Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/193/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211334 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415211334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: W.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., O. 1, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 6 a manžela: R.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., O. 1, zastúpený Mgr. Michaelou Weberovou, advokátkou, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom O.: W., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/243/2015-399, zo dňa 04.01.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 30.06.2009, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. - B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloleté deti W., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti manželky, s určením, že bude maloleté deti vychovávať a zabezpečovať ich výživu. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Manželovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého W. sumou XXX eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky, na výživu maloletej O. bolo manželovi určené výživné vo výške XXX eur mesačne dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-ho dňa v mesiaci k rukám manželky. Vo zvyšku bol návrh na určenie výživného zamietnutý. Súd prvej inštancie upravil právo styku manžela s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania detí je bydlisko manželky. Vo zvyšku bol návrh na úpravu styku zamietnutý. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že manželstvo rodičov maloletých detí si neplní dlhodobo svoje funkcie, ktoré vyžaduje Zákon o rodine pre fungovanie manželstva. Manželia dlhšiu dobu spolu nežijú, nevychovávajú spolu maloleté deti, pričom na ich správaní sa nesúlad manželského života rodičov odzrkadlil prejavmi nekvalitného vzájomného citového vzťahu k otcovi. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá dáva záruku ďalšej riadnej starostlivosti o deti, pričom jej starostlivosť o deti nebola spochybňovaná, ani otcom, ani kolíznym opatrovníkom. Výživné určoval súd prvej inštancie s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery rodičov a na odôvodnené potreby detí. Náklady na deti uviedla matka v štandardnej výške, pre deti vo veku 9 a 6 a pol roka. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietky týkajúce sa jednotlivých položiek výdavkov maloletých detí, pretože sumy, ktoré otec uznal, by v žiadnom prípade nepostačovali na uspokojivé pokrytie pravidelných mesačných výdavkov maloletých detí. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj náklady otca a tiež vyhodnotil námietky otca týkajúce sa jeho nákladov počas víkendu, kedy má deti v starostlivosti. Porovnal jednotlivé finančné prostriedky, ktoré ostanú otcovi po uhradení výživného, ako aj finančné prostriedky, ktoré bude mať matka po obdržaní výživného, spolu s jej príjmom. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom toto upravil v súlade so záujmom maloletých detí a jednotlivých zistení psychológa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na širokú úpravu styku otca s deťmi nie sú v súčasnosti dané podmienky, pretože maloleté deti na to nie sú riadne nastavené, nakoľko sa u nich prejavuje dlhodobo zažívaný konfliktný vzťah rodičov, pričom je na rodičoch, aby túto pozitívnu zmenu vo vzťahu k otcovi zabezpečili, pretože podiel obidvoch rodičov na výchove pre deti je dôležitý. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec detí v časti určenia výživného na maloleté deti a v časti úpravy styku. Spochybňoval náklady matky detí na bývanie, ktoré neboli riadne preukázané. Vytýkal súdu, že pochybil pri určovaní sumy výživného, ako aj zročného výživného. Medzi tvrdeniami matky týkajúcich sa jej bývania vznikol rozpor, ktorý súd prvej inštancie neodstránil. Nespochybňuje náklady detí na stravu, bývanie, školu, oblečenie a ďalšie potreby, avšak nie je v tomto prípade na mieste, aby matka účelovo a umelo navyšovala výdavky na bývanie pre seba a maloleté deti. