Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/264/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210154 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415210154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci navrhovateľky: J. Y., S. XX, U., zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Berecom, Pod Sokolice 1/B - Domus Petra, Trenčín, proti oprávnenej z vyživovacej povinnosti: Q. Y., X. G. XX, U., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, Obchodná 40, Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie oprávnenej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/177/2015-177, zo dňa 26.4.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/234/2006-61, zo dňa 21.6.2007, právoplatným dňa 15.8.2007, ku dňu 25.1.2017, a vo zvyšku návrh z a m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti (ďalej len „oprávnená“), určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/234/2006-61, zo dňa 21.6.2007, právoplatným dňa 15.8.2007, ku dňu 15.3.2012. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči dcére, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/234/06-61, zo dňa 21.6.2007, vo výške 132,77 eura (4000,- Sk) mesačne, ku dňu 15.3.2012 z dôvodu, že táto ako oprávnená je schopná sama sa živiť, keď vo februári 2012 bez vážnych dôvodov prerušila štúdium na strednej škole. Oprávnená sa bránila tým, že k prerušeniu štúdia došlo z vážnych zdravotných dôvodov, pričom následne pokračovala v štúdiu, ktoré však v dôsledku neúspešného tehotenstva a s tým súvisiaceho nepriaznivého psychického stavu musela opätovne prerušiť. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že oprávnená v čase prvého prerušenia štúdia na R. G. Y. G. na vlastnú žiadosť ku dňu 13.2.2012 dosiahla takmer 20 rokov (teda bola plnoletá), čím mala ukončené základné vzdelanie. Z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, že v čase od prerušenia štúdia mala výrazným spôsobom obmedzené možnosti a schopnosti zamestnať sa. Ochorenia, ktoré boli uvádzané v priložených lekárskych správach, nepreukazovali jej invaliditu a nemohli mať za následok neschopnosť pracovať. V súvislosti so zdravotným stavom oprávnenej nemal súd prvej inštancie preukázané ani časté hospitalizácie, na ktoré sa oprávnená z vyživovacej povinnosti v konaní odvolávala. V priebehu školského roka 2011/2012 absolvovala len jednu hospitalizáciu v trvaní 10 kalendárnych dní. Uvedené hospitalizácie pritom mali byť dôvodom pre množstvo vymeškaných hodín v školskom roku 2011/2012, čo malo viesť k prerušeniu štúdia oprávnenej ku dňu 13.2.2012. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázaný počet vymeškaných hodín, ani to, že kvôli absenciám nebolo oprávnenej umožnené urobiť polročnú previerku. Z predložených listinných dôkazov nevplývalo, že by oprávnená mala tak vážny zdravotný stav, ktorý by jej neumožňoval pokračovať v štúdiu alebo sa zamestnať do doby pokračovania v štúdiu. Súd prvej inštancie mal za to, že ak mal dieťaťu vzniknúť v súvislosti s prípravou na budúce povolanie nárok na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, muselo by ísť o prípravu sústavnú a cieľavedomú, čo v danom prípade absentovalo. Oprávnená ukončila (správne malo byť prerušila - pozn. odvolacieho súdu) štúdium na základe vlastnej žiadosti zo zdravotných dôvodov, ktoré však súd prvej inštancie nepovažoval za dôvody, pre ktoré nebolo možné v štúdiu pokračovať a riadne sa tak pripraviť na budúce povolanie. Súd prvej inštancie ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že jedným zo zmyslov a účelov poskytovania výživného zo strany rodičov je umožniť dieťaťu dosiahnuť čo najvyšší stupeň vzdelania a dať mu tým možnosť získať v budúcnosti sociálne istoty. Ak štúdium nenesie znaky sústavnosti a cieľavedomosti, nemožno od rodičov spravodlivo požadovať, aby vynakladali finančné prostriedky, ktoré by v konečnom dôsledku neprispievali k osobnému rozvoju dieťaťa. Nakoľko oprávnená prerušila štúdium prvýkrát dňa 12.2.2012 a druhýkrát dňa 17.5.2013, pre súd prvej inštancie bolo otázne, či bolo možné akceptovať vznik vyživovacej povinnosti rodiča pri každom jej „vzdelávacom pokuse“. Vzhľadom na uvedené mal za to, že ak si oprávnená neplnila svoju povinnosť dieťaťa plniť si vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam, pričom jej v tom nebránili žiadne vážne prekážky, možno usúdiť, že zo strany oprávnenej došlo k ukončeniu prípravy na budúce povolanie. 