Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/456/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414218258 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414218258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: Karloveská realizačná spoločnosť, s.r.o., IČO: 35 696 583, so sídlom Hany Meličkovej 1/E, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Anna Dugová, advokátka, so sídlom Lazaretská 4, Bratislava proti žalovanej: Europe mark s.r.o. (predtým vestafons, s.r.o.), IČO: 36 739 332, so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, zastúpenej: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, so sídlom Révová 7, Bratislava o zaplatenie 670,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2016, č.k. 23C/18/2015-84, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 38 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 247,34 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 670,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 173,07 eur od 1.7.2013 do zaplatenia, vo výške 8,15% ročne zo sumy 192,34 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 180,44 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 38 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 218,01 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.) a vecne tým, že žalovanej titulom vlastníctva nebytového priestoru č. X/XXX - garážového státia a ustanoveniami zmluvy o výkone správy vznikla povinnosť prispievať na náklady spojené s prevádzkou a údržbou bytového domu ako aj povinnosť uhrádzať preddavky na plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru. Mal preukázané, že vyúčtovaním skutočných nákladov za obdobie r. 2011, 2012, 2013 a 2014 vznikol žalovanej dlh vo výške 656,65 eur. Nezohľadnil argumenty žalovanej, že garážové státie nemohol riadne využívať, keďže ako vlastník nebytového priestoru neuhrádzal zálohové platby, neplnil si povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj zo zmluvy o výkone správy, pričom žalobca ako správca bytového domu v rámci svojich povinností postupoval v súlade so zmluvou o výkone správy. Konštatoval, že požiadavky žalovanej na stavebné úpravy a zmeny nebytového priestoru, ktorými podmieňovala uhrádzanie zálohových platieb, ju nezbavujú ako vlastníka povinnosti uhrádzať predpísané zálohové platby a zaplatiť vzniknutý dlh, a to aj s poukazom na to, že samotné vyúčtovania skutočných nákladov v lehote 30 dní od doručenia s konkrétnymi výhradami riadne nereklamovala a e-mailovú komunikáciu, týkajúcu sa prevažne problematiky stavebných úprav nie je možné považovať za uplatnenú reklamáciu. Zároveň dal do pozornosti, že akékoľvek stavebné úpravy vyžadujú schválenie vlastníkmi bytového domu a správca bytového domu ich bez súhlasu vlastníkov nemôže realizovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 38 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 218,01 eur. 3. Proti rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“),, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ust. § 10 ods. 1 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z., hoci počas konania namietala, že je vlastníkom garážového státia, z ktorého nemá prístup k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, t.j. nielenže nemá možnosť prístupu k vzduchotechnike za účelom riešenia jej presunutia, ale nemá ani právo spoločné priestory a zariadenia bytového domu užívať. Konštatovala, že zákon č. 182/1993 Z.z. ukladá vlastníkom povinnosť, aby uvedenú skutočnosť zohľadnili pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom správca bytového domu nereagoval na jeho žiadosť, aby sa o riešení nemožnosti riadneho užívania garážového státia hlasovalo. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj mnohopočetné e-mailové žiadosti a reklamácie adresované žalobkyni od počiatku ako sa stala vlastníkom nebytového priestoru, pričom zo žiadneho právneho predpisu ani zo zmluvy o výkone správy nevyplýva forma reklamácie. Poukázala na to, že e-maily adresované žalobkyni obsahovali konkrétne stanovisko k výške preddavkov, nakoľko v nich uviedla, že požadovaná suma nie je primeraná, keďže neužíva garážové státie ani spoločné priestory bytového domu a zároveň navrhla riešiť situáciu buď znížením platieb v súlade s § 10 ods. 1 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. alebo umožnením prístupu ku vzduchotechnike za účelom zistenia možností stavebných úprav. Uviedla, že za účelom hlasovania o odstránení príslušného problému žalobkyňa zvolala schôdzu vlastníkov. Poukázala na to, že okrem garážového státia je aj vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome, z ktorého taktiež nemá prístup k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, pričom zo strany správcu bytového domu nebolo zabezpečené osadenie poštovej schránky a oprava prístupovej dlažby viac ako pol roka, ktorej poškodenie jej bránilo v riadnom prístupe do nebytového priestoru a teda aj jeho užívaniu. Nesúhlasila s názorom žalobkyne, že vyúčtovanie preddavkov za nebytový priestor nesúvisí s predmetom sporu, nakoľko mesačne poukazuje správcovi sumu vo výške preddavkov určených v príslušnom vyúčtovaní na nebytový priestor, čím fakticky čiastočne uhrádza preddavky na nebytový priestor a čiastočne na garážové státie, t.j. uvedenú sumu má žalobkyňa považovať za ponížené preddavky pomerne k miere poskytovania služieb správcu a k miere užívania garážového státia a spoločných priestorov a zariadení domu patriacich ku garážovému státiu aj k nebytovému priestoru. Podľa jej názoru, vzhľadom na to, že nevie vôbec užívať garážové státie na účel, na ktorý je určený, ani k nemu patriace spoločné priestory a zariadenia domu, sú preddavky nepomerne vysoké. Súd prvej inštancie mal posúdiť a vyhodnotiť skutočnosti, že správca nereaguje na reklamácie a výzvy, neumožnil jej prístup k vzduchotechnike a nekomunikuje, ako podstatné pre nepriznanie nároku žalobkyne. Rovnako mal podľa jej názoru nariadiť dokazovanie, a na jeho základe stanoviť primeranú výšku preddavku. Konanie správcu považovala za rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.9.2016, v ktorom uviedla, že žiadny vlastník nemá oprávnenie svojvoľne bez ďalšieho manipulovať so stavbou vrátane vzduchotechniky bez schválenia všetkými ostatnými vlastníkmi a príslušnými úradnými povoleniami. Nepotvrdila, že nereagovala na žiadosť žalovanej v súvislosti s hlasovaním na schôdzi vlastníkov, ale iba potvrdila, že na schôdzi vlastníkov o tom vlastníci nehlasovali. Poukázala na to, že ak nie je vôľa vlastníkov v bytovom dome, nemá ako správca zákonnú možnosť takúto vôľu vlastníkov nahradiť. Stotožnila sa s názorom prvoinštančného súdu, že e-mailové žiadosti neobsahujú konkrétne výhrady voči vyúčtovaniam a nemožno ich považovať za reklamácie vyúčtovaní s poukazom na čl. III. bod 9 Zmluvy o výkone správy s tým, že ak je vyúčtovanie vypracované v písomnej forme, tak aj reklamáciu je potrebné vykonať písomne a obsahom reklamácie by mali byť konkrétne položky vo vyúčtovaní. Tvrdenie žalovanej ohľadom platieb považoval za vykonštruované a účelové, naviac nové a prvýkrát použité v odvolaní, ktoré nemajú oporu v žiadnom dôkaze, nakoľko každý byt a nebytový priestor má vlastný variabilný symbol, čím sú jednoznačne identifikované platby. Vo vzťahu k výške preddavkov konštatovala, že o tejto rozhodujú vlastníci, a je primeraná nákladom; v tomto kontexte považovala požiadavku žalovanej na znalecké dokazovanie za neopodstatnenú a nesúvisiacu s predmetom sporu o zaplatenie skutočných nákladov. Na záver poukázala na schôdzu vlastníkov bytového domu konanú dňa 23.6.2016, v rámci ktorej bol zaradený bod programu - informácia o garážovom státí, na ktorej sa však žalovaná (resp. jej zástupca) nedostavila, z toho dôvodu vlastníci neprijali k uvedenému bodu žiadne uznesenie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 25.10.2016, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že bytový dom bol riadne skolaudovaný, neznamená, že v konkrétnych prípadoch sa pri reálnom užívaní bytového domu, resp. jeho časti, neobjavia nejaké nedostatky v rámci stavby, ktoré bránia riadnemu užívaniu niektorých častí v tomto bytovom