Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/272/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201638 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416201638.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávnenej: V. S., F. W. XXX/X, K. N. V., štátny občan SR (podnikateľská činnosť pod IČO: 46 891 188 ukončená ku dňu 31.1.2017), zastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Samcom, Národná 15, Žilina, proti povinnej: V. H., N.. XX.X.XXXX, C. W. A. - F. N. M., adresa na doručovanie: Z. XX/B, A., štátny občan SR, zastúpenej advokátom Mgr. Ivicou Štiglitz, Šafárikova 8, Rožňava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, so sídlom Exekútorského úradu Obchodná 7, Bratislava, pod sp. zn. EX 410/2016, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.574,40 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/476/2016-67 zo dňa 24.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/476/2016-67 zo dňa 24.10.2016 v časti výroku III z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením I. výrokom zamietol námietky povinného proti exekúcii, II. výrokom zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a III. výrokom zamietol návrh na zastavenie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 50 ods. 1, ods. 3, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 47 ods. 2, § 101 ods. 2, § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 2.3.2016 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 112718 na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/108/2014-95 zo dňa 28.7.2015. Dňa 11.6.2016 povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 21.6.2016 podala v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedla, že na pojednávanie vo veci 12Cb/108/2014, ktoré bolo vytýčené na deň 28.7.2015, sa nedostavila a dňa 27.7.2015 sa e-mailom riadne ospravedlnila s tým, že v ten deň mala vážne lekárske vyšetrenie, na ktoré čakala pol roka a nedalo sa ho zmeniť na iný termín. Povinná ďalej uviedla, že na súdnom pojednávaní chcela predložiť listiny, ktoré by preukazovali, že oprávnenej nič nedlží. Na celé konanie si zvolila právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., ktorému nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ani žiadna korešpondencia. Súdne pojednávanie napriek tomu prebehlo v jej neprítomnosti a ani jej, ani jej právnemu zástupcovi nebol doručený rozsudok v danej veci. Okresný súd Bratislava IV mal zároveň vedomosť, že všetky listiny sa povinnej doručujú cez zamestnávateľa. Dňa 13.6.2016 podala povinná na okresný súd návrh na obnovu konania. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 13.10.2016 bolo nahliadnuté do spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/108/2014, z ktorého bolo zistené, že povinnej bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, z účasti na pojednávaní sa ospravedlnila, avšak súd tejto žiadosti v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nevyhovel, nakoľko o účasti na lekárskom vyšetrení v zmysle § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nebola priložená správa ošetrujúceho lekára, ktorú mala žalovaná (povinná) predložiť. Zároveň bolo zistené, že v spise sa nenachádza plná moc na zastupovanie žalovanej (povinnej) právnym zástupcom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD.. Rozsudok bol povinnej doručovaný na adresu Ľubovníkova 3, Bratislava, pričom dňa 8.9.2015 doručovateľ povinnú upovedomil, že zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Nový pokus o doručenie zo dňa 10.9.2015 zostal bezvýsledný a preto bola zásielka dňa 10.9.2015 uložená na pošte. Povinná si zásielku v stanovenom čase nevyzdvihla a dňa 29.9.2015 bola vrátená súdu s oznamom „neprevzatá v odbernej lehote“. Nakoľko si povinná preberala písomnosti na uvedenej adrese - žaloba a predvolanie na pojednávanie, súd prvej inštancie mal za preukázané, že sa na uvedenej adrese zdržiavala a dňa 1.10.2016 bol rozsudok povinnej doručený fikciou doručenia v zmysle § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie tiež v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 13.10.2016 nahliadol do spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/123/2016, z ktorého bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/123/2016-100 zo dňa 23.8.2016 bola žaloba na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 12Cb/108/2014 odmietnutá, pričom uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podania odvolania povinnou. Súd prvej inštancie námietky povinnej zamietol, nakoľko ich vyhodnotil ako nedôvodné, keďže povinná vo svojich námietkach nenamietala okolnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná s tým, že podanie návrhu na obnovu konania nie je dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Dňa 6.5.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na odklad exekúcie, v ktorom povinná uviedla, že podala návrh na obnovu konania a bez svojej viny sa ocitla prechodne v takom postavení, že neodkladná exekúcia bude mať pre povinnú a pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky, keďže syn povinnej študuje na dennej forme vysokoškolského štúdia, povinná má vážne zdravotné problémy, povinná bola vyprataná z bytu a nie z vlastnej viny má ďalšie exekúcie. Nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, povinná žiadala o povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku do 30.9.2016. Súd prvej inštancie návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol a v tejto súvislosti uviedol, že návrh na odklad exekúcie bol navrhnutý do 30.9.2016, pričom doba, po ktorú bol odklad exekúcie zo strany povinnej žiadaný, uplynula. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 16.5.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 12Cb/108/2014-95 zo dňa 28.7.2015 nebol doručený ani jej a ani jej právnemu zástupcovi. Súčasne povinná uviedla, že jej nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 26.5.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že k otázke nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie a rozsudku povinnej, resp. jej právnemu zástupcovi sa nevie vyjadriť, nakoľko sa jedná o skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť zo spisu súdneho exekútora, resp. zo súdneho spisu. Vo vzťahu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nahliadnutím do spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/108/2014 zistil, že exekučný titul bol povinnej riadne doručený dňa 1.10.2015 fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie a preto súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku III, t.j. proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zastavenie exekúcie a navrhla jeho zrušenie alebo zmenu. Svoje odvolanie povinná odôvodnila tým, že sa domnieva, že v konaní pod sp. zn. 12Cb/108/2014 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu, boli porušené jej základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou SR a to právo na spravodlivý súdny proces a to tým, že ad 1) povinnej (v pôvodnom konaní žalovanej) nebolo umožnené sa pojednávania zúčastniť a ad 2) nebol povinnej rozsudok doručený zákonným spôsobom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platný do 30.6.2016, ďalej len „OSP“). Povinná na túto skutočnosť poukázala vo svojom odvolaní proti rozsudku sp. zn. 12Cb/108/2014 zo dňa 28.7.2015, ktorý je v danom exekučnom konaní exekučným titulom. Rozsudok v zmysle zákona bol povinnej doručený do vlastných rúk dňa 14.10.2016, voči ktorému podania odvolanie v lehote 15 dní odo dňa právoplatného doručenia do vlastných rúk. Exekučný súd vo veci námietok povinnej, návrhu povinnej na zastavenie a odklad exekúcie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a aj napriek tomu, že namietaný dôvod na zastavenie exekúcie (nedoručený rozsudok do vlastných rúk povinnej vo veci 12Cb/108/2014 zo dňa 28.7.2015 v zmysle vtedy platného OSP) tu je a je zároveň podložený dôkazmi. Povinná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že síce zistil, že rozsudok bol „doručený“ povinnej dňa 1.10.2016 (súd mal zrejme na mysli rok 2015), no v skutočnosti bol doručený až dňa 14.10.2016 do vlastných rúk povinnej na jej vlastnú písomnú žiadosť adresovanú exekučnému súdu. V tomto kontexte nie je povinnej jasné, prečo túto skutočnosť exekučný súd nepovažoval za dôvod na zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola začatá a stále sa v nej pokračuje na základe rozhodnutia - exekučného titulu, ktoré nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu nedoručenia do vlastných rúk povinnej a fikciu v tom čase platný OSP nepripúšťal. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že mal preukázané, že sa na uvedenej adrese povinná zdržiavala, nie je pravdivé a v spise nie je žiadny zákonný podklad pre také tvrdenie súdu prvej inštancie. Povinná tvrdí, že v mieste, kde jej mal byť rozsudok doručovaný a to na adrese Ľubovníkova 3, Bratislava, sa v čase doručovania nezdržiavala, pričom k uvedenej podstatnej skutočnosti predložila dôkazy - preberací protokol nájomného bytu a doklad o zaplatení nájomného, podľa ktorých najneskôr od 30.7.2015 bývala a zdržiavala sa na adrese Štefana Králika 1/A Bratislava. V uvedenom prípade teda nebolo možné použiť v čase doručovania rozsudku fikciu doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 a 2 OSP. Rozsudok, ktorý nebol povinnej doručený v zmysle vtedy platných právnych predpisov (§ 47 ods. 1, 2 OSP) teda nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe takého rozhodnutia exekúcia nemala ani začať a v prípade, že aj začala, jej pokračovanie je protizákonné a v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je potrebné exekúciu zastaviť, nakoľko v opačnom prípade dochádza k zásahu do základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR. Exekučný súd neposkytol povinnej ochranu aj napriek tomu, že má zákonnú povinnosť počas celého exekučného konania dohliadať na to, či nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a dbať na prednesené návrhy povinnej hlavne v prípade, ak by uvedené skutočnosti (doložené dôkazmi, ako to bolo v prípade povinnej) mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, č. k. I.ÚS 456/2011-19). Povinná má za to, že v jej prípade v pôvodnom konaní, v ktorom súd vydal rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP). Povinná ďalej v odvolaní uviedla, že v zmysle uvedených skutočností je toho názoru, že došlo k hrubému porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý súdny proces. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva aj v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR dochádza aj vtedy, ak sa niekto (účastník) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. 4. Oprávnená sa odvolaniu povinnej vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 1.2.