Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/85/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207173 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416207173.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): Š. K., N.. X.X.XXXX, trvale bytom A.- F. N. M., toho času ÚVTOS Leopoldov, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, M.R. Štefánika 36, Martin, pracovisko Konventná 9, Bratislava, proti povinnej (matke): D. W., N.. XX.X.XXXX, C. A. Q.. B. XX, A., o návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi: 1) V. K., N.. XX.X.XXXX, X) Š. K., N.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 56Em/6/2016-66 zo dňa 19.3.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 56Em/6/2016-66 zo dňa 19.3.2018, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I zamietol návrh oprávneného na výkon rozhodnutia a výrokom II rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to s odkazom na ustanovenia § 372, § 374, § 375, § 376, § 377, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal dňa 1.8.2016 na súd prvej inštancie návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/50/2013-198 zo dňa 13.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/445/2015-223 zo dňa 1.3.2016, ktorým bola povinnej uložená povinnosť písomne informovať oprávneného ako otca maloletých detí vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí, o výsledkoch maloletých detí v školských zariadeniach, o ich mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach, týkajúcich sa maloletých detí a tiež povinnosť oprávnenému zasielať aktuálne fotografie maloletých detí vždy k 30.6. a k 31.12., pričom uvedené oprávnený žiadal z dôvodu, že povinná si svoju povinnosť voči nemu neplní. Z vyjadrenia povinnej, doručeného súdu prvej inštancie dňa 4.11.2016 súd prvej inštancie zistil, že jej informačná povinnosť voči oprávnenému bola v čase podania návrhu naozaj nepravidelná, pričom zo správy kolízneho opatrovníka doručeného súdu prvej inštancie dňa 3.11.2016 súd prvej inštancie zistil, že kolízny opatrovník je s povinnou v pravidelnom kontakte a povinná bola z jeho strany upozornená na povinnosť dodržiavať rozsudok, k čomu povinná zaujala kladné stanovisko a prisľúbila jeho plnenie. Prostredníctvom podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.12.2016, oprávnený uviedol, že povinná úmyselne zavádza, o maloleté deti sa riadne nestará, teda nemôže byť všetko v poriadku, ako uvádza vo svojom vyjadrení k návrhu oprávneného, o čom oprávneného informovala škola. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol zistenia vyplývajúce z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, doručeného súdu prvej inštancie dňa 24.5.2017, súčasťou ktorého bola aj správa z pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom s maloletými deťmi, s každým zvlášť. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal aj dôkaz výsluchom oprávneného, povinnej a kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017. Na pojednávaní oprávnený uviedol, že informácie, ktoré mu povinná posiela, sú nepravdivé, pretože ohľadom školských výsledkov sa vyjadruje, že sú u detí dobré, ale z vysvedčení vyplýva opak. Povinná na pojednávaní uviedla, že oprávnenému pravidelne podáva správy o tom, ako sa deti majú, aký majú zdravotný stav, ako sa majú v škole, pričom deti sa odmietajú vyjadrovať k tomu, čo má napísať. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaných správ doručených do spisu v rámci konania, pričom dáva do pozornosti súdu, že povinná začala rešpektovať rozhodnutie súdu, správy otcovi o maloletých deťoch dlhodobo podáva, deti o listoch vedia, majú možnosť si ich prečítať a napísať oprávnenému aj samé, v dôsledku čoho kolízny opatrovník navrhol predmetné konanie o výkon rozhodnutia zastaviť. Právny zástupca oprávneného na pojednávaní uviedol, že je nesporné že z 25 mesiacov povinná reagovala iba 9krát, aj to nepodala úplné informácie o deťoch a preto navrhol, aby súd vyzval povinnú na riadne plnenie rozhodnutia, upozornil ju na následky neplnenia si povinností a aby pojednávanie odročil aspoň na polročnú dobu z dôvodu následného prešetrenia