Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/513/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204663 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416204663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - W.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XX, zastúpená AK NIKU & Partners s. r. o. so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, otec - W.. J. K., nar. XX.XX.XXXX bytom J., G. X., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie matky proti rozhodnutiu M. súdu Bratislava IV, č.k. 13P/113/2016-239 zo dňa 27.06.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zverenia maloletej J. K., nar. XX.XX.XXXX, určenia výživného, výroku o styku otca s maloletou a v zamietavej časti p o t v r d z u j e . V časti zmeny rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 7C/327/2010-47 zo dňa 28.01.2011 sa rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že sa rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 7C/327/2010-47 zo dňa 28.01.2011 m e n í v časti zverenia maloletej, výživného a úpravy styku otca s maloletou. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 7C/327/2010-47 zo dňa 28.01.2011 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať a zabezpečovať jej výživu. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej J. sumou XXX eur mesačne od 27.06.2017 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou J. neupravil, vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 26, § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je návrh matky dôvodný v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, keď mal preukázané, že takého riešenie je v súlade so záujmom maloletej. Súd prvej inštancie prihliadol na vek maloletej, ako aj jej záujem byť zverená do starostlivosti matke. V časti výživného, rozhodol súd prvej inštancie tak, že určil sumu XXX. eur mesačne od 27.06.2017 - od rozhodnutia súdu, pričom vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol, keď mal preukázané, že od podania návrhu matkou, t. j. od 04.02.2016 nie je v možnostiach otca platiť na výživu maloletej J. po XXX eur mesačne. Bolo preukázané, že na výživu maloletej J. otec platil sumu XXX eur mesačne + XX eur mesačne a XX eur mesačne. Odkedy rodičia prestali realizovať striedavú osobnú starostlivosť ku dňu rozhodnutia, otec platil na výživu maloletej sumu XXX eur mesačne, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie aj stanoviska maloletej postačila na pokrytie odôvodnených mesačných výdavkov maloletej. Zárobkové možnosti a schopnosti otca boli preukázané vyššie ako na strane matky, ale otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, podniká v odbore stavebnej činnosti, pričom súd vychádzal zo základu dane za rok 2016 X.XXX,XX eur a čiastkového základu dane X.XXX,XX eur za rok 2015. S prihliadnutím na mesačné výdavky maloletej a skutočnosť, že od 15.08.2017 začne študovať v 3. ročníku na strednej škole v A. podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach otca platiť výživné vo výške XXX eur mesačne, ktorá suma spolu s príspevkom na výživné od matky by mala postačovať na pokrytie bežných odôvodnených výdavkov maloletej. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. V prípade, ak prispeje na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne, maloletá bude mať na pokrytie svojich mesačných výdavkov sumu XXX eur mesačne a rodinné prídavky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Súd prvej inštancie podľa jej názoru na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala nesprávny výrok súdu prvej inštancie, ktorým zmenil pôvodné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keď aktuálne nie je výrokom súdu upravená otázka zastupovania maloletej a správy jej majetku, čo samotný Zákon o rodine vyžaduje. Súd prvej inštancie vo veci postupoval nesprávne aj v časti rozhodnutia o výživnom, keď výživné určil od 27.06.2017 a nie zvýšil zo sumy XXX mesačne na sumu XXX eur mesačne, pretože výživné bolo pôvodným rozsudkom súdu maloletej priznané a otcovi určené a správny postup súdu mal byť tak, že súd prvej inštancie výživné zvýši. Nesprávny bol postup súdu prvej inštancie pri určení obdobia, odkedy je otec povinný platiť zvýšené výživné. