Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/64/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206357 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416206357.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v tomto zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté deti G.: S., J.. X.XX.XXXX M. H., J.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, deti rodičov: S. - F.. Z. G., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H. XF, G., Y..Č.. G. S. A. XX, G., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Heydukova 3, P.O.BOX 302, Bratislava a otec - F.. S. G., J.. XXX.X.XXXX, G. I. XXX/XX, H., zastúpený advokátom: JUDr. Igor Horanský, E.F.Scherera 2, Piešťany, adresa na doručovanie: Staničná 1, Piešťany, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/10/2017-486 zo dňa 22.1.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/10/2017-486 zo dňa 22.1.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 25P/10/2017-486 zo dňa 22.1.2018 rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že zveril maloleté deti G., S., J.. X.XX.XXXX M. H., J.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 200 € mesačne a na výživu maloletej H. výživným vo výške 160 € mesačne od 1.7.2016. Zročné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 22.1.2018 vo výške 2.131 € súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Podaným návrhom matka maloletých detí žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom a zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou 400 € mesačne a na výživu maloletej H. sumou 300 € mesačne od podania návrhu. Matka sa od 17.6.2016 presťahovala s maloletými deťmi natrvalo do G.. Dovtedy bývali s otcom spoločne v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale dlhšiu dobu neviedli spoločnú domácnosť. V starostlivosti o deti sa na základe dohody s otcom striedali, keď boli deti v starostlivosti otca, často ochoreli a otec ich odovzdal vo veľmi zlom psychickom stave. Dňa 25.10.2015 otec fyzicky napadol matku a spôsobil jej zranenie, čo je predmetom trestného konania. Matka o presťahovaní sa s deťmi O. G., z dôvodu nového miesta výkonu práce informovala Okresný súd v Piešťanoch a aj kolízneho opatrovníka. Otec o tejto skutočnosti vedel, ale robil všetko preto, aby neodišli, deti účelovo manipuloval a celá situácie pre ňu aj pre deti bola psychicky náročná, traumatizujúca a neúnosná. Otec odmieta rešpektovať stav, že deti bývajú s matkou, a to aj napriek tomu, že v styku s deťmi mu nebránila. Matka má čistý mesačný príjem 410 € a z tejto sumy nemá možnosť zabezpečovať riadny chod domácnosti a všetky potreby detí. Otec žiadal zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti a v tomto prípade by nedošlo ani k zmene trvalého pobytu maloletých detí, zostalo by pôvodné bydlisko aj škola detí, ale neskôr súhlasil zo zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, aj s úpravou styku, ale nesúhlasil s výživným, ktoré navrhla matka. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave otec začal platiť na S. 100,- € mesačne a na H. 80,- € mesačne, pričom iným spôsobom neprispieva, s výnimkou sumy 38,- €, ktorou prispel na lieky pre deti v marci 2017. Tiež prispel maloletému S. v apríli 2017 na školu v prírode tak, že zaplatil polovicu týchto nákladov a to 75,- €. Otec platí 16,- € mesačne za jedno dieťa poistenie a ona platí rovnako za druhé dieťa. Otec zaplatil 25,- € na ošetrenie detí u zubára asi v júni 2017. Otec deťom kúpil školské pomôcky, ale tieto kúpil duplicitne, pretože maloletý S. už školské pomôcky mal, a teda skôr by matka uvítala, keby sa otec opýtal, či niečo nepotrebujú. Dňa 3.10.2017 jej otec poslal 125,- € na školské potreby. Deti boli s otcom na dovolenke. Ďalej matka uviedla, že s deťmi má výdavky na stravné v škole, školskú družinu, stravu a drogériu v domácnosti, oblečenie a podobne. H. sa venuje aj tanečnému krúžku a chodí na angličtinu, s čím sú spojené výdavky. Tiež uviedla, že je riadne zamestnaná s tým, že v priebehu konania zmenila zamestnanie a uviedla, že od 1.1.2018 má funkčný plat vo výške 857,50 € mesačne brutto, v roku 2017 dosahovala príjem 581,74 € priemerne mesačne netto. V predchádzajúcom zamestnaní dosahovala príjem 720,- € mesačne brutto. Potvrdila tiež, že deti sa s otcom pravidelne stretávajú tak, ako sa predbežne dohodli v rámci rozvodového konania. 