plnenia povinností povinnou, čomu súd prvej inštancie vyhovel. Dňa 7.12.2017 doručil oprávnený súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu správu o plnení povinností povinnou, z ktorej vyplýva, že povinná si svoju informačnú povinnosť plnila, no podľa názoru oprávneného neuvádza v listoch pravdu keď tvrdí, že deti nemajú žiadne problémy a že v škole dosahujú dobré výsledky, keďže minimálne maloletý Š. dosahuje výrazne horšie študijné výsledky. Navyše povinná nepíše oprávnenému pravdu ani o zdraví maloletých detí, keďže bývajú často choré. Oprávnený preto žiadal súd, aby vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie, resp. nariadil vo veci ďalšie pojednávanie s tým, že ak dobrovoľné plnenie povinností bude bezvýsledné, aby súd uložil povinnej pokutu vo výške 1.000,- eur, resp. jej zastavil rodičovský príspevok, či prídavok na dieťa a pre prípad, že by úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému plneniu zostali bezvýsledné, aby súd uskutočnil výkon rozhodnutia. V doplnenom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 8.12.2017 oprávnený uviedol, že viackrát matku žiadal aj o telefónne číslo na mobil maloletých detí, na čo povinná vôbec neodpovedala; jej informácie sú strohé a pritom on len chce, aby mali maloleté deti dobré vzdelanie a aby bolo o nich dobre postarané. Uviedol, že vie, že vo väzbe sa nachádza vlastnou vinou, ale maloleté deti za to nemôžu a nemôže im byť bránené v kontakte s otcom. Oprávnený požiadal o vykonanie dokazovania výsluchom maloletých detí na pojednávaní v jeho prítomnosti, v prítomnosti jeho obhajcu a tiež kolízneho opatrovníka, ktorý však podľa oprávneného nechráni záujmy maloletých detí. Súd prvej inštancie zo správy kolízneho opatrovníka, doručenej súdu prvej inštancie dňa 22.2.2018 zistil, že kolízny opatrovník je s povinnou naďalej v pravidelnom kontakte, rozsudok ukladajúci povinnej informačnú povinnosť o maloletých deťoch voči oprávnenému povinná dodržiava tým, že pravidelne každý mesiac zasiela oprávnenému listy s potrebnými informáciami a dvakrát do roka mu zasiela fotky a vysvedčenia maloletých detí. K otázke poskytnutia telefónnych čísel maloletých detí oprávnenému povinná uviedla, že sa na to maloletých detí pýtala, ale oni nechcú, aby tieto čísla oprávnený mal a ani s ním nechcú komunikovať. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že nemá námietky, aby boli maloletí predvolaní a vypočutí prostredníctvom súdu s tým, že kolízny opatrovník rodinu naďalej monitoruje a prípadné nedostatky v starostlivosti povinnej o maloleté deti bude ako úrad riešiť. Oprávnený podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.2.2018 oznámil, že povinná zanedbáva svoju povinnosť výchovy, o čom svedčí vysvedčenie maloletého Š. a jeho pokarhanie riaditeľom školy. Povinná prostredníctvom podania, doručeného súdu prvej inštancie dňa 27.2.2018 uviedla, že pravidelne každý mesiac informuje oprávneného o aktuálnom stave maloletých detí, pričom podľa nej maloletí nemajú žiadne problémy, ani zdravotné, čo je potvrdené aj detskou lekárkou a sú v poriadku. Za školský rok 2016/2017 mali maloleté deti v škole dobré výsledky; nemali ich vôbec zhoršené, ako uviedol oprávnený. Vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti povinná uviedla, že sa o ne spolu s manželom stará riadne, majú všetko, čo potrebujú a sú riadne zabezpečené a vzdelané. Maloleté deti nemajú o oprávneného záujem, nepíšu mu, nerozprávajú sa o ňom, nechcú sa s ním stretávať a neberú ho ako otca. Jeho listy majú k dispozícii, ale nemajú záujem ich čítať, pričom si neprajú, aby oprávnenému povinná oznámila ich telefónne čísla na mobil a odmietajú sa s ním rozprávať aj v prípade, ak volá na pevnú linku k nim domov. Povinná priznala, že v čase podania návrhu oprávneného bola jej informačná povinnosť voči oprávnenému naozaj slabá, ale v súčasnosti si ju v rámci svojich možností plní a poskytuje oprávnenému všetky aktuálne informácie o maloletých deťoch. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po dôkladnom vyhodnotení a zvážení všetkých zistených skutočností, považuje predmetný návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia za nedôvodný a preto ho zamietol. V konaní boli zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj zo strany oprávneného predložené listy, ktoré povinná pravidelne raz mesačne zasiela oprávnenému, teda táto skutočnosť sporná nebola. Oprávnený namietal výlučne ich obsahovú stránku a v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že nemôže povinnú inštruovať, v akom rozsahu je potrebné k maloletým deťom uvádzať informácie oprávnenému a nemôže ani zmeniť pohľad povinnej na vec. V prípade, ak má oprávnený iný pohľad, teda že v rodine nie je všetko v poriadku, môže si vyžiadať informácie samostatne zo škôl, ktoré maloleté deti navštevujú, prípadne od pediatra maloletých detí tak, ako to oprávnený robil doteraz a na čo má ako otec maloletých detí právo. Z vyjadrenia maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom jasne vyplýva, že maloleté deti nemajú s oprávneným vytvorený citový vzťah, nestretávajú sa s ním a ani o to neprejavujú záujem, pričom do tohto postoja sa dostali nie vlastnou vinou. Pokiaľ oprávnený namieta, že mu ide výlučne o dobro maloletých detí a ich vzdelanie, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade, ak by oprávnený nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol by maloleté deti osobne viesť, no v tomto prípade diktovať povinnej, akým spôsobom si to praje, nie je možné. Každý má iné osobnostné predpoklady k výchove maloletých detí, pričom vo výchove povinnej neboli zistené žiadne výrazné nedostatky a šetrením kolízneho opatrovníka v domácnosti povinnej bolo zistené, že o maloleté deti sa stará v rámci svojich možností a schopností na prijateľnej úrovni, pričom čo sa týka výchovných problémov s maloletými deťmi, sú bežného charakteru a povinná s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava pravidelne spolupracuje. Súčasne súd prvej inštancie dal oprávnenému do pozornosti, že pozastavenie rodinného prídavku povinnej, či uloženie pokuty v sume 1.000,- eur, ako to v konaní žiadal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, by napokon maloleté deti poškodilo, keďže by sa museli opäť ako rodina uskromniť a súdu prvej inštancie je známe, že oprávnený na maloleté deti v súčasnosti riadne neprispieva. Ďalšie dokazovanie - nariadenie pojednávania a výsluch maloletých detí súd prvej inštancie považoval za nadbytočné, nehospodárne a nesúladné s najlepším záujmom maloletých detí, keď ich názor je v konaní už známy a nespochybnený žiadnym účastníkom konania. Nakoľko teda povinná po podaní návrhu začala plniť povinnosti vyplývajúce jej z rozsudku, ktorého výkon žiadal nariadiť oprávnený, súd prvej inštancie výkon rozhodnutia nenariadil a návrh oprávneného zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd pre naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP zrušil predmetné uznesenie v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s pokynom, že keďže správy matky (povinnej) nie sú v mnohých častiach pravdivé a sú len veľmi strohé, aby súd prvej inštancie podľa § 379 CMP vyzval matku na dobrovoľné plnenie, resp. nariadil vo veci pojednávanie s tým, že ak dobrovoľné plnenie povinností matkou bude bezvýsledné, aby súd postupoval v zmysle § 382 CMP a uložil matke pokutu do 1.000,- eur, resp. postupoval podľa § 383 CMP a rozhodol o zastavení rodičovského príspevku, resp. prídavku na dieťa a pre prípad, ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostanú bezvýsledné, aby súd v zmysle § 384 a nasl. CMP uskutočnil výkon rozhodnutia, alebo aby odvolací súd pre naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhlási rozsudok, ktorým zmení predmetné napadnuté uznesenie nasledovne: „Keďže správy matky (povinnej) nie sú v mnohých častiach pravdivé a sú len veľmi strohé, odvolací súd podľa § 379 CMP vyzýva matku na dobrovoľné plnenie rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 13.