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.2.2017, v ktorom uviedla, že sa nedokáže kvalifikovane vyjadriť k otázke doručenia exekučného titulu povinnej, avšak vzhľadom na doterajšie rozhodovanie súdu v exekučnom konaní sa dá predpokladať, že otázku doručenia exekučného titulu by mal mať súd už spoľahlivo vyriešenú. Možno však konštatovať, že povinná v každom podaní fabuluje nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Napríklad v návrhu na odklad exekúcie a námietkach proti exekúcii uvádzala, že exekučný titul napadla dňa 13.6.2016, návrhom na obnovu konania. Doposiaľ však súd nedoručil oprávnenej takýto návrh a povinná s ním už v tomto podaní ani neoperuje. Naopak, momentálne napáda vadu v doručovaní exekučného titulu. Oprávnenej neprináleží vyjadrovať sa k otázke zákonnosti doručovania rozsudku - exekučného titulu povinnej, avšak toto už riešil súd tak pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie, ako aj pri rozhodovaní o návrhu povinnej v prvom stupni. Celá právna argumentácia povinnej sa teda odvíja od spochybňovania správneho a zákonného vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule, preto by bolo vhodné, aby sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia definitívne vysporiadal odvolací súd. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné. 6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 12.2.2016, doručením návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie exekútorovi a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.7.2015 pod č. k. 12Cb/108/2014-95, na ktorom bola súdom vyznačená právoplatnosť dňom 17.10.2015 a vykonateľnosť dňom 21.10.2015. Exekútor dňa 26.2.2016 doručil súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne bolo exekučným súdom dňa 2.3.2016 vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5104 112718. Povinná v odvolaní smerujúcom proti III. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, namietala nedoručenie rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom zákonným spôsobom, ako aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces v základnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/108/2014 a súčasne uviedla skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a to skutočnosti, týkajúce sa podania odvolania povinnou v procesnom postavení žalovanej proti rozsudku označenému v danom exekučnom konaní ako exekučný titul, v nadväznosti na doručenie predmetného rozsudku povinnej do vlastných rúk dňa 14.10.2016. 7. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 8. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 10. Podľa § 41 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 12. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 13. Podľa § 58 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 15. Z registra Krajského súdu v Bratislave odvolací súd zistil, že o odvolaní povinnej proti rozhodnutiu, ktoré má byť v danom prípade exekučným titulom, nebolo doposiaľ rozhodnuté. Predmetné odvolanie povinnej v procesnom postavení žalovanej bolo síce súdom prvej inštancie dvakrát predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu, avšak dvakrát bola vec odvolacím súdom vrátená súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní povinnej, podanom osobne dňa 26.10.2016 a to z dôvodu, že odvolanie povinnej bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie bez predloženia spisu 12Cb/108/2014 a bez dodržania procesného postupu, vyplývajúceho z ustanovení § 373 a § 374 CSP. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa odpovede na lustráciu v registri obyvateľov mala povinná od 21.9.2015 hlásený trvalý pobyt ako Bratislava - Devínska Nová Ves, pričom súd prvej inštancie svoje tvrdenie o zdržiavaní sa povinnej na adrese Ľubovníkova 3, Bratislava, v čase doručovania rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.7.2015 pod č. k. 12Cb/108/2014-95, ktorý mal byť povinnej doručený fikciou doručenia dňa 1.10.2015, odvodil len z nahliadnutia do spisu Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/108/2014, z ktorého zistil, že povinná na uvedenej adrese preberala zásielky doručované jej v predchádzajúcom období. Súd prvej inštancie žiadnym iným spôsobom nezisťoval, či sa povinná skutočne zdržiavala na adrese Ľubovníkova 3, Bratislava, v rozhodnom čase, t.j. v čase doručenia predmetného rozsudku formou fikcie v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Vykonateľnosť rozhodnutia súdu, ktoré má byť exekučným titulom je základným predpokladom vykonávania exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia označeného v danom prípade za exekučný titul bude riešená v odvolacom konaní o odvolaní povinnej v procesnom postavení žalovanej a môže byť rozhodnutím odvolacieho súdu podstatným spôsobom ovplyvnená a to jednak primárne posudzovaním prípustnosti odvolania s ohľadom na včasnosť jeho podania a prípadne, následne z pohľadu ďalších relevantných skutkových a právnych okolností odvolací súd v danom prípade v záujme právnej istoty konštatuje podstatný význam výsledku odvolacieho konania o odvolaní povinnej proti rozhodnutiu označenému ako exekučný titul na dané exekučné konanie. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku III v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, dôsledne a náležitým spôsobom sa vysporiadať s tvrdenými skutočnosťami a v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, ako aj prihliadnuť na výsledok odvolacieho konania o odvolaní povinnej v procesnom postavení žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.7.2015 pod č. k. 12Cb/108/2014-95. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).