Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/327/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202821 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415202821.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ B.. G. R., N. XX, R., X/ B.. E. R., N.A. XX, R., obaja zastúpení Bartošík Šváby, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: ŠK HARGAŠOVA ZÁHORSKÁ BYSTRICA, Hargašova 5, Bratislava, zastúpenému GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/138/2015-75, zo dňa 21.4.2016 a proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 23C/138/2015-98, zo dňa 20.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek vstupu na pozemky D.. Č.. XXXX/XX, D.. Č.. XXXX/XX K. D.. Č.. XXXX/XX Q. na M. Č.. XXXX H. Okresným Ú. R. pre L. Ú. Q.L. R., O. R. - G. Č. Q. R., O. R. B. (ďalej len „nehnuteľnosti“) a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 27.2.2015 domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva akýmkoľvek vstupom na nehnuteľnosti; na tom skutkovom a právnom základe, že od roku 2014 predmetné pozemky bez akéhokoľvek právneho titulu užíva žalovaný, ktorý je občianskym združením, pozemky sú súčasťou športového areálu, na ktorom žalovaný odohráva futbalové zápasy. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. R.: D.. Č.. XXXX/XX, O. D. O. H.G. XX G., D.. Č.. XXXX/XX, O. D. O. H. XXX G., D.. Č.. XXXX/XX, O. D. O. H. XXX G., B. H. C. Q. na M. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava. Vychádzal z toho, že označené pozemky sú súčasťou športového areálu - futbalového ihriska, ktorého vlastníkom je Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica; v jej prospech bolo na pozemky žalobcov zriadené vecné bremeno, obsahom ktorého je držba a užívanie povinných nehnuteľností, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby na povinných nehnuteľnostiach. Vecné bremeno v prospech oprávneného je zapísané na M. Č.. XXXX. Ďalej uviedol, že žalovaný je občianske združenie zapísané v registri občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR, ktoré sa venuje rozvoju športovej činnosti detí, mládeže ako aj dospelých v Záhorskej Bystrici so všestrannou podporou mestskej časti; žalovaný so súhlasom mestskej časti celý športový areál vrátene pozemkov žalobcov užíva na športové aktivity bezodplatne. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žiaden zmluvný vzťah (okrem zmluvy o poskytnutí dotácie ale medzi Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica a žalovaným), ktorý by upravoval užívanie resp. spôsob užívania nielen pozemkov vo vlastníctve mestskej časti, ale predovšetkým pozemkov žalobcov, nebol založený. Zdôraznil, že tieto skutočnosti vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila aj svedkyňa N. L., zamestnankyňa Miestneho úradu Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica. 3. V súvislosti so zriadením vecného bremena súd prvej inštancie ozrejmil, že v súlade s § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. bolo v prospech Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica zriadené vecné bremeno držby a užívania nehnuteľností patriacich žalobcom; rozhodnutie o vyhovení žaloby založil na konštatovaní, že oprávnenie z vecného bremena, t.j. užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov prináleží len mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica a previesť takéto právo na iný subjekt nemá oporu v platnej právnej úprave. Okrem toho oprávnený toto právo na žalovaného ani nepreviedol. Mal za to, že Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica dala žalovanému iba súhlas k vykonávaniu športových aktivít na pozemkoch v jeho vlastníctve, ako aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov a že bez existencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, ktorý by upravoval užívanie pozemkov žalovaným, iba toleruje aktivity žalovaného. Skonštatoval, že činnosť žalovaného je nesporne vo verejnom záujme, ktorý by však bolo možné posudzovať len vo vzťahu k oprávnenému z vecného bremena, ktorým je výlučne Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek vstupu na pozemky vo vlastníctve žalobcov, argumentujúc tým, že žalovaný užívaním sporných pozemkov neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. O trovách konania uviedol, že o nich rozhodne podľa § 167 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nedoručenie písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého rozsudku spôsobom vyžadovaným v § 158 ods. 2 O.s.p., nakoľko došlo k pochybeniu zo strany pošty, prostredníctvom ktorej súd prvej inštancie doručoval rozsudok; keď zásielku obsahujúcu rozsudok doručil do rúk zamestnanca Základnej školy s materskou školou v Záhorskej Bystrici, ktorá sídli na rovnakej adrese ako žalovaný, i napriek tomu, že zamestnanec základnej školy, ktorý prevzal zásielku určenú do vlastných rúk, nemal odporcu udelené plnomocenstvo na preberanie zásielok. Doručenie zásielky obsahujúcej rozsudok do rúk neoprávnenej osoby žalovaný 13.5.2016 reklamoval na pošte Bratislava 48, Gbelská 25, 840 08, Bratislava 48, ktorá vykonávala doručovanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania žalovaného (§ 393 ods. 2 C.s.p.) však bolo