Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/475/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201373 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416201373.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: K.. K. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XE, D., t.č. bytom A. rad 4, D., zastúpený advokátom S.. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89, Bratislava a manželky: X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XE, D., zastúpená advokátskou kanceláriou Prachová & Partners s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: A. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/41/2016-136 zo dňa 31.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave - A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - J. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. K. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Zároveň otca oprávnil stretávať sa s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, s výnimkou mesiacov júl a august a Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Ďalej otca oprávnil stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý rok dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 19.00 hod. s tým, že styk otca s maloletým sa bude realizovať za prítomnosti starej matky maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX. Určil, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matke uložil povinnosť maloletého k styku riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine a § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalejl len „C.m.p.“) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, keď mal preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Rovnako mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií, pričom tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov považoval rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov. Konštatoval, že pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode manželstva, nebola medzi účastníkmi zhoda v časti výživného a v časti úpravy styku otca s maloletým, nakoľko manželka žiadala určiť výživné na maloletého zo strany otca vo výške XXX eur mesačne a otec vo výške XXX eur mesačne. Nezhoda rodičov pretrvávala aj v časti úpravy styku, keďže matka bola toho názoru, že aktuálne realizovaný styk otca s dieťaťom pár hodín týždenne v jej domácnosti je vyhovujúci, naproti tomu otec žiadal o plnohodnotné trávenie času s dieťaťom a to aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výživné vo výške XXX eur mesačne, je vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré má iba 3,5 roka, primerané a dostatočné, zodpovedajúce jeho potrebám. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že otec doposiaľ hradí náklady na hypotéku za byt, v ktorom býva matka s maloletým. Konštatoval, že výživné v tejto výške určil aj napriek tomu, že doteraz otec na výživu maloletého prispieval vyššou sumou z dôvodu, že manželka bola na rodičovskej dovolenke, a vychádzal z toho, že po ukončení rodičovskej dovolenky je aj matka schopná zamestnať sa a to s príjmom aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil príjmy, možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa ničím nelíšia od bežných výdavkov detí v podobnom veku. Pri určení rozsahu styku otca s maloletým vyhodnotil dokazovanie vrátane svedeckej výpovede starej matky maloletého a dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával pravidelne a aj v dlhších časových intervaloch a to aj napriek hendikepu, ktorý otec má. Bezpečnosť dieťaťa pri realizácii styku s otcom zabezpečil prítomnosťou starej matky maloletého zo strany otca, ktorá s kooperáciou v tomto smere vyjadrila súhlas a zároveň uviedla, že je schopná a ochotná sa stretnutí zúčastňovať a za týmto účelom aj prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že asistencia plnoletej fyzickej osoby pri realizácii styku je nevyhnutná, keďže otec je nevidiaci a doterajšia judikatúra takúto možnosť pripúšťa. Poukázal na to, že stará matka nebude aktívnym účastníkom pri realizácii styku otca s dieťaťom, bude iba dohliadať na potreby a bezpečnosť dieťaťa a keďže je najbližšou príbuznou otca, má aj najlepšie predpoklady na zabezpečenie súčinnosti v tomto smere. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. 