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka zabezpečuje starostlivosť o dcéru o októbra 2015 s tým, že od tohto obdobia sa realizuje styk s otcom iba v rozsahu každého druhého víkendu. Návrh na zmenu zverenia bol súdu doručený 04.02.2016. Pôvodným návrhom sa matka domáhala priznania zvýšeného výživného od podania návrhu 04.02.2016. V priebehu konania vzhľadom na zmenu pomerov žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú od zmeny pomerov, teda kedy ona samostatne začala zabezpečovať starostlivosť o maloletú od októbra 2015 a v tejto súvislosti navrhla vyčísliť aj zročné výživné. Súd prvej inštancie sa uvedenou otázkou nedostatočne zaoberal. Súd prvej inštancie nevyhodnotil, že do 27.06.2017 postačoval na výživu maloletej príspevok od otca v sume XXX eur a od 27.06.2017 bolo potrebné výživné na maloletú zvýšiť na sumu XXX eur. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou zmeny pomerov na strane maloletej k termínu 27.06.2017, pričom zvýšené výdavky preukázala už od októbra 2015. Súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení oprel výlučne o výsluch maloletej, z ktorého mu vyplynulo, že dieťa vo veku XX rokov je schopné rozpoznať a porovnať možnosti a schopnosti svojich rodičov v otázke úhrady mesačných výdavkov. Tiež sa súd prvej inštancie nemal oprieť o vyhlásenie dieťaťa, že suma XXX eur postačovala na pokrytie jej mesačných výdavkov. Takto súd postupoval aj napriek tomu, že maloletá sa vyjadrila, že nevie presne, akú sumu na svoje odôvodnené mesačné výdavky potrebuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie bola rozčarovaná, keď súd vychádzal aj z tvrdenia maloletej J., že otec nie je nič dlžný na jej výživu a ona žiadnu finančnú núdzu nepociťuje. Takýto postup považuje za arbitrárny a extrémne necitlivý. Súd prvej inštancie nezvážil všetky okolnosti jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Aj keď je maloletá vo veku blízkom plnoletosti, nemá informácie o výške úhrad za užívanie bytu, nákladov na jej stravovanie a pod., pretože tieto otázky s ňou nikdy nepreberala s cieľom ju nezaťažovať. Ak súd dospel k záveru, že suma XXX eur mesačne postačuje pre maloletú, výživné mal zvýšiť už od októbra 2015, a nie od 27.06.2017. Ak otec prispieval počas striedavej starostlivosti na maloletú sumou XXX eur, pri zmenenej forme starostlivosti to musí mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti a nemôže mať na to vplyv ani vznik jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Takýto názor už bol opakovane vyslovený v jednotlivých rozhodnutiach všeobecných súdov. Súd sa nevyporiadal s otázkou reálnych možností a schopností otca, ktorý je spoločníkom v štyroch obchodných spoločnostiach a priamym alebo nepriamym vlastníkom viacerých nehnuteľností. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vníma ako nespravodlivé ale aj nezákonné, poškodzujúce najlepší záujem maloletej. Uviedla, že za obdobie od 01.10.2015 do 30.06.2017 prispel otec na výživu maloletej sumou v celkovej výške X XXX eur, ktorú žiadala započítať do zročného výživného. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletá J. K., nar. XX.XX.XXXX sa od 01.10.2015 zveruje do osobnej starostlivosti matky a súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. K. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur od 01.10.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné od 01.10 2015 do rozhodnutia odvolacieho súdu vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 7C/327/2010-47 zo dňa 28.01.2011 v časti o zverení maloletej a v časti o výživnom. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril prekvapenie, že matka vo svojom odvolaní spochybnila názor vlastnej 17 ročnej dcéry o schopnosti vyjadriť sa k nákladom a finančnému štandardu, v ktorom žije po rozvode. Matka uvádza, že vyjadrenie dcéry bolo ovplyvnené akousi obavou najmä z reakcie otca a pocitu viny a zároveň vyhlásila, že s dcérou nepreberala finančné záležitosti ohľadne nákladov. K tomuto otec uviedol, že má s dcérou veľmi dobrý vzťah, zlepšil sa najmä v období po rozvode, dcéra má dobrý vzťah s jeho novou rodinou, pričom tento fakt potvrdila aj počas rozhovorov s pracovníčkami sociálnej kurately ako aj priamo pri výpovedi na súde. S dcérou uvedené záležitosti preberá