Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/268/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213123 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415213123.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., so sídlom Tomášikova 50/E, Bratislava, IČO: 36 740 012, zastúpeného: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovaným: X/ Z.. Z. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. K. XXX, I., X/ A.. K. X., E..XX.XX.XXXX, J. I. J. Z. XX, o zaplatenie 301,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2017, č. k. 23C/528/2015-101, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 301,55 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 17.6.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX-XX na Q.. J. XX/B K. I., ktorého správu na základe zmluvy o výkone správe zo dňa 15.6.2007 vykonáva žalobca. V zmysle mesačného zálohového predpisu vznikla žalovaným povinnosť do 25. dňa v mesiaci platiť preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, poistné ako aj paušálnu odmenu. Nedoplatok žalovaných z ročného vyúčtovania nákladov a úhrad za byt za obdobie roku 2014 predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 301,55 eura, pričom hoci tento nedoplatok boli žalovaní uhradiť v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania, t.j. do 16.6.2015, doposiaľ svoju povinnosť nesplnili. Na základe takto ustáleného skutkového stavu vec po právnej stránke posúdil podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a § 517 ods. 1. veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca sa v danej veci domáhal proti žalovaným zaplatenia dlhu titulom neuhradených nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie r. 2014, pričom z predložených listinných dôkazov, najmä z vyúčtovania za dané obdobie, jednoznačne vyplýva, že dlh žalovaných predstavuje 301,55 eura, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetný byt bol dňa 12.3.2014 predaný na dobrovoľnej dražbe. V nadväznosti na obranu žalovanej 2/ konštatoval, že v konaní nepreukázala, že po rozvode manželstva žalovaných bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané, keď v tomto smere dôkazy ani nenavrhla, a preto bolo povinnosťou oboch žalovaných uhrádzať zálohové platby a tiež vzniknutý nedoplatok. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej 2/, že nedoplatky, resp. pohľadávka žalobcu, mali byť uspokojené v rámci dražby, poukázal na to, že výťažok z dražby na pokrytie dlhu titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2014 nepostačoval. Napokon poukázal na to, že nakoľko boli žalovaní v omeškaní s plnením dlhu, vznikla im povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, t.j. od 17.6.2015, a to vo výške stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že jej manželstvo so žalovaným 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.09.2011, č.k. 18C/53/2011-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2011 a vykonateľnosť dňa 16.11.2011. Už v priebehu roka 2011 boli vzťahy medzi nimi vážne narušené a trvalo rozvrátené, keďže dňa 30.05.2011 podala na súd návrh na rozvod manželstva. Nakoľko po tom, ako dôjde k zániku manželstva, dochádza aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je nemožné, aby na vzťahy medzi bývalými manželmi boli aplikované ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak by sa tak stalo, priečilo by sa to nielen zákonu, ale aj samotnému inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je ex lege viazané na existenciu a trvanie manželstva. Na základe uvedeného konštatovala, že záležitosti okolo predmetného bytu spravoval jedine a výlučne žalovaný 1/, a to i v čase do rozvodu manželstva, najmä však v čase po rozvode manželstva, t.j. po dni 11.11.2011, a preto sa rozhodnutie súdu prvej inštancie javí ako nespravodlivé, nakoľko neodráža skutočný stav, a teda ani neprihliada na tú skutočnosť, že nemala o správe predmetných bytov žiadnu vedomosť, pretože tieto záležitosti zabezpečoval výlučné žalovaný 1/, ktorý mal byť preto aj sám zaviazaný na úhradu vzniknutého dlhu. Opätovne tiež poukázala na to, že predmetný byt, na ktorý sa nedoplatky vzťahujú, bol speňažený predajom na dražbe dňa 12.3.2014 v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a preto, keď žalobca ako správca polyfunkčného objektu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, musel disponovať informáciou, že byt sa bude speňažovať predajom na dobrovoľnej dražbe, nie je zrejmé, z akého dôvodu svoju pohľadávku titulom nedoplatkov na predmetnom byte neprihlásil do dobrovoľnej dražby, príp. ak túto prihlásil, prečo nebola uspokojená. Za tohto stavu bola v dobrej viere, že predmetný byt bol v rámci dražby speňažený a pohľadávky viažuce sa k predmetnému bytu boli po dražbe vysporiadané. Napokon vytkla súdu prvej inštancie, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tým, že ju zákonom ustanoveným spôsobom neupovedomil o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú dané a jej tvrdenia sú irelevantné a účelové. Poukázal na to, že pokiaľ ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalovaných 1/ a 2/, toto zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 11.11.2011, avšak žalovaná túto skutočnosť pred súdom