Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209963 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416209963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanej: U. Č., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Bratislave, L. F. Č.. XX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 20. októbra 2017 č.k. 4C/128/2016-89 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná vypratať a protokolárne žalobcovi odovzdať trojizbový byt č. X nachádzajúci sa na C.. P. bytového domu na ulici L. F. Č.. XX X. V., F.. Č.. XXXX, katastrálne územie M. X., stojaceho na pozemku parc. č. XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXX, a to do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal vypratania trojizbového bytu č. X nachádzajúceho sa na ulici L. F. Č.. XX X. V. na C.. P.Í., súpisné číslo XXXX (ďalej ,,predmetný byt“) do 3 dní bez nároku na náhradný byt či ubytovanie, súčasne žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na C. P. bytového domu ulici L. F. Č.. XX X. V., súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M. X., okr. Bratislava IV, obec V.-U..Č.. M. X.. Žalovaná na základe nájomnej zmluvy uzavretej v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 10.01.1993 stala sa nájomcom predmetného bytu. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobca listom zo dňa 23.04.2013 pod číslom U. D. XXXXX/XX/XXXXXX dal žalovanej výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Dlh žalovanej ku dňu 23.04.2013 predstavoval sumu vo výške 1.422,17 eur. Žalovaná výpoveď z nájmu prevzala dňa 04.06.2013. Od 01.10.2013 je tak byt užívaný bez zmluvného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti. 3/Žalovaná na svoju obranu uviedla, že jej finančná situácia je veľmi zlá, nakoľko žije so synom, ktorý je liečený na psychiatrii, nepracuje a to z dôvodu jeho diagnózy paranoidná schizofrénia. Ona je čiastočná invalidná dôchodkyňa s mesačným dôchodkom 220,- eur a jej syn do júna nepracoval zo zdravotných dôvodov. Jej dlh na nájomnom vznikol tým, že osobne nemohla pracovať, ale teraz musí pracovať, lebo chce uhradiť dlh za každú cenu. Nemá dostatočný príjem na platenie nájomného, nakoľko jej nezostalo ani na stravu. Od 01.06.2017 pracuje na dohodu za 4,- eura na hodinu a to 10 hodín v týždni. Ak by uhradila nájomné, neostalo by jej na stravu, veľa krát hladovala. Žiadnu poštu od magistrátu nedostala. Po prvom pojednávaní, obdržaní žaloby požiadala listom magistrát, sekciu správy nehnuteľností o ponechanie bývania s tým, že celý dlh uhradí. Je ochotná pristúpiť na splátkový kalendár, čím skôr dlh splatiť, aby sa nemusela vypratať. Na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti i napriek svojmu zdravotnému stavu si našla druhé zamestnanie a to na dohodu, aby splnila svoj dlh voči žalobcovi. Jej chorý syn si v súčasnosti vybavuje invalidný dôchodok a pracuje na dohodu. Vzhľadom k jeho chorobe musí byť stále pod dozorom a preto začal pracovať spolu s ňou u jedného zamestnávateľa. 4/V priebehu konania žalobca so žalovanou dňa 05.09.2017 uzatvoril „Dohodu o uznaní záväzku a jeho zaplatení“ v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa zaviazala po celú dobu nájmu uhrádzať mesačne najneskôr do 15. dňa v mesiaci žalovanému nájomné, ako aj zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Neuhradenú pohľadávku vo výške 6.106,50 eur sa žalovaná zaviazala žalobcovi uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 169,63 eur. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že pri prísne formalistickom výklade zákona žalovaná nemá po uplynutí doby nájmu legitímny vzťah k predmetnému bytu a má ho vypratať, a to bez náhrady (§ 712a ods. 3 OZ). Predmetná vec je však typická tým, že žalovaná z objektívnych dôvodov nemala príjem, ktorý by postačoval na platenie nájomného a vypratanie navrhuje subjekt, ktorý má zo zákona paradoxne ponúknuť pomoc v ťaživej životnej situácii (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, cit. ,,Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.