dome, ktorú skutočnosť má v prvom rade riešiť správca v rámci výkonu správy. Doplnila, že nechce so vzduchotechnikou svojvoľne manipulovať, iba chcela zistiť, k akým možným spôsobom riešenia problému by bolo možné dospieť. Trvala na tom, že žalobkyňa potvrdila vyjadrenie žalovanej na pojednávaní, čo je zachytené na zvukovom zázname. Uviedla, že riešenie problému garážového státia a s tým súvisiacou vzduchotechnikou nebol nikdy bodom programu na schôdzi vlastníkov. Pokiaľ ide o nadobúdaciu cenu, konštatovala, že je logická nižšia nadobúdacia cena, ak garážové státie má vady spočívajúce v nemožnosti jeho užívania, z toho dôvodu by mala byť upravená aj výška mesačných preddavkov. Za reklamácie nepovažovala iba e-mailové správy zaslané správcovi, ale všetky výhrady, ktoré mu boli adresované ústne alebo elektronicky, a v ktorých žiadala o riešenie nemožnosti užívania. Namietala, že žiadne zákonné a zmluvné ustanovenia neustanovujú, že reklamáciu je potrebné podať do 30 dní, ani že reklamácia má mať písomnú formu, taktiež z nich nevyplýva, čo má byť konkrétne predmetom reklamácie. Poukázala na to, že práve uvedené právne posúdenie reklamácií v spore namieta, pretože ich považuje za nesprávne stanovené. Nesúhlasila s názorom, že v súvislosti s platbami ide o prvýkrát použité tvrdenie, nakoľko práve z uvedeného dôvodu poukazovala na platby za nebytový priestor, t.j. za svoje priestory v bytovom dome uhrádza mesačne viac než zodpovedá správcom poskytovaným službám s tým, že na zálohových platbách mala v r. 2015 preplatok cca 600 eur, ktoré jej správca nevrátil. Ohľadom znaleckého dokazovania uviedla, že znalecký posudok spomenula v konaní ako možný dôkaz, ktorý súd mohol vykonať, pokiaľ by vec správne posúdil. Na záver uviedla, že nie je pravdou tvrdenie o konaní schôdze vlastníkov bytového domu, nakoľko žiadna schôdza nebola na deň 23.6.2016 zvolaná, o čom svedčí kópia z webovej stránky žalobkyne. 6. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, a to v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania. Uviedla, že si uplatnila a vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 247,34 eur za 6 úkonov právnej služby (za jeden úkon v sume 41,50 eur), a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.12.2014, písomné podanie na súd vo veci samej, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.12.2014, písomné podanie na súd vo veci samej, vyjadrenie k odporu zo dňa 30.6.2015, zastupovanie na pojednávaní bez prejednania veci dňa 20.4.2016, zastupovanie na pojednávaní dňa 2.6.2016, zastupovanie na pojednávaní za účelom vyhlásenia rozsudku dňa 22.6.2016 a náhradu hotových výdavkov v sume 50,21 eur, 2 úkony v r. 2014 a´8,04 eur, 1 úkon v r. 2015 a´8,39 eur, 3 úkony v r. 2016 a´8,58 eur. Zároveň si uplatnila náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 38 eur. Uviedla, že z opatrnosti si uplatnila a vyčíslila trovy konania podaním zo dňa 6.6.2016 a následne jeho doplnením zo dňa 13.6.2016, avšak súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania pravdepodobne podľa podania zo dňa 7.6.2016 neberúc v úvahu doplnenie zo dňa 13.6.2016. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 38 eur a trov právneho zastúpenia v sume 247,34 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 5 eur a trov právneho zastúpenia v sume 29,33 eur. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie vo veci samej žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd udáva nasledovné. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 670,39 eur spolu s úrokmi z omeškania titulom neuhradených vyúčtovaných nákladov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, za výkon správy a nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru č. X-XXX nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu na ul. R. E. Č.. XX U. F. (ktorého vlastníkom je žalovaná) za obdobie rokov 2011, 2012, 2013 a 2014 spolu s povinnosťou zaplatiť sumu 13,74 eur titulom úrokov z omeškania z nezaplatených mesačných zálohových platieb za rok 2014. 11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej a žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. 15. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na daný prípad aplikoval ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a vyvodil povinnosť žalovanej prispievať na náklady spojené s prevádzkou a údržbou bytového domu, a teda aj uhrádzať preddavky na plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná prakticky po nadobudnutí vlastníctva k nebytovému priestoru (garážovému státiu) vzniesla požiadavky na stavebné úpravy a zmeny, keďže podľa jej názoru uvedený priestor nemohla riadne užívať. Vo vzťahu k požadovaným stavebným úpravám, ale aj k samotnej výške zálohových platieb odvolací súd poznamenáva, že uvedené nie je v kompetencii správcu bytového domu bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Prípadná nemožnosť užívania garážového státia je otázka, ktorá má byť smerovaná voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, prípadne voči predávajúcemu, od ktorého žalovaná nadobudla vlastníctvo k uvedenému priestoru. Vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru súd prvej inštancie správne vyvodil, že e-mailovú komunikáciu žalovanej nemožno považovať za riadnu reklamáciu vyúčtovania, ak smerovala iba voči výške zálohovej platby ako takej, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, ide o otázku, ktorú správca v rámci svojich kompetencií nemôže riešiť a výšku preddavku určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, a iba títo sú povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom k uvedenému záveru neprichádzalo do úvahy znalecké dokazovanie, ktoré mimochodom žalovaná vo forme návrhu na vykonanie dokazovania v priebehu sporu ani neučinila. Pokiaľ ide o platby uhrádzané žalovanou, z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že jej argumentácia smerovala k objasneniu uhrádzania platieb čiastočne za nebytový priestor a čiastočne za garážové státie. Z prednesov a výpovedí zástupcov žalovanej takéto tvrdenie nemožno vyvodiť, pričom je potrebné konštatovať, že uvedená skutočnosť nebola zo strany žalovanej ani preukázaná (a to ani v odvolacom konaní). Uvedenú skutočnosť zároveň nie je možné považovať za takú, ktorú žalovaná nemohla bez svojej viny použiť uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. 16. Pokiaľ ide o výrok rozsudku napadnutý žalobkyňou, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie odročil pojednávanie konané dňa 2.6.2016 za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 22.6.2016, kedy vo veci rozhodol. Žalobkyňa pripojila k svojmu odvolaniu kópiu podania - „Vyčíslenie trov navrhovateľa - doplnenie“ s podacou pečiatkou prvoinštančného súdu s dátumom podania 16.6.2016 s poznámkou „osobne podané“. Keďže v súdnom spise sa uvedené podanie v origináli nenachádza, je zrejmé, že súd prvej inštancie nezohľadnil uvedené doplnené vyúčtovanie trov žalobkyne, v ktorom boli zahrnuté aj trovy právneho zastúpenia spočívajúce v odmene a hotových výdavkov za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 22.6.2016. Odvolací súd vzhľadom k predloženému uplatneniu a vyčísleniu trov žalobkyne ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobkyne sa zúčastnil pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a teda vykonal úkon právnej služby v hodnote 1 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 20,75 eur (s pripočítaním režijného paušálu v sume 8,58 eur), rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania zmenil tak, že zohľadnil uvedený úkon právnej služby zástupcu žalobkyne a priznal jej voči žalovanej náhradu trov konania zvýšenú o odmenu a hotové výdavky za uvedený úkon právnej služby vychádzajúc z toho, že celkové trovy právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu 247,34 eur. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 v časti, ktorou rozhodol o trovách konania zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 38 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 247,34 eur titulom trov právneho zastúpenia. V zostávajúcej časti napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).