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 1.3.2016 sp. zn. 11CoP/445/2015-223 v prvom výroku. Alternatívne odvolací súd nariaďuje pojednávanie vo veci. Ak dobrovoľné plnenie povinností matkou bude bezvýsledné, odvolací súd v zmysle § 382 CMP ukladá matke pokutu do 1.000,- eur a podľa § 383 CMP odvolací súd rozhoduje o zastavení rodičovského príspevku, resp. prídavku na dieťa matke. Ak úkony a opatrenia odvolacieho súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostanú bezvýsledné, odvolací súd podľa § 384 a nasl. CMP nariaďuje výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 13.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 1.3.2016 sp. zn. 11CoP/445/2015-223“. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s námietkami prezentovanými v konaní oprávneným a že napadnuté uznesenie nevysvetlilo dostatočne, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie; nevysvetlilo, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil; nevysvetlilo, prečo súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; nevysvetlilo dostatočne ako vec právne posúdil a odôvodnenie uznesenia nie je presvedčivé. Podľa názoru oprávneného je zhodnotenie veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne a bolo vyvrátené mnohými dôkazmi počas konania. Oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo a je nesporné, že od podania návrhu otca na výkon rozhodnutia 1.8.2016 do pojednávania vo veci 5.6.2017 si matka (povinná) vôbec neplnila riadne svoje povinnosti v zmysle exekučného titulu. Oprávnený v podaní zo dňa 5.12.2017 uviedol, že všetky listy matky boli adresované otcovi do ÚVTOS Leopoldov. Od 21.11.2017 je otec dočasne eskortovaný (pre potreby iného súdneho konania) v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, čiže nie je zrejmé, či v novembri 2017 (s doručením po 21.11.2017) zaslala matka otcovi list s informáciami o maloletých deťoch. Z vysvedčenia maloletého Š. vyplýva, že dosahuje horšie študijné výsledky, v 2. polroku sa zhoršil v prospechu oproti 1. polroku, má až štyri známky s hodnotou „3“. Z vysvedčenia maloletého V. vyplýva, že v 2. polroku sa zhoršil jeho prospech oproti 1. polroku. Z tohto dôvodu má otec za to, že upozornenie súdu na pojednávaní 5.6.2017 (na záver po uznesení) adresované matke o tom, aby maloletým Š. P. V. venovala v poobedňajších hodinách viac svojho voľného času, bolo absolútne dôvodné. Vysvedčenia si otec musel zaobstarať sám, iniciatívne z príslušných škôl. Z porovnania vysvedčenia maloletého Š. a správ matky o maloletom Š. vyplýva, že matka nepísala a nepíše pravdu, keď uvádza, že tieto deti nemajú žiadne problémy a že v škole dosahujú dobré výsledky, keďže minimálne maloletý Š. dosahuje výrazne horšie študijné výsledky. Navyše matka nepíše otcovi pravdu o zdraví detí, keďže tieto bývajú často choré. Oprávnený ďalej uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie bol povinný (čo však vydaním napádaného uznesenia neurobil, čím podľa oprávneného významne pochybil) postupovať tak, aby aj v ďalšom polroku od 5.12.2017 do 5.6.2018 opatrením súdu podľa § 115 CMP zabezpečil riadnu starostlivosť matky o maloletých Š. P. V., nakoľko matka doterajším spôsobom nepravdivého informovania otca o stave detí nedala záruku riadnej starostlivosti o tieto deti, aj keď formálne si veľmi strohými správami svoju informačnú povinnosť od júna 2017 do októbra 2017 voči otcovi plnila. Čo sa týka zasielania fotografií maloletých detí, otec obdržal v júni 2017 fotografie maloletých detí od matky, z fotografií však nie je zrejmé, či sú fotografie aktuálne. Oprávnený ďalej na doplnenie v odvolaní uviedol, že za november 2017, ani za január 2018 matka nakoniec otca vôbec neinformovala o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí, o ich výsledkoch v školských zariadeniach, o ich mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Matka informovala stroho (a nepravdivo sčasti) otca len v decembri 2017 (listom zo dňa 18.12.2017) a vo februári 2018 (listom zo dňa 6.2.2018, ku ktorému priložila rozhodnutia ZŠ P.. F. zo dňa 25.1.2018 o pokarhaní maloletého Š. triednym učiteľom a vysvedčenia maloletých Š. a V. za prvý polrok školského roku 2017/2018). Oprávnený v odvolaní poukázal aj na list verejnej ochrankyne práv z dňa 25.9.2017 a ďalej uviedol, že potreba pravdivosti správ a riadnej starostlivosti matky o deti je daná o to viac (bez ohľadu na to, koho vinou je otec vo výkone trestu