3. Otec uviedol, že medzi ním a matkou neprebiehala žiadna komunikácia ohľadom detí, dokonca ani nevedel, či sú v poriadku a už vôbec nie, či niečo potrebujú. Od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave začal od novembra 2016 platiť na deti 100,- a 80,- € mesačne a po naliehaní kolíznych opatrovníkov mu matka napokon umožnila kontakt s deťmi. Deťom musel zabezpečiť vo svojej domácnosti kompletné oblečenie, čo finančne zabezpečili jeho rodičia, a to z toho dôvodu, že matka mu odkázala, že pri vrátení detí má poslať aj ich oblečenie, a to opraté a vyžehlené, čo nebolo možné. Deťom kúpil športové potreby, ktoré majú u neho a väčšie výdavky s deťmi mal v roku 2017, kedy boli na lyžovačke, kam prišli v nevhodných veciach a bolo im treba dokúpiť prilby a tieto veci majú u neho. Jeho otec kúpil maloletému S. tenisky, pretože ho chce podporovať vo futbale a už sa s matkou dohodli, že všetku výstroj na futbal bude pre maloletého zabezpečovať jeho otec. Prispel deťom aj na školské pomôcky, spolu vo výške 125,- €, ktoré preplatil matke potom, ako mu oznámila, čo všetko deťom kúpila. V minulosti s ním matka vôbec nekomunikovala ohľadom výdavkov detí a neskôr, keď mu nejakú väčšiu položku zdokladovala, tak preplatil polovicu ako napr. 75,- € za školu v prírode pre maloletého S.. K svojim príjmom uviedol, že je zamestnaný vo firme, kde má aj obchodný podiel vo výške 10 % a spoločnosť sa zaoberá bazénovou technológiou. Spoločnosti sa darí striedavo, zisk si nevypláca, pretože má úvery a na základe dohody spoločníkov si zisk nevyplatili, pričom v roku 2016 bol veľmi malý. Otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti MINERAL-AQUASERVIS spol. s r.o., kde je zároveň aj spoločníkom. V období od júla 2016 do marca 2017 dosiahol príjem 762,23 € priemerne mesačne netto a od apríla do augusta 2017 dosiahol príjem 770,14 € priemerne mesačne netto. Z daňového priznania spoločnosti MINERAL- AQUASERVIS spol. s r.o. za rok 2016 vyplýva, že mal základ dane 14.115,06 € a daň 3.105,31 €. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. 4. Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a zároveň navrhol aj upraviť styk otca s maloletými deťmi podľa dohody, na ktorej sa medzičasom rodičia dohodli. Spornou ostala výška výživného zo strany otca a v tomto smere navrhol pri určení výživného prihliadnuť na odôvodnené výdavky a potreby maloletých detí, ako aj na príjmy rodičov a konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, a preto je úprava rodičovských práv a povinností dôvodná. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky so súhlasom otca a kolízneho opatrovníka a rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Maloletý S. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 5.triedu ZŠ a maloletá H. 1.triedu ZŠ. Deti sú zdravé a venujú sa záujmovým krúžkom. Na Okresnom súde v Piešťanoch v rámci konania o rozvod manželstva sa rodičia dňa 19.4.2017 dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá sa realizuje, a preto súd vychádzal z tejto úpravy. Medzi rodičmi bola sporná otázka výšky výživného, matka navrhla určiť sumu 400 € na maloletého S. a 300 € mesačne na maloletú H.. Otec navrhol výšku výživného na obe deti 250 € mesačne. 6. Okresný súd pri určení výšky výživného na maloletého S. v sume 200 € a na maloletú H. v sume 160 € vychádzal z odôvodnených výdavkov maloletých detí. Takto určené výživné pokryje výdavky detí s prihliadnutím na príjmy oboch rodičov a najmä otca, ktorého príjem je viac ako 770 € mesačne netto. Výživné podľa súdu je primerané, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí a zohľadňuje príjmy a majetkové pomery otca, ktorý je zamestnaný v spoločnosti, kde je zároveň spoločníkom a má vplyv na efektívne riadenie spoločnosti na hospodárenie, na vyplatenie zisku aj na benefity spoločnosti. Pokiaľ ide o zročné výživné, toto otcovi súd uložil zaplatiť do 30 dní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti výroku rozsudku o výške výživného a zročného výživného, podal odvolanie otec maloletých detí podaním zo dňa 12.3.2018 a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé a nezákonné a nepreskúmateľné, keď súd zamlčal a prehliadol viaceré podstatné skutočnosti na úkor otca. Namietal, že rozsudok vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci, je nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý a nezákonný. Otec namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je absolútne zrejmé, na základe akých dôkazov ustálil súd výšku výživného, ktorú určil vo výroku rozsudku. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi otca, jeho výdavkami, ktoré doložil listinným dôkazom dňa 30.8.2017, ako dokladmi o príspevkoch otca pre deti nad rámec výživného a tiež náklady otca mimo výživného, ktoré podmieňujú mieru možností uspokojenia potrieb detí, vzhľadom na jeho zárobkové možnosti, ale aj jeho potreby, zabezpečenie vlastných potrieb pre riadny život, a aby otcovi zostalo dostatok finančných prostriedkov na splácanie spoločných dlhov s matkou. Otec má náklady na spoločný dom, v ktorom v súčasnosti nebýva ani jeden z rodičov, a to v sume 271,35 € mesačne a náklady spojené s nájmom bytu, kde v súčasnej dobe otec býva v sume 100 € mesačne. Týmito dôkazmi sa súd vôbec nezaoberal, a ani tento dôkaz v rozhodnutí neuviedol. Ďalej sa súd nezaoberal jeho podaním zo dňa 20.9.2017, v ktorom otec uviedol, že má vážne zdravotné problémy, ktoré predurčujú, že potrebuje, aby mu po uhradení výživného nákladov na jeho výživu a splácanie spoločných dlhov zostalo dostatok finančných prostriedkov na udržanie primeraného zdravia, aby mohol riadne pracovať a dostávať odmenu za riadne vykonanú prácu v zmysle platných pracovných a mzdových predpisov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že otec ako spoločník spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, má vplyv na efektívne riadenie spoločnosti, jej hospodárenie na vyplácanie zisku a v neposlednom rade aj na využívanie benefitov spoločnosti pre potreby zamestnancov. V súvislosti s touto námietkou otec poukázal na ust. § 114 ods. 1, § 122 ods. 1, § 123 ods. 1, 2, § 125 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, 3, § 133 ods. 1 a § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka, výpoveď otca, predložené daňové priznania (listinné dôkazy zaslané súdu podaním zo dňa 30.08.2017) a výpis z obchodného registra spoločnosti MINERAL-AQUASERVIS spol s.r.o., IČO: 36 247 227, je zrejmé, že otec má v tejto spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, obchodný podiel vo výške 1.327,756755 EUR, čo voči základnému imaniu spoločnosti v sume 13.277,56755 EL1R predstavuje podiel vo výške 10 % a tomu zodpovedajúci počet hlasov, ktorý mu v žiadnom prípade neumožňuje, aby, ako konštatoval súd „ mal vplyv na efektívne riadenie spoločnosti, jej hospodárenie, na vyplácanie zisku“, pričom takýto vplyv nemôže mať ani z toho pohľadu, že nie je konateľom menovanej spoločnosti. Zdôraznil, že okrem uvedených skutočností, bolo zo strany otca, doložením listinných dôkazov (príslušných daňových priznaní s prílohami) preukázané, že spoločnosť je zaťažená úverom vo výške 714.000 €, ktorý doposiaľ spláca, a teda aj táto skutočnosť neumožňuje spoločnosti vyplácať zisk. Ak by sa súd uvedenými dôkazmi riadne zaoberal, nepochybne by uvedené skutočnosti zistil. Otec v odvolaní poukázal na čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, § 220 ods. 2 C.s.p v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ďalej na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny, čl. 6 Dohovoru a čl. 14 Medzinárodného paktu. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR napríklad v rozsudku sp. zn. Obdo V 56/2002 z 25. 2. 2004, ktorým bola zdôraznená dôležitosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia takto: „Je zrejmé, že ústavným a zákonným právom účastníka konania je, aby bolo súdne rozhodnutie riadne odôvodnené. Ide v podstate o poistku proti svojvôli moci. Dostatočné odôvodnenie verdiktu súdu je esenciálnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia. Súdne konanie má byť transparentné, jeho úlohou je nastoliť právnu istotu o otázke, ktorá je predmetom konania a je nakoniec predpokladom toho, aby mohli účastníci uplatňovať opravné prostriedky. Súdne rozhodnutie musí byť skutočným výsledkom predchádzajúceho konania. Odôvodnenie je výsledkom myšlienkovej práce súdu a je obrazom toho, ako starostlivo sa vecou zaoberal a ako bola spravodlivosť v konkrétnom prípade vykonaná. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia správneho rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale výsledkom svojvôle realizovanej verejnou mocou. A to je v rozpore s princípmi súdneho konania (§ 1 a § 2 O.s.p.). Inými slovami povedané, spravodlivosť musí byť nielen vykonávaná, ale musí byť aj viditeľné, aby bola vykonávaná (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt z roku 1970).