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a znížiť výživné u každého dieťaťa o sumu XX eur. Pri úprave styku vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 40/2016 PhDr. Mgr. Eleny Fortis, v ktorom je on vykreslený v nelichotivom svetle a to tak, že nedisponuje schopnosťami riadne plniť si svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletým deťom, a že jeho schopnosti sú obmedzené osobnými negatívami a v neposlednom rade má oslabené intelektové schopnosti celkovo v pásme podpriemeru. Znalkyňa mu odporúčala psychoterapiu, a otec by mal dostať možnosť upraviť svoj vzťah k maloletým deťom. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka a uviedol, že počas trvania rozvodového procesu, takmer dva a pol roka, kolízny pracovník ani raz nevykonal návštevu v jeho domácnosti za účelom zistenia jeho sociálnych pomerov a za týmto účelom ani raz ho nedopytoval, ani nekontaktoval, napriek tomu, že to žiadal. Poukázal na posudok PhDr. Karola Kleinmanna, ktorý zas uvádza, že vykazuje bežné povahové vlastnosti, ktoré sa dajú hodnotiť ako vhodné pre zdravý vývoj detí. Závery znaleckého posudku PhDr. Karola Kleinmanna, však súd prvej inštancie nebral do úvahy. Uviedol, že počas rozvodového konania a posledných rokoch spoločného bývania bol viac podráždený, nesprával sa vhodne ani voči manželke a deťom, avšak toto jeho správanie bolo podmienené finančnými až existenčnými ťažkosťami v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom a nevedel, ako bude zabezpečovať ďalej existenčné potreby rodiny a navrhovateľka mu v tom čase nebola oporou. Ohradil sa proti tvrdeniu znalkyne, že by nebol spôsobilý vychovávať deti a že má psychické problémy, deti sa ho boja a nechcú s ním tráviť čas a že je nevhodným mužským vzorom. Posudok znalkyne PhDr. Fortis je neobjektívny, je voči nemu zaujatý. On je tvrdo a poctivo pracujúci človek, slušný a bezúhonný, zodpovedný a starostlivý otec rodiny. Minulé konflikty medzi ním a navrhovateľkou, spôsob ich komunikácie a dôsledky ich komunikácie zanechali na oboch maloletých deťoch určité stopy, avšak za to sú zodpovední obaja rodičia, nie iba on. Nevidí dôvod, prečo by mal byť trestaný tým, že mu zoberú možnosť stretávať sa so svojimi deťmi. Súd prvej inštancie sa nezaoberal závermi posudku PhDr. Kleinmanna a v odôvodnení sa s týmto ani nevyrovnal, čo považuje za pochybenie. Obe deti nadovšetko miluje, je kvôli nim ochotný zúčastňovať sa psychoterapie a pracovať na sebe a zmene svojho správania. Rozhodnutie bolo postavené výlučne na negatívnom stanovisku znalkyne PhDr. Fortis. Súd prvej inštancie sa nezaoberal správou o priebehu letných prázdnin a zápisníkom, ktorý si písal o priebehu letných prázdnin. Tam uviedol presný priebeh stretávania sa s deťmi, priebeh aktivít s deťmi, je tam uvedený reálny priebeh stretávania sa s deťmi a udalosti tak, ako sa stali a ako sa k nemu správali deti. Z toho vyplýva, že deti majú záujem tráviť s ním čas, čo im matka svojim konaním znemožňuje. V súčasnosti mu matka znemožňuje styk s deťmi, neinformuje ho o zdravotnom stave detí a svojim správaním znemožňuje už i tak minimálny priestor na stretávanie sa s deťmi. Je si vedomý, že ak sú deti choré a majú zdravotné ťažkosti, je lepšie ak sa nebudú presúvať z miesta na miesto a nechá deti u matky. Zároveň však nesúhlasí s tým, aby matka s deťmi takto manipulovala znemožňovala mu stretávať sa s nimi. Ak deti nemajú závažné zdravotné problémy, ale ich choroba spočíva v nádche, kašli, teda v bežných ťažkostiach, nevidí dôvod, prečo by sa on nemohol starať o deti u neho v domácom prostredí. Ich bydliská nie sú vzdialené a deti môže previezť autom. Tak, ako bol upravený styk len cez víkendy, nepovažuje za správne, pretože toto vytvára žalostne málo času na budovanie vzájomného, otvoreného a zdravého vzťahu. Žiadal preto rozšíriť styk s deťmi každý kalendárny rok druhý júlový týždeň a druhý augustový týždeň, vždy od pondelka od 09.00 hod. do pondelka druhého týždňa do 18.00 hod., pričom si deti prevezme od matky pred jej bytom a vráti deti na tom istom mieste. Zároveň žiadal o oprávnenie stráviť čas s maloletými deťmi v rámci územia Slovenskej republiky a po dohode s matkou aj mimo územia SR. Žiadal upraviť jarné prázdniny každý párny kalendárny rok počas celého trvania prázdnin a každý nepárny kalendárny rok prvé tri prázdninové dni, počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12 od 15.