3. Proti výroku rozhodnutia o výživnom a úprave styku otca s maloletým podala odvolanie manželka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázala na pôvodný návrh otca na úpravu styku s maloletým, s ktorým súhlasila a tento fungoval. Dala do pozornosti zdravotné postihnutie otca, v dôsledku ktorého si nevie predstaviť ako by mu mohla dať syna samého. Spochybnila tvrdenia o jej zasahovaní pri realizácii styku otca s maloletým s poukazom na správu kolízneho opatrovníka to dňa 17.02.2017. Vyslovila názor, že v danom prípade neboli vyvrátené podozrenia ohľadom rizika bezpečnosti maloletého pri stretávaní sa s otcom bez jej prítomnosti. Dala do pozornosti, že stará matka maloletého býva v R., sama uviedla, že zmenila prácu a pracuje v priemere dva víkendy v mesiaci. Uviedla, že vzhľadom na vzdialenosť miest medzi Bratislavou a R. (100 km), si nevie predstaviť ako sa bude styk realizovať v prítomnosti starej matky. Dala do pozornosti, že v byte starej matky nebola vykonaná žiadna obhliadka, nie je preto zrejmé, či maloletý bude mať v domácnosti starej matky dostatočný priestor. Poukázala na závery psychológov, ktorí medzi riziká nočnej práce okrem iného zaraďujú nesústredenosť, podráždenosť, bolesti hlavy, či narušené zvyčajné plynutie osobného a rodinného života. Poukázala na to, že otec nie je schopný maloletému podať stravu, obslúžiť ho bez hrozby nedbanlivostného ublíženia, má vedomosť, že otec sa často nechtiac poreže alebo udrie, stalo sa, že sa oblial vriacou vodou. Uviedla, že manžel nepreukázal svoje bývanie, stále využíva služobný byt, ktorý považuje ako núdzové riešenie, keďže čiastočne využíva kancelárske priestory, ktoré prostredie nie je podľa jej názoru, pre dieťa vhodné. Namietala, že otec dieťaťa ani jeho matka do dnešného dňa s maloletým netrávili žiaden čas bez jej prítomnosti a existuje obava, či sa vedia o maloletého postarať. Uviedla, že nemá v úmysle obmedzovať otca v styku s maloletým, ale postupným zbližovaním a navykaním si na seba im umožniť vybudovať si vzťah. Nesúhlasila, aby bol maloletý vystavený situácii, že sa ocitne v cudzom prostredí alebo bude tráviť podstatnú časť víkendového času v automobile, vzhľadom na presuny medzi Bratislavou a R.. Zdôraznila, že otcovi a jeho rodine nikdy nebránila a nebude brániť v styku s maloletým. Poukázala na záujem maloletého dieťaťa. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že styk otca s maloletým sa bude realizovať len za jej prítomnosti matky. Výrok o výživnom navrhla zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne. Alternatívne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku a výživnom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na výšku jej mesačných výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletého a réžiou bývania, keď náklady na bývanie činia mesačne XXX,XX eur, splátka hypotekárneho úveru predstavuje sumu XXX,XX eur a náklady na maloletého vyčíslila sumou XXX eur (školné a strava v škôlke XX eur, triedny fond XX eur, dramatický krúžok XX eur, ostatné jednorazové aktivity XX eur, opatrovateľka XXX eur mesačne - dieťa chodí vyzdvihovať zo škôlky, náklady na kultúru XX eur, zdravotné náklady XX eur, oblečenie, obuv XX eur, strava a kozmetika XXX eur, náklady na psa XX eur. Ako ďalšie jej výdavky vyčíslila náklady na opravu termoregulátora, revíziu kotla, kúpu novej varnej dosky, výmenu zámku na dverách údržbu a inštaláciu okien. Výšku určeného výživného na maloletého považovala za nedostatočnú. 4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že dôvodom zmeny pôvodne dohodnutej úpravy styku s maloletým, je skutočnosť, že styk sa realizoval nepravidelne a výlučne na základe vôle matky, pričom zohľadňoval nízky vek dieťaťa a prísľub matky, že v styku nebude brániť. Vyslovil názor, že stretávanie sa s maloletým v prítomnosti matky bolo značne obmedzované, matka vstupovala do interakcie s neodôvodnenými a neprimeranými poznámkami na jeho adresu a adresu jeho rodiny. Poukázal na svedeckú výpoveď starej matky S. T., ktorá potvrdila ochotu poskytnúť pomoc pri realizácii jeho styku s maloletým, aj ochotu docestovať do Bratislavy s tým, že pracovné povinnosti si vie prispôsobiť. Nesúhlasil s tvrdeniami o zdravotnom stave starej matky a vplyve výkonu nočnej práce na jej zdravie. Nesúhlasil s výhradami matky týkajúcimi sa cestovania do R. z dôvodu, že