prvej inštancie v rámci obrany neuviedla, a preto s poukazom na ust. § 154 C.s.p. a § 366 C.s.p. už na tieto jej tvrdenia v odvolacom konaní nemožno prihliadať. Naviac však, pokiaľ ide o veci nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva, ich právny režim pretrváva aj po zániku BSM až do jeho vyporiadania, ktorého uskutočnenie však rovnako tvrdené, ani preukázané v spore nebolo, pričom žalobou uplatnený nárok sa týka obdobia do uplynutia trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto bola i žalovaná 2/ spoločne so žalovaným 1/ povinná uhrádzať až do predaja bytu na dražbe všetky platby spojené s vlastníctvom i užívaním predmetného bytu. Za irelevantné označil tvrdenia žalovanej v odvolaní, že nehnuteľnosti, ktoré mali so žalovaným 1/ v bezpodielovom spoluvlastníctve spravoval výlučne žalovaný 1/, keď žalovaná 2/ bola z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Rovnako uviedol, že bez významu je i námietka žalovanej, že predmetný byt bol predaný na dražbe, keďže výťažok z dražby nepostačoval na úhradu jeho pohľadávky uplatnenej v tomto spore. Napokon za neopodstatnenú označil aj argumentáciu žalovanej, že postupom súdu bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces, nakoľko súdom prvej inštancie bola riadne predvolaná na pojednávanie konané dňa 13.04.2017, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, a preto boli splnené podmienky na to, aby súd spor prejednal v neprítomnosti žalovaných. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX-XX na Q.. J.Š. XX/B K. I., ktorého správu na základe zmluvy o výkone správe zo dňa 15.6.2007 vykonáva žalobca, pričom za obdobie (mesiacov január až marec) kalendárneho roka 2014 im na platbách spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu na základe riadne vypracovaného a doručeného ročného vyúčtovania nákladov a úhrad za byt vznikol nedoplatok vo výške 301,55 eura, ktorý doposiaľ nebol uhradený. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď podanej žalobe vyhovel a žalovaným spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ako správcovi bytového domu, v ktorom sa byt nachádza) predmetnú dlžnú sumu, a to aj spolu s úrokmi z omeškania v zákonom stanovenej výške, keď je nesporné i to, že žalovaní sa od 17.06.2015 dostali do omeškania s jej zaplatením. V tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, spĺňajúce všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 C.s.p., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) 6. Nedôvodná je argumentácia žalovanej 2/ v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nezohľadnil, že jej manželstvo so žalovaným 1/ bolo dňom 11.11.2011 právoplatne rozvedené, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu, a preto, vzhľadom na skutočnosť, že o predmetný byt sa staral výlučne žalovaný 1/, mal byť na zaplatenie dlžnej sumy zaviazaný výlučne on. Je totiž nepochybné, že so zreteľom na ust. § 144 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o náklady spojené s užívaním spoločnej veci, i ďalšie náklady, ktorých vynaloženie na túto vec je potrebné, či nevyhnutné, znášajú ich obaja manželia spoločne. Tento právny režim zostáva zachovaný i v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne rozvodom, a to až do okamihu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, rozhodnutím súdu, prípadne nastúpenia zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené má potom v preskúmavanej veci za následok, že nakoľko predmetom sporu je nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním a vlastníctvom spoločného bytu žalovaných za rok 2014, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 11.11.2011 a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu nebolo vyporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu a k nastúpeniu zákonnej domnienky o vyporiadaní v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, mohlo dôjsť najskôr dňom 11.11.2014, teda až po vzniku dlhu, dlžníkmi zo záväzku uplatneného v preskúmavanej veci podanou žalobou; vzniknutého v období po zániku bezpodielového spoluvlastníctva avšak ešte pred jeho vyporiadaním; sú obaja žalovaní, a to spoločne a nerozdielne. Bez významu z tohto hľadiska je aj okolnosť, ktorý z bývalých manželov uskutočňoval činnosti spojené s vlastníctvom a užívaním nehnuteľnosti (jej správu), a preto argumentácia žalovanej 2/ v odvolaní nemôže obstáť. 7. Napokon, nedôvodne žalovaná 2/ v odvolaní namieta i to, že procesným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, keď na pojednávanie konané dňa 13.04.2017, na ktorom bolo v spore rozhodnuté, bola riadne predvolaná, svoju neprítomnosť ospravedlnila, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania, keď dokonca výslovne súhlasila s prejednaním sporu v jej neprítomnosti, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Za tohto stavu súd prvej inštancie postupoval správne, keď spore prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 2/. 8. Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní neuviedla ani žiadne iné relevantné skutočnosti, na ktoré by bolo možné prihliadať v tomto odvolacom konaní a ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov prvoinštančného súdu, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).