odňatia slobody), keďže otcovi aj deťom je bránené (zjavne matkou) v telefonickej komunikácii. Keď napríklad otec na Vianoce 2017 volal na pevnú linku do domácnosti matky a chvíľu sa zhováral s maloletými Š. P. V., po pár minútach bol hovor zrušený a už sa nevedel otec dovolať, deti pritom mali záujem sa s otcom zhovárať. Tieto vážne pochybenia matky, ktoré boli objektivizované, zistené a nie sú spochybniteľné, bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť do svojho rozhodnutia. Už len samotná existencia pokračujúceho konania aj bez nariadeného výkonu rozhodnutia (t.j. len vo fáze po písomnej výzve voči matke a za prípadného pokutovania matky (§ 382 CMP) a zastavenia rodičovských príspevkov (§ 383 CMP) by matku primälo k riadnemu plneniu povinností z exekučného titulu, t.j. k pravdivému informovaniu otca a riadnej starostlivosti o deti - najmä v oblasti školských povinností a preto bolo vydanie napadnutého znesenia nesprávne a absolútne predčasné. Ako prílohy k odvolaniu oprávnený predložil súdu listy povinnej zo dňa 18.12.2017 a zo dňa 6.2.2018, Rozhodnutie riaditeľa Základnej školy P. F. A. zo dňa 25.1.2018, výpis klasifikácie maloletého Š. K. za I. polrok zo dňa 31.1.2018, výpis z triedneho výkazu maloletého V. K. a upovedomenie verejnej ochrankyne práv zo dňa 25.9.2017 o výsledkoch vybavenia podnetu. 4. Povinná a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 8. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 9. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom odvolania oprávneného a s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie vydal na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu a vykonal v rozhodnutí náležité hodnotenie vykonaného dokazovania, na základe ktorého vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal s argumentáciou oprávneného a povinnej a dal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci, pričom z obsahu napadnutého rozhodnutia a z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj argumentáciou zodpovedajúcou obsahu odvolania oprávneného. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou oprávneného o nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na predmet vykonávacieho konania, ktorým je plnenie informačnej povinnosti matky voči otcovi, sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa týkajúcou sa nevypočutia maloletých detí v danom konaní, nakoľko výsluch maloletých detí v danom prípade nie je spôsobilý ovplyvniť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav vo vzťahu k posudzovaniu riadneho plnenia povinností v súlade s obsahom výrokovej časti predmetného exekučného titulu. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia bol v danom prípade podaný na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.5.2015 pod č. k. 25P/50/2013-198 a ktorým súd uložil matke (povinnej) povinnosť písomne informovať otca maloletých detí (oprávneného) vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí, o výsledkoch maloletých detí v školských zariadeniach, o ich mimoškolských aktivitách, o návštevách kurzov a krúžkov, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a tiež povinnosť zasielať oprávnenému aktuálne fotografie maloletých detí vždy k 30.6. a k 31.12., t.j. rámec predmetu konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí je daný výlučne obsahom uloženej povinnosti v zmysle exekučného titulu a súd v rámci vykonávacieho konania nemôže pri posudzovaní dobrovoľného plnenia povinností povinnou stranou ísť nad rámec uloženej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že napriek existujúcim nedostatkom v plnení uložených povinností povinnou v čase podania predmetného návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia oprávneným, povinná v priebehu konania aj pod vplyvom kolízneho opatrovníka začala svoje povinnosti v zmysle exekučného titulu plniť riadne a včas, pričom zasielanie správ povinnou v ďalšom období potvrdil aj oprávnený, ktorý však namietal strohosť a nepravdivosť zasielaných správ. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre posúdenie riadneho plnenia informačnej povinnosti podľa exekučného titulu nie je podstatná rozsiahlosť zasielaných správ, ale ich obsahová stránka, t.j. či obsahujú informácie o tých skutočnostiach, ktorých sa informačná povinnosť týka. Súčasne je potrebné uviesť, že s informačnou povinnosťou v zmysle predmetného exekučného titulu vôbec nesúvisia námietky oprávneného, týkajúce sa ním tvrdenej nedostatočnej starostlivosti povinnej o maloleté deti, ktoré jednoznačne presahujú rámec povinnosti uloženej povinnej predmetným exekučným titulom (informačná povinnosť), pričom však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na správu kolízneho opatrovníka, ktorý šetrením v domácnosti povinnej nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, ktoré tam majú vytvorené vhodné podmienky a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v danom prípade je povinná nútená sama bez súčinnosti oprávneného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, realizovať nielen osobnú každodennú starostlivosť o maloleté deti, ale aj zabezpečovať prostriedky na ich výživu a ostatné potreby, keďže oprávnený v súčasnom období už dlhšiu dobu na výživu maloletých detí neprispieva, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie a oprávnený túto skutočnosť ani nerozporoval. Rovnako odvolací súd ako irelevantné vyhodnotil aj argumenty oprávneného, týkajúce sa tvrdenej nepravdivosti správ zasielaných oprávnenému povinnou vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletých detí a vo vzťahu k ich študijným výsledkom. Oprávnený v priebehu konania a aj v odvolaní tvrdí, že povinná nepravdivo informuje o zdravotnom stave maloletých detí, keďže maloleté detí sú často choré. Toto svoje tvrdenie oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom aj z vysvedčení maloletých detí priložených k odvolaniu oprávneného je zrejmé, že obaja synovia zameškali v prvom polroku školského roku 2017/2018 po päť vyučovacích hodín, čo rozhodne o chorobnosti maloletých detí nesvedčí. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú nepravdivosť zasielaných správ vo vzťahu k študijným výsledkom maloletých detí, odvolací súd jednak zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že hodnotenie školských výsledkov maloletých detí oprávneným a povinnou nemusí byť zhodné, čo závisí od hodnotiaceho úsudku konkrétnej osobnosti a jednak odvolací súd poukazuje aj na obsah správy povinnej zo dňa 6.2.2018, z ktorej je zrejmé, že povinná informovala oprávneného o študijných výsledkoch maloletých detí v zmysle vysvedčení vystavených príslušnými školami. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje záver zhodný so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade povinná v čase rozhodovania súdom prvej inštancie už niekoľko mesiacov riadne a včas dobrovoľne plnila svoju informačnú povinnosť v intenciách príslušného výroku exekučného titulu, čo zakladá vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia. Odvolací súd však v tejto súvislosti upozorňuje povinnú na nevyhnutnosť riadneho a včasného plnenia povinností uložených povinnej v predmetnom exekučnom titule aj v ďalšom období, nakoľko neplnenie uložených povinností riadne a včas by mohlo viesť k opätovnému iniciovaniu konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých a súd by opätovne rozhodoval o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia predstavujúceho predmetný exekučný titul. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 16. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na skutočnosť, že predmetom návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia bolo plnenie informačnej povinnosti vo vzťahu k trom maloletým deťom, pričom predmetným napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia len v súvislosti s informačnou povinnosťou k maloletým deťom V. K. P. Š. K., ale doposiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal s návrhom oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia v súvislosti s informačnou povinnosťou povinnej vo vzťahu k dcére - W. K., ktorá v priebehu daného vykonávacieho konania dosiahla plnoletosť, čo predstavuje okolnosť, spôsobujúcu zánik uloženej povinnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).