namietanie, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; uviedol, že v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. dňom, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť t.j. 1.7.2009 došlo na nehnuteľnostiach k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo verejnom záujme v prospech Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, ktorého obsahom je držba a užívanie nehnuteľností, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Zároveň sa v § 4 ods. 2 cit. zákona uložilo žalobcom ako vlastníkom povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to až do času vykonania pozemkových úprav v katastrálnom území Záhorská Bystrica. Súdu prvej inštancie vyčítal, že neprihliadol na to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo na základe zákona, má verejnoprávnych charakter, a charakterizuje ho existencia verejného záujmu, ktorý presahuje súkromnoprávne záujmy mestskej časti ako oprávneného a žalobcov ako povinných. Mal za to, že Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica je subjektom územnej samosprávy a v tomto duchu vykonáva aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam; v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. základnou úlohu mestskej časti pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V tejto súvislosti podotkol, že práve zabezpečenie plnenia základnej úlohy obce je sledované zriadením vecného bremena na základe § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., čo potvrdzuje aj osobitná časť dôvodovej správy k § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. Uviedol, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy okrem iných najmä utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Zastával názor, že zákon o obecnom zriadení neukladá obci, aby pri výkone samosprávy sama vykonávala činnosti týkajúce sa telesnej kultúry a športu, ale zveruje jej len úlohu utvoriť vhodné podmienky, t.j. finančné podmienky, ako aj materiálno-technické podmienky spočívajúce napríklad v zabezpečení športoviska, športových zariadení a ich udržiavaní a vybavení. Samotná činnosť spočívajúca v budovaní, rozvoji a podpore telesnej kultúry a športu je prenechaná na tretie osoby, medzi ktoré na území mestskej časti nepochybne patrí aj žalovaný. Tým, že Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica umožňuje žalovanému, ako aj ďalším subjektom, ktorých predmetom činnosti je výkon, podpora a rozvoj športu a telesnej kultúry, užívať na svojom území nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov na výkon športovej činnosti, koná v rámci § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. a plní tak úlohu v oblasti samosprávy - čo je účelom zriadenia vecného bremena podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. Práve prostredníctvom žalovaného a ďalších subjektov, ktorí so súhlasom mestskej časti realizujú činnosť v oblasti telesnej kultúry a športu na športovisku nachádzajúcom sa aj na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica vykonáva právo užívať pozemky ako súčasť práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom žalobcovia sú povinní takýto výkon práva strpieť. Záverom poukázal na to, že súdom prvej inštancie zvolený výklad by bol v rozpore so samotným účelom a zmyslom § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., nakoľko by sa ním nezabezpečila činnosť samospráv, čo je účelom zriadenia vecného bremena; takýto výklad by sa aplikoval vo vzťahu ku všetkým stavbám, ktoré prešli v procese decentralizácie majetku zo štátu na územnú samosprávu, ako napríklad miestne komunikácie, kultúrne domy, základné školy, predškolské zariadenia, nemocnice, polikliniky, domovy dôchodcov, prípadne cintoríny alebo verejná zeleň. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že nespochybňujú funkciu obce v oblasti telesnej kultúry a športu, no zdôraznili, že nie obec, ale žalovaný im neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva. Navyše pokiaľ by obec skutočne vytvárala vhodné podmienky v oblasti telesnej kultúry a športu, tak by sa nemalo stať, že športové kluby, ktoré pôsobia na jej území, vykonávajú činnosť na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek právneho titulu. Nestotožnili sa s právnou konštrukciou žalovaného prezentovaného v odvolaní a ozrejmili, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je možné využívať prostredníctvom tretieho subjektu a náleží len a jedine oprávnenému z tohto práva, a tým je Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica. Na margo tvrdení žalovaného, že na využívanie nehnuteľností má od Záhorskej Bystrice súhlas poznamenali, že medzi žalovaným a Záhorskou Bystricou neexistuje žiadny zmluvný alebo iný právny základ, ktorý by toto umožňoval. Pokusy žalovaného vysvetliť užívanie nehnuteľností tak, že vlastne nedochádza k prevodu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na žalovaného, ale že jeho prostredníctvom toto právo využíva priamo mestská časť Záhorská Bystrica, vyznievajú až absurdne. Povedané inými slovami, podľa žalovaného Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica bez akéhokoľvek zmluvného základu umožňuje užívať pozemky žalobcov tretiemu subjektu, aby tak tieto pozemky vlastne užívala sama; a tým pádom žalovaný nezasahuje žalobcom