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. s oprávnením stráviť tento čas s deťmi v rámci Slovenskej republiky a po dohode s matkou aj mimo územia Slovenskej republiky. 4. Matka maloletých detí k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ ide o jej bývanie, všetko bolo riadne preukázané a zdokladované. Do menšieho a lacnejšieho bytu nechcela ísť, pretože nechcela deťom až tak drasticky meniť životné podmienky, keď odchádzala z 5-izbového bytu. Dvojizbový byt bol by síce o XX eur lacnejší, avšak chýbala by jedna spálňa, deti boli zvyknuté na samostatné izby, tri roky bývajú v spoločnej, v podstate mali šťastie, že takýto byt, za takú cenu zohnali a mohli si dovoliť luxus trojizbového bytu. Čaká ich zmena, pretože byt je ponúknutý na predaj a musí si hľadať nové bývanie. Počas celého dva a pol ročného procesu bol prístup Okresného súdu Bratislava IV dôkladný, seriózny, vzhľadom na nové zistenia v ich prípade. Obe zúčastnené strany doložili dostatočné dôkazy, aby súd mohol v danej veci čo najsprávnejšie rozhodnúť. K výdavkom na deti položila otázku, prečo je najdôležitejším aspektom pri určení výšky výživného suma vydokladovaných výdavkov na deti z jej strany, a nie je podstatnejším aspektom suma potrieb a finančná, majetková situácia rodiny pred jej rozpadom. Výdavky, ktoré vynaložila len z jej platu od rozpadu spoločnej domácnosti, v žiadnom prípade sa nepribližujú štandardu, na ktorý boli zvyknutý pri spoločnom spolužití ako štvorčlenná rodina. Situácia ju donútila používať pre deti obnosené oblečenie, na čo vôbec neboli zvyknutí. Poukázala na to, že je nemožné zabezpečiť potrebnú ortopedickú obuv pre deti, pretože táto obuv je finančne nákladnejšia a toto si nemohla dovoliť. Aj v náročnej situácii sa snaží pre deti zabezpečiť to najlepšie, hoci to nie je všetko, čo deti potrebujú a ani v kvalite, s ktorou by bola spokojná. V odvolaní sa zaoberá výdavkami na maloleté deti ako aj vyhodnotením svojej majetkovej situácie, pričom zdôraznila, že nemá žiadny nehnuteľný majetok, žiadny výraznejší hnuteľný majetok, ani úspory, má iba pôžičku. Poukázala na majetkové pomery otca maloletých detí za trvania manželstva aj v súčasnosti jeho finančná situácia dovoľuje platiť súdom určené výživné, pričom manželovu argumentáciu a naťahovanie sa o 25 eur na dieťa v jeho finančnej situácii jej príde smiešne a smutné zároveň. Vo všetkých svojich vyjadreniach on tvrdí, že chce najlepšie pre deti. Pokiaľ ide o úpravu styku, tu tiež rozhodol súd prvej inštancie správne, znalkyňa vypočula obidvoch rodičov, obidve deti, jej posudok je veľmi podrobný, faktický, rozsiahly, odborne popisujúci a vysvetľujúci situáciu v rodine. Je až prekvapivo pravdivý. Znalkyňa bola ustanovená súdom, ako spôsobilá podať relevantný posudok, obaja boli pre ňu cudzí ľudia, takže argument o diskreditácii je bezpredmetný. Posudok PhDr. Kleinmanna mal byť niečo podobné, čo sa týka formy a metodológie, aby bol porovnateľný s výsledkami posudku PhDr. Fortis. PhDr. Kleinmann deti osobne nevyšetroval, PhDr. Erika Tkáčová, ktorá s W. komunikovala, je klinická psychologička, ktorá vykonáva certifikovanú pracovnú činnosť ako dopravný psychológ, v čase konania nebola vedená ako súdno-znalecký psychológ a žiadna ďalšia osoba pri rozhovore nebola. PhDr. Kleinmann ju síce predvolal, avšak na inú adresu, ako mala uvedenú. Keď oznámila, že jej nebolo nič doručené, dostala novú predvolánku, avšak termín bol stanovený dva dni od jej doručenia a pri takomto náhlom termíne sa nevedela dostaviť na toto vyšetrenie. Vyšetrenie pokladala za neopodstatnené a nadbytočné, s ohľadom na deti, vyšetrenie nebolo nariadené súdom ako potrebné, išlo o súkromné vyšetrenie na podnet manžela a ním hradené. Posudok PhDr. Fortis bol rozsiahly, takže nebolo potrebné vykonávať ďalšie posudky. K posudku PhDr. Kleinmanna sa PhDr. Fortis vyjadrila, že v posudkoch nie sú rozdielne veci a výsledky len sú nesprávne interpretované, resp. je možné, že ich kompletne neinterpretoval len