Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204614 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415204614.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o, IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, adresa pracoviska : Teplická 7434/147, 921 22 Trenčín, proti žalovanej: O. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. X, XXX XX D., o zaplatenie 374,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.4.2016, č.k. 40C/235/2015-58, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok II). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.“) a vecne tým, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v konaní. Poukázal na to, že žalobca v konaní nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení a dbať na pokyny súdu, nakoľko v konaní nepreukázal, že pohľadávky jeho právneho predchodcu (spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2012 boli na neho postúpené na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013. Tým si žalobca v konaní nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Dal do pozornosti, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, ktorým mal žalobca oznámiť žalovanej, že na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 boli na neho postúpené pohľadávky jeho právneho predchodcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2012, v žiadnom prípade nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané ani len doručenie tohto oznámenia žalovanej, keď z priloženého poštového podacieho hárku na č.l. 19 spisu nebolo možné zistiť, čo bolo podané na poštovú prepravu a či to bolo žalovanej aj skutočne doručené. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na odlišný dátum zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu žalovanej pohľadávky (keď v žalobe žalobca uvádzal, že malo ísť o zmluvu zo dňa 25.8.2014). Na základe uvedeného žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako v konaní úspešnej, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. f) , § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p.. Uviedol, že konajúcemu súdu bola zmluva o postúpení pohľadávky zaslaná už skôr, a to vyhotovená z jeho kancelárie dňa 8.10.2015 spolu so špecifikáciou uplatňovanej pohľadávky. Oznámenie bolo zaslané na poštovú prepravu dňa 28.11.2014, čo vyplývalo z poštového podacieho hárku č. E. v žalobe na čl. 19. Dal do pozornosti „definíciu vecnej legitimácie“, tak ako je uvedená v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9 „ Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ a v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 214/2011 : „Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t.j. vecná legitimácii) má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p. ako aj z postupu konajúceho súdu uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania. 5. S ohľadom na uvedené zastával právny názor, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu žalovanej, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2012. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa, t.j. v mene postupcu oznámila v súlade s § 526 ods. 2 a v spojitosti s § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) postúpenie pohľadávky v dobrej viere dlžníkovi na ním uvedenú adresu. Okrem tejto skutočnosti predložil v odvolacom konaní zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky. Mal tak za to, že súd prvej inštancie nemohol urobiť sporným to, že žalobný návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovanej, a teda nesporne najneskôr, týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu. 6. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len " C.s.p." ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 28.6.2012 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 2 000 eur. Nakoľko žalovaná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. listom zo dňa 25.8.2014 pristúpila k zospoplatneniu úveru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca predložil list - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, v ktorom mala byť žalovanej oznámená skutočnosť, že na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči žalovanej, postúpené na žalobcu a žalovaná bola týmto listom vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 886,04 eur. 14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej, uplatnená v tomto konaní, bola postúpená. 15. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi, ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na základe oznámenia postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho prešiel na základe jej postúpenia, je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie preukázaním, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto skutočnosť možno práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. 16. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie ( čl. 42) v konaní zmluvu o postúpení pohľadávky nepredložil. Dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nemôže byť oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré žalobcu súdu predložil. Oznámenie o postúpení pohľadávky predstavuje v zmysle § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka jednostranný právny úkon postupcu adresovaný dlžníkovi, ktorého účelom je informovanie dlžníka o osobe aktuálneho veriteľa a jeho právne účinky sa týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide o inštitút odlišný od samotného postúpenia pohľadávky, pričom zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno robiť žiadne závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu pohľadávky vrátane práva domáhať sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nie na základe oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len dlžníka a nijako nebráni súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za týmto účelom od neho zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky. 17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení . Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012. 18. Odvolací súd sa na základe uvedeného stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca nepreukázal, že mu bola platne postúpená žalovaná pohľadávka. Odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky a žalobca svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní sústredil na skutočnosť, že k žalobe pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky a poukázal na okolnosti jeho doručovania žalovanej. Rovnako tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky bola súdu zaslaná už skôr spolu so špecifikáciou uplatňovanej pohľadávky, čo však z obsahu súdneho spisu nevyplýva . Preto táto argumentácia nemohla vyvrátiť správny záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácií, nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nepredstavuje dôkaz o jej platnom postúpení. 19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej podľa § 387 ods.1 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).