aj vrátane nákladov na život, takže vyjadrenie, že dcéra nemá informácie o nákladoch na stravu, bývanie a cestovanie nie je pravdivé. Jej úroveň informácií zodpovedá úrovni študenta strednej bilingválnej školy a jej veku. Informácie o obave z jeho reakcií považuje za účelové a smiešne. Dcéra absolvovala niekoľko stretnutí s pracovníčkami sociálnej kurately a sudkyňou, ktoré nevyjadrili žiadne výhrady a pochybnosti o jej vyjadreniach a stave, v ktorom k vyjadreniam došlo. Matka spochybňuje vyjadrenie dcéry najmä z dôvodu, že nebolo v súlade s jej vyjadreniami. Náklady na financie vo vzťahu k dcére nikdy systematicky nezisťoval, je normálny otec a pripadalo mu hlúpe, aby si odkladal bločky zo všetkých nákladov vynaložených nad rámec výživného. Nikdy to nerobil, ani to robiť nebude, pretože by sa sám pred sebou hanbil. S dcérou bol na množstve výletov vrátane ubytovania, stravy, vstupného do akvaparkov, múzeí, poskytol jej drobné darčeky, ktoré platil a neodkladá si bločky. Dcéra absolvovala s jeho rodinou letné dovolenky, lyžovačky, výlety, pričom matka tieto náklady zámerne účelovo do nákladov nezahrnula. Náklady na dcéru na každú letnú dovolenku odhaduje asi v rozsahu XXX až X XXX eur a jarné prázdniny XXX až XXX eur. Tvrdenia matky o jeho platbách nie sú pravdivé, s dcérou sa až do jej odchodu do zahraničia stýkal každý druhý víkend. Mimo víkendov ju doučoval, občas išli s dcérou a jeho partnerkou na obed, dcéra s nimi chodievala na výlety, dovolenky, lyžovačky, trávila Vianoce, takže stretávanie bolo častejšie ako každý druhý víkend. Dcéra je od augusta 2017 na 10 mesačnom študijnom pobyte v zahraničí, pokrytie nákladov je riešené vzájomnou dohodou, každý pokrýva 50 % nákladov. Platené výživné XXX eur zodpovedá XXX A., čo pokrýva náklady maloletej v zahraničí. Nie je spoločníkom v štyroch obchodných spoločnostiach, ale len v troch. Je vlastníkom len jednej nehnuteľnosti rodinného domu s garážou v okrese Malacky. K návrhu matky na zvýšenie výživného do 27.06.2017 uviedol, že počas doby od rozvodu v roku 2011 ani raz nedošlo k požiadavke matky, aby zabezpečoval alebo finančne pokryl náklady v súvislosti s dcérou z dôvodu jej neschopnosti pokryť náklady prostredníctvom výživného . Nikdy nedostal informáciu, že finančne nevychádza a náklady prevyšujú jej finančné možnosti. Vždy sa vedel s matkou na všetkkom dohodnúť, aj keď vždy len mejlom alebo písomne. Neboli medzi nimi nedoriešené žiadne veci. Matka mala k dispozícii na pokrytie nepredvídateľných nákladov alebo nákladov mimo výživného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočné množstvo finančných prostriedkov, keďže z nich nečerpala, možno predpokladať, že poskytované výživné pokrylo náklady maloletej. Matka sa ho snaží prezentovať vo vzťahu k dcére ako víkendového otca, ktorý by sa rád zbavil svojich dennodenných povinností vo vzťahu k dcére, čo však nie je pravdivé. Chce zostať aj pri zmene osobnej starostlivosti reálnym otcom s reálnym záujmom o dcéru. Jej potreby napĺňa osobným prístupom, aj materiálnym a finančným plnením. Súd prvej inštancie akceptoval zvýšené náklady dcéry sumou XXX eur a tieto rozdelil pomerne XXX eur na jeho strane a XXX eur na strane matky. Nestotožňuje sa s celkovou výškou preukázaných nákladov, ale akceptuje rozhodnutie súdu aj jeho názor. Matka argumentuje zmenou pomerov, opomenula však zmenu pomerov na jeho strane, keď sa mu narodili dve deti. Náklady na pobyt dcéry v zahraničí sú hradené výhradne z výživného, matka nemusí uhrádzať nič, hoci sa sama zaviazala, že bude hradiť polovicu nákladov. Rozsudok je preňho zrozumiteľný, upravené výživné platí. Záverom uviedol, že nechtiac si vypočul vetu medzi matkou a jej právnou zástupkyňou po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie, kde právna zástupkyňa uviedla, „nevadí, odvoláme sa a tam to zvládnem“. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 5. Vo vyjadrení k vyjadreniu otca matka zotrvala na svojich prednesoch a žiadala vyhovieť svojmu odvolaniu. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania konania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky je možné vyhovieť len v časti zmeny pôvodného rozsudku Okresného súdu Malacky, vo zvyšnej časti je rozhodnutie súdu prvej časti správne. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z obsahu spisu, návrh na zmenu zverenia bol doručený súdu prvej inštancie dňa 04.02.2016. Týmto návrhom sa matka domáhala zmeny zverenia maloletej a určenia výživného na maloletú vo výške XXX eur mesačne od podania návrhu. Na tomto zotrvala aj na pojednávaní dňa 23.03.2017. Na uvedenom návrhu zotrvala aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.06.2017. Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou matky maloletej v odvolaní, že v konaní žiadala zvýšenie výživného, pričom súd pokiaľ rozhodoval o zmene zverenia, rozhodol správne aj o výške vyživovacej povinnosti a rozhodol správne aj o počiatku plnenia tejto vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie vec správne posudzoval ako nové rozhodnutie vo veci, ktoré bolo vyvolané zmenou pomerov, keďže v záujme maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie súdu o zverenie do osobnej starostlivosti musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa § 65 Zákona o rodine. Na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti, nie spätne. Ak sa zmenia pomery, z ktorých súd pri vydaní rozhodnutia vychádzal, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Z uvedených dôvodov nebolo možné akceptovať odvolací návrh matky maloletej, ktorá žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti od 01.10.2015. Správne posúdil súd prvej inštancie výšku vyživovacej povinnosti a správne určil aj čas, odkedy má byť vyživovacia povinnosť plnená. Súd prvej inštancie vyhodnotil v rozhodnutí plnenie vyživovacej povinnosti otcom do uvedeného dátumu a vyhodnotil aj skutočnosť, že maloletá začala od 15.08.2017 študovať v 3. ročníku na strednej škole v A., s ktorými nákladmi sa súd prvej inštancie aj oboznámil. K spochybňovaniu názoru maloletej matkou odvolací súd udáva, že nielen pre civilné mimosporové konanie je charakteristické, že účastníkom konania je dieťa. Dieťa je plnohodnotný nositeľ práv a povinností, musí byť v právnych vzťahoch plne rešpektované, a to nie ako objekt právnych vzťahov, ale ako ich subjekt garantovaním všetkých práv a právom chránených záujmov. Realizácia práva dieťa vyjadriť svoj názor vyžaduje zachovanie veľmi významného oprávnenia dieťaťa, ktoré uvedené právo podmieňuje a je ho možné vnímať ako prioritné. Na to, aby dieťa mohlo vyjadriť svoj názor, musí byť náležite informované primerane svojmu veku a schopnostiam. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Treba uviesť aj to, že vyjadrený názor nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme. Preto tieto dve zložky musia byť navzájom konfrontované. Z pohľadu vyjadrenia sa maloletej k rodinnej situácii odvolací súd zhodne ako súdu prvej inštancie zastáva názor, že maloletá je vo veku, kedy je schopná vyjadriť svoj názor a tento vyjadrila v súlade so svojimi poznatkami a v súlade s uspokojovaním jej potrieb, pričom nemožno súhlasiť s argumentáciou matky maloletej, že o týchto skutočnostiach maloletá nevie. Maloletá je vo veku, kedy vie posúdiť rozsah svojich potrieb a zhodnotiť, akým spôsobom boli a sú uspokojované. O spôsobilosti a vyspelosti maloletej svedčí aj študijný pobyt v A., kde maloletá bude sama nakladať s finančnými prostriedkami a vo veľkej miere si bude sama zabezpečovať svoje potreby. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že potreby maloletej boli dostatočne zo strany otca do 27.06.2016 zabezpečované a výživné spolu s inými plneniami vyživovacej povinnosti zabezpečili odôvodnené potreby maloletej. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne, keď rozhodoval o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky do budúcnosti a výživné učil dňom jeho rozhodnutia pri zohľadnení všetkých okolností významných pre určenie výživného na maloletú ( napr. Študijný pobyt v A. ). 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej, určenia vyživovacej povinnosti a výroku o úprave styku je správne, odvolací súd v tejto časti potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.m.p.. 9. Dôvodná bola odvolacie námietka matky maloletej v časti zmeny pôvodného rozsudku Okresného súd Malacky č.k. 7C/327/2010-47 zo dňa 28.01.2011, ktorej odvolací súd aj vyhovel a v tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).