4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči oprávnenej s poukazom na § 43 ods. 3, § 62 ods. 1 Zákona o rodine a § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, 3 zákona č. 600/2003 Z.z. zrušil ku dňu, ktorý predstavoval deň splatnosti bežného zročného výživného nasledujúceho po mesiaci, kedy oprávnená na základe vlastnej žiadosti ukončila prípravu na budúce povolanie (13.2.2012), čím jej nárok na vyživovaciu povinnosť voči rodičom zanikol ku dňu 15.3.2012. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenej oprávnenou, keďže nebolo možné použiť analógiu, podľa ktorej právo na premlčanie jednotlivých opakujúcich plnení sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Pre rozhodnutie bolo potrebné zistiť, či boli splnené zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti a určiť deň, kedy k splneniu týchto podmienok došlo. Premlčanie jednotlivých opakujúcich sa plnení nemalo na určenie splnenia podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti a príslušného dátumu, žiaden vplyv. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 5. Proti rozsudku podala odvolanie oprávnená a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 6. Oprávnená v odvolaní viedla, že vo februári 2012 zo zdravotných dôvodov prerušila denné štúdium v poslednom ročníku strednej školy. V príprave na budúce povolanie pokračovala od 1.9.2012, čo nebolo v konaní spochybnené. Súd prvej inštancie podľa nej nesprávne argumentoval, že z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, že mala v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu výrazným spôsobom obmedzené možnosti pokračovať v štúdiu alebo sa zamestnať. Jej zdravotné problémy boli preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára, samotnou navrhovateľkou, oprávnenou ako aj výpisom z jej elektronickej zdravotnej karty. Bolo tak preukázané, že počas celého prvého polroka školského roka 2011/2012 bola neustále chorá a nemohla sa z objektívnych zdravotných dôvodov riadne zúčastňovať vyučovania. Prerušenie štúdia ku dňu 13.2.2012 tak bolo z hľadiska jej zdravotného stavu objektívne jediné možné riešenie. Zdravotné problémy u nej pretrvávali aj po prerušení štúdia a neumožňovali jej zamestnať sa do doby pokračovania v štúdiu. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o jej zdravotných problémoch, mal k tejto otázke vyžiadať odborné stanovisko alebo vypočuť ošetrujúceho lekára. Oprávnená ďalej uviedla, že v prípade druhého prerušenia štúdia sa nejednalo o prerušenie štúdia z jej strany. Až do 15.5.2013 bola riadnou žiačkou denného štúdia na strednej škole. Súd prvej inštancie bez objektívneho posúdenia a bez opory v zákone jej svojím rozhodnutím odoprel právo na výživné zo strany navrhovateľky aj počas riadnej školskej dochádzky v školskom roku 2012/2013 a počas následných školských prázdnin. Oprávnená trvala aj na vznesenej námietke premlčania, keďže podľa jej názoru bolo právo na zrušenie vyživovacej povinnosti potrebné považovať za právo na zrušenie jednotlivých opakujúcich sa plnení výživného určených súdom a teda sa toto právo malo premlčovať vo všeobecnej trojročnej lehote - tri roky spätne od podania návrhu, ktorý bol podaný dňa 10.8.2015. 7. Podľa oprávnenej bolo nepochybné, že školskú dochádzku dočasne prerušila zo zdravotných dôvodov, následne však v nej pokračovala od 1.9.2012 do 17.5.2013. Keďže škola ju nepripustila k ústnej maturite, nemohla opakovať ročník na pôvodnej škole. Z tohto dôvodu sa prihlásila na Y. E. P. v školskom roku 2013/2014. Skutočnosti ohľadom zdravotných problémov, ktoré boli dôvodom pre prerušenie štúdia, mohol pred súdom objasniť navrhovaný svedok P. Y., jej otec, u ktorého žila až do januára 2014, kedy sa jej narodil syn. Tohto svedka však súd prvej inštancie odmietol vypočuť. Po narodení syna zabezpečovala starostlivosť o svojho syna formou rodičovskej dovolenky do januára 2017. Aj počas tohto obdobia preukázala pred súdom snahu pokračovať v príprave na budúce povolanie a riadne ukončiť svoje stredoškolské vzdelanie opakovaným pokračovaním v prerušenom štúdiu, návštevou súkromného gymnázia v školskom roku 2013/2014, ako aj tým že od septembra 2016 si začala dokončovať stredoškolské vzdelanie na súkromnom gymnáziu a dňa 25.1.2017 sa prihlásila na úrad práce. 