Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217273 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414217273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. Š. K., A. R. X, A., 2. V. K., A. R. X, A., obidvaja zastúpení JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12 Nová Dedinka, proti žalovaným: 1. F. F., A. E. XX, A., 2. V.. P.. D. F., A. E. XX, A., v konaní o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 16.10.2015, č. k. 9C/16/2015 - 50, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 9C/16/2015 - 59, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 16.10.2015, č. k. 9C/16/2015 - 50, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. decembra 2015, č. k. 9C/16/2015 - 59 p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhali zaplatenia sumy 2 000 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 500 eur od 12.08.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 500 eur od 12.09.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 500 eur od 12.10.2014 do zaplatenia a 5,05% ročne zo sumy 500 eur od 12.11.204 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom nezaplatených splátok na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2014 za mesiace august, september, október a november 2014. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 25.03.2014 Zmluvu o pôžičke, a to žalobcovia ako veritelia a žalovaní ako dlžníci. Ku dňu podpisu zmluvy žalovaní uznali, že od 10.12.2008 do dňa podpisu Zmluvy o pôžičke si od žalobcov postupne deviatimi zmluvami o pôžičke požičali sumu 116 611 eur, pričom pri všetkých deviatich zmluvách o pôžičke boli dohodnuté úroky na dobu pôžičiek vo výške 12%. Ku dňu podpisu predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2014 žalovaní žalobcom dlhujú okrem istiny 116 611 eur úroky vo výške 9 328 eur, spolu sumu 125 939 eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, na úročení dlžnej istiny 125 939, úrokom vo výške 4%. Účastníci zmluvy sa dohodli na mesačných splátkach po 500 eur. Žalovaní sa zaviazali splátky uhrádzať na účet žalobcov vždy do 11. dňa v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka bude uhradená 11.04.2014. V článku 7 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dlžník vynechá pravidelnú splátku z akýchkoľvek dôvodov, bude musieť túto pridať do ďalšej mesačnej splátky, avšak s pokutou 5%. Ak ani túto povinnosť si nesplní za 3 nasledujúce mesiace, chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine s 10% pokutou z úhrnu nesplatených mesačných súm. Účastníci sa dohodli, že pôjde o anuitné splátky, preto v sume 500 eur sa bude splácať tak istina, ako aj 4% z dlžnej istiny. Žalovaní sa zaviazali celkový dlh žalobcom uhradiť najneskôr do 31.12.2017. 3. Žalovaní namietali, že nie je žiaden právny dôvod na nárok žalobcov na úhradu žalovanej sumy a príslušenstva, nakoľko podľa Zmluvy o pôžičke sú zrozumiteľné a definované články, ktoré upravujú zmluvný vzťah medzi stranami. Poukázali na čl. 7 Zmluvy o pôžičke, ktorý presne stanovuje postup pre prípad vynechania splátky alebo splátok, z neho jasne vyplýva, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine a nie je povinnosťou žalovaných tieto nesplatené sumy zatiaľ uhrádzať žalobcom a nie je ani na ne zo strany žalobcov žiadaný relevantný nárok, keď splatnosť pôžičky je dohodnutá až v roku 2017. Tiež uviedli, že čl. 7 Zmluvy o pôžičke nie je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva bola odsúhlasená a podpísaná, pričom sa jednalo o slobodný a vážny prejav zmluvných strán. žalovaní zároveň uviedli, že za predpokladu, že pôžičku do uvedeného dátumu nesplatia, uznávajú, že žalobcovia majú právo využiť legitímne prostriedky. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 25.03.2014 Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 125 939 eur so 4 % úrokom. Žalovaní sa zaviazali dlžnú sumu žalobcom splatiť v splátkach po 500 eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2014. Žalovaní sa zaviazali pôžičku navrhovateľom splatiť najneskôr do 31.12.2017. Podľa názoru súdu výklad článku 7 žalovaným je správny. Ako vyplýva z čl. 7 zmluvy zmluvné strany sa dohodli pre prípad vynechania splátky z akýchkoľvek dôvodov, túto zaplatiť spolu s ďalšou mesačnou splátkou, avšak s pokutou 5%. Pre prípad, že dlžnú splátku žalovaní nezaplatia s nasledujúcou splátkou a túto povinnosť si nesplnia ani za 3 nasledujúce mesiace, zmluvné strany sa dohodli, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine s 10% pokutou z úhrnu nesplatených mesačných súm. Preto súd vyvodil záver, že žalovaní nie sú povinní predmetné 4 splátky žalobcom zaplatiť, keď pre prípad vynechania splátky z akýchkoľvek dôvodov ako aj pre prípad nesplácania pôžičky ani nasledujúce 3 mesiace, zmluvné strany pre takéto prípady, dojednali sankciu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov v tom smere, že článok 7 zmluvy o pôžičke treba považovať za neplatný, keď podľa nich tento je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie článku 7 v zmluve o pôžičke súd považoval za dojednanie, ktoré je v súlade so spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Dohodnuté podmienky v tomto článku zodpovedajú uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami. Takéto dojednanie neodporuje dobrým mravom. Pre prípad vynechania splátok pôžičky sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcom úroky. Súd aj napadnutý článok 7 predmetnej zmluvy považoval za platný. V neposlednom rade súd uvádza, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obidve strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady ,,pacta sunt servanda“ t.j. zmluvy sa musia dodržiavať, ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom i keď žalovaní boli v konaní úspešní, avšak súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie len žalobca v 1. rade, ktorý žiadal, aby odvolací zrušil súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 25.03.2014 bola medzi žalobcami a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá zmluva o pôžičke, v ktorej v zmysle čl. 1 ods. 1 žalovaní uznali, že od 10.12.2008 do dňa podpisu Zmluvy o pôžičke, si od žalobcov postupne 9 zmluvami o pôžičke požičali čiastku, ktorá spolu tvorí dlh vo výške 125 939 eur (istina 116 611 eur, a ku dňu 25.03.2014 na úrokoch 9 328 eur). Túto sumu sa žalovaní zaviazali uhradiť žalobcom v mesačných splátkach po 500 eur vždy k 11. dňu v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2014. Žalovaní neuhrádzali riadne a včas svoje záväzky, ktoré im vyplývali z jednotlivých zmlúv o pôžičke, pričom Zmluva o pôžičke zo dňa 25.03.2014 zjednocovala zmluvy, ktoré boli uzavreté od 10.12.2008 do 07.04.2011, čím došlo aj k oddialeniu splatnosti, resp. rizika omeškania s úhradou. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa poznali a vzhľadom na ich dobré vzťahy a dôveru, žalobca v 1. rade chcel pomôcť v ťažkej situácii žalovanému v 1. rade. 7. Žalobca v 1. rade poukázal na čl. 1 ods. 6 Zmluvy o pôžičke a čl. 1 ods. 7, pričom uviedol, že žalovaní si museli byť vedomí svojich možností a platobných schopností, a preto žalovaní konali proti dobrým mravom pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2014, v uzavretej Zmluve o pôžičke bola uvedená povinnosť žalovaných ako dlžníkov uhrádzať mesačné splátky, pričom pre výnimočný prípad neuhradenia mesačnej splátky sa malo použiť ustanovenie čl. 1 ods. 7 Zmluvy o pôžičke, pričom v prípade, že by pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke prevládala vôľa určiť konkrétnu dobu splatnosti, táto by neobsahovala ods. 6 o mesačných splátkach, ale len dobu splatnosti stanovenú jedným presným dátumom. Mal za to, že konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaným bolo známe, že nebudú uhrádzať dohodnuté mesačné splátky, takto si vytvorili priestor na to, ako obísť zmluvné ustanovenie o mesačných splátkach. Žalovaní uviedli žalobcov do omylu, a preto zmluvné ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na vyvolaný omyl je neplatné. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je neprijateľné neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia, keď chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky, a preto právo musí takémuto konaniu odoprieť ochranu. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.09.2007, sp. zn. 32Odo/174/2005, podľa ktorého dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií, pričom rozpor s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne. Zároveň žalobca zdôraznil, že zmluva o pôžičke má dobu splatnosti do 30.12.2017, pričom prvá mesačná splátka vo výške 500 eur istiny mala byť vykonaná dňa 11.04.2014. Celková výška istiny je 125 939 eur s dojednaným 4 % úročením ročne od 01.04.2014. V prípade, že by žalovaní uhrádzali mesačné splátky riadne počas 45 mesiacov, do uplynutia doby splatnosti by uhradili sumu 22 500 eur istiny. V prípade, keby si žalobcovia neuplatnili svoje právo na súde, existuje riziko premlčania jednotlivých splátok, pretože je v zmluve stanovená individuálna doba splatnosti každej mesačnej splátky do 11. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. 8. K odvolaniu žalobcov sa podaním zo dňa 04.01.2016 písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcov zamietol. Uviedli, že zmluva bola slobodným rozhodnutím oboch zmluvných strán, bola reálna a vystihovala určitú finančnú situáciu dlžníkov, ktorí sa zaviazali, že pre prípad neplatenia mesačných splátok, nebudú veritelia o nič ukrátení, ale naopak nesplatené financie sa im prirátajú k istine aj s pokutou najneskôr pri splatnosti pôžičky. Pri tomto tzv. spornom inštitúte čl. zmluvy nemôže dôjsť k premlčaniu akejkoľvek finančnej čiastky. 9. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené k rukám právneho zástupcu žalobcov dňa 02. februára 2016. Zástupca žalobcov v 1. a 2. rade sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril. 10. Súd prvej inštancie dňa 15. decembra, pod č. konania 9C/16/2015 - 59 vydal uznesenie, ktorým opravil č. konania uvedené na rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.10.2015 zo znenia: „9C/16/2015 - 20“ na správne znenie: „9C/16/2015 - 50“ a to s poukazom na ustanovenie § 164 OSP z dôvodu, že pri písaní rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní, keď na rozsudku bolo uvedené nesprávne číslo konania. 11. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ma za to, ž súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkový stav vychádzajúc z riadne vykonaného dokazovania, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil; dospel k správnym skutkovým zisteniam. V odvolaní žalobca v 1.rade neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré by mu neboli známe už v čase rozhodovania. 14. Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že vec nesprávne právne posúdil. Správne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 657 OZ, v zmysle ktorého Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného ustanovenia je možné vymedziť pojmovo znaky Zmluvy o pôžičke, a to určenie zmluvných strán ( veriteľ/dlžník), prenechanie druhovo určenej veci (v danom prípade peniaze), dočasnosť zmluvného vzťahu, a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Dobu vrátenia pôžičky určuje splatnosť pôžičky, je to doba, v ktorej je dlžník povinný najneskoršie vrátiť pôžičku. Len v prípade, ak doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvné dojednaná, je dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 OZ). Ak je doba vrátenia veci určená v zmluve, je dlžník povinný vrátiť vec v tejto dobe; je však oprávnený (ale nie povinný) vrátiť vec ešte pred dobou splatnosti. 