnosť ani tomu, aby si zaobstaral prácu; vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými záväzkami otca maloletej. 8. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že v konkrétnom prípade došlo v priebehu konania k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, konanie o určenie otcovstva zastavil v súlade s § 109 C.m.p. a pristúpil k úprave výkonu rodičovských práv a povinností a k určeniu výšky výživného na maloletú. 9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, ktorá sa o neho od narodenia stará a zabezpečuje jeho potreby. Maloletá je bez pochýb zvyknutá na prostredie, v ktorom žije. Navyše, tak matka, ako aj otec maloletej súhlasili s jej zverením do osobnej starostlivosti matky; preto zveril maloletú matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk s otcom neupravoval s ohľadom na návrh samotného otca maloletej. 10. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z oprávnených potrieb maloletej, z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, samotného návrhu a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že maloletá navštevuje strednú školu, uvedená skutočnosť má vplyv na jej zvýšené potreby, ako osoby odkázanej na výživu od rodičov; bol názoru, že je potrebné prihliadnuť tak na pravidelné ako aj nepravidelné výdavky, ktoré môžu súvisieť aj so zdravotnou starostlivosťou, prípadne inými výdavkami maloletej, pričom priemerná výška nákladov na oprávnené potreby nebola v konaní spochybnená. Samotný otec maloletej nespochybňoval výšku nákladov na oprávnené potreby 317 eur (jedná sa pritom výlučne o potreby maloletej), ktorá korešponduje aj z dokladov predložených matkou. Otec však spochybnil potrebu podieľať sa na výžive maloletej v navrhovanej výške 150 eur, lebo podľa neho je táto saturovaná z príspevkov, ktoré poberá matka v Rakúsku. Súd prvej inštancie v nadväznosti na tvrdenie otca objasnil, že suma 381 eur predstavuje prídavky na obe deti matky a príspevok na starostlivosť o dieťa poberá v súvislosti s druhým dieťaťom. Vzal do úvahy, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará; zdôraznil, že o maloletú sa stará výlučne jej matka. 11. Pri posudzovaní určenia výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na súčasné pomery otca maloletého dieťaťa, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V konkrétnom prípade samotný otec maloletej uviedol, že v trvalom zamestnaní nepracuje preto, lebo jeho príjem by pohltili náklady exekučných konaní z predchádzajúcich záväzkov, resp. sankcií. Predložil pritom prehľad exekučných konaní, uviedol, že má iné záväzky, pri ktorých neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by ich súd mohol vyhodnotiť inak, ako neprimerané riziká, ktoré na seba prevzal. Vyslovil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 12. Hoci súd prvej inštancie neuznal ako dôvodné argumenty otca maloletej vo vzťahu k výške jeho vyživovacej povinnosti, s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ dobrovoľne nepracoval, umožnil mu, aby dlžné výživné platil v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty možnosti splácať dlžné výživné pri omeškaní čo aj len jednej splátky; sumu splátok určil so zreteľom na zachovanie oprávnených potrieb maloletej. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 13. Proti rozsudku v časti o bežnom výživnom (výrok III.) a v časti o zročnom výživnom (výrok V.) podal otec maloletej Sáry odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť tak, že otec maloletej bude povinný prispievať na výživu maloletej A. E., G.. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima 59,84 eura mesačne počnúc dňom 28.10.2014, vždy do 25. dňa mesiaca vopred k rukám matky; dlžné výživné za obdobie od 28.10.2014 do 9.5.2017 vo výške 1.914,88 eura bude povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlžného výživného. Namietal, že na jeho strane nie sú dané také možnosti a majetkové pomery, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v požadovanej výške, teda vo výške, ktorú určil súd prvej inštancie. Poukázal na to, že náklady na maloletú matka vyčíslila na sumu 319,50 eura mesačne, pričom v súčasnosti žije v Rakúsku, kde po rozrátaní rodinných prídavkov a príspevku na starostlivosť o deti, pripadá na maloletú A. 409,75 eura, teda príspevky poskytované v Rakúsku sú v takom rozsahu, že nevyhnutne musia pokryť základné a neodňateľné potreby maloletej. Pripomenul, že ak by sa zamestnal, celý jeho príjem pohltia súdni exekútori, nezostane mu ani na plnenie určenej vyživovacej povinnosti; bude mu ponechaná suma vo výške životného minima, t. j. 199,48 eura. Táto suma nepokryje ani splátku dlžného výživného. Vyživovacia povinnosť 150 eur je pre neho likvidačná v dôsledku hrozby ďalšieho exekučného konania a v dôsledku hrozby trestnoprávneho postihu. 