Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/169/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201428 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416201428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova č. 11, IČO : 31 575 951, proti žalovanému : O. W., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. X., O. XXXX/XX, o zaplatenie istiny 2.173,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. 3. 2017 č.k. 7C/26/2016 - 82, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8.00 % ročne zo sumy 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.173,08 € spolu s úrokom vo výške 216,51 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,09 €, spolu s úrokom 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatených úrokov 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21. 12. 2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.500 € s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45,18 €, keď termín prvej mesačnej splátky bol dňa 15. 1. 2013. Celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15. 12. 2022; počet mesačných splátok bol dohodnutý na 120. Žalovaný bol listom zo dňa 15. 8. 2013 vyzvaný na predčasné platenie poskytnutého úveru; žalovaný po zosplatnení úveru uhradil ku dňu podania žaloby na súde úhrady vo výške 269,33 €, o ktoré bola istina pohľadávky znížená. 2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 54 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 269 ods. 2, § 497 Obch. zák., keď dospel k záveru, že samotný zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu je síce absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, avšak na tento aplikoval zároveň občianskoprávnu úpravu, nakoľko predmetná úverová zmluva je tiež zmluvou spotrebiteľskou. Na základe predložených listinných dôkazov ustálil skutkový stav tak, že predmetná pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 8. 10. 2013 predstavovala sumu 2.725,06 € a pozostávala jednak z istiny poskytnutého úveru 2.442,41 €; ďalej z úrokov v sume 216,51 € (dohodnutého zmluvného úroku v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia, pri úrokovej sadzbe 17,90 % ročne) a napokon z úrokov z omeškania vo výške 4,09 € ako aj poplatkov vo výške 62,05 € za upomienky (15 € za každú) a za výzvu na predčasné splatenie úveru (30 €) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktorých výška vyplýva priamo zo Zmluvy bod 1.2 a ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Súd prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.173,08 € titulom úveru, ďalej na zaplatenie úrokov z úveru, ktorými bol úver úročený, t.j. v sume 216,51 € (vypočítaný do predčasného zosplatnenia úveru), ďalej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4,09 € (z neuhradených splátok do zosplatnenia úveru). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež právo na zaplatenie úrokov vo výške 17,90 € ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € počnúc 9. 10. 2013 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatenej istiny 2.442,41 € počnúc 9. 10. 2013 do zaplatenia. 3/ Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa voči žalovanému domáhal priznania úrokov z omeškania vo výške 8.00 % ročne zo sumy 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia, keď suma 216,51 € predstavuje nezaplatené úroky, s odôvodnením, že prihliadol na spotrebiteľský charakter záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý sa vyznačuje zvýšenou právnou ochranou žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého tak môžu zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Ako uviedol súd prvej inštancie úrok z omeškania je sankciou, pričom žalobca si ho uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok. Dojednanie tzv. úroku z úroku je nutné považovať za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úrok z omeškania v limitovanej výške (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) a navyše zákon pojem „úrok z úroku“ ani nepozná. 4/ Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a s prihliadnutím na to, že žalobca bol vo veci plne úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, t.j. proti výroku, ktorým mu súd nepriznal právo na úroky z omeškania vo výške 8.00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 216,51 € od 9. 10. 2013 do zaplatenia. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, mal za to, že rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Suma úrokov vo výške 216,51 € bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia úveru; svoj nárok žalobca podoprel poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 3. 2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uviedol, že „s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obch. zák.). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto omeškaných úrokov úroky z omeškania.“ Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru. Žalobca navrhoval v odvolacom konaní napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžného úroku do zosplatnenia úveru a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6/ Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v zamietajúcom výroku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 9/ Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 10/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 11/ V danom prípade nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom bolo poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal právo na úroky z omeškania z tzv. kapitalizovaných úrokov z úveru, ktoré patria žalobcovi za obdobie do zosplatnenia úveru, t.j. vo výške 216,51 € (vyčíslený úrok z nezaplatených úverových splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, t.j. úrok 17,90 % ročne vyčíslený k 8. 10. 2013). Právo na zaplatenie tejto sumy (216,51 €) pritom súd prvej inštancie žalobcovi priznal, keďže svojím rozsudkom zaviazal žalovaného (aj) na zaplatenie sumy 216,51 €. V konaní nebolo sporné, že sa žalovaný s úhradou úveru - v rámci toho okrem úhrady istiny aj s úhradou úroku - dostal do omeškania, keďže úver nesplácal (po predčasnom zosplatnení úveru uhradil žalovaný sumu 269,33 €, ktorá bola odpočítaná z istiny úveru zo sumy 2.442,41 €). 12/ V prípade, že dlžník poruší zmluvu splniť svoj peňažný dlh riadne a včas, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z dlžnej pohľadávky, t.j. povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania trvá až do zániku pohľadávky splnením, t.j. v danom prípade istiny aj tzv. dospelých úrokov, keďže žalovaný sa dostal do omeškania aj s úhradou dospelých úrokov vyčíslených v danom prípade na sumu 216,51 €. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 216,51 € vo výške 8 % ročne od 9. 10. 2013 (t.j. po zosplatnení úveru) do zaplatenia (hoci by mal žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne). 13/ Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Určujúcim pre priznanie výšky úroku z omeškania teda nie je čas vzniku povinnosti zaplatiť splátku alebo zostatok úveru, ale vznik právneho vzťahu (tu uzavretie zmluvy). Cieľom zákonodarcu bolo ponechať staršie záväzkové vzťahy vzniknuté pred 1.2.2013 v právne režime účinnom do 31.1.2013, teda priznať veriteľom úroky z omeškania podľa skoršej právnej úpravy (účinnej do 31.1.2013), bez ohľadu na to, kedy vzniklo omeškanie (teda kedy márne uplynul deň splatnosti pohľadávky). 14/ Zmluva o úvere v posudzovanej veci bola uzavretá dňa 21.12.2012. Z toho vyplýva, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred 1.2.2013, teda v súlade s § 10c vyhl. č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania určená ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, teda je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Účinnosť zosplatneniu úveru žalobcom nastala v posudzovanej veci dňa 8. 10. 2013 a nasledujúci deň, 9. 10. 2013 sa dostal žalovaný s celou pohľadávkou vzniknutou z úveru do omeškania. Ku dňu 9. 10. 2013 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,50 %, preto úrok z omeškania vo vzťahu k tejto pohľadávke dosahuje výšku 8,50 % ročne. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania iba vo výške 8 % ročne, nebolo možné mu priznať viac, než čoho sa domáhal. 15/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania z neuhradených dospelých úrokov pred zosplatnením úveru) zmenil podľa § 388 CSP a to tak, že tieto žalobcovi priznal, v ním požadovanej výške (t.j. 8 % ročne). 16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).