“ Je zarážajúce, že žalobca od 01.10.2013 (odkedy žalovaná spolu so synom byt užíva bez zmluvného vzťahu) podal dňa 03.11.2016 žalobu na vypratanie bez nároku na náhradný byt či ubytovanie titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonníka t.j. po troch rokoch a jednom mesiaci. Súd mal preukázané, že žalovaná je v ťažkej životnej situácii, žalovaná preukázala, že bola v čase výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych príčin. Žalovaná sa osobne stará o syna. Zdravotný stav syna vyžadoval a vyžaduje celodennú starostlivosť. Súd uznal túto skutočnosť ako dôvod, ktorý bránil žalovanej zadovážiť si príjem. Žalovaná preukázala, že o prácu má záujem a že má záujem splniť dlh (zamestnala sa ako invalidný dôchodca). Žalobca (mesto) argumentoval len všeobecným konštatovaním, že užívaním bytu žalovanou dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná teda objektívne mala výrazne sťažené podmienky zadovážiť si príjem. Súd poukázal, že predmetná vec sa týka človeka a obydlia, ktoré je mimoriadne dôležité pre súkromie človeka a načerpanie nových síl. Predmetný byt je zároveň domovom človeka (žalovanej a jej syna). Mesto ako keby rutinne a automaticky považovalo žalovanú nie za svojho občana, ako subjekt práva, ale ako keby išlo len o nejaký objekt a kus a zautomatizovaným postupom proti neplatičom. U slabšieho jedinca existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že v danom prípade dvaja občania mesta skončia ako bezdomovci. Súd bol zásadne toho názoru, že je neakceptovateľné, aby mesto napriek sociálnej úlohe takto konalo voči svojmu občanovi. 6/Ak nájomca ako občan mesta z objektívnych dôvodov nie je schopný platiť mestu nájomné za mestský byt, nemá inú možnosť bývania a dôsledkom tejto skutočnosti má byť vyprataný, súd musí zvážiť, či výkon práva mesta (obce) nie je v kolízii s právom nájomcu na obydlie (§ 3 OZ). Súd zamietne návrh na vypratanie, ak jeho dôsledkom má byť de facto bezdomovectvo nájomcu nachádzajúceho sa v nepriaznivej sociálnej situácii. Súd pri rozhodovaní prihliadne najmä na to, z akých dôvodov je nájomca v nepriaznivej sociálnej situácii, za akých okolností došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, najmä, či nedošlo k porušeniu pravidiel chráneného nájmu, či spĺňajú ľudsky dôstojnú existenciu človeka a prihliada na skutočnosť, že mesto má zákonnú povinnosť v sociálnej oblasti. Žalobca je mesto, ktoré má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009). Jeho základnou úlohou pri výkone samosprávy je garantovať starostlivosť o všestranný rozvoj územia mesta a o potreby jeho obyvateľov (§ 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). 7/Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti (bytu) a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na bývanie bolo potrebné vec posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcu, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk vrátane hľadiska, či ochranu vlastníckeho práva možno odoprieť s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ. V tomto zákonnom ustanovení je upravená zásada, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie zasahovať do oprávnených záujmov iného a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnúť právnu ochranu uplatňovanému právu. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami. Otázka, či sa výkon určitého práva prieči dobrým mravom, musí byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy náležite zistená podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta konania, ako aj postavenia subjektov (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 200/2010 z 31.1.2012). 8/Z dokazovania vyplynulo, že ide o sociálny prípad žalobkyne, ktorá sa z dôvodu zdravotných - invalidná dôchodkyňa, starostlivosť o syna nemohla zapojiť do pracovného procesu a bola odkázaná na invalidný dôchodok 200,- Eur. Evidentne potrebovala „pomocnú ruku“ svojho mesta. Vzniká otázka, či vyriešeniu bytovej otázky žalovanej žalobcom (bytovou komisiou), ktoré by garantovalo ľudsky dôstojné bývanie alebo či je vypratanie žalovanej garanciou ľudsky dôstojného bývania (na ulici ako bezdomovec). Isteže má mesto náklady na obhospodarovanie predmetného bytu, ale nemožno prehliadať, že mesto na rozdiel od neverejnoprávnych prenajímateľov musí garantovať sociálne práva vrátane práva žalovanej. Súd pripomenul, že právo na obydlie je právom základným. Vyprataním z predmetného bytu žalovaná a jej syn na ulicu, obidvaja sa stanú bezdomovcami. Objektívne okolnosti (choroba žalovanej a syna) ovplyvnili neplatenie nájomného a táto skutočnosť musí byť zohľadnená. 