do vlastníckeho práva. Mali za to, že nelogickosť a zmätočnosť tvrdení žalovaného nemôže prekryť fakt, že je to práve žalovaný, kto neoprávnene užíva predmetné nehnuteľnosti; túto skutočnosť nemôže zmeniť ani tvrdenie, že užívateľom je mestská časť Záhorská Bystrica len jeho prostredníctvom. Dôvodili, že nie je ich úlohou, aby zodpovedali otázku, ako má obec zabezpečovať činnosť samosprávy v oblasti športu. Záverom zhrnuli, že argumentácii žalovaného chýba opora v právnom poriadku a niektorým jeho konštrukciám aj logická súvislosť; toto je prítomné najmä v tvrdení, že Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica umožňuje žalovanému užívať pozemky, hoci medzi nimi nie je žiadny zmluvný alebo obdobný právny vzťah a tiež v tvrdení, že toto umožnenie nie je prevodom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na užívanie nehnuteľností, ale ide o užívanie samotnou Záhorskou Bystricou, len prostredníctvom žalovaného. Podľa žalobcov však zostáva nesporným faktom, že žalovaný do ich vlastníckeho práva zasahuje bez právneho titulu, bez akejkoľvek náhrady, a teda protiprávne a protiústavne. 6. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcov na jeho odvolanie zotrval na svojej argumentácii. Považoval za potrebné zohľadniť špecifický charakter pozemkov ako aj charakter obce ako osoby oprávnenej užívať pozemky na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zriadeného osobitným zákonom za účelom zabezpečenia plnenia samosprávnych funkcií obce. Žalobcovia sa domáhajú zdržania vstupu na pozemky, ktoré sú súčasťou športového areálu vo vlastníctve obce, pričom bez vstupu na dané pozemky nie je možné užívať športový areál k účelu, na ktorý je primárne určený a vykonávať tak športovú aktivitu. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalovaný užíva športový areál, a teda aj predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov so súhlasom obce, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovanému boli odovzdané kľúče k športovému areálu a stavbe, ktorá sa v rámci neho nachádza. V tomto prípade teda nemožno hovoriť len o akomsi tolerovaní užívania tohto športového areálu žalovaným obcou, ale o existencii konkludentne uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi obcou a žalovaným, ktorého obsahom má byť užívanie športového areálu za účelom realizácie športovej činnosti žalovaného, ktorá bola podporená aj verejnými financiami. Vysvetlil, že vykonáva (žalovaný) svoju činnosť ako verejnoprospešnú aktivitu, nesleduje pri tom žiadne súkromnoprávne záujmy, ale podporuje budovanie telesnej kultúry mládeže, pozitívny vzťah k športu a zdravému spôsobu života mladých ľudí a v neposlednom rade im umožňuje zmysluplné trávenie voľného času. Na podporu argumentácie ohľadne spôsobu, akým obec vykonáva svoje užívacie právo k pozemkom pri plnení úloh samosprávy poukázal na § 64 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktorý bližšie definuje úlohy obce na úseku zabezpečovania podmienok pre telesnú kultúru a šport. 7. Žalobcovia v replike na stanovisko žalovaného k ich vyjadreniu uviedli, že charakter pozemkov (ako boli definované v ich predchádzajúcich podaniach) nemení nič na skutočnosti, že sú žalovaným využívané neoprávnene a bez právneho titulu. Existencia sporného vecného bremena zriadeného na základe zákona č. 66/2009 Z.z. na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť, nakoľko toto sporné vecné bremeno vzniklo (ak vôbec vzniklo) v prospech obce Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica. Oponovali, že na pojednávaní konanom 31.3.2016 bolo svedkyňou N. L. potvrdené, že medzi žalovaným a obcou nebola uzatvorená žiadna zmluva alebo iná dohoda, ktorá by umožňovala žalovanému užívanie pozemkov. Tvrdenie Žalovaného o existencii „konkludentne uzatvoreného zmluvného vzťahu“ považovali preto za vykonštruované. Pripomenuli, že žalovaným je občianske združenie ŠK HARGAŠOVA ZÁHORSKÁ BYSTRICA, a nie obec. Na mnohých miestach stanoviska žalovaného sa tieto dva subjekty zlievajú do jedného, čo vytvára dojem, že žalovaným je obec; k právam a povinnostiam obce v súvislosti so zabezpečovaním jej úloh sa preto ďalej nevyjadrujú, nakoľko tieto nie sú predmetom konania. 8. Žalovaný napadol odvolaním aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/138/2015-98, zo dňa 20.5.2016, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ na náhradu trov konania iné trovy vo výške 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia 140,66 eura. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie rozhodnutie založil na konštatovaní, že nakoľko rozsudkom vo veci samej žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania si v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p. vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením, v napadnutom uznesení o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech priznal ich plnú náhradu proti neúspešnému žalovanému; tzv. iné trovy priznal za zaplatený súdny poplatok za návrh (99,50 eura). Trovy právneho zastúpenia (140,66 eura) za zastupovanie žalobcov v konaní na základe plnej moci zo 7.4.2015 priznal v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej služby po 16,60 eura: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia (7.4.2015), 2/ návrh na začatie konania (25.2.2015), 3/ a 4/ účasť na pojednávaniach konaných 11.2.2016 a 31.3.2016 a za jeden úkon právnej služby po 8,30 eura za účasť na pojednávaní konanom 21.4.2016, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, ďalej dvakrát režijný paušál po 8,39 eura, trikrát režijný paušál po 8,58 eura, všetko vrátane 20 % DPH. Vychádzal z toho, že žalobcom by za zastupovanie v konaní patrila odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, avšak nakoľko právny zástupca žalobcov si za jeden úkon právnej služby uplatnil odmenu 16,60 eura, t.j. v sume nižšej, súd prvej inštancie priznal žalobcom odmenu v súlade s písomným vyčíslením ich advokáta. Žalovaný v podanom odvolaní žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko samotný rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže podal odvolanie voči rozsudku vo veci samej, jeho dôvody sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na odvolanie proti predmetnému uzneseniu. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal obe napadnuté rozhodnutia, prejednal odvolania žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že tak napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sú vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.3.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov akýmkoľvek vstupom na nehnuteľnosti v ich vlastníctve; založeného na tom, že oprávnenie z vecného bremena, t.j. užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov prináleží len mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica a previesť takéto právo na iný subjekt nemá oporu v platnej právnej úprave; argumentácia žalovaného v odvolaní nebola spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. 12. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že na liste vlastníctva Č.. XXXX H.edenom Okresným úradom Bratislava pre katastrálne územie Záhorská Bystrica, kde sú evidované predmetné nehnuteľnosti, je v časti C: ťarchy, zapísané vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech oprávneného z vecného bremena Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, spočívajúce v práve držby a užívania povinných nehnuteľností, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby na povinných nehnuteľnostiach. Je nepochybné, že takto zapísané vecné bremeno vzniklo v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré ohľadne vecného bremena odkazuje na § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“), ktoré prešli do vlastníctva obce alebo VÚC podľa osobitných predpisov. 13. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd ďalej uvádza, že ak nemal vlastník stavby k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo VÚC. Toto vecné bremeno vzniklo dňom 1.7.2009, čo vyplýva z čl. V cit. zákona. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, zároveň ale majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. 14. Pretože v danom prípade došlo k vzniku vecného bremena zo zákona za presne stanoveným účelom, odvolací súd po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností dospel k záveru, že právo zodpovedajúce (k takto špecificky vzniknutému) vecnému bremenu nie je možné využívať prostredníctvom tretieho subjektu (žalovaným) a náleží iba oprávnenému z tohto práva, ktorým je Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, aj keď neoprávneným reálnym užívateľom výhod je v tomto prípade žalovaný. V tejto súvislosti hodno pripomenúť, že u žalovaného nejde o zriadenú právnickú osobu, ktorej bol majetok mestskej časti zverený do správy; žalovaný nie je príspevkovou ani rozpočtovou organizáciou obce a vo vzťahu k žalovanému neexistuje nijaká zriaďovateľská pôsobnosť Bratislavy - mestská časť Záhorská Bystrica. Žalovaný je občianskym združením zapísaným v registri občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR, ktoré v právnych vzťahoch vystupuje vo vlastnom mene a na vlastný účet. 15. Na uvedenom základe, keďže zákonné vecné bremeno môže obmedziť vlastníkov nehnuteľností (žalobcov) iba v prospech obce, t.j. Bratislavy - mestská časť Záhorská Bystrica v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv a ktoré obec nemôže prenášať na žalovaného (hoci aj za účelom plnenia vlastných úloh pri výkone športovej činnosti a iných aktivít v oblasti telesnej kultúry a športu), neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalovaného z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam. 16. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie správne rozhodol o priznaní náhrady trov konania úspešným žalobcom 1/ a 2/ v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., špecifikujúc výšku priznaných trov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol právne významný dôvod, pre ktorý by bol napadnutý výrok o trovách konania vecne nesprávny, či už s odkazom na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. K namietanému nedoručeniu rozsudku súdu prvej inštancie a k porušeniu § 158 ods. 2 O.s.p. odvolací súd podotýka, že žalovaný nepreukázal tvrdenia o vybavení reklamácie dokladom Slovenskej pošty, a.s., ktorý by potvrdil tvrdené skutočnosti o vydaní zásielky určenej do vlastných rúk neoprávnenej osobe. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).