8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní neboli preukázané závažné objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie oprávnenej prerušiť štúdium vo februári 2012. Tvrdenie, že toto prerušenie štúdia bolo jediné možné riešenie, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Oprávnená neuniesla dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia o častých hospitalizáciách a o nepriaznivom zdravotnom stave nedokázala preukázať. Rozhodnutie oprávnenej prerušiť štúdium nebolo objektívne nutné, dôvodné a na dokončenie štúdia mala oprávnená vhodné podmienky. K prerušeniu štúdia v školskom roku 2011/2012 došlo z dôvodu nezodpovednosti a nesprávneho prístupu oprávnenej k jej školským povinnostiam. Rovnako prerušenie štúdia v školskom roku 2012/2013 bolo zrejme bezdôvodné, a preto v tom čase nemohla existovať vyživovacia povinnosť navrhovateľky. Ak si oprávnená neplnila svoju povinnosť plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam, pričom jej v tom nebránili vážne prekážky, bolo možné usúdiť, že z jej strany došlo k ukončeniu prípravy na svoje budúce povolanie a oprávnená bola schopná sama sa živiť. Oprávnená žiadnym spôsobom neuviedla, z akého dôvodu nenavštevovala školu riadne počas 2. polroka školského roku 2012/2013. Skutočnosť, že bola tehotná, zistila až v lete 2013, t.j. po skončení školského roka, ktorý neukončila, a v ktorom nebola pripustená k ústnej maturitnej skúške. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že ukončenie denného štúdia a začatie externého štúdia je zásadné s ohľadom na judikatúru týkajúcu sa straty nároku na výživné (vyživovacia povinnosť nie je daná, ak ide o večerné štúdium). Preto prihláškou na externé štúdium oprávnená de facto potvrdila záujem sama sa živiť. K otázke premlčania uviedla, že išlo o nedôvodnú námietku oprávnenej. Predmetom konania bolo zrušenie výživného, pričom sa premlčuje právo na jednotlivé plnenia; súd posudzuje iba to, či nastali skutočnosti, na základe ktorých toto právo zaniklo. Navrhovateľka tak mala za zrejmé, že nakoľko si oprávnená od februára 2012 neplnila povinnosť cieľavedomo a sústavne pripravovať sa na budúce povolanie, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby ďalej plnila voči oprávnenej vyživovaciu povinnosť. 9. Oprávnená v replike k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu uviedla, že zo samotnej skutočnosti, že jej zdravotný stav si vo februári 2012 nevyžadoval akútnu hospitalizáciu, nemožno odvodzovať záver, že rozhodnutie o prerušení štúdia nebolo objektívne nutné. Starostlivosť psychológa bola rovnako riadne zdokladovaná. Od 1.9.2012 pokračovala v riadnom dennom štúdiu až do 17.5.2013. Počas školského roku 2012/2013 otehotnela, avšak 9.12.2012 mala spontánny potrat. V roku 2013 absolvovala písomnú časť maturít, no k ústnej časti nebola zo strany školy pripustená a škola jej už neumožnila opakovať ročník. Nezakladá sa tak na pravde tvrdenie, že k neukončeniu školského roku 2012/2013 došlo z dôvodu jej rozhodnutia a jej nezodpovedného prístupu k školským povinnostiam, ktoré by si neplnila bez žiadneho zásadného dôvodu, ako uviedla navrhovateľka. Práve z dôvodu, že si chcela napriek tejto skutočnosti dokončiť stredoškolské štúdium, v školskom roku 2013/2014 nastúpila na Y. E. P.. 10. Navrhovateľka vo vyjadrení k replike oprávnenej zotrvala na závere, že prerušenie štúdia vo februári 2012 neodôvodňovali závažné objektívne skutočnosti. Obranu oprávnenej mala za nedôveryhodnú, pochybnú, na mnohých miestach nelogickú a nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Zotrvala na tom, že oprávnená nesie absolútnu zodpovednosť za to, že nebola pripustená k maturitným skúškam, čo bolo zapríčinené predovšetkým jej laxným prístupom k štúdiu, jej nezodpovedným plnením si vlastných povinností a jej ignorantským postojom voči vlastným záväzkom. Práve to vyvrcholilo do situácie, kedy ju škola nepripustila k ústnym maturitám. 11. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), pri viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP, § 155 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie oprávnenej na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. 12. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 11C/234/2006-61, zo dňa 21.6.2007, právoplatným dňa 15.8.2007, rozviedol manželstvo navrhovateľky J. Y. (navrhovateľka v predmetnej veci) a odporcu P. Y. a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa (o.i.) mal. Q. Y. (oprávnená v predmetnej veci) na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý ju mal zastupovať a spravovať jej majetok; navrhovateľka sa zaviazala prispievať na jej výživu sumou 4.000,- Sk mesačne. 13. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenej, určenej uvedeným rozsudkom, ku dňu 15.3.2012 z dôvodu, že oprávnená je schopná sama sa živiť, keď vo februári 2012 bez vážnych dôvodov prerušila štúdium na strednej škole. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu v plnom rozsahu, keď mal za to, že oprávnená na základe vlastnej žiadosti ukončila prípravu na budúce povolanie, čím jej nárok na vyživovaciu povinnosť voči rodičom zanikol. 14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Zánik uvedenej vyživovacej povinnosti teda nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t.j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné zabezpečovať si výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod. 16. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej pracovnej spôsobilosti dieťaťa, súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla, spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu si vhodného zamestnania. 17. Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo preukázané, že oprávnená bola od 1.9.2008 žiačkou R. G. Y. G. U. X, U.. Riaditeľka uvedenej školy rozhodnutím č. XX/XX, zo dňa 15.2.2012 (č.l. 111), povolila oprávnenej (ako žiačke IV. B 4-ročného denného štúdia) prerušenie štúdia od 13.2.2012; v odôvodnení uviedla, že oprávnená podala žiadosť o prerušenie štúdia z dôvodu zlého zdravotného stavu, na základe ktorej jej bolo vyhovené. Oprávnená opätovne nastúpila do uvedenej školy 1.9.2012 a pokračovala v štúdiu do 17.5.2013 (preukázané potvrdením o návšteve školy zo dňa 3.7.2015 a vysvedčením zo dňa 17.5.2013; č.l. 20 a č.l. 108). 18. Z potvrdenia o zdravotnom stave oprávnenej vyhotovenom MUDr. A. R. dňa 9.10.2015 (č.l. 21) vyplýva, že oprávnená bola v dňoch 28.7.2011 - 1.8.2011 hospitalizovaná z dôvodu zápalu obličiek, pričom bola prepustená a opakovane prijatá. V dňoch 7.11.2011 - 17.11.2011 bola hospitalizovaná z dôvodu zápalu močových ciest a infekciu dýchacích ciest s tým, že počas roka stále prekonávala zápaly močových ciest bez nutnosti hospitalizácie, s liečením v domácom prostredí. Podľa potvrdenia klinickej psychologičky Mgr. Ľ. R. zo dňa 24.3.2017 (č.l. 110) bola oprávnená v starostlivosti psychologickej ambulancie od 2/2012 do 7/2012. 19. Oprávnená v konaní pred súdom prvej inštancie predložila aj prehľad zdravotnej starostlivosti vo svojej elektronickej zdravotnej karte (čl. 142), z ktorého vyplývajú všetky úhrady za vyšetrenia či predpísané lieky od 25.8.2011; podľa týchto o.i. - 8/2011 - bol predpísaný liek na akútnu cystitídu (zápal močového mechúra, 25.8.2011); - 9/2011 - bolo uskutočnené vyšetrenie na bolesť brucha (6.9.2011, 12.9.2011 a 30.9.2011), bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie lieku na akútnu tubulointersticiálnu nefritídu (zápal obličiek, 6.9.2011, 7.9.2011) a bolo uskutočnené vyšetrenie na chrípku (23.9.2011); - 10/2011 - bolo uskutočnené vyšetrenie pre akútny zápal hrtana (13.10.2011), bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie liekov na imunitnú nedostatočnosť a inú alergickú rinitídu (alergickú nádchu, 17.10.2011, 18.10.2011, 19.10.2011); - 11/2011 - bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie lieku na akútnu cystitídu (2.11.2011, 3.11.2011 a 5.11.2011), bola oprávnená hospitalizovaná (7.11.2011 - 17.11.2011), bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie liekov na zápal pľúc (18.11.2011, 19.11.2011, 21.11.2011, 24.11.2011, 25.11.2011, 29.11.2011) a bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie liekov na imunodeficit (28.11.2011, 29.11.2011, 30.11.2011); - 12/2011 - bolo uskutočnené vyšetrenie na zápal pľúc (1.12.2011 a 8.12.2011), bolo uskutočnené vyšetrenie na imunodeficit (2.12.2011, 6.12.2011, 9.12.2011, 13.12.2011, 16.12.2011, 20.12.2011 a 22.12.2011); - 1/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie na zápal pľúc (5.1.2012, 10.1.2012, 31.1.