9/Súd prvej inštancie posúdil predmetnú vec z hľadiska ust. § 3 ods. 1 OZ. Žalobca nepredložil taký návrh, ktorý by žalovanej ako vlastnému obyvateľovi garantoval ľudsky dôstojné bývanie. Prenajímateľom je obec so sociálnymi úlohami a dôsledkom má byť fakticky bezdomovectvo žalovanej a jej syna slovami povedané, ak by existovala možnosť náhradného riešenia (menej nákladného) nižšieho štandardu iného bývania, ale predsa len postačujúceho pre ľudsky dôstojné bývanie, súd by nevidel dôvod na konštatovanie kolízie medzi vyprataním a právami žalovanej. Súdu nebol predložený taký návrh, ktorý by mohol vo svetle princípov súkromného práva akceptovať, napríklad vypratanie do menej nákladného bytu. Ustanovenie § 3 OZ súdu neumožňuje bez zákonnej opory takéto právo vytvoriť. Na základe dokazovania súd žalobu zamietol. 10/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 11/Proti tomuto v rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mu nebol predložený návrh na vypratanie žalovanej do menej nákladného bytu, v ktorej súvislosti poukázal na svoje oznámenie zo dňa 16.6.2017. Žalobca má za to, že žalovaná preukázala ťaživú sociálnu situáciu, preto i uviedol, že pokiaľ bude v rozsudku uvedená povinnosť poskytnutia náhradného bytu, tento jej bude zabezpečený, pričom v menšom byte by žalovaná platila nižšie mesačné náklady a ostalo by jej tak viac financií na splatenie existujúceho dlhu. Poukázal na svoje právo chrániť svoj majetok a povinnosť nakladať s majetkom takým spôsobom, ktorý uzná za vhodný, žalobca je povinný zo zákona majetok mesta Bratislavy chrániť, zveľaďovať a zhodnocovať a musí postupovať pri hospodárení s majetkom v súlade s platnými právnymi predpismi. Konanie žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, len sa domáha toho, čo mu zo zákona patrí. Žalobca má plné právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V danom prípade žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy, keď jej bola daná výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) O.z. Žalovaná si je taktiež plne vedomá, že od roku 2015 si neplní povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu - platenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s jeho užívaním, a vec začala riešiť až po doručení niekoľkých výziev zo strany žalobcu. Žalobca preukázal snahu vyriešiť situáciu žalovanej a nemá záujem, aby ostala bez strechy nad hlavou. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolateľ za to, že zákonné ustanovenia, ktoré sám súd v odôvodnení rozsudku uvádza, umožňujú rozhodnúť tak, aby nedošlo ku kolízii medzi vyprataním a právami žalovanej. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na náhradný byt či ubytovanie v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu prosila o ponechanie predmetného bytu v užívaní žalovanej, bola a je si vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, napriek svojmu ochoreniu a ochoreniu syna pracuje a spláca dlh v zmysle dohodnutého splátkového kalendáru. V prípade vypratania bytu nemá kam ísť a so synom skončia ako bezdomovci. 13/Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zopakoval svoje argumenty z odvolania voči napadnutému rozsudku. 14/Žalovaná v písomnom vyjadrení z 9.3.2018 poukázala na maximálnu snahu splatiť dlh voči žalobcovi, denne pracuje od 7:00 hod. do 19:00 hod. napriek tomu, že zdravotný stav sa jej zhoršil, a to len z dôvodu, aby svoj dlh uhradila. 15/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že toto je opodstatnené. 16/Žalovanej bola daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 písm. d/ OZ, teda z dôvodu, že si riadne neplnila povinnosti nájomcu, a to za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalovaná po doručení výpovede v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote neplatnosť výpovede na súde nenapadla, nájomný vzťah jej preto k spornému bytu zanikol uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty dňa 30.9.2013. 