“ Tiež poukázal aj na ustálenú judikatúru, a to rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/18/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 CoP/84/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1 lCoP/5/2015 8. S odôvodnením rozhodnutia súdu a s vykonaním dôkazov a ich hodnotením otec nesúhlasil, nakoľko súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, niektoré nevyhodnotil vôbec, a to na úkor otca a určil neprimeranú výšku výživného, v akej má otec prispievať na výživu maloletých detí. Napadnutý rozsudok je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie (keďže v tomto konaní prvostupňový súd postupoval diskriminačné nespravodlivo na úkor otca), ale predovšetkým je porušením princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní [legitímnej dôvery - the Legitimate expectation - der Vertrauenschutz - la confiance légitime (ľattente légitime)] a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti ["ex iniuria ius non oritur" - "right can not grow out of injustice" - "droit ne peut résulter d'injustice"] 9. Z uvedených dôvodov otec namietal, že súdom určená výška výživného spolu vo výške 360,- € na obe maloleté deti je neprimeraná, otec má náklady na spoločný dom (v ktorom v súčasnosti nebýva ani jeden z rodičov) v sume 271,35 € mesačne a náklady spojené s nájmom bytu, kde momentálne otec býva, v sume 100,- €, a teda na zabezpečovanie jeho potrieb a výživu, by mu v takomto prípade zostávala suma 38,65 €. Z uvedenej sumy nie je však možné ani splatiť, resp. splácať zročné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 22.1.2018. Vzhľadom na hore uvedené preukázané skutočnosti, aj samotný výrok zaplatenia zročného výživného za obdobie od 1.7.2016 do 22.1.2018 vo výške 2.131,- € na maloletého S. a vo výške 1.746,- € na maloletú H. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku je diskriminačné a likvidačné vo vzťahu k otcovi, ktorý nedisponuje takou finančnou hotovosťou, ani majetkom a prípadnou pôžičkou a jej splácaním zo strany otca, by došlo k ohrozeniu platenia samotného výživného na maloleté deti, ale aj splácania úveru a poplatkov na spoločný dom. Preto suma 150,- € na výživu maloletého S. a 100,- € na maloletú H. navrhované otcom je vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov primerané a spravodlivé, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí a zohľadňuje príjmy a majetkové pomery otca a je primerané aj vzhľadom na skutočnosť, že v rámci konania bolo preukázané, že deti sú u otca každý párny týždeň (to znamená 2 x do mesiaca), a to od piatku večera do nedele cca do 17.00 hod. a tento sa v plnom rozsahu stará o zabezpečenie ich potrieb a výživy. Ani túto skutočnosť konajúci súd vo svojom rozhodnutí o výške výživného nezohľadnil. V nadväznosti na uvedené zároveň by zročné výživné od 1.7.2016 do 22.1.2018 zodpovedajúce rozdielu doteraz plateného výživného otcom v sume 180,- € mesačne a otcom navrhovaného výživného v sume 250,- € mesačne, teda v sume 70,- € (50,- € na mal. S. a 20,- € na mal. H.) predstavovalo spolu na mal. S. sumu 1.300,- € a na mal. H. sumu 680,- €. Z uvedenej sumy otec v mesiaci február 2018 zaplatil na mal. S. sumu 100,- € a na mal. H. sumu 80,- €, čiže zostáva uhradiť zročné výživné na mal. S. v sume 1.200,- € a na mal. H. v sume 600,- €. Vzhľadom na preukázané skutočnosti (majetkové a finančné pomery otca) navrhuje zročné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 22.1.2018 uhrádzať na mal. S. v sume 33,- € a na mal. H. v sume 17,- € (celkom teda 50 eur) mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. 10. S prihliadnutím na námietky v podanom odvolaní otca, že prvoinštančný súd porušil otcove právo na spravodlivý proces a zároveň z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil účastníkmi uvádzané skutočnosti a dôkazy a na tieto dostatočne neprihliadal, otec navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/10/2017 - 486 zo dňa 22.01.2018 v napadnutých výrokoch ohľadne určenia výšky výživného na maloleté deti a zaplatenia zročného výživného od 01.07.2016 do 22.01.2018 zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. G., nar.05.12.2006 výživným vo výške 150,- € mesačne a na výživu maloletej H. G., nar.08.09.2010 výživným vo výške 100,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.07.2016. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2016 do 22.01.2018 vo výške 1.200,- € na S. S. súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 33,- € k rukám matky spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2016 do 22.01.2018 vo výške 600,- € na maloletú H. súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 17,- € k rukám matky spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. 11. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o výživnom podala odvolanie podaním zo dňa 13.3.2018 matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila z rozhodnutím súdu o výške výživného. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 400 € mesačne a na výživu maloletej H. výživným vo výške 300 € mesačne od 1.7.2016. Matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne a nesprávne zistil skutočný stav a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozsudok súdu je tak nezákonný, čo odôvodnila tým, že súd iba stručne konštatoval v odôvodnení rozsudku, že určené výživné pokryje výdavky maloletých detí. Rozsudok je tak podľa matky nepreskúmateľný, matka poukázala na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že výdavky na maloletého S. sú v sume 552 € a na maloletú H. v sume 543 € spolu vo výške 1.095 € a zodpovedajú odôvodneným potrebám maloletých detí. 12. Matka tiež namietala, že pri určení výšky výživného, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil právnu skutočnosť, že spoločnosť Mineral - Aquaservis, spol. s r. o., so sídlom Školská 619/1A, 922 02 Krakovany, v ktorej je otec jedným zo spoločníkov, v rokoch 2015 a 2016 dosiahla zisk (pozn. v roku 2015 105.000 € po zdanení a v roku 2016 11.000 € po zdanení) s tým, že otec sa jeho vyplatenie účelovo a výslovne vzdal (pozn. tohto majetkového prospechu), nehovoriac o trhovej hodnote jeho obchodného podielu, resp. trhovej hodnote tejto obchodnej spoločnosti (podniku). Táto právna skutočnosť jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, predložených otcom súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania v prvostupňovom súdnom konaní (pozn. viď zápisnice z rokovania valného zhromaždenia tejto obchodnej spoločnosti, zo dňa 31.03.2016 a 31.03,2017 spolu s prílohami). 13. Rovnako sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so skutkovým tvrdením matky a otec ho listinnými dôkazmi nevyvrátil, že jeho deklarovaný príjem nie je jeho skutočný príjem, resp. že jeho skutočný príjem je podstatne vyšší ako deklarovaný, a to najmä v súvislosti s tým, že jeho podriadený - zástupca, má vyšší zárobok ako on vo funkcii (pracovnej pozícii) technického riaditeľa tejto obchodnej spoločnosti (pozn. viď opis zápisnice z pojednávania na súde prvej inštancie, zo dňa 25.05.2017, strana 4, odsek 1 a 2). Súd prvej inštancie flagrantne pochybil, keď pri vykonávaní dokazovania v prvostupňovom súdnom konaní nezisťoval skutočné zárobkové pomery otca. 14. Matka poukázala na ust. § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine a na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že pre určenie výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery rodičov. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové, či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti, a to hoci aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Pre stanovenie výšky výživného platí zásada potencionality, a nie zásada fakticity zárobku, ktorou sa v predmetnej veci riadil súd prvej inštancie, preto pre určenie výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť v tomto prípade otec, keby riadne využíval svoje schopnosti, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne a zo subjektívnych dôvodov nevyužíva. Okresný súd bol preto povinný sa pri rozhodovaní riadiť zásadou potencionality príjmov, čo však neurobil a opomenul. Okresný súd vôbec neprihliadol na uvedené právne skutočnosti, ale neprihliadol ani na to, že otec sa jednoznačne a výslovne vzdal majetkového prospechu. Z uvedených dôvodov matka navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodol v zmysle podaného odvolania. 15. K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadril. A k odvolaniu otca sa matka ani kolízny opatrovník nevyjadrili. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca, a ani odvolanie matky, nie sú dôvodné. 17. Odvolanie otca ako aj matky, sú založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdili, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne a je neprimerané. Otec navrhol upraviť výživné na sumu 150,- € na maloletého S. a 100,- € na maloletú H. a matka navrhla upraviť výživné určené rozhodnutím okresného súdu na výživu maloletého S. vo výške 400 € mesačne a na výživu maloletej H. vo výške 300 € mesačne. 18. Z obsahu odvolaní otca aj matky možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Obaja rodičia odôvodňujú opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 21. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 27. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 28. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 29. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. 