14. Kolízny opatrovník maloletej Sáry navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 15. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“) s ohľadom na § 395 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p., § 379 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) a odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.), preskúmal napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a V., prejednal odvolanie otca podľa § 385 ods. 1 C.s.p. na pojednávaní konanom 23.10.2018, na ktorom v súlade so zásadou zistenia skutočného stavu veci (§ 68 C.m.p.) doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie otca čo do výroku III. nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku V. odvolací súd rozsudok v časti o zročnom výživnom zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). 16. Podľa § 1 a § 108 ods. 2 C.m.p. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 17. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 18. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Odvolací súd v súlade so zásadou zistenia skutočného stavu veci (§ 68 C.m.p.) doplnil dokazovanie obstaraním listinných dôkazov potrebných pre posúdenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, vykonal výsluch otca a matky maloletej. 26. Z výsluchu matky maloletej odvolací súd zistil, že matka sa vydala a v roku 2015 sa jej narodilo dieťa, po narodení dieťaťa nastúpila na materskú dovolenku, po materskej dovolenke nastúpila do práce v novembri 2017. Má dosiahnuté základné vzdelanie, pracuje ako upratovačka, priemerný mesačný zárobok predstavuje 898,80 eura. Pravidelné mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na bývanie - nájomné 407 eur mesačne, elektrina 145,70 eura mesačne, cca 85 eur internet + telefón, televízia. Na maloletú A. poberá rodinné prídavky vo výške 197 eur. Byt, v ktorom býva je dvojizbový. Maloleté dieťa navštevuje 1. ročník obchodnej akadémie, okrem nákladov na školu, oblečenie, obuv, stravovanie, má dieťa zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť pre zhoršený zrak, nosí okuliare (má 4 dioptrie), maloletej bola zistená alergia na laktózu, existuje podozrenie na celiakiu, vyšetrenia doposiaľ nie sú ukončené. Maloletá trávi prázdniny u starých rodičov na Slovensku, pred troma rokmi boli na tri dni v Chorvátku. Matka zotrvala na výživnom výške 150 eur. 27. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že nemá žiadne zdravotné problémy ani obmedzenia, zarába si príležitostne brigádami, mesačne zarobí cca 400-500 eur, bol v Bangkoku, kde si riešil prácu, pracoval by tam ako šofér za 500 eur, na Slovensku sa mu pracovať neoplatí, nakoľko všetko by mu zobrali exekútori. Teraz pôjde pracovať na vianočné trhy, chcel platiť výživné 100 eur mesačne, matka nesúhlasila. Ak by mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 80-100 eur a dlžné výživné by mohol splácať po 30-50 eur, takto určenú vyživovaciu povinnosť by si riadne plnil, mohol by sa posnažiť. Súdom určené výživné riadne neplatí, pretože sa odvolal, nemá to význam. Na úrade práce nebol nikdy evidovaný, pretože nevidí dôvod. Nedoplatky na nájomnom, ktoré mal v rokoch 2015 a 2016 doposiaľ nemá uhradené, dohodol sa, že ich splatí postupne, doteraz nič nesplatil. V predchádzajúcich rokoch bol v Turecku, kde si privyrábal 400-500 eur mesačne. Vždy žil iba z toho čo si privyrobil, t.č. žije u priateľky. Najskôr tvrdil, že priateľka ho živí, neskôr uviedol, že jej sem - tam prispieva na úhradu nákladov, následne uviedol, že sa na úhradách podieľa rovnako ako priateľka, výšku a samotné náklady, na úhradu ktorých prispieva nešpecifikoval. Mesačne platí 200 eur nájom na reštitučný byt, ktorý nemôže prenajímať, nechce tam bývať, lebo je v dezolátnom stave. Je vyučený elektrotechnik, bez maturity, môže robiť iba slaboprúd, je nástrojár, frézar. Voľný čas trávi s priateľkou, chodieva do mesta alebo k rodičom priateľky, rád sa bicykluje, bicykel zdedil po otcovi, nemá žiadne náklady s týmito záujmami. Tento rok bol na dovolenke v Thajsku, pozvala ho priateľka, chodí tiež do Poľska, má tam rodinu; hľadal si tam aj prácu šoféra, ktorú považuje pre seba za najprijateľnejšiu. Zotrval na určení vyživovacej povinnosti vo výške 30 % životného minima. 