Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200016 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415200016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: C.. P. P. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom V., G. č. X A, proti dcére: C.. K. P. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., P. M. č. XX, v konaní o zníženie výživného na dospelé dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 6. októbra 2016, č. k. 5 C 1/2015-37, takto r o z h o d o l : I. Zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 6. októbra 2016, č.k. 5 C 1/2015-37, p o t v r d z u j e . III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 6.10.2016, č.k. 5 C 1/2015-37, súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči plnoletej dcére domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k 16.1.2009 na sumu 50,00 € mesačne s tým, že sumy platené nad sumu výživného vo výške 50,00 € sa započítajú do neskorších období. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7.5.2007, sp.zn. 25 P 300/2006, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné vo výške 165,97 € (5.000,- Sk). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 65 ods. 3, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157, § 2 ods. 1, § 30, § 31, § 32, C.m.p., § 183 ods. 1 C.s.p. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že pri každom návrhu na zníženie, resp. zvýšenie, výživného musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov takého rozsahu, ktorá by zmenu výživného znížením alebo zvýšením odôvodňovala, ďalej musí skúmať, či sa výdavky a potreby dieťaťa oproti ostatnej úprave výživného zmenili alebo či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné alebo naopak zmenili sa tak, že je schopný platiť výživné v sume vyššej než doteraz. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli ku dňu posledného rozhodnutia s pomermi v období, za ktoré sa navrhovateľ domáha zníženia uloženej vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti navrhovateľa rozsudkom zo dňa 7.5.2007, č.k. 25 P 300/2006-106, právoplatným dňa 27.2.2009, tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa z pôvodne určenej sumy 1.000,00 Sk (33,19 €) na sumu 5.000,00 Sk (165,97 €). Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že zmena u oprávnenej z vyživovacej povinnosti nastala v tom, že prešla na vyšší stupeň vzdelávania (študovala v tom čase na gymnáziu), čo sa odrazilo vo zvýšených odôvodnených potrebách oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Súd pritom vychádzal zo situácie navrhovateľa, ktorý v čase rozhodnutia nepracoval, bol nezamestnaný a taktiež argumentoval negatívnym vplyvom v dôsledku proti nemu vedeného trestného stíhania. Oproti tomuto stavu došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako aj navrhovateľa. Oprávnená začala študovať na vysokej škole. Navrhovateľ medzičasom začal podnikať, čo predstavuje zlepšenie pomerov v porovnaní so situáciou pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti, kedy vôbec nepracoval. Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že v období, za ktoré žiada navrhovateľ znížiť vyživovaciu povinnosť, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, a to aj pri rešpektovaní skutočnosti, že od 16.1.2009 má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naopak, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa o úspešnom období v podnikaní v období rokov 2010 - 2012, toto by odôvodňovalo za predpokladu podania návrhu navrhovateľky v tomto období a v prípade splnenia ostatných podmienok, zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 6.10.2016 (ospravedlnil sa aj z pojednávania nariadeného na deň 2.6.2015). Obe ospravedlnenia boli doručené súdu emailom, prvé deň pred pojednávaním, druhé v deň pojednávania. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že navrhovateľ v návrhu neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keďže sa mu dňa 16.1.2009 narodil syn, čím na jeho strane došlo k zmene pomerov. Podľa odvolateľa bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať nároky oprávneného s prihliadnutím na existenciu ďalšej vyživovanej osoby na strane výživou povinného. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine odvolateľ poukázal na to, že právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič majú všetky deti, teda aj jeho maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že v čase vysokoškolského štúdia poskytoval svojej dcére pravidelne zvýšené výživné vo výške 200,- €, s výnimkou niektorých mesiacov, okrem toho jej poskytoval naviac vreckové na štúdium a denné študijné potreby, kúpil jej dva prenosné počítače, ktoré by mali byť do výživného započítané. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že požiadal o odročenie pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa, vzhľadom na predchádzajúce prieťahy v konaní nemožno prejednanie a rozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti odôvodniť naliehavosťou konania. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie neskúmal tvrdenia uvedené odporkyňou na pojednávaní. Poukázal na to, že syn jeho manželky v čase podania predmetného návrhu bol denným študentom Právnickej fakulty v Brne, jeho manželka bola v tom čase na materskej dovolenke, nepodnikala; že je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti nie je, podľa odvolateľa, dôkaz o podnikaní. Jej spoločnosť nevykonáva takmer žiadnu činnosť, minimálnu činnosť v nej vykonáva iný konateľ a spoločník, jeho manželka nemá takmer žiadny príjem. Momentálne sa lieči na leukémiu, dostáva len nevyhnutnú liečbu vzhľadom na dlh v zdravotnej poisťovni. Podľa odvolateľa nie je pravdou, že platí nadštandardný byt, má neuhradené nájomné a iné náklady spojené s bývaním. Náklady na uvedený byt sú porovnateľné s dvojizbovým bytom v Bratislave. Žiadne auto nemá vo vlastníctve, držbe ani na používanie. Žiadal, aby súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 2 T 29/2015. Uvedené fakty si mohol súd overiť, boli označené v podaní a jeho doplneniach. Navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu tak, že výživné sa znižuje na 50,- € počínajúc januárom 2012, do doteraz uhradeného výživného sa započítava suma 1.000,- € za elektronické pomôcky pre vzdelanie na Ekonomickej univerzite ako uhradené výživné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 4. K odvolaniu sa vyjadrila dcéra navrhovateľa. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi návrhu na zníženie výživného. Podľa nej má navrhovateľ voči svojim deťom, či plnoletým alebo maloletým, určité povinnosti. Nie je si vedomá toho, že by mala vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľ a jeho maloleté dieťa. Od navrhovateľa dostala dva prenosné počítače ako dary k narodeninám a Vianociam. Rovnaké dary dostal aj starší syn manželky navrhovateľa. Počítač a tablet si zaobstaral pre vlastnú potrebu aj navrhovateľ. Nesúhlasila s tvrdením, že náklady na byt, v ktorom žije navrhovateľ s rodinou, sú porovnateľné s nákladmi na dvojizbový byt v Bratislave. Namietala, že nikdy netvrdila, že navrhovateľ je vlastníkom drahého auta či áut. Nesúhlasila s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj s návrhom na zníženie výživného na sumu 50,- € počnúc januárom 2012 a so započítaním elektronických pomôcok do výživného. 5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu dcéry už nevyjadril. 6. Odvolací súd, s poukazom na § 395 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom bol viazaný rozsahom odvolania a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.), stotožňujúc sa s dôvodmi rozsudku ako správnymi. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 8. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe výsledkov dokazovania. 9. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáha zníženia výživného na plnoletú dcéru, naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7.5.2007, č.k. 25 P 300/2006-106, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.2.2009, č.k. 11 CoP 246/08-122, zo sumy l65,97 € na sumu 50,00 € k 16.1.2009, ako aj toho, že výživné, ktoré bolo uhradené nad sumu 50,00 € mesačne od 16.1.2009 do dňa podania návrhu, sa započíta do neskorších období, kedy nebolo výživné uhradené, až do doby, do ktorej zápočet nebude vyrovnaný. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je v súlade s ustanovením § 157 C.m.p. taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa výrazným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď v konaní porovnával pomery na strane účastníkov konania, ktoré tu boli ku dňu posledného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa s pomermi v období, za ktoré sa navrhovateľ domáha zníženia vyživovacej povinnosti. Ustálil, že v období poslednej úpravy dcéra navrhovateľa študovala na gymnáziu a navrhovateľ bol nezamestnaný a argumentoval negatívnym vplyvom proti nemu vedeného trestného konania. Oproti tomuto stavu došlo k zmene pomerov u oboch účastníkov konania, dcéra navrhovateľa začala študovať na vysokej škole a navrhovateľovi sa, podľa jeho tvrdení, finančná situácia v období rokov 2010 až 2012 zlepšila. Odvolací súd poukazuje zároveň na tvrdenie navrhovateľa uvedené v návrhu, podľa ktorého, vzhľadom na medializáciu jeho osoby, jedinou možnosťou ako mať zárobok, je vlastná zárobková činnosť, preto si musel otvoriť vlastnú firmu v inej než domovskej krajine, Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že na strane oprávnenej osoby sa od poslednej úpravy výživného, v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, zvýšili oprávnené nároky, na strane osoby povinnej sa zlepšila finančná situácia v dôsledku podnikania navrhovateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu správne tak konštatoval súd prvej inštancie, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, a to aj s prihliadnutím na vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľa. 10. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že je povinnosťou súdu skúmať nároky oprávneného s ohľadom na existenciu ďalšej vyživovanej osoby a zároveň vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal tvrdenia jeho dcéry na pojednávaní a bez ďalšieho sa s nimi stotožnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd preto považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ k svojmu návrhu na zníženie vživovacej povnnosti nepripojil žiadne dôkazy, ani ich neoznačil, ktorými by preukázal tvrdenia uvedené v návrhu. Súd prvej inštancie uznesením vyzval navrhovateľa, aby označil dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 2.6.2015. Navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval. Spolu s predvolaním na pojednávanie na termín 27.1.2016 bolo navrhovateľovi doručené aj poučenie o jeho porcesných právach a povinnostiach (č.l. 11), v ktorom bol navrhovateľ, okrem iného, poučený o tom, že musí všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 O.s.p., § 182 C.s.p.). Poučenie v zmysle novej procesnej úpravy bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.9.2016. 10.1. Keďže konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd posudzoval návrh navrhovateľa a jeho náležitosti aj podľa ustanovení uvedeného zákona. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začínalo na návrh. Návrh mal okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovolával, a muselo byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáhal. Konanie o výživnom medzi plnoletými osobami bolo možné začať len na návrh. Aj podľa § 155 C.m.p. konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh. Ustanovenie § 25 C.m.p. ukladá navrhovateľovi, okrem iného, povinnosť v návrhu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie; ako aj povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (§ 26 C.m.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ, napriek poučeniu zo strany súdu, si v návrhu nesplnil základnú povinnosť účastníka konania, a to označenie, resp. pripojenie dôkazov, na ktoré sa v návrhu odvoláva. Faktom je, že podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom mimosporovom poriadku patrí konanie vo veciach výživného plnoletých osôb medzi mimosporové konania, v ktorých podľa § 36 C.m.p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (vyšetrovací princíp). Zákonodarca pri zdôvodnení tohto začlenenia uvedeného typu konaní dôvodil potrebou zachovania osobitného procesného režimu pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k plnoletým osobám ako osobitného nároku, kde najmä vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je determinovaná plnoletosťou a nestráca charakter osobitného nároku. V tomto smere odvolací poukazuje na znenie článku 4 C.m.p., podľa ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. Keďže predmetom konania v prejednávanom prípade je výživné na dieťa, plnoleté, s prihliadnutím na uvedený článok je, podľa názoru odvolacieho súdu, povinnosťou súdu aplikovať vyšetrovací princíp, pokiaľ je v záujme dieťaťa. Navrhovateľ sa však domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči dcére, pričom neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia k návrhu nepriložil, v priebehu celého konania v tomto smere zostal pasívny, a to aj napriek výzve a poučeniu zo strany súdu. Neuniesol tak dôkazné bremeno, preto aj z týchto dôvodov bolo potrebné jeho návrh zamietnuť. 11. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že žiadal o odročenie pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd nariadil celkom štyri pojednávania (27.1.2016, 26.4.2016, 2.6.2016, 6.10.2016), z toho jedno pojednávanie (27.1.2016) bolo zrušené z dôvodu odvolania sudkyne z funkcie zákonného sudcu. Pojednávanie vytýčené na termín 2.6.2016 bolo odročené na žiadosť navrhovateľa doručenú súdu dňa 1.6.2016, dôvodom žiadosti bola potreba starostlivosti o maloletého syna v súvislosti s vážnymi zdravotnými problémami manželky navrhovateľa. Navrhovateľ zároveň uviedol, že v prejednávanej veci bol zmenený stav, z dôvodu ktorého doplní petit návrhu, čo vyžaduje prípravu z jeho strany. Navrhovateľ dôvody svojej žiadosti o odročenie pojednávania žiadnym spôsobom, ani dodatočne, nepreukázal. Súdu nedoručil žiadny návrh na zmenu petitu návrhu. V súvislosti s pojednávaním vytýčeným na termín 6.10.2016 o 11.00 hod. navrhovateľ doručil súdu dňa 6.10.2016 o 10.55 hod. emailom ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň žiadosť o odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil povinnosťami, v dôsledku ktorých musel ráno vycestovať do Rakúska, kde sa, nie vlastnou vinou, zdržal dlhšie a nemohol sa tak dostaviť na pojednávanie. Dôvody svojej žiadosti o odročenie pojednávania opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na to, že v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 167/2010). 11.1. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 167/2010, 5 Cdo 122/2010) rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Charakterizujú ho tri pojmové znaky: 1) odňatie možnosti konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. 11.2. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov; 5 Cdo 122/2010). Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, musí súd posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, aké prekážky bránili účastníkovi v účasti na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, či tvrdenú prekážku včas účastník preukázal. 11.3. V prejednávanom prípade, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 7.2. tohto rozhodnutia možno uzavrieť, že existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.) nebola zo strany navrhovateľa preukázaná. V procesnej situácii, ktorá v prejednávanej veci nastala podaním dostatočne nedoloženej (tiež náležite nevysvetlenej) žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania, nemožno preto súdu prvej inštancie vytýkať porušenie § 183 ods. 1 C.s.p. a ani odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.). 12. Navrhovateľ v odvolaní navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu tak, že výživné sa znižuje na 50,- € počínajúc januárom 2012, do doteraz uhradeného výživného sa započítava suma 1.000,- € za elektronické pomôcky pre vzdelanie na Ekonomickej univerzite ako uhradené výživné. Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 143 ods. 1, ods. 3 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (1). Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe (3). Podľa názoru odvolacieho súdu by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno už v základe nároku a skutočnosti tvrdené v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto odvolací súd návrh navrhovateľa na zmenu petitu návrhu nepripustil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).