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie liekov na imunodeficit (10.1.2012, 13.1.2012); - 2/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie na zápal pľúc (1.2.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie na imunodeficit (3.2.2012, 7.2.2012, 17.2.2012, 28.2.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie psychológa (6.2.2012, 13.2.2012, 20.2.2012, 24.2.2012) a bolo uskutočnené vyšetrenie na akútny zápal hrtana (21.2.2012); - 3/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie na imunodeficit (2.3.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie psychológa (5.3.2012, 12.3.2012, 19.3.2012, 26.3.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie liekov na akútnu cystitídu (16.3.2012, 17.3.2012, 19.3.2012, 21.3.2012); - 4/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie u psychológa (2.4.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie na imunodeficit (20.4.2012); - 5/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie pre imunodeficit (4.5.2012); - 6/2012 - bolo uskutočnené vyšetrenie a predpísanie lieku pre akútny zápal hrtana (5.6.2012), bolo uskutočnené vyšetrenie pre imunodeficit (29.6.2012). 20. Odvolací súd, aj vzhľadom na závery súdu prvej inštancie a vyjadrenia navrhovateľky, považuje za potrebné zdôrazniť, že oprávnená samotná si neprerušila štúdium na R. G. Y. G.J.. Oprávnená podala žiadosť o prerušenie štúdia z dôvodu zlého zdravotného stavu a o tejto žiadosti rozhodla riaditeľka strednej školy povolením prerušenia štúdia v súlade s § 5 ods. 4 písm. f) zákona č. 596/2003 Z.z. (v rámci výkonu štátnej správy v prvom stupni) a § 34 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. V zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom o možnosť riaditeľa strednej školy povoliť prerušenie štúdia žiakovi na jeho žiadosť a nie o povinnosť povoliť prerušenie štúdia na podklade akejkoľvek žiadosti žiaka. 21. Ak teda riaditeľka strednej školy povolila prerušenie štúdia oprávnenej od 13.2.2012 z dôvodu zlého zdravotného stavu oprávnenej, pričom oprávnená svoj zlý zdravotný stav v danom období školského roku 2011/2012 v konaní podrobne preukázala, nie je možné stotožniť sa so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých, vychádzajúc výlučne z hospitalizácie od 7.11.2011 do 17.11.2011 (bez akéhokoľvek zohľadnenia množstva zápalových ochorení, imunologických či psychologických vyšetrení) - zdravotné dôvody oprávnenej nepovažoval za také, pre ktoré nebolo možné v štúdiu pokračovať a riadne sa tak pripraviť na budúce povolanie a na ktorom základe považoval prerušenie štúdia za ukončenie prípravy na budúce povolanie zo strany oprávnenej; - ochorenia uvádzané v priložených lekárskych správach nepreukazovali invaliditu oprávnenej a nemohli mať za následok jej neschopnosť pracovať, resp. nepreukazovali výrazným spôsobom obmedzené možnosti a schopnosti oprávnenej zamestnať sa v čase od prerušenia štúdia. 22. Vzhľadom na množstvo zdravotných problémov oprávnenej v období od leta 2011 do vydania rozhodnutia o povolení prerušenia štúdia (podrobne uvedených v elektronickej zdravotnej karte oprávnenej či v lekárskych potvrdeniach) nie je potrebná žiadna ďalšia analýza jej zdravotného stavu pre záver, že podanie žiadosti oprávnenej o prerušenie štúdia nebolo účelovým konaním, na základe ktorého by došlo k ukončeniu jej prípravy na budúce povolanie a tým k nadobudnutiu schopnosti samej sa živiť a k zániku jej nároku na výživné voči navrhovateľke. 