28. Kolízny opatrovník maloletej A. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o bežnom výživnom potvrdil a zročné výživné umožnil otcovi splácať v primeranej výške vzhľadom na jeho pomery. 29. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne počnúc dňom 28.10.2014, vždy do 25. dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletej (výrok III.), odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 30. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti o bežnom výživnom odvolací súd uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádza z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a pod. Zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom zisťuje ich skutočné príjmy a podklady odôvodňujúce záver, že tieto dosahované príjmy zodpovedajú ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia. Prihliada pritom aj na celkové majetkové pomery oboch rodičov, pričom neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dieťa má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností, ako to vyplýva z ich demonštratívneho výpočtu (§ 28 Zákona o rodine). Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu, výchovu, zdravie a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Avšak zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je širšia, ako to upravuje ustanovenie § 28 ods. 1 Zákona o rodine, pretože trvá až dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť; vtedy sú rodičia povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletým deťom, ak si to ich postavenie, zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú. 31. Odvolací súd pripomína, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v sebe nesie okrem zákonného aspektu aj morálny odkaz, kedy by každý z rodičov dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť samo, mal dobrovoľne a prirodzene pristupovať k tejto svojej rodičovskej povinnosti a poskytnúť svojmu dieťaťu možnosť na všestranný rozvoj, vzdelanie, ukončenie riadnej prípravy na svoje budúce povolanie (a to aj v prípade štúdia na vysokej škole). 32. Vo vzťahu k podstatnej odvolacej námietke otca, že všetky nevyhnutné potreby maloletej sú zabezpečené rodinnými prídavkami a príspevkom na starostlivosť o deti, ktoré matka poberá na maloletú v Rakúsku, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že na maloletú A. zo štátom vyplácaných dávok pripadá suma 197 eur; nemožno prihliadať na sumu, ktorú matka poberala počas materskej dovolenky (od roku 2015 do novembra 2017) ako materské na druhé maloleté dieťa, ani na rodinné prídavky, ktoré patria tomuto druhému maloletému dieťaťu. Neobstojí preto odvolacia námietka otca, že na M. A. je matke vyplácaná suma 409,75 eura a táto pokrýva všetky potreby maloletej. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ sú potreby maloletého dieťaťa hradené aj z iných zdrojov, napríklad zo štátnych sociálnych dávok, uvedená okolnosť neznamená zánik vyživovacej povinnosti k deťom a preto ani sama osebe nemôže mať výrazný vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, ktorej kritériá sú stanovené zákonom (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že matka nastúpila do práce po materskej dovolenke až v novembri 2017 a zdrojom jej príjmu počas materskej dovolenky boli práve a len štátom vyplácané dávky na obe maloleté deti; so zabezpečením osobnej starostlivosti o dieťa sú nepochybne spojené aj náklady vynaložené na uspokojenie jeho potrieb súvisiacich so zabezpečením bývania. Otec zrejme prehliada, že potreby maloletej spojené s bývaním a náklady s tým súvisiace odpočiatku uspokojovala výlučne matka. Podiel maloletej len na týchto, do vyčíslených výdavkov matkou nezahrnutých nákladov, predstavuje cca 160 eur mesačne (1/4 zo sumy 638 eur). Rodinné prídavky, ktoré matka poberá na maloletú A., teda zďaleka nepokrývajú všetky odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd napokon uvádza, že výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, pričom hodno zdôrazniť, že už len obdobie dospievania je u mladého človeka spojené nielen s fyzickým a psychickým vyspievaním, ktoré samo osebe prináša zvýšené nároky na úhradu potrieb maloletého, ale aj so zvýšenými výdavkami súvisiacimi so štúdiom, v danom prípade na strednej škole. 