PhDr. Kleinmann, keďže minimálne deti nevyšetroval on osobne. Napriek doporučeniam manželovi, aby podstúpil psychoterapeutické sedenia, do pojednávania dňa 04.01.2018 o tieto sedenia neprejavil záujem. Sudkyňa sa pokúsila pomôcť deťom tým, že odročila posledné pojednávanie a poslala otca na psychologické sedenie k PhDr. Hrustičovi, avšak PhDr. Hrustič tam manžela nevedel dostať, otec nevyvinul žiadnu snahu, aby sa so psychológom stretol a vec aby bola riešená. Otec detí v reálnom živote nie je schopný dodržiavať elementárne pravidlá slušnosti, pred deťmi ju nezdraví, často krát je arogantný bez priameho očného kontaktu. V konaní nebolo potrebné skúmať sociálne pomery rodičov, preto aj námietku otca, že nebola uskutočnená návšteva kolízneho opatrovníka u otca, nie je dôvodná. Styk s deťmi má byť v záujme detí a za súčasnej situácie nie je vhodné ho rozširovať. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 5. Vo vyjadrení k vyjadreniu matky detí k odvolaniu, otec detí zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne. Odvolaniu otca detí nie je možné vyhovieť. 7. Predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Účastníkmi odvolacieho konania sú preto matka, otec, maloleté deti a kolízny opatrovník. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie odôvodnil, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Výživné tak, ako určil súd prvej inštancie považuje odvolací súd za správne, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom povinného rodiča - otca maloletých detí. K otázke nákladov na maloleté deti odvolací súd dopĺňa, že nie sú potrebné bločky, alebo zdokladovanie všetkých výdavkov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, opakujúce sa plnenia pre dieťa v určitom veku, ako aj mimoriadne výdavky s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal odôvodnenými potrebami maloletých detí, s prihliadnutím na zachovanie ich životnej úrovne a možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Dôvodnosť zníženia výživného o 25 eur na každé dieťa otec žiadnym spôsobom v odvolaní nepreukázal. Súd prvej inštancie v rozsudku o zročnom výživnom nerozhodoval, preto odvolacie námietky otca voči zročnému výživnému sú neopodstatnené. 9. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, kde v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, na ktoré súd prihliada pri úprave styku otca s maloletými deťmi. Správne postupoval súd prvej inštancie zo záverov posudku PhDr. Fortis, keď posudok PhDr. Kleinmanna bol vypracovaný bez vyšetrenia matky detí a osobného kontaktu znalca s deťmi. Bez povšimnutia nemožno nechať ani názor maloletých detí, pričom skutočnosti uvádzané otcom o predchádzajúcom spolužití mali na deti negatívny vplyv a toto nie je možné zmeniť zo dňa na deň, ale postupným obnovovaním kontaktu otca medzi deťmi, pričom je potrebné, aby otec absolvoval psychoterapiu na získanie potrebných rodičovských zručností. Otec v odvolaní deklaroval, že je ochotný využiť odbornú pomoc, ale konkrétne pre to nič neurobil. V súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti tu nejde len o poskytnutie stravy, bývania, ale aj zabezpečenia programu pre deti tak, aby sa deti cítili komfortne, je potrebné sa k deťom správať empaticky a postupne obnovovať kontakt s maloletými deťmi v novej situácii, ktorá vznikla po rozvode. Za situácie, že maloleté deti nie sú v súčasnosti nastavené na širšiu úpravu styku, keďže sú poznačené dlhodobým konfliktom rodičov, je potrebné uvedenú skutočnosť akceptovať, pretože rozšírenie styku, alebo prípadné nútenie detí do styku s otcom by na nich zanechalo ešte horšie následky a toto nie je v ich záujme. Maloletým deťom je potrebné poskytnúť nejaký čas a priestor na to, aby najmä maloletý W. sa vo vzťahu k otcovi začal správať aktívne a bezprostredne. Uvedená úprava styku nemusí byť konečná, keď do budúcnosti je možná nová úprava styku, pričom najideálnejšie by bolo, aby sa rodičia na takejto úprave styku dohodli. Takýmto správaním by zabezpečili istotu pre deti, upokojili by sa vzťahy a dali by aj im aj vzor správania sa rodičov medzi sebou. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).