maloletý je zvyknutý na cestovanie k starým rodičom zo strany matky do K. pri Z., kde sa od útleho detstva často zdržiaval. Cestovanie mu nespôsobovalo komplikácie. Za nepochopiteľné považoval tvrdenia matky o tom, že otec a stará matky netrávili s maloletým žiaden čas bez jej prítomnosti a tak existuje obava, či sa o dieťa dokážu postarať. Zdôraznil, že matka mu neumožňovala styk s maloletým a jej animozita k starej matke je iracionálna a nepochopiteľná. Poukázal na to, že od vyhlásenia rozsudku do podania vyjadrenia k odvolaniu neumožnila pravidelný styk s A., dokonca ani počas pracovného týždňa. Dal do pozornosti jeho právo na náhradný termín stretnutí v prípade, ak nie je styk riadne umožnený. Určené výživné považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa. K vyčísleným nákladom na bývanie uviedol, že matka opomenula uviesť, že otec prispieval sumou XXX eur na splátky hypotekárneho úveru a z vyčíslených výdavkov na dieťa hradí polovicu. Za nepomerné považoval náklady na kozmetiku a poukázal zároveň na rozdiel týchto nákladov v porovnaní s ich vyčíslením vo vyjadrení zo dňa 20.05.2017. Spochybnil výdavok na pestúnku na prevzatie dieťaťa zo škôlky. Poukázal na to, že maloletý už rok navštevuje škôlku, matka doposiaľ nevykonala potrebné a efektívne kroky na zabezpečenie svojej existencie nadobudnutím finančných prostriedkov z riadneho pracovného pomeru, napriek tomu, že má možnosti uplatnenia na pracovnom trhu. Podľa jeho názoru príjem deklarovaný matkou nezodpovedá jej schopnostiam a možnostiam. Uviedol, že má záujem zabezpečiť si trvalé bývanie a lepšie podmienky na stretávanie sa so synom a odstrániť dočasný charakter súčasnej bytovej situácie. Pokiaľ ide o podozrenia z hľadiska bezpečnosti pri interakcii s maloletým, tieto eliminoval v maximálnej možnej miere, aj po konzultácii s kolíznym opatrovníkom, pristúpením k zabezpečovaniu styku v prítomnosti vidiacej osoby, ktorá bude na bezpečnosť dieťaťa dozerať. Nepovažoval za správne porovnávať bežné úrazy vyplývajúce z vykonávania bežných činností. Je si vedomý svojho zrakového postihnutia a je inteligenčne dostatočne spôsobilý na to, aby eliminoval vykonávanie potenciálne nebezpečných činností v bezprostrednej blízkosti dieťaťa, aby nedošlo k ublíženiu alebo nedbanlivému zaobchádzaniu s maloletým. Nespochybňoval starostlivosť o maloletého zo strany matky, avšak dal do pozornosti, že aj matka má zrakové postihnutie s významným znížením miery funkčnej poruchy a tiež by bolo potrebné zvážiť, do akej miery jej zrakové postihnutie môže vplývať na bezpečnosť maloletého. Dal do pozornosti sledovanie záujmu dieťaťa a schopnosti rodiča podporovať dieťa a vzťah s druhým rodičom. Poukázal na rozsudok milánskeho súdu II Tribunale di Milano, sez. IX. civile z 19.10.2016 a potrebu, v prípade rodičovského konfliktu, prevahy najlepšieho záujmu dieťaťa nad materskou preferenciou. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. 7. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 8. Podľa § 24 ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 9. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. 13. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. 18. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manželky voči výroku rozsudku v časti o výživnom a úprave styku otca s maloletým ako nedôvodné, keď súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 19. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že v konaní starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a súd rozhoduje v súlade s týmto záujmom. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá dáva záruky istoty a zabezpečenia potrieb dieťaťa. Rovnako správne určil výšku výživného na maloletého prihliadajúc na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Odvolací súd vyhodnotil matkou vyčíslené náklady na dieťa ako nadhodnotené. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Náklady na bežné potreby maloletého vo veku štyroch rokov (strava, ošatenia, hygienické potreby) sú nesporné a je potrebné vychádzať zo všeobecne známych nákladov detí v takomto veku. Pokiaľ ide o výdavky na škôlku, tieto nemožno spochybniť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom matky o potrebe do nákladov dieťaťa zohľadniť aj pomerné platby mesačných poplatkov za bývanie, avšak do týchto nákladov nie je možné zahrnúť splátku hypotekárneho úveru. V danom prípade správne súd prvej inštancie prihliadol aj na príspevky otca, ktorý polovicu splátky úveru hradí. Odvolací súd neprihliadol na vyčíslené náklady na domáce zviera, telefón, a ďalšie výdavky na domácnosť, ktoré nie sú nevyhnutnými nákladmi. Rovnako neprihliadal na výdavok na opatrovateľku, ktorý vzhľadom na to, že matka nevykonáva aktuálne žiadnu prácu, považoval za nadštandardný a nie nevyhnutný. Správne prihliadol súd prvej inštancie aj na schopnosti, možnosti a príjem otca, ktorý napriek svojmu zdravotnému hendikepu riadne pracuje a zabezpečil si pravidelný príjem vo výške, z ktorej je schopný hradiť výživné maloletému zodpovedajúce jeho veku a odôvodneným potrebám. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj možnosti a schopnosti na strane matky, ktorá ukončila rodičovskú dovolenku a je schopná zabezpečiť si prácu a príjem za účelom úhrady svojich výdavkov a výdavkov maloletého. Súd prvej inštancie správne posúdil pomery na strane rodičov a maloletého a správne rozhodol o výške výživného, ktorá zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa a príjmom a pomerom oboch rodičov a vychádza z kritérií určenia výživného na maloleté dieťa v súlade s ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. 20. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď styk otca s maloletým A. upravil tak, ako je uvedené vo výroku napadnuté rozsudku a zároveň zohľadnil i potrebu prítomnosti tretej osoby, príbuznej, teda starej matky pri realizáciu styku otca s maloletým, keď vzal v úvahu potrebu dohliadnutia na bezpečnosť dieťaťa vzhľadom na zdravotný stav otca. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti výroku rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo na pravidelný kontakt aj s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. V danom prípade mal súd preukázané z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že otec a maloletý majú vytvorený veľmi pekný blízky vzťah, sýtený pozitívnymi emóciami a otec dokáže citlivo reagovať na aktuálne potreby svojho syna, napriek tomu, že stretnutia trvali len krátko a realizovali sa v prítomnosti matky. Napriek zdravotnému problému otca je nevyhnutné tento vzťah upevňovať a udržiavať, nakoľko dieťa má právo na oboch rodičov a stretnutia aj s otcom ho obohacujú. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky vo vzťahu k bezpečnosti dieťaťa a skutočnosti, že maloletý starú matku zo strany otca nepozná. Tu je potrebné zdôrazniť, že ide o styk otca s maloletým, keď stará matka bude len dozerať na bezpečnosť priebehu styku a bude vecou oboch rodičov, aby starú matku dieťa prijalo bez problémov a mohlo si prípadne budovať postupne vzťah aj k nej. Pokiaľ má matka ku starej matke animózny postoj, musí si uvedomiť, že dieťa má starých rodičov aj z otcovej strany a ide o jeho príbuzných. V danej veci ide o styk maloletého s otcom a zabezpečenie jeho realizácie bez akýchkoľvek problémov. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď vypočul aj starú matku a prihliadal na jej výpoveď a ochotu pomôcť. Odvolací súd nezohľadnil námietky matky týkajúce sa zdravotného stavu starej matky a vplyvu jej výkonu práce na bezpečnosť z dôvodu, že zo svedeckej výpovede starej matky je nesporné, že síce pracuje, avšak prácu si vie prispôsobiť a bude ústretová a nápomocná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka si bola vedomá zdravotného problému otca, teda že je nevidiaci, ktorá skutočnosť nemôže byť dôvodom pre nerealizovanie styku otca s maloletým. Rovnako neobstoja jej argumenty, že maloletý chodí do materskej škôlky a ona si nájde partnera. Tiež nie je dôvodné prihliadať na námietky, že stará matka nie je biologickou matkou, keďže matka sa rozhodla mať dieťa s manželom, ktorý je otcom dieťaťa bez ohľadu na spôsob počatia. Odvolací súd nezohľadnil ani argumenty matky vo vzťahu k bytovým podmienkam otca, prihliadajúc na správu kolízneho opatrovníka z vykonaného šetrenia pomerov v domácnosti otca, z ktorej vyplýva, že maloletý má u otca vhodné podmienky na to, aby u neho trávil primeraný čas. Odvolací súd zdôrazňuje, že matka musí byť nápomocná a súčinná a styk otca s maloletým riadne umožňovať. 21. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnych dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).