33. Odvolací súd napokon uzatvára, že súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť otca je plne odôvodnená a primeraná potrebám maloletého dieťaťa zodpovedajúcim jeho veku ale i schopnostiam a možnostiam otca, ktoré sú dané nielen jeho dosiahnutým vzdelaním ale aj zdravotným stavom a objektívnymi možnosťami zamestnania. Odvolací súd konštatuje, že otec na rozdiel od matky nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je v produktívnom veku a je teda jeho povinnosťou riadne sa zamestnať a zabezpečiť si taký príjem, ktorým zabezpečí úhradu nielen vlastných potrieb, ale predovšetkým potrieb maloletého dieťaťa. Je neakceptovateľné, ak si otec riadne resp. vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť brániac sa tým, že „sa mu neoplatí pracovať“, pretože sú voči nemu vedené exekúcie, ktoré by pohltili celý jeho príjem. V nadväznosti na vyjadrenie otca, že si privyrába brigádami a takto si vie zarobiť mesačne 400-500 eur a viac zarobiť nevie, odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že sa nejedná o príjem z riadneho pracovného pomeru, ale iba príležitostné brigády. Súčasne poukazuje na príjem matky, ktorá je zamestnaná na trvalý pracovný pomer, jej priemerný zárobok dosahuje 898,80 eura. Matka má pritom nižšie vzdelanie ako otec a práca, ktorú vykonáva nevyžaduje žiadnu odbornú kvalifikáciu. Pokiaľ si matka dokáže zabezpečiť pravidelný príjem pri dosiahnutom nižšom vzdelaní ako má otec, možno dôvodne očakávať, že otec má minimálne rovnaké možnosti, keď práve bratislavský kraj, v ktorom žije mu ponúka množstvo pracovných príležitostí, v ktorých môže nájsť uplatnenie aj bez kvalifikácie. Na ťarchu maloletého dieťaťa nemôže byť nezodpovedný a benevolentný prístup otca k vlastnej finančnej situácii a plneniu záväzkov. Výživné vo výške 30 % životného minima, ktorú je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a ktoré navrhuje otec maloletej, príp. nižšia suma výživného navrhovaná otcom, je aj vzhľadom na argumentáciu a postoj otca k zabezpečeniu si stáleho príjmu neobhájiteľná. Na strane otca neexistujú žiadne okolnosti objektívnej povahy, ktoré by bolo možné zohľadniť a ktoré by mu bránili v plnení vyživovacej povinnosti vo výške stanovenej súdom prvej inštancie. Otec maloletej nemá žiadne zdravotné problémy, nemá inú vyživovaciu povinnosť a nič mu nebráni v tom, aby usmerňoval svoje pracovné a životné aktivity tak, aby riadne plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nebolo ohrozené. 34. S poukazom na uvedené závery neboli skutočnosti uvádzané v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom; v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia týkajúce sa tohto výroku. 35. K zročnému výživnému odvolací súd poznamenáva, že pri výpočte zročného výživného je obdobie, za ktoré sa vypočítava nutné ohraničiť koncom kalendárneho obdobia, ktoré predchádza vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. v danom prípade bolo potrebné vyčísliť zročné výživné za obdobie od 28.10.2014 do 30.4.2017; za rok 2014 zročné výživné predstavuje 19,34 eur + 2x150 eur + za rok 2015 (12x150 eur) + za rok 2016 (12x150 eur) + za rok 2017 (4x150 eur). Zročné výživné tak za obdobie od 28.10.2014 do 30.4.2017 predstavuje 4.519,34 eura. Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zročného výživného; zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj čo do výšky splátok zročného výživného a uložil otcovi povinnosť splácať zročné výživné v splátkach po 150 eur mesačne. Výšku splátok zročného výživného určil tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletej, súčasne vychádzal zo zistených pomerov otca a jeho schopnosti splácať zameškané výživné, ako aj zo skutočnosti, že okrem sumy 200 eur otec v konaní netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych ďalších výdavkov (na záväzky otca v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd neprihliadol); napokon zohľadnil aj okolnosť, že otec vedel o prebiehajúcom konaní od roku 2016, teda mal možnosť predpokladať úhradu zročného výživného a s dostatočným časovým predstihom sa na uvedenú skutočnosť pripraviť. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).