23. Ak veľký počet vyšetrení oprávnená absolvovala ešte v priebehu celého marca 2012 a ďalšie vyšetrenia (aj keď už nie v takom počte) v mesiacoch apríl - jún 2012, nemožno jej vytknúť skutočnosť, že sa v období od povolania prerušenia štúdia nezamestnala, ako naznačil súd prvej inštancie. Práve naopak, oprávnená absolvovaním uvedených vyšetrení a liečením stabilizovala svoj zdravotný stav tak, aby mohla v septembri 2012 riadne pokračovať v štúdiu na R. G. Y. G.. Oprávnená takto pokračovala v štúdiu od 1.9.2012 do 17.5.2013, keď podľa vysvedčenia v prvom polroku pri počte ospravedlnených hodín 141 mala celkové hodnotenie prospela a v druhom polroku pri počte ospravedlnených hodín 191 a neospravedlnených hodín 8 mala celkové hodnotenie neprospela. Vykonaným dokazovaním (potvrdenie o zdravotnom stave vyhotovené MUDr. R. a prehľad zdravotnej starostlivosti v elektronickej zdravotnej karte oprávnenej) však bolo preukázané, že dňa 9.12.2012 bola oprávnená prijatá na gynekologickú ambulanciu s následným vykonaním kyretáže, pričom po prepustení bola 4 týždne v domácom liečení. V apríli 2013 oprávnená opätovne otehotnela, pričom priebeh tehotenstva bol komplikovaný na základe prekonanej kyretáže a zápalov z minulosti; bol jej doporučený kľud na lôžku bez fyzickej námahy a stresu. Uvedené je potvrdené aj lekárskym potvrdením MUDr. H. X. zo dňa 3.4.2017, podľa ktorého bola oprávnená v dňoch 22.10.2013 - 28.10.2013 hospitalizovaná a následne prepustená domov a ponechaná v pokračovaní na PN s odporučeným kľudovým režimom a životosprávou až do vypísania na materskú dovolenku. Oprávnenej sa narodil syn J. R. O. dňa XX.X.XXXX, s ktorým bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke až do zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 25.1.2017 (podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 6.2.2017, č.l. 100). 24. Z uvedeného je teda zrejmé, že oprávnená ku dňu ukončenia štúdia na Pedagogickej a sociálnej akadémii (17.5.2013) bola tehotná, pričom priebeh tehotenstva bol komplikovaný na základe prekonanej kyretáže a zápalov z minulosti; bol jej doporučený kľud na lôžku bez fyzickej námahy a stresu. Ukončením uvedeného štúdia na strednej škole tak oprávnená vzhľadom na preukázané skutočnosti ohľadom jej zdravotných problémov a priebehu tehotenstva, ktoré jej reálne neumožňovali vstúpiť do pracovného procesu, nenadobudla schopnosť sama sa živiť, ako predpokladu pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľky k nej. Nakoľko vyživovacej povinnosti navrhovateľky nepredchádzala žiadna iná vyživovacia povinnosť vo vzťahu k oprávnenej (vyživovacia povinnosť medzi manželmi), vyživovacia povinnosť navrhovateľky trvala až do 25.1.2017, kedy bola oprávnená zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oprávnená na pojednávaní odvolacieho súdu uviedla, že po skončení rodičovskej dovolenky nemala a nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili zaradiť sa do pracovného života. Na tomto základe možno skonštatovať, že po skončení rodičovskej dovolenky oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine. 25. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rodičovský príspevok, ktorý oprávnená poberala, nemal vplyv na výšku a trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľky, nakoľko rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (§ 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z.). Samotné večerné štúdium oprávnenej na Y. E. P. od 1.9.2013 do 31.1.2014 (podľa potvrdenia na č.l. 67) či jej e-learningové štúdium na Y. E. X. XX T. U. K. XX.X.XXXX (podľa zmluvy na č.l. 46) by však bez ďalšieho vzhľadom na ich formu neumožňovali prijať záver o pokračovaní v príprave na budúce povolanie a teda o tom, že by oprávnená nenadobudla schopnosť sama sa živiť. 26. Odvolací súd na uvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a § 157 CMP zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči oprávnenej, určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/234/06-61, zo dňa 21.6.2007, právoplatným dňa 15.8.2007, ku dňu 25.1.2017, a vo zvyšku (pri požadovanom zrušení ku dňu 15.3.2012) návrh zamietol. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania za súčasného nesplnenia podmienok na náhradu trov konania podľa § 55 CMP. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).