17/So zreteľom na zánik nájmu bytu, žalovaná užíva byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca preto opodstatnene uplatňuje ochranu na základe vlastníckej žaloby na vydanie veci (§ 126 ods. 1 OZ). Len pre úplnosť, vzhľadom na opakovanú argumentáciu žalovanej, vychádzajúcej zrejme z (celkom nesprávnej) úvahy, že úhradou dlhu dochádza k obnoveniu nájomného vzťahu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak došlo k zániku nájmu, nezbavuje toto žalovanú povinnosti zaplatiť dlh na nájomnom za obdobie, keď bola jeho nájomcom, resp. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie, keď byt užívala bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalovaná po začatí konania o vypratanie bytu uhradila časť dlžnej sumy a odvtedy riadne uhrádza platby spojené s užívaním bytu, môže mať význam len v prípade preukázania hmotnej núdze nájomcu z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede (ktorá podmienka sa javí byť splnená), avšak len v prípade zaplatenia celého dlhu pred uplynutím ochrannej 6 mesačnej lehoty plynúcej od skončenia riadnej výpovednej lehoty (§ 710 ods. 4 O.z.), len kedy platí, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§ 711 ods. 5 O.z.). 18/Súd prvej inštancie však dospel k nesprávnym záverom o tom, že v prípade žalovanej absentujú predpoklady pre uloženie povinnosti vypratať byt bez akejkoľvek bytovej náhrady, keď podľa neho vyprataním predmetného bytu sa žalovaná a jej syn ocitnú na ulici, obaja sa stanú bezdomovcami. Závery súdu, že žalobca nepredložil taký návrh, ktorý by žalovanej ako vlastnému obyvateľovi garantoval ľudsky dôstojné bývanie, resp. že ak by existovala možnosť náhradného riešenia (menej nákladného) iného bývania, ale predsa len postačujúceho pre ľudsky dôstojné bývanie, súd by nevidel dôvod na konštatovanie kolízie medzi vyprataním a právami žalovanej, resp. že súdu nebol predložený taký návrh, ktorý by mohol vo svetle princípov súkromného práva akceptovať, napríklad vypratanie do menej nákladného bytu, boli a sú v rozpore so skutočnosťou. 19/Aj odvolací súd je (nakoniec v zhode so stranami konania) toho názoru, že objektívne okolnosti (ochorenie žalovanej a jej syna) ovplyvnili neplatenie nájomného a táto skutočnosť musí byť zohľadnená. 20/Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovania a prístrešie. 21/Podľa § 712 ods. 2 O.z. náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. 22/Podľa § 712 ods. 3 O.z. náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. 23/Podľa § 712 ods. 4 O.z. prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo iných zariadeniach na to určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. 24/Podľa § 712a ods. 3 O.z. ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. 25/Poskytnutie bytovej náhrady pri skončení nájomného pomeru z dôvodu uvedenom v § 711 ods. 1 písm. d) O.z., aj to len vo forme náhradného ubytovania, je viazané na preukázanie hmotnej núdze nájomcu z objektívnych dôvodov, t. j. na preukázanie situácie, kedy si občan vlastným pričinením nedokáže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje predovšetkým vlastná práca. Nakoľko žalovaná preukázala v priebehu prvoinštančného konania na jej strane existenciu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, mala by v zmysle ust. § 712a ods. 3 vety prvej O.z. nárok na zabezpečenie náhradného ubytovania (už len z toho dôvodu je vylúčené, aby sa spolu so synom stali bezdomovcami). Keďže však sám žalobca tak v priebehu prvoinštančného konania, ale i v odvolaní poukazoval na to, že pokiaľ súd bude viazať povinnosť žalovanej vypratať predmetný byt na povinnosť zabezpečenia náhradného bytu, tento jej bude zabezpečený (z čoho odvolací súd vyvodil, že žalobca súhlasí so zabezpečením náhradného bytu v tomto konkrétnom prípade), pričom odvolací súd je rovnako názoru, že v menšom byte by žalovaná platila nižšie mesačné náklady a ostalo by jej tak viac financií na splatenie doposiaľ existujúceho dlhu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) a žalovanej uložil povinnosť predmetný byt vypratať, avšak až po zabezpečení náhradného bytu. 26/Odvolací súd v spore úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) nepriznal podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval preukázanú sociálnu situáciu žalovanej, splácajúcej žalobcovi aktuálne stále vysoký dlh a budúce náklady so sťahovaním do bytovej náhrady. 27/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).