Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/394/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204546 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415204546.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžela: J.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, T. B., t. č. A., N. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Simonou Štanglovičovou so sídlom Jarmočná 3, Šaľa, proti manželke: Q.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XA, A., zastúpená advokátom JUDr. Róbertom Slamkom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 29, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S., K. nar. XX.XX.XXXX, Q. nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/72/2015-415 zo dňa 03.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté 28.09.2002 v Bratislave Staré mesto, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava Staré mesto vo zv. C/XX roč. XXXX na str. XXX pod por. č. XXX. Na čas po rozvode zveril maloleté deti K. nar. XX.XX.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Rodičom priznal právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne a na výživu maloletého Q. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie upravil aj styk s maloletými deťmi každý týždeň v stredu v čase od 15. do 18. hodiny a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10. do 19. hodiny a v nedeľu od 10. do 18. hodiny s tým, že táto úprava neplatí v mesiacoch júl a august. Ďalej otcovi bol upravený styk s maloletými deťmi každý rok od 01.07. do 10.07. denne v čase od 10. do 19. hodiny a od 01.08. do 10.08. denne v čase od 10. do 19. hodiny. Súd prvej inštancie zároveň určil aj miesto prevzatia a odovzdania detí. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v časti rozvodu manželstva posúdil právne vec podľa § 18, 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 100 C.m.p., v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podľa § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, keď mal preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a neplní si v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií. Čo sa týka výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletých detí. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov. V otázke vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zistil, že medzi rodičmi sú nezhody, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške XXX eur na každé dieťa, otec žiadal svoju povinnosť určiť vo výške XXX eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník navrhol zohľadniť príjmy oboch rodičov, vek detí ako aj ich výdavky. Súd prvej inštancie posúdil odôvodnené potreby detí a dospel k záveru, že je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX eur mesačne na každé maloleté dieťa, pretože uvedená suma zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou otca v tom smere, že nie je schopný platiť na výživu detí viac ako XXX eur mesačne a nestotožnil sa s jeho tvrdeniami o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Tvrdenia otca sprevádzajúce bezodplatný prevod jeho obchodného podielu ziskovej obchodnej spoločnosti na svojho brata, ako aj finančné pôžičky a iné výpožičky od brata, ako aj zabezpečenie súčasného bývania pokladal súd prvej inštancie za nevierohodné a účelovo skresľujúce. Tvrdenia otca ohľadom jeho majetkových pomerov boli v priebehu konania rozporné, protirečiace až zavádzajúce. Nakladanie otca s majetkom vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprehľadné a nasvedčujúce tomu, že sa chce vyhnúť svojej zákonnej povinnosti preukázať hodnotu celého svojho majetku za účelom zníženia svojej schopnosti prispievať na výživu maloletých detí. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec dlhodobo podniká, bol spoločníkom niekoľkých obchodných spoločností, pričom jedna z nich mala sídlo aj v zahraničí, posúdil jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú, aby platil výživné v určenej výške. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že výživné na čas po rozvode smeruje do budúcna a teda má pokryť aj výdavky maloletých detí v nadchádzajúcom období, pričom je predpoklad, že výdavky detí sa budú zvyšujúcim vekom a zmenou skladby ich potrieb meniť. Pri úprave styku vzal súd prvej inštancie do úvahy názor a prianie maloletých detí neprespávať u otca, keďže z dokazovania vyplynulo, že deti sa ešte nezmierili s rozchodom svojich rodičov a rozpadom rodiny. K otcovi majú vytvorené pozitívne citové väzby, avšak ho vinia za rozchod rodičov a momentálne sú aj negatívne nastavené voči jeho partnerke a jej synovi, s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie preto nepokladal za vhodné ani v záujme maloletých detí, aby bola širšia úprava styku autoritatívne určená súdnym rozhodnutím a určený rozsah styku považoval súd prvej inštancie za trvania skutkových zistení za dostatočný. Konštatoval, že je na oboch rodičoch, aby maloletým deťom poskytovali dostatočnú podporu a pocit istoty a bezpečia a pomohli im preklenúť toto náročné obdobie tak, aby sa ich vzťah s otcom upevnil a stabilizoval. Tiež bude na otcovi, aby deťom vytváral vhodné podmienky, pútavý a zaujímavý program, ktorý ich napokon privedie k spontánnemu prejavu smerujúcemu aj k rozšíreniu styku spolu s prespaním u neho. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Otec podal odvolanie v rozsahu určeného výživného a úpravy styku. Namietal určenú výšku vyživovacej povinnosti, pričom spochybnil závery súdu prvej inštancie a uviedol, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka maloletých detí. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, akou sumou sa podieľa na ich výžive matka, akou on. Namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadaného rozsudku, keď nie je zrejmé, na akú časť odôvodnených nákladov maloletých detí je otec povinný prispievať a teda, či suma určeného výživného vo výške XXX eur na jedno dieťa predstavuje jednu polovicu odôvodnených potrieb maloletých detí, prípadne iný pomer k ich súhrnu. Súd prvej inštancie nezohľadnil príjem matky ako povinnej osoby, čo je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniam Zákona o rodine. Nemieni brániť deťom v ich všestrannom vývoji ani ho nijakým spôsobom mariť, avšak výživné XXX eur na jedno dieťa považuje za prehnané a nekorešpondujúce s jeho majetkovými a zárobkovými pomermi a vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu ho považuje za likvidačné. K záveru súdu, že výživné je určené do budúcnosti a výdavky sa budú so zvyšujúcim vekom a zmenou skladby potrieb detí meniť, uviedol, že Zákon o rodine priamo predpokladá možnosť zmeniť súdne rozhodnutia pri zmene pomerov. Súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na jeho možnosti a schopnosti a namietal, že zle vyhodnotil jeho finančnú situáciu, pričom opätovne zopakoval okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov. Nesúhlasil ani s úpravou styku s maloletými deťmi, pričom poukázal na to, že matka sa snaží deti ovplyvňovať a manipulovať ich a vytvárať o ňom a jeho rodine nepriaznivý obraz. Maloleté deti sa diametrálne odlišne správajú k otcovi v prítomnosti matky a ináč sa správajú bez nej. Uvedomuje si, že maloleté deti sú ešte malé a do značnej miery sú fixované na svoju matku a domáce prostredie, v ktorom dlhodobo vyrastajú. Preto súhlasil s tým, aby boli zverené do starostlivosti matky, on sa však chce tiež podieľať na ich výchove a chce byť neodmysliteľnou súčasťou ich života. Deti sú s ním radi, avšak nepravidelné stretávania a manipulatívne správanie ich matky vnieslo do ich vzájomného vzťahu s otcom určité vzájomné odcudzenie, pričom on sa snaží toto trpezlivo odstrániť a ich blízky vzťah obnoviť. Poukázal na to, že maloleté deti sú školopovinné a sú schopné stráviť noc aj v domácnosti svojho otca. Poukazoval na nevhodné správanie matky, ktorá vytvára negatívny obraz o druhom rodičovi a neodôvodnene deti straší namiesto toho, aby ich podporovala v rozvíjaní a prehlbovaní ich vzájomného vzťahu. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude zaviazaný prispievať na maloleté deti výživným vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Žiadal upraviť styk každý párny týždeň v stredu v čase od v čase od 15. do 18. hodiny a každý párny kalendárny týždeň od piatku 16. hodiny do nedele 19. hodiny. Počas letných prázdnin žiadal upraviť styk s deťmi každý rok od 01.07. od 9. hodiny do 15.07. do 19. hodiny od 01.08. od 9. hodiny do 15.08. do 19. hodiny. Žiadal upraviť styk aj počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9. hodiny do 28.12. do 19. hodiny a počas jarných prázdnin od pondelka 9. hodiny do štvrtka 19. hodiny. 3. Matka maloletých detí k odvolaniu otca maloletých detí uviedla, že dostatočne preukázala odôvodnené potreby a výdavky detí. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že súd tieto skutočnosti nenamietal. Ani otec počas konania nikdy žiadny konkrétny výdavok nenamietal a nevyjadril sa, ktorý z nich považuje za primeraný. Zdôraznila, že každý z rodičov je povinný prispievať na výživu deti podľa svojich schopností a možností, pričom sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vychádza sa zo skutočnosti, že práca a osobná starostlivosť, ktorý jeden z rodičov vynakladá na deti, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a na uspokojenie potrieb detí touto formou vyvažuje platby druhého rodiča. Súd správne vyhodnotil podnikateľské aktivity otca, ako aj možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca. Povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým si mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Styk tak, ako ho upravil súd prvej inštancie, plne a dostatočne a pravidelne umožňuje otcovi podieľať sa na výchove detí. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v plnom rozsahu. 4. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne. 6. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je určenie výživného na maloleté deti a úprava styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, účastníkmi tohto konania sú matka, otec, maloleté deti a kolízny opatrovník. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, pričom z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie riadne zistil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, pričom k podielu matky na vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že zákon nestanovuje striktné rozdelenie vyživovacej povinnosti na polovicu, keď pre určenie výživného sú rozhodujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča s dôrazom na skutočnosť, že výživné je potrebné plniť si aj na úkor svojich osobných potrieb. Pre určenie vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Rozchodom rodičov by životná úroveň maloletého dieťaťa nemala utrpieť. Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností, čo súd prvej inštancie aj vyhodnotil. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných i nepravidelných platieb na dieťa, náklady na dieťa predstavujú všetky náklady na uspokojovanie jeho potrieb, medzi ktoré patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, záujmová činnosť a ďalšie. V konaní pri určení výživného netreba posudzovať bločky, ale je treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Formy plnenia vyživovacej povinnosti sú rôzne, ide o zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti a rodič, ktorý nie je s maloletými deťmi, si plní svoju vyživovaciu povinnosť finančným plnením. Osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam. V danom prípade je potrebné zohľadniť mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou starostlivosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania, stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecný plnení a osobnou starostlivosťou, pričom sa prihliada na vek a potreby maloletých detí. Rodič, ktorý sa osobne o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadnuť na námietku otca týkajúcu sa plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky maloletých detí, ktorú žiadal vymedziť v rovnakom rozsahu ako si on plní vyživovaciu povinnosť. 9. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil všetky skutočnosti potrebné pre určenie vyživovacej povinnosti, pričom vychádzal z kritérií rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd odvolacie námietky otca v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné. 10. Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, keď zohľadnil súd prvej inštancie názor maloletých detí. Aj odvolací súd konštatuje, že je potrebné rešpektovať názor maloletých detí, pričom úprava styku tak, ako bola súdom prvej inštancie nastavená, spolu s odporúčaniami súdu prvej inštancie, ako sa správať k maloletým deťom, v budúcnosti môže viesť k rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi, či k prespávaniu maloletých detí u otca. Za situácie, že otec voči deťom prejaví pochopenie, môžu deti nadobudnúť dôveru a pocit istoty voči otcovi a styk sa môže v budúcnosti rozvíjať v širšom rozsahu. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).