30. Pokiaľ otec namietal, že súd pochybil, keď nezistil skutočné zárobkové pomery otca, je treba uviesť, že otec maloletých detí je od 22.4.2005 spoločník obchodnej spoločnosti MINERAL-AQUASERVIS, s.r.o. v odvolaní namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že otec ako spoločník spoločnosti, v ktorej je zamestnaný má vplyv na efektívne riadenie spoločnosti, jej hospodárenie, na vyplácanie zisku. K tomu je nutné uviesť, že v prípade, ak má spoločnosť viacerých spoločníkov, o otázkach spoločnosti rozhodujú na Valnom zhromaždení. Otec vo svojom odvolaní uviedol, že v obchodnej spoločnosti Mineral - Aquaservis, spol. s r. o., so sídlom Školská 619/1A, 922 02 Krakovany, je jedným zo spoločníkov. Právo na zisk vzniká nadobudnutím podielu spoločníka v spoločnosti. Právo na podiel na zisku vzniká až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk sa použije na rozdelenie medzi spoločníkov. Predmet činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti je podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava odd. Sro vložka č. 13226/T Výroba výrobkov z plastov (od: 26.03.2013) konzultačná a poradenská činnosť v oblasti zachytenia plnenia a predaja minerálnej a obyčajnej vody (od: 02.01.2002) Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu (od: 26.03.2013) konzultačná, poradenská a sprostredkovateľská činnosť v oblasti vodného hospodárstva (od: 02.01.2002) Sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby (od: 26.03.2013) spracovanie a predaj peloidnej suroviny, peloidných výrobkov a iných zemitých materiálov (od: 02.01.2002) sprostredkovanie a zabezpečovanie vypracovania projektovej dokumentácie, výroby, dodávky, montáže a uvedenie technologických zariadení do prevádzky, pre kúpele a žriedla, technológia úpravy vody (od: 02.01.2002) Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla (od: 26.03.2013) Uskutočňovanie stavieb a ich zmien (od: 26.03.2013) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností (od: 02.01.2002) Prenájom hnuteľných vecí (od: 26.03.2013) kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností (od: 02.01.2002) Prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu (od: 26.03.2013) konzultačná činnosť v oblasti analytickej chémie a mikrobiológie vôd (od: 02.01.2002) Prevádzkovanie športových zariadení (od: 26.03.2013) Zhotovovanie jednoduchých kovových konštrukcií a výrobkov z kovu (od: 26.03.2013) Vedenie účtovníctva (od: 26.03.2013) Vodoinštalatérstvo a kurenárstvo (od: 26.03.2013) Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení - elektrických (od: 26.03.2013) Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb - stavebná časť 31. Ak otec maloletých detí tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné, je na jeho rozhodnutí, či naďalej zostane ako spoločník v takej obchodenej spoločnosti, ktorá nedosahuje zisk, pre neho potrebný na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, alebo vzhľadom na jeho kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti a pracovné skúsenosti bude hľadať iné možnosti zárobku na platenie výživného. Otec nemôže tvrdiť, že keď ako spoločník v obchodnej spoločnosti nedosahuje potrebný príjem, nemôže výživné platiť. Právo na zisk vzniká nadobudnutím podielu spoločníka v spoločnosti. Právo na podiel na zisku vzniká až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk sa použije na rozdelenie medzi spoločníkov. Nesprávne otec namietal, že okresný súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal. Otec má možnosť ovplyvniť činnosť spoločnosti na Valnom zhromaždení a pokiaľ spoločnosť neprosperuje a nedosahuje zisk, len otec môže rozhodnúť o tom, ako zabezpečí peniaze pre platenie výživného, teda či v tejto obchodnej spoločnosti, alebo bude hľadať inú možnosť získania príjmu na platenie výživného. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, predmet činnosti obchodnej spoločnosti je rozsiahly a obchodná spoločnosť má možnosť v rôznych oblastiach dosahovať zisk pri svojej podnikateľskej činnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v tomto konaní nie je významné, či obchodná spoločnosť spláca úvery, na ktoré poukázal otec v podanom odvolaní. Podstatné je to, či otec vyvinul dostatočné úsilie na to, aby zabezpečil príjem na zabezpečenie výživy svojich detí v potrebnom rozsahu. UASERVIS 32. Okresný súd správne vychádzal z toho, že otec maloletých detí pri plnení zákonnej vyživovacej povinnosti musí sám zabezpečiť dostatok prostriedkov, aby si mohol zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, a ani právo, respektíve povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám rodiča. Každý rodič má ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že suma výživného, ktorú určil súd, je neprimeraná a pre neho likvidačná a nemá z čoho ju platiť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť. Na strane maloletých detí sa podstatne zmenili pomery, najmä ich vekom, zvýšenými nárokmi na školské povinnosti, voľno-časovými aktivitami, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o deti, v súvislosti s bežnými, či inými potrebami. Súd z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s tým, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám detí a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pretože deti sú odkázané na výživu svojich rodičov. 33. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so svojím rodičom. 34. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 200 eur mesačne na maloletého S. a v sume 160 eur na maloletú H., s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie lepšie ohodnotenej práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 360 eur ako výživné na dve deti je neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami detí, ale svoje tvrdenie nijako nepreukázal. V súvislosti s touto námietkou otec ani nepreukázal, aké sú podľa neho odôvodnené potreby maloletých detí, teda v akej výške by mali byť potreby maloletých detí tak, aby bola postačujúca suma výživného ako on navrhuje a aké potreby maloletých detí by mohli (mali) byť uhradené, aby táto suma bola postačujúca na ich výživu. Sumu výživného určenú rozhodnutím súdu iba všeobecne namietal. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na úvery, ktoré otec spláca. Povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov. I keď otec tvrdil, že spláca spoločné úvery, pri určení výživného na tieto nemožno prihliadnuť. Prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne môže zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu. 35. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej povinnosti otca na ním navrhovanú sumu, by v tomto prípade znamenalo posunúť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o deti osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o deti. V záujme maloletých detí nie je, aby sú umožnil otcovi splácať zročné výživné v sume 50 eur mesačne až do zaplatenia. Treba vychádzať z toho, že výživné súd zvýšil na sumu 360 eur na obidve deti od 1.7.2016 a od tohto dňa je preukázané, že na výživu detí je otec povinný prispievať uvedenou sumou. Je nutné pripomenúť, že ak odôvodnené potreby detí vyžadujú zabezpečiť výživu detí v tejto sume, len matka musí potreby detí zabezpečiť z vlastných prostriedkov a nemôže deťom povedať, že strava ani ostatné potreby nebudú zabezpečené, lebo musí čakať na výživné od otca, ktorý si zákonnú vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu neplní a ešte má možnosť zaplatiť dlžné výživné v splátkach, a to niekedy až za niekoľko mesiacov, resp. rokov. V danom prípade je zročné výživné za obdobie od 1.7.2016 do 22.1.2018 vo výške 2.131 €, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Takýto spôsob rozhodnutia okresného súdu považuje odvolací súd za správny a s ním sa stotožňuje. Splácanie dlžného výživného, ako navrhol otec, by spôsobilo prenesenie vyživovacej povinnosti voči deťom zo strany otca na druhého rodiča, teda na matku. V prípade, ak by matka sama nedokázala zabezpečiť výživu detí za otca v potrebnom rozsahu, bola by tým ohrozená výživa maloletých detí, čo nepochybne nie je v ich záujme. Preto musí otec prispievať na výživu detí tak, aby nebola výživa detí ohrozená. 36. Matka v podanom odvolaní neuviedla dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu a zvýšenie výživného tak ako navrhovala v sume 400 eur ma maloletého S. a 300 eur na maloletú H.. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, že potreby detí sú odôvodnené uvedenou výškou výživného zo strany otca od 1.7.2016. Matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne a nesprávne zistil skutočný stav a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozsudok súdu je tak nezákonný, čo odôvodnila tým, že súd iba stručne konštatoval v odôvodnení rozsudku, že určené výživné pokryje výdavky maloletých detí. Rozsudok je tak podľa matky nepreskúmateľný, matka poukázala na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že výdavky na maloletého S. sú v sume 552 € a na maloletú H. v sume 543 € spolu vo výške 1.095 € a zodpovedajú odôvodneným potrebám maloletých detí. V súvislosti s touto námietkou matky v odvolaní a predložením odvolacieho návrhu na rozhodnutie, treba prihliadnuť na skutočnosti uvedené v návrhu matky na zvýšenie výživného, v ktorom matka uviedla, že sa od 17.6.2016 presťahovala s maloletými deťmi natrvalo do G.. Matka v návrhu uviedla, že má čistý mesačný príjem 410 € a z tejto sumy nemá možnosť zabezpečovať riadny chod domácnosti a všetky potreby detí. Z vyjadrenia matky vyplýva, že ak vyčíslila odôvodnené potreby detí v sume 1 095 eur spolu, tak zo sumy 410 eur ako uviedla, nemala možnosť potreby detí vo vyčíslenej sume platiť. Z obsahu spisu a vyjadrenia otca vyplýva, že od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave začal až od novembra 2016 platiť na deti 100,- a 80,- € mesačne. V danom prípade výška výživného navrhovaná matkou na maloleté deti vo veku 12 a 8 rokov, nezodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré okresný súd priznal odo dňa začatia konania. 37. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť. Na strane maloletých detí sa podstatne zmenili pomery, najmä ich vekom, zvýšenými nárokmi na školské povinnosti, voľno-časovými aktivitami, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o deti, v súvislosti s bežnými, či inými potrebami. Okresný súd z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s tým, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám detí a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pretože deti sú odkázané na výživu svojich rodičov. 38. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojím rodičom. 39. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie lepšie ohodnotenej práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 360 eur ako výživné je neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami detí, ale svoje tvrdenie nijako nepreukázal. V súvislosti s touto námietkou otec ani nepreukázal, aké sú podľa neho odôvodnené potreby maloletých detí, teda v akej výške by mali byť potreby maloletých detí tak, aby bola postačujúca suma výživného ako on navrhuje vo výške 150 eur na maloletého S. a 100 eur na maloletú H. a aké potreby maloletých detí by mohli (mali) byť uhradené, aby táto suma bola postačujúca na ich výživu. Sumu výživného určenú rozhodnutím súdu iba všeobecne namietal. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na úvery, ktoré rodičia splácajú. Povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov. Suma výživného nemôže byť neprimeraná, s poukazom na skutočnosť, že otec má náklady na spoločný dom (v ktorom v súčasnosti nebýva ani jeden z rodičov) v sume 271,35 € mes. a otázka spoločného majetku, dlhov a úverov, bude riešená medzi rodičmi maloletých detí pri vysporiadaní BSM. 40. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej povinnosti otca na ním navrhovanú sumu, by v tomto prípade znamenalo posunúť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o deti osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o deti. Rovnako neboli splnené podmienky pre zmenu vyživovacej povinnosti, ktorú určil okresný súd v zmysle odvolania matky, keď odôvodnené potreby detí vo veku 12 a 8 rokov aj s prihliadnutím na školské potreby, voľnočasové aktivity detí, okrem základných potrieb detí, nezodpovedajú navrhovanej sume výživného zo strany matky na maloletého S. v sume 400 eur a na maloletú H. v sume 300 eur aj s prihliadnutím na to, že otec sa podieľa finančne okrem výživného určeného rozhodnutím súdu, na výžive a úhrade potrieb detí v čase, kedy sa realizuje jeho stretávanie s deťmi a v tomto čase zase matka neuhrádza potreby detí v plnom rozsahu, pretože sa na nákladoch detí podieľa aj otec okrem platenia výživného. Otec v podanom odvolaní poukázal na to, že v rámci konania bolo preukázané, že deti sú u otca každý párny týždeň (to znamená 2 x do mesiaca), a to od piatku večera do nedele cca do 17.00 hod. a on sa v plnom rozsahu stará o zabezpečenie ich potrieb a výživy. Otec nedôvodne namietal, že ani túto skutočnosť konajúci súd vo svojom rozhodnutí o výške výživného nezohľadnil, ale práva naopak, okresný súd na to prihliadol, že otec prispieva na výživu detí a poskytuje im starostlivosť v čase stretávania s nimi, a preto neurčil výživné vo výške, ktorú navrhovala matka, keď v podanom návrhu matka maloletých detí žiadala, aby súd upravil práva a povinností rodičov k maloletým deťom a zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou 400 € mesačne a na výživu maloletej H. sumou 300 € mesačne. 41. Po posúdení námietok, spochybňujúcich presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka obidvoch rodičov, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie je opodstatnená, rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd dostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie. 42. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 43. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrhy oboch rodičov na výšku výživného na maloleté deti podľa ich predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 44. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).