15. Z obsahu predmetnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená písomne dňa 25.3.2015 vyplýva, že žalovaní sa zaviazali pôžičku žalobcom splatiť najneskôr do 31.12.2017, t.j. doba vrátenia finančných prostriedkov bola medzi stranami sporu riadne určená v zmluve, teda dlžníci sú povinní vrátiť finančné prostriedky (pôžičku) najneskôr do 31.12.2017. V danom prípade je predmet pôžičky deliteľný, nakoľko išlo o požičanie peňazí, je možnosť vrátiť pôžičku po častiach, a to v súlade s ust. § 566 OZ, resp. v splátkach (§ 565 OZ) . Navyše mesačné splátky boli dohodnuté priamo v zmluve o pôžičke, keď účastníci zmluvy sa dohodli sa výške mesačných splátok v sume 500,- eur, avšak s tým, že ak dlžník vynechá pravidelnú splátku z akýchkoľvek dôvodov, bude musieť túto pridať do ďalšej mesačnej splátky s pokutou 5% p.a.; pričom v prípade ak si túto povinnosť nesplní za 3 nasledujúce mesiace, chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine, a to už s 10% pokutou p.a. z úhrnu nesplatených mesačných súm. Žalovaní v priebehu konania nepopierali, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, však poukázali na článok VII citovanej Zmluvy o pôžičke, ktorá presne stanovuje postup pre prípad vynechania splátky, alebo splátok s tým, že chýbajúce splátky sa pripočítajú k istine, a preto nie je povinnosťou žalovaných tieto nesplatené sumy zatiaľ žalobcom uhrádzať, a to vzhľadom na splatnosť Zmluvy o pôžičke, a tiež k obsahu tejto zmluvy pokiaľ sa týka nesprávneho postupu, ak dlžník vynechá splátku. 16. K odvolacej námietke žalobcov, že žalovaní konali proti dobrým mravom pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2014, a to vzhľadom na počet zmlúv o pôžičke predtým uzavretých, výšku vzniknutého dlhu, ako aj vzhľadom na to, že žalovaní si museli byť vedomí svojich možností a platobných schopností, odvolací súd uvádza, že žalobcovia neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dobré mravy, avšak z kontextu zákona vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidla morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujme ich rešpektovať. ( Bližšie k dobrým mravom viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 3Cdo/49/1996), z obsahu predmetnej zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke, naopak podpisom tejto zmluvy v článku 1 dlžníci (žalovaní v 1. a 2.rade) uznávajú - (uznávací prejav), že od 10.12.2008 do dňa podpisu Zmluvy o pôžičke si od veriteľov postupne deviatimi zmluvami o pôžičke požičali celkom sumu vo výške 116.611 eur, pričom v každých deviatich Zmluvách o pôžičke boli dohodnuté úroky na dobu pôžičiek vo výške 12% p.a.. Účastníci Zmluvy o pôžičke v článku 1 pod 2 konštatovali, že žalovaní (dlžníci) dlhujú okrem istiny i úroky vo výške celkom 9.328 eur, t.j. ide o nezaplatené úroky v roku 2013, taktiež si dohodli dlžný úrok, a dohodli sa na úročení jednak dlžnej istiny presným dátumom v prípade, ak dôjde k vynechaniu pravidelnej splátky, presne stanovili spôsob a následnú sankciu s tým, že celkovú dlžobu žalovaní uhradia najneskôr do 31.12.2017, pričom sa zaväzujú, že dlžobu uhradia i skôr, a to v závislosti ako sa im podarí získať peniaze z predaja svojho pozemku vo B. alebo v prípade ak predajú ich iný majetok. Nielen žalovaní alebo aj žalobcovia v čase podpisu predmetnej Zmluvy o pôžičke mali vedomosť, aké okolnosti predchádzali čase uzavretiu tejto Zmluvy o pôžičke, pretože rozhodné skutočnosti boli v Zmluve o pôžičke zo dňa 25.03.2014 riadne konštatované. Neobstojí preto obrana žalobcov, že s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, je Zmluva o pôžičke v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 OZ neplatná. Správe súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva o pôžičke bola slobodným rozhodnutím oboch zmluvných strán, tak žalobcovia ako aj žalovaní (veritelia/dlžníci) predmetnú zmluvu podpísali. Podpisom potvrdili obsah dohodnutých článkov priamo v zmluve sa žalovaní zaviazali pre prípad nesplatenia mesačných splátok uhrádzať i dohodnuté úroky z omeškania. Vzhľadom na dohodnutú dobu vrátenia finančných prostriedkov do 31.12.2017, nedôjde k premlčaniu finančných čiastok ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe a následne i v odvolaní. Je správny záver súdu prvej inštancie, že podmienky, ktoré boli dohnuté v článku 7 Zmluve o pôžičke sú podmienky, ktoré sú v súlade so spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, zodpovedajú pravidlám slušnosti, a sú v súlade so všeobecnými zásadami, t.j. neodporujú dobrým mravom. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).