Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/100/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201815 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417201815.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdy Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. N., N. Č.. XX, proti odporkyni: O.. V. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. N., A. G. Č.. XX, zast. JUDr. Annou Matuškovou, bytom v Bratislave, Palkovičova č. 11, o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére a vrátenie výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017 s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 16. októbra 2017 č.k. 7C/5/2017-199 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa (otca) voči odporkyni (jeho dcére) určenú naposledy uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015, počnúc dňom 15.11.2016, návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa istiny 2.422,66,- eur titulom výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017 zamietol a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2/Vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére bola stanovená uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015 a otec bol zaviazaný k plneniu si vyživovacej povinnosti voči dcére vo výške 230,-eur mesačne a k zaplateniu zročného výživného od 01.10.2014 do 31.01.2015 v sume 920,-eur v mesačných splátkach (schválený súdny zmier). Dcéra (odporkyňa) v dňoch XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX vykonala štátnu záverečnú skúšku, absolvovaním poslednej štátnice ukončila štúdium na S. Š. R. V. Z. A. Z.. V., N. Z. V.O. H. O.. Promócie boli dňa 28.10.2016. 3/Súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem. 4/Z priložených listinných dokladov o ukončení štúdia a zamestnaní vyplynulo, že odporkyňa je ekonomicky samostatná, ukončila štúdium a je schopná samostatne sa živiť. Súd postupoval v zmysle Zákona o rodine a vykonal dokazovanie za účelom preukázania, kedy odporkyňa sa stala ekonomicky samostatnou, resp. kedy bude ekonomicky samostatnou. Účastníci (otec a dcéra) zhodne dospeli k záveru, že ekonomicky samostatnou sa odporkyňa stala dňom 15.11.2016. 5/Nebolo listinnými dôkazmi preukázané, že odporkyňa je ťažko zdravotne postihnutá a v dôsledku tohto postihnutia nie je schopná sa samostatne živiť (ak by bola táto skutočnosť preukázaná, tak by vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletej dcére nezanikla, lebo by nenadobudla ekonomickú samostatnosť). 6/Súd zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane oboch účastníkov (otca aj dcéry) za obdobie od poslednej úpravy výživného. Bolo listinnými dôkazmi preukázané ako aj samotnou výpoveďou účastníkov konania, že plnoletá dcéra v dňoch 23.05.2016 až 12.09.2016 vykonala štátnu záverečnú skúšku, absolvovaním poslednej štátnice ukončila štúdium na S. Š. R.V. V. Z. A. Z.. V., N. Z. V. H. O. (promócie dňa 28.10.2016), následne bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.09.2016 do 14.11.2016 (vrátane) a dňa 15.11.2016 nastúpila do zamestnania so skúšobnou dobou 3 mesiace ako odborný referent na G. F. A. S. N.. Následne sa zamestnala na G. Z. S. N., ale dňa 03.07.2017 požiadala zamestnávateľa o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 14.07.2017, k čomu ju viedli zdravotné problémy (diagnostikovaná tetánia). 7/Súdom zistené zmeny v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa a odporkyne sú podstatnou zmenou tak ako to má na mysli Zákon o rodine a odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni (odporkyňa je ekonomicky samostatná, schopná sa zamestnať a popri zamestnaní si riešiť svoje zdravotné problémy, ktoré nie sú tak vážneho charakteru, že by bola v čase rozhodnutia súdu uznaná za invalidnú). Rozviazanie pracovného pomeru dohodou a nenastúpenie na dočasnú práceneschopnosť bolo na jej vlastnom uvážení ako dospelého človeka so všetkými k tomu prislúchajúcimi následkami. 8/Súd prvej inštancie potom uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa je schopná sa samostatne živiť, nakoľko podľa lekárskych potvrdení jej síce bolo diagnostikované ochorenie tetánia, ale nebolo ošetrujúcimi lekármi uvedené, že pre toto ochorenie je uznaná invalidnou (a to či už v časti alebo celkom). S poukazom na preukázanú schopnosť odporkyne zamestnať sa, vykonávať prácu, súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca zanikla ekonomickou samostatnosťou odporkyne (dospelej dcéry) a odporkyňa je schopná byť zamestnaná a samostatne sa živiť, a preto vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil. 9/V časti týkajúcej sa uplatneného nároku navrhovateľa o zaplatenie istiny titulom výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017 (v sume 2.422,66,- eur) súd prvej inštancie návrh zamietol ako predčasne podaný, nakoľko až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti bude môcť navrhovateľ takýto návrh na vrátenie vyplateného výživného podať na súd a tento ho bude môcť v zmysle Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku posúdiť a o ňom rozhodnúť s ohľadom na právoplatné rozhodnutie o zrušení výživného. 10/O nároku na náhradu trov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP. 11/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosti podala včas odvolanie odporkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje sa zamestnať, jej práceneschopnosť naďalej trvá. Poukázala na zmanipulované výberové konanie u prvého zamestnávateľa, skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej služby nebolo z jej viny, nespravodlivosť sa odrazila aj na zhoršení zdravotného stavu. V ďalšom zamestnaní pracovný pomer trval len 20 dní, jeho skončenie ovplyvnilo neprofesionálne, ba až šikanózne správanie sa inej pracovníčky zamestnávateľa. Od 4.8.2017 je evidovaná na úrade práce, podrobuje sa vyšetreniam zdravotného stavu. Dávky od úradu práce ani iné dávky odporkyňa nepoberá. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní nezobral do úvahy skutočnosť, že odporkyňa nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky, keďže jej na ne nevznikol nárok, býva u matky, na ktorej je celá finančná záťaž súvisiaca tak s ochorením dcéry ako aj s jej výživou. Navrhovateľ okrem platenia výživného sa o odporkyňu nikdy nestaral. Odporkyňa mala napriek nepriaznivému zdravotnému stavu snahu sama sa živiť a matke pomôcť so splácaním pôžičky, ktorú si zobrala na platenie školného dcéry, zhoršený zdravotný stav v súčasnosti jej však nedovoľuje už dlhšiu dobu pracovať a tým sa i samostatne živiť. Podľa odporkyne žiadny zákon nemôže žiadať, aby sa o dieťa s ochorením, hoci i dospelé, a o jeho výživu, staral len jeden z rodičov, keď dieťa má oboch rodičov. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby návrh navrhovateľa zamietol. 12/Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že v prípade prvého zamestnania nebola odporkyňa ani jeden deň práceneschopná, v druhom prípade bola PN 6 dní, jej zdravotný stav nebol až taký vážny, keď po 6 dňoch práceneschopnosti nastúpila do zamestnania a pracovný pomer rozviazala dohodou. Podľa jeho názoru ak nebola odporkyňa schopná pracovať, mala sa liečiť a využiť dočasnú práceneschopnosť až do zlepšenia svojho zdravotného stavu. Od 15.11.2016 je odporkyňa schopná samostatne sa živiť, napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie preto považoval za vecne správnu a navrhol jej potvrdenie. 13/V písomnom vyjadrení z 22.12.2017 odporkyňa poukázala na to, že je stále evidovaná na úrade práce, dočasne práceneschopná, v domácom liečení so špeciálnou stravou, dýchacími a rehabilitačnými cvičeniami. Zopakovala, že nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti, nie je schopná vykonávať akúkoľvek prácu a teda i samostatne sa živiť. 14/Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 8.2.2018 konštatoval, že diagnóza odporkyne nemôže byť taká vážna, keď chodí na kontroly raz za dva mesiace. Podľa neho odporkyňa má negatívny prístup k práci, k tomu využíva svoje menej závažné ochorenie. 15/Na toto vyjadrenie odporkyňa reagovala vyjadrením zo 6.3.2018, kde poukázala na to, že tetánia, ako novodobá choroba mladých ľudí, jej znepríjemňuje život, určí sa s chorobou žiť a dúfa, že raz bude schopná si prácu nájsť a zaradiť sa do pracovného procesu. Jej nepriaznivý stav však pretrváva, na svojom odvolaní preto zotrvala. 16/Odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne v zmysle ust. § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) potrebné ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 17/V zmysle zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká. 18/Dôvodom pre rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti sú všetky okolnosti, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že dieťa je schopné samo sa živiť. Rozhodovacia činnosť súdu týkajúca sa vyživovacej povinnosti nie je v právnom poriadku založená na princípe konštituovania práva oprávneného a povinnosti povinného na základe rozhodnutia súdu, ale na princípe deklaratórnosti. Osvedčuje sa teda existencia vyživovacej povinnosti a z nej plynúcich primeraných dielčích nárokov, ktoré vyplývajú zo zákona. Vznik a zánik vyživovacej povinnosti stanovuje zákon. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi je potrebné prioritne vychádzať z ust. § 62 ods. 1 ZoR, podľa ktorého vyživovacia povinnosť trvá do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je podmienená vekom ani ukončením určitého stupňa vzdelania, ale iba schopnosťou dieťaťa samo sa živiť, ktorú musí súd vyložiť podľa jednotlivých okolností prípadu. 19/Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odporkyňa je (i s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav) schopná sama sa živiť od 15.11.2016, teda od doby, kedy nastúpila do v poradí prvého zamestnania. Dôvodom skončenia pracovného pomeru neboli zdravotné problémy odporkyne (tu odvolací súd súhlasí s navrhovateľom, že zdravotný stav odporkyne nemohol byť až taký vážny, keď po 6 dňoch práceneschopnosti nastúpila do zamestnania a pracovný pomer rozviazala dohodou, pričom ak nebola schopná pracovať, mala sa liečiť a využiť dočasnú práceneschopnosť až do zlepšenia svojho zdravotného stavu), táto nie je plne invalidná a neschopná akejkoľvek práce. Ochorenie odporkyne nie je život ohrozujúce, hoci odvolací súd nemôže poprieť, že odporkyňa je pre toto ochorenie vystavená určitým obmedzeniam tak v osobnom, ako i pracovnom živote. Nepriaznivý zdravotný stav odporkyňu však neobmedzuje v takom rozsahu, že by nebola schopná si sama zabezpečiť finančné prostriedky nevyhnutné